Transcript Snímek 1
Integrácia v našom gymnáziu
Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami- ŠVVP - žiak zdravotne znevýhodnený
Integrovaný žiak – začlenený žiak
Centrum pedagogicko- psychologického
poradenstva a prevencie na Brnianskej ulici 47 v
Bratislave,
Mgr. Hoghová Eva,
PaedDr. Marián Šimko – špeciálny pedagóg
Základné odporučenia pre vyučujúcich
- všeobecné odporučenia
Zoznámiť sa s diagnózou a prognózou žiaka so ŠVVP.
Zohľadniť vo vyučovacom procese špeciálno-pedagogické
potreby žiaka, ktoré vyplývajú z diagnózy a prognózy.
Uplatniť individuálny prístup k žiakovi ŠVVP a podporiť
jedinečnosť sebarealizácie, ich sebauvedomenie.
Vytvárať podmienky, aby spolužiaci adekvátne akceptovali jeho
handycap, vytvárať podmienky pre úspešné a nenásilné splynutie
s kolektívom spolužiakov.
Zameriavať sa na vytváranie čo najmenej reštriktívneho
prostredia s cieľom zakomponovať atmosféru triedy do
prirodzeného prostredia postihnutých žiakov, pričom používať
bežný slovník.
Viesť žiaka k aktívnemu prekonávaniu ťažkostí a prekážok, ktoré
vyplývajú zo zdravotného postihnutia, neznižovať nároky a
nevytvárať podmienky pre uplatňovanie neopodstatnených úľav v
práci žiaka.
Základné odporučenia pre vyučujúcich
žiakov so zrakovým postihnutím
-úprava triedy, úprava študijných textov, informácií.
osvetlenie,
použitie videofilmov,
sedenie v lavici,
redukovať vedľajšie zvuky,
rozprávať zreteľne,
obrázkov
pomalšie diktovanie
poznámok
poznámky písomky
zväčšiť písmo : 16 -18
využitie USB kľúčov,
zrozumiteľné zadávanie
úloh a informácií,
Špecifické poruchy učenia
Špecifické vývinové poruchy učenia
rozdeľujeme na tri základné skupiny:
porucha čítania- dyslexia
porucha písania- dysgrafia, dysortografia
porucha počítania- dyskalkúlia
Dyslexia je neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek
tomu, že dieťa absolvuje bežnú výuku a má
primeranú inteligenciu
Dysortografia je porucha pravopisu, prejavujúca sa
neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené
gramatické pravidlá.
Dyskalkúlia je porucha schopnosti operovať s
číselnými symbolmi a s číselným radom.
Aspergerov syndróm
deficit sociálnej interakcie - prejavuje sa v oblasti
poruchy proximity (neznášajú fyzický kontakt alebo sa
naopak, nevhodne dotýkajú aj neznámych ľudí),
poruchy očného kontaktu (nedostatočný alebo
neprimerane intenzívny) a pod.
deficit v sociálnej komunikácii - prejavuje sa ako
neschopnosť jedinca vhodne rozhovor začať, udržať
a ukončiť, tendencia k monológom o svojich témach
alebo tendencia k tichosti, neprirodzený tón hlasu,
svojské vyjadrenia, často ťažkosti s porozumením
obrazných vyjadrení, irónie a sarkazmu.
deficit sociálnej intuície – prejavuje sa ako neschopnosť
city vhodne prejaviť a adekvátne na ne reagovať, aj keď
jedinec s AS city vnútorne vníma a intenzívne prežíva,
neschopnosť odhadnúť vhodnosť spôsobu svojho prejavu,
nevedia sa vhodne a spontánne orientovať v bežných,
každodenných sociálnych situáciách
odlišné myslenie a vnímanie – prejavuje sa špecifickými
záujmami a analyzovaním v danom veku do neprimeraných
detailov a hĺbky, jedinec s AS si môže všímať to, čo iní nie,
zatiaľ čo nezriedka prehliada a nevidí to, čo si všimne
väčšina ostatných, niektorí môžu mať výborné logické,
analytické myslenie, nadpriemerné verbálne schopnosti, iní
zase výnimočné vizuálne myslenie
väčšinou výrazná neobratnosť, problémy
v hrubej motorike, hoci niektorí môžu vynikať
v individuálnych športoch
zmyslová hypersenzitivita – jedinci s AS sú
nadpriemerne vnímaví na zmyslové podnety,
zväčša najmä na hluk a zvuky, ktoré nemajú pod
kontrolou a môžu u nich vyvolať až paniku, rôzne
čuchové a svetelné podnety ich zase môžu
nadmerne rozptyľovať, unavovať či neznesiteľne
dráždiť (aróma v jedálni, rôzne pachy, zvonenie,
nečakané zvuky a pod.)
