Transcript Poruchy správania

Poruchy
správania
• Vymedzenie poruchového správania
• Delenie porúch správania
• Syndróm ADHD a ADD
• Najčastejšie poruchy správania detí
a mládeže
• Šikanovanie
Vymedzenie poruchového
správania
Správanie nerešpektuje sociálne normy, platné
v danej spoločnosti na úrovni zodpovedajúcej veku
( problémy detí z minoritnej spoločnosti)
• odchýlka v oblasti socializácie – vzťah k spoločenským
normám je nežiaducim spôsobom zmenený
• Podmienky posúdenia správania ako poruchového:
– jedinec je intelektuálne schopný pochopiť význam
noriem
– jedinec tieto normy neakceptuje (má inú hodnotovú
orientáciu, prioritné motívy), alebo sa nimi
nedokáže riadiť (vplyv abusu alkoholu, drog,..
poškodenia CNS..)
Nápadnosti v oblasti sociálnych vzťahov
• nedostatok empatie
• citový chlad  vzťahy povrchné, nediferencované,
nestále
• egoizmus
• chýbajú pocity viny vo vzťahu k svojmu správaniu
• nedôvera k druhým, pocit ohrozenia, paranoidné
tendencie
• nezvládnutie rolí, ktoré vyžadujú akúkoľvek frustráciu či
sebaovládanie (problémy s autoreguláciou vlastného
správania – znížená sebakontrola, impulzivita)
• častejšie nižšia inteligencia (vzťah k typu kriminality)
Agresivita ako rys osobnosti alebo správania
pri ktorej sú porušované práva druhých
• ľahostajnosť k pocitom obeti
• uspokojenie z ubