Transcript Úvod - socprac8.sk

Drogové závislosti - Úvod
DROGOVÉ
ZÁVISLOSTI
Historické kontexty užívania drog
doc. PhDr. Alojz Nociar, CSc.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Obsah prednášok
1. Kultúrne a historické kontexty užívania drog
2. Epidemiológia drog na Slovensku a v Európe
3. Prehľad koncepcií a modelov závislosti od
alkoholu a drog
4. Organizmus a osobnosť u drogovo závislých
5. Populačné a školské prieskumy o drogách
6. Prevencia a liečba pri drogových závislostiach
7. Doliečovanie, svojpomoc a reintegrácia osôb
závislých od alkoholu a drog
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Literatúra na štúdium – povinná:
1.
Nociar, A.: Drogové závislosti (skriptá). Bratislava,
VŠZaSP Sv. Alžbety, 2009, 123 s.
a odporúčaná:
1. Ondrejkovič, P. a kol.: Protidrogová výchova.
Bratislava, Veda, 1999.
2. Nociar, A.: Alkohol, drogy a osobnosť. Bratislava,
vydavateľstvo Asklepios, 2001 (kap.1, 3 a 9).
3. Nociar, A.: Prieskumy o drogách, alkohole a tabaku
u slovenskej mládeže. Bratislava, Veda, 2004.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Kapitoly z odporúčanej monografie:
1. HISTORICKÉ
A KULTÚRNE
KONTEXTY PITIA
ALKOHOLU A
UŽÍVANIA DROG
3. KONCEPCIE
A MODELY
ZÁVISLOSTI
OD ALKOHOLU
A DROG
9. PREVENCIA,
LIEČBA
A DOLIEČOVANIE
ZÁVISLOSTÍ
OD ALKOHOLU
A DROG
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
alebo: DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ?
„Alkoholizmus“?
„Toxikománia“?
„Narkománia“?
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
„Alkies & Junks are all the same...“
(„Alkáči a drogáči“ sú všetci rovnakí...)
VERSUS
Každý z nich je iný
„Unique“
Sugarbabes
Machos
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Drogy a ich účinky – definícia a základné pojmy
Svetová zdravotnícka organizácia definuje drogu ako
„ktorúkoľvek látku, ktorá po vstupe do organizmu dokáže pozmeniť
jednu alebo viac jeho funkcií, priamo alebo nepriamo pôsobiť na
centrálny nervový systém a môže mať aj status lieku“ (viac neskôr).
Vzťah k drogám možno definovať z viacerých hľadísk:
• intenzita užívania: užívanie (úzus) – zneužívanie (misúzus) – nadmerné užívanie
(abúzus) – nadmerné užívanie s chorobnými symptómami (závislosť);
• akútnosť a chronicita: akútna intoxikácia (napr. jednoduchá opitosť, ebrietas
simplex) – syndróm závislosti (napr. chronický „alkoholizmus“);
• spôsob užívania: experimentovanie – rekreačné užívanie – problémové užívanie;
• následky užívania: abstinenčné príznaky, vzrast tolerancie, nutkanie brať drogu;
• psychopatológia: napr. abstinenčný syndróm s delíriom, Korsakovova psychóza.
Drogy možno definovať z viacerých hľadísk:
Hlavné sú - pôvod drogy: prírodné(koka)-polosyntetické(heroín)-syntetické(XTC)
- celkové účinky: tlmivé (alkohol) a stimulačné (kokaín)
- čiastkové účinky: vigilita (SAT)-afektivita (kanabis)-integrita(LSD)
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Legálne a nelegálne drogy a medzinárodná kontrola drog
Iné drogy majú status nelegálnych a ich výroba, šírenie a niekedy
aj použitie sa posudzujú buď ako priestupok, prečin alebo trestný
čin, v závislosti o prijatých zákonov toho-ktorého štátu.
Vo všeobecnosti ale platí, že členské štáty OSN sa riadia Jednotným
dohovorom o omamných drogách a následnými dvomi dohovormi.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Tabak – niekoľko údajov k histórii a súčasnosti I.
Fajčenie tabaku je určite novšieho dáta ako pitie alkoholu. Tabak sa do Európy
dostal po objavení Ameriky, kde sa Kolumbovi námorníci čudovali Indiánom, čo
„pili dym“. Je však známe, že dávno predtým napr. Mayovia na území dnešného
Mexika už fajčili tabak. Tabak nadobudol veľkú popularitu v Anglicku, ktorého
kolónie, najmä Virgínia, dovážali tabak do celej Európy vrátane Ruska. Spočiatku
sa vládcovia stavali k fajčeniu tabaku negatívne a nie sú zriedkavé ani popisy
ťažkých trestov (popravy v Rusku či prepadnutie majetku fajčiarov v Japonsku).
Onedlho však prakticky každý štát, podobne ako aj pri alkohole prišiel na to, že
ak na predaj tabaku uvalí dane, môže so ziskom z predaja tabaku počítať ako s
významným príspevkom do štátnej pokladnice.
Užívanie tabaku má niekoľko foriem – fajčenie, žuvanie, šnupanie. U nás býva
najčastejšie fajčenie cigariet, omnoho menej fajčenie cigár alebo fajky a žuvanie
sa prakticky nevyskytuje. Z množstva škodlivých látok, ktoré sú v tabakovom
dyme, vyvoláva závislosť iba jedna – nikotín. Pri tabaku je vznik fyzickej, ale aj
psychickej závislosti pomerne rýchly, dokonca sa niekedy návykovosť porovnáva
s heroínom. Závislosť býva mimoriadne silná a rezistentná, s častými recidívami
aj po dlhom čase nefajčenia, čo okrem neurochemických faktorov ovplyvňujú aj
psychologické, napr. klasická schéma vysokofrekventného intermitentného
posilňovania tohto návyku.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Tabak – niekoľko údajov k histórii a súčasnosti II.
Kedysi sa hovorilo, že „Historia – magistra vitae“ teda že dejiny sú čímsi, z čoho
sa máme učiť. A tak si pripomeňme dnes už ozajstnú históriu: medzinárodnú
konferenciu o boji proti tabaku v roku 1993 vo Varšave. Jednou z mnohých tém
bol návrh WHO o tom, aby sme do zákonov o tabaku zaradili vetu o zákaze
kusového predaja cigariet (ako poistku proti ich kupovaniu deťmi).
Omnoho väčšiu pozornosť sme ako delegáti venovali písaniu listu vtedajšiemu
prezidentovi USA, s výzvou na akciu proti tabakovým koncernom. Po rokoch sa dá
povedať, že z akcie nebolo nič, aspoň nič také, o čom by sme dodnes vedeli, lebo
zrejme sa prezident o fajčenie nezaujímal, aspoň nie tak, ako sme to chceli my.
Zato ak si pôjdete nabudúce kúpiť noviny, či nebodaj cigarety, možno si
všimnete malý nápis, ktorý visí povinne na každom novinovom stánku,
nad pokladňami v obchodných domoch a stále vykonáva svoje:
„Kusový predaj cigariet je zakázaný“
Na tej konferencii, kde to na úspech v redukcii fajčenia veru nevyzeralo, odznela
v prednáške o úskaliach prevencie aj ďalšia veta, ktorú je hodno si zapamätať:
„Never give up!“ – Nikdy sa nevzdávajte!
A tá je zrejme podkladom toho, že obe veci sa dostali tam, kam patria: Veľké slová
do koša; a na pohľad malý návrh na také miesto, kde si ho môže prečítať každý...
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Tabak – niekoľko údajov k histórii a súčasnosti III.