Zdroje stresu v škole
Určité fázy vyučovacieho procesu, ktoré sú pre
ostatných žiakov oddychom, sú pre jedincov s AS
zdrojom enormného stresu s negatívnymi dôsledkami
na ich psychiku a školský výkon:
prestávky – neprehľadný chaos a pre nich neúnosný
hluk často vnímajú ako bolestivý, čo môže občas viesť
až afektu alebo úteku z triedy,
obedy, zhromažďovanie, WC – jedinci s AS obvykle
neznášajú veľké množstvo ľudí v jedálni, pri
spoločných akciách školy ale i na WC cez prestávky,
pretože je tam veľký hluk, chaos a „tlačenica“, čo
v nich vyvoláva úzkosť až paniku,
výchovné predmety – sú menej štrukturované,
voľnejšie a hlučnejšie, a preto môžu byť pre jedinca
s AS až neúnosne dráždivé a psychicky únavné,
ťažko tolerujú nečakané zmeny napr. rozvrhu,
učiteľa, ale i plánovanej písomky, a vôbec, akákoľvek
vopred (s dostatočným časovým predstihom)
neohlásená zmena je pre nich zdrojom enormného
stresu.
telesná výchova – fyzické obmedzenia, poruchy
koordinácie, neschopnosť usledovať rýchlosť
sociálnej spolupráce pri kolektívnych hrách sú
zdrojom ďalšieho enormného stresu zo zlyhania,
preto sú jedinci s AS často oslobodení od TV.
Vekom, vhodným prístupom a pochopením
jedinca s AS sa mnohé prejavy v oblasti
sociálnej komunikácie a interakcie môžu
zlepšovať, predovšetkým kompenzáciou
deficitu sociálnej intuície logikou, učením
pravidiel ako funguje sociálny systém,
spoločenstvo a vzájomné vzťahy v ňom.
Odporúčania
vytvorenie pozitívneho vzťahu medzi učiteľom
a študentom,
pri narastaní tenzie dať priestor na upokojenie –
umožniť pohyb, napr. prechádzanie sa po triede
nápadnosti tolerovať, nie je vhodné komentovať jeho
chyby, ani uplatňovať negatívne hodnotenie.
Vyvoláva to opačný efekt (cíti sa odmietaný a má
pocit zlyhania)
nenútiť ho, aby sa zúčastňoval skupinovej aktivity, ak
na ňu reaguje negatívne, ale umožniť mu, aby
činnosť ostatných pozoroval, prípadne aby bol
nápomocný (zápisy, pomôcky a pod.)
posadiť ho do predných lavíc, aby sa čo najmenej
rozptyľoval tým, čo robia ostatní a aj aby si učiteľ
všimol, keď sa zamyslí a jeho vnímanie reality uniká
(stačí letmý dotyk),
preferovať ústne preverovania vedomostí pred
písomným skúšaním, umožniť mu používať
pomôcky,
pri ústnych odpovediach otázky formulovať
jednoznačne, pri písomnom skúšaní overiť
pochopenie inštrukcie, príp. inštrukcie zadávať
kratšie,
pri písomnom prejave nehodnotiť formálnu stránku
písma,
informovať o skúšaní, písomkách, a akékoľvek
zmeny ohlásiť dopredu s dostatočným časovým
predstihom, aby sa nadmieru nerozrušil a nestratil
kontrolu nad svojim správaním,
v prípade afektívnych reakcií – hnevu – ho upokojiť,
pomôcť mu získať stratenú sebakontrolu, viesť
spolužiakov k tomu, aby si tieto prejavy nevšímali,
príp. neprovokovali vlastným správaním.