V roku 1994, na začiatku. heroínovej epidémie sa v rozličných médiách začala
venovať veľká pozornosť nelegálnym drogám. Do úzadia sa dostali tabak aj
alkohol. Tento nepomer bol v tom čase taký očividný, že na dôkaz nebolo treba
plánovať zložité výskumy: stačilo použiť pravítko a kružidlo a z niekoľkých
týždňov sledovania článkov v tlači vyrátať priemer na jeden týždeň:
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Tabak – niekoľko údajov k histórii a súčasnosti IV.
Znamená to, že ak je pravá časť grafu hodnoverná, tak 15-roční z roku 1994,
narodení okolo 1980, už prekročili tridsiatku a svoje úmrtia v dôsledku nelegálnych
drog majú už bezmála za sebou (vekový priemer liečených drogovo závislých je
okolo 23-24 rokov a najväčšia časť úmrtí z predávkovania býva cca do 25 rokov).
Túto vekovú kohortu však ešte čaká tá najpodstatnejšia časť problému, a tou je
v nasledujúcich 40 rokoch úmrtnosť následkom legálnych drog. Pretože v roku
1994 bolo u nás 96 211 chlapcov a dievčat vo veku 15 rokov, mali by byť vyššie
uvedené odhady počtov úmrtí iba o niečo nižšie.
Hlavný problém pri zdôvodňovaní škodlivosti fajčenia je časový posun následkov
(ako sa vraví v GB a USA:
„Enjoy now – pay later“, t.j. Teraz si užívaj – zaplatíš neskôr...)
Pri tvrdej droge, akou je napr. heroín, sa vie, že zdravotné a spoločenské
následky prídu veľmi rýchlo, oveľa rýchlejšie ako pri tabaku a alkohole. Možno
práve táto rýchlosť a viditeľnosť spôsobujú, že ľudia nebezpečenstvo tzv.
tvrdých drog vnímajú výraznejšie. Ukazuje sa však, že spoločenská optika pri
vnímaní rizika užívania ATOD pripomína opačne otočený ďalekohľad, ktorý
akoby „zmenšoval“ skutočné a dokázané fakty o chorobách v dôsledku fajčenia a
alkoholu; a naopak, zase akoby ešte „zväčšoval“ to, čo je beztak výrazné –
odstup od postihnutých v prípade drogovo závislých, určitý strach z nich v bežnej
populácii, alebo občas snahu médií dostať sa k senzáciám.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Prirodzený vznik a výskyt alkoholu a drog I.
Existencia alkoholu ako prirodzene vznikajúcej látky je daná dobou objavenia
sa anorganických látok a procesov, čo umožňujú kvasenie-fermentáciu:
voda, rastlinné škroby a cukry a kvasinky, t. j. asi pred 200 miliónmi rokov.
Alkohol (C2H5OH ), ako asi len náhodný objav a výsledok využitia
prirodzenej fermentácie: skvasenia cukrov z rastlinných a živočíšnych
produktov, teda sprevádza ľudstvo už od prehistorických čias.
Historicky sú známe tri základné druhy alkoholu: skvasená
ovocná, poväčšine hroznová šťava – víno, skvasené obilné
produkty – pivo a skvasený med – medovina.
Forma, v ktorej človek objavil alkohol, je menej sporná ako doba, kedy sa to stalo. Z
troch možností, t.j. z vykvasenej ovocnej šťavy alebo vína, vykvaseného obilia alebo
piva a z vykvaseného medu alebo medoviny, prichádza do úvahy najmä posledná.
Vychádza aj z etymologických úvah pri skúmaní pôvodu slov v indoeurópskych jazykoch. Med alebo medovina (v sanskrite „mádhu“, po anglicky
„mead“, grécky „μέδος“, staroslovansky „медъ“) býva spravidla koreňom
tých slov, ktoré označujú nielen med alebo sladkosť, ale aj opojný nápoj.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Prirodzený vznik a výskyt alkoholu a drog II.
Toto rodové spojenie medu, nie však slov označujúcich obilie alebo
ovocie, s pojmom intoxikácie poukazuje na jeho starobylý pôvod.
Možno teda predpokladať, že alkoholický nápoj vo forme medoviny
bol známy už v staršej dobe kamennej, pričom sa uvádzajú dôkazy,
že pivo a víno už bolo známe v neolite (podľa Roueché 1963).
Objav alkoholu sa naozaj stráca v dávnoveku, ale dá sa sledovať v útržkoch
mytologických príbehov a v legendách, ktoré zväčša hovoria o daroch bohov,
prípadne o božskom pôvode tých produktov, z ktorých sa alkoholický nápoj
dorábal. Napríklad Epos o Gilgamešovi je zdrojom jednej z najstarších legiend
o stvorení sveta, v ktorej pri boji dobra a zla víťazné dobré božstvá utrpia síce
značné straty, ale tam, kde padajú, vyrastá z ich tiež vinič, ktorý neskôr v
podobe vína nadobúda v mnohých kultúrach a náboženstvách symbolickú
hodnotu "krvi bohov" (Lucia 1963).
Staroveké národy vysoko oceňovali víno a používali ho často pri obetách,
ale niekedy aj na liečebné účely a tiež na dezinfekciu (napr. vody).
Sociálne pitie alkoholu pomimo rituálnych obradov alebo náboženských
príležitostí, a teda aj individuálne užívanie alkoholu až opíjanie sa
jedinca, je už výsledkom ďalšieho rozvoja civilizácie...
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Prirodzený vznik a výskyt alkoholu a drog III.
• Po prvý raz sa spoločenské pitie vyskytlo zrejme v Mezopotámii asi
pred 5000 rokmi, čo sa dokladá tabuľkou z Ninive, napísanou cca
2300 rokov pred Kristom. Táto tabuľka obsahuje aj prvú zreteľnú
zmienku o "bit sikari", alebo krčme...
• Skúsenosť s krčmou opisuje aj Epos o Gilgamešovi: počas jeho
zastávky u krčmárky bohov Siduri...
Okrem prirodzenej fermentácie existuje proces destilácie, ktorý
objavil okolo r. 800 arabský alchymista Jabir ibn Hayyan (zvaný aj
Geber) a jeho objav prakticky využil prof. Arnaldus de Villanova,
ktorý pre produkt destilácie zaviedol názov „živá voda“ (aqua vitae).
Doba objavovania nových druhov alkoholu sa skončila v 19. storočí
–vynašli sa, vyskúšali a zhodnotili všetky známe druhy destilátov.
Účinky aqua vitae v pôvodnej podobe (brandy) aj v ďalších formách
(juniperus, gin, whisky, vodka, rum) sa silou nedali porovnávať ani s
účinkami, ani s problémami následkom nadmerného pitia piva a vína.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Druhy alkoholu a dôsledky alkoholizmu:
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Prirodzený vznik a výskyt alkoholu a drog IV.
Dôkazy dlhej histórie a rozšírenosti používania mnohých drog podal už
viackrát archeologický výskum. Okrem nálezov nádob a džbánov na
pivo a víno sa zistili aj známky užívania opiátov: v tureckom sídle
spred niekoľkých tisíc rokov sa našli zásoby makových zrniek. Sochy
nájdené pri vykopávkach tiež dovoľovali usudzovať na užívanie drog –
ako napr. makovice vyryté v účesoch bohov na starej Kréte. Samotné
ópium sa pravdepodobne používalo iba ako liek, pričom na rozdiel od
alkoholu neboli zaznamenané prípady abúzu.
Užívanie kanabisu v dobe pred našim letopočtom sa zdá byť doložené
aj v Malej Ázii a v Asýrii.
V 8. storočí sa ópium prostredníctvom Arabov dostalo do Číny a Indie,
kde sa dlho používalo ako liek, a na prelome tisícročí sa už vo veľkom
pestovalo najmä v Indii, kde sa používalo ako ľudový všeliek a jeho
extrakty pili aj jedli ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Prirodzený vznik a výskyt alkoholu a drog V.
Pri drogách sú ich objavy a začiatky užívania menej doložené. Možno
ich nájsť v opisoch obetných postupov predkolumbovskej Ameriky, aj
pri pohrebných zvyklostiach starých Slovanov, v medicínskych
príručkách a opisoch magických praktík s rituálnym užitím drog,
napr. pri veštbách.
Ľan a konope, ako staré indoeurópske rastliny, boli prevzaté asi zo
starej iránskej kultúry cez Skýtov najprv predchodcami Slovanov, od
ktorých ich neskôr prevzali Germáni.
Okrem ľuľkovitých rastlín v našom zemepisnom pásme rastú aj určité
huby, ktorých psychotropné účinky mohli byť tiež spontánne objavené.
Na našom území sa však v prírodnej forme nikdy nevyskytli drogy známe
z juhoamerických a sčasti i afrických kultúr, kde sa stali buď súčasťami
bežného života, alebo kultov a religióznych rituálov (napr. kata v Jemene
či koka v Kolumbii, kultové užívanie peyotlu u Aztékov, alebo ibogy
v rovníkovej Afrike).
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Alkohol a drogy vzhľadom na tradície u Slovanov I.
Aj u našich slovanských predkov bolo pitie medoviny, piva a kvasu, ale aj
vína, ktoré Slovania poznali od piateho storočia n.l. a dorábali od X.
storočia, pravdepodobne v obľube. Spájalo sa s oslavami, spevom,
tancami a zvykom prednášať prípitky a zariekadlá, napr. k bohu
dobrému (Belbog) i zlému (Černobog) – podľa Niederleho (1953).
Slovania, podobne ako iné národy tých čias (Skýti, Kelti, Germáni), pili nielen pri
slávnostiach („pir“), ale aj pri pohrebných obradoch („tryzna“). Obradné pitie na
počesť mŕtveho spočívalo z vyliatia pohára na jeho hrob, či vypitia čaše na jeho
počesť. Tento zvyk musel byť veľmi silný, pretože v základnej podobe pretrval
najmä u východných Slovanov, napr. u Rusov a Bulharov až dodnes.
Pohrebný obrad u Slovanov sa končil hostinou zvanou „strava“:
V správe o posolstve, ktoré v roku 448 vyslal cisár Teodosius II. k Hunom
uvádza Priskos, že jeho výpravu obyvateľstvo vítalo medovinou; a po náhlej
smrti Attilu v r. 453 n.l. bola usporiadaná nákladná pohrebná hostina – strava
("stravam super tumulum eius")...
A práve toto slovo, spolu s ďalšími výrazmi zapísanými Priskosom, ktorý navštívil
Attilovo sídlo (ako „médos“ – medovina a „cavas“ alebo kvas – nápoj z jačmeňa),
je písomným a veľmi ťažko spochybniteľným dôkazom toho, že už v prvej polovici
piateho storočia boli starí Slovania, ako poddaní Attilu, prítomní v Panónii, teda na
území uprostred dnešného Maďarska.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Alkohol a drogy vzhľadom na tradície u Slovanov II.
Napríklad Herodotos (1975) uvádza, že v krajine, kde žijú Skýti rastú
nielen divé konope, ale aj siate, pričom opisuje zvláštny zvyk Skýtov,
ktorí sa vraj neumývali vodou, avšak používali určitú obdobu parného
kúpeľa nasledovným spôsobom:
„Skýti si berú konopné semená, vlezú s nimi pod plstené prikrývky a
potom hádžu semená na ohňom rozpálené kamene. Semená hodené
na kamene začnú dymiť a vytvárajú také silné pary, že nijaký grécky
parný kúpeľ neprekoná tento parný kúpeľ. Skýti ho majú radi a
výskajú od radosti. Majú ho namiesto kúpeľov; telo si totiž nikdy
neumývajú vodou.“ (tamtiež, s. 254)
Dokladov o užívaní iných psychoaktívnych látok ako alkoholu u starých Slovanov
je však relatívne málo, jeden zo starších prameňov však uvádza: „Vedomci a
čarodejníci poznajú magickú silu tráv. Pri ponevieraní sa po poliach a lesoch
zbierajú liečivé rastliny, vykopávajú korienky, ktoré používajú pri liečení chorôb,
pri hľadaní pokladov, alebo na čary...Aby sa stali ľahšími, natierajú sa magickou
tekutinou.“ (Deržavin, 1950, str. 155 – 156)
Hoci nevieme a asi nebudeme presne vedieť, čo presne predstavovali tieto
„opojné byliny“, z ponuky toho, čo rastie v našich zemepisných šírkach, to azda
mohli byť ľuľkovité rastliny, durman, ale aj divo rastúce konope, dodnes bežné
v južných euroázijských stepiach.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Alkohol a drogy vzhľadom na tradície u Slovanov III.
Ako uvádza Roueché (1963, s. 18), žijeme v (20.) storočí, v ktorom "...sa
nadmerný pijan akceptuje ako chorý človek a nie ako hriešnik..., v
ktorom sa pitie stalo spoločensky povinným a odmietnutie pohárika
vyvoláva podozrenie, že nie ste abstinent od prírody, ale Anonymný
alkoholik..., v ktorom sa po prvý raz uskutočnila prohibícia... a v ktorom
dámy začali vchádzať do baru prednými dverami..."
A pretože sa budeme venovať problematickému vzťahu k alkoholu aj u
dievčat a žien, žiada sa dodať tu slovo "znovu". Je totiž nemálo dokladov
toho, že nielen muži, ale aj ženy otvorene holdovali pitiu alkoholických
nápojov. A keď odhliadneme od povestí o roztrhaní Orfea opitými tráckymi
ženami, alebo od správ o rímskych bakchanáliách, ani v análoch starého
Egypta či Indie nie sú zmienky o pití žien nijakou výnimkou.
Roueché (1963, s. 169) cituje hieroglyfické vyznanie dvornej dámy z obdobia
17. dynastie: "Dajte mi osemnásť čiaš vína! Oj, ako len si rada vypijem! "
Podobne Lucia (1963, s. 160) pri opise osláv v starovekej Indii uvádza, že
víno pili "muži so svojimi metresami, no bolo veľmi prísne zakázané
manželkám, aj keď týmto bolo dovolené k vínam privoniavať."
V tomto boli naši predkovia asi o čosi liberálnejší, pretože podľa Niederleho
(1953, s. 213) o tom, "...že i ženy dovedly píti, svědčí zpráva o jedné kněžně
slovanské v severních Uhrách, která jezdila na koni a pila jako bojovník."
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Alkohol a drogy v histórii a v kultúre I.
Fázy vývoja názorov na alkohol a alkoholizmus:
Morálny problém
Choroba
Spol.-zdravotnícky problém
ALKOHOL
Deštruktívny, nemorálny
Škodlivý býva len pre alkoholika.
Potenciálne škodlivý pre zdravie.
„démon rum“. Zákazy na
báze morálnych zásad.
Dôraz na osobnú, nie na sociálnu
kontrolu.
Tendencia podrobiť pitie alkoholu
spoločenskej kontrole.
ALKOHOLIZMUS
Dôsledok spoločensky dovoleného užívania deštruktívnej látky, v spojení so
slabou vôľou jednotlivca.
Choroba postihujúca predisponovanú časť populácie. Dôraz
na liečbu a na doliečovanie, no
nie na prevenciu.
Výskyt alkoholizmu závisí od úrovne
konzumácie. Dôraz je na prevencii
a na spoločenskom regulovaní
spotreby.
ALKOHOLIK
Charakterovo slabý jednotlivec, čo potrebuje morálnu
výchovu a liečbu.
Obeť choroby, ktorá musí pres- Alkoholik nie je "zlý" ani "dobrý“,
tať piť. Je výnimočný svojou
je ako ostatní a líši sa od iných iba
predispozíciou k chorobe.
tým, že nadmerne pije.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Alkohol a drogy v histórii a v kultúre II.
Vnímaný sociálny odstup od stigmatizovaných
Stigma
Faktor Priemer
SD
Astma, artritída, vredy, srdcová choroba,
rakovina
4
1,6
0,8
Akné, cukrovka, jazvy, zajakavosť,
obezita, melanóm
3
2,0
0,9
Amputácia, hluchota, slepota, mŕtvica,
obrna, epilepsia, paraplégia, Parkinson
1
2,5
1,0
2
3,7
1,5
Pohlavne chorí (2,8), homosexuáli (3,4),
recidivisti (3,5), duševne chorí (3,7),
juvenilní delikventi (3,9), alkoholici (4,0),
drogovo závislí (4,9)
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Alkohol a drogy v histórii a v kultúre III.
Súhrn štúdie Albrechta a spol. (1982), kde skupina vedúcich
pracovníkov s možnosťou rozhodovať mala posúdiť svoju
vlastnú vnímanú sociálnu vzdialenosť od stigmatizovaných
podľa 27 druhov telesnej alebo duševnej stigmy. Podľa
výsledkov boli relatívne spoločensky tolerovaní, resp.
"bližšie" ľudia viditeľnou alebo telesnou stigmou, ako akné,
astma, artritída, žalúdočný vred. Najmenej znesiteľní a
relatívne "najďalej" boli ľudia psychicky stigmatizovaní.
Ukázalo sa, že blízkosť k poznačeným je pre mnohých ľudí
neprijateľná a sociálne bariéry sa aj naďalej uplatňujú tak,
aby si ľudia bez postihnutia udržiavali od neželaných osôb
subjektívne prijateľný odstup, pričom telesná stigmatizácia
je pre prijateľnejšia, ako psychická.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
DROGOVÁ SCÉNA A GRAFITY – I.
Za najstaršie látky na písanie sa pokladajú lístie, lyko a stromová kôra, aj keď zachované sú
skôr nápisy vytesané do kameňa, či už do tabúľ, pomníkov alebo do skál. K ďalším látkam
patria hlinené a voskové tabuľky, ale aj vypálená hlina váz, na ktoré sa písalo tiež, podobne
ako na čriepky z nádob, zvané ostraka. Osobitnú kategóriu písomných prejavov tvoria nápisy
na stenách alebo na múroch, ktoré neboli ani v antike také zriedkavé, ako sa pôvodne
myslelo. Písmo sa buď rylo do stien (grafity), alebo štetcom ľahko zmazateľnou farbou sa
pôvodne písalo na omietku (pompejské dipinte), ktorá sa natierala sadrou alebo kriedou. O
zvyku písať na stenách svedčia predovšetkým zachované nálezy z Pompejí, ale aj
starokresťanské nápisy v rímskych katakombách (podľa Húščava 1951, s. 47 – 50)
„Ihr habt die
Macht, aber
wir haben die
Nacht“
(„Vy máte
moc – ale my
máme noc“)!
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
DROGOVÁ SCÉNA A GRAFITY– II.
Z histórie grafitov sa vie, že represívne systémy a ich zrútenie
(vzbury, revolúcie, politické zmeny, koniec vojen) vyvolávajú
vyjadrovanie sa pomocou písania odkazov na steny a múry.
Karta sa obrátila: 68→89
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Predmet a definícia disciplíny, ktorá sa
zaoberá drogovými závislosťami:
Adiktológia je multidisciplinárny
vedný odbor, ktorý sa zaoberá
závislosťami v širšom kontexte.
Znamená to, že tak ako fenomén drog nespadá
pod jednu disciplínu či rezort, tak ani prevencia,
liečba a doliečovanie nie sú oddelené, ale tvoria
KONTINUUM STAROSTLIVOSTI
(viac o tom ďalej)
„Addicts are all the same?..“
Or
Unique?
Sugarbabes
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN
Drogové závislosti - Úvod
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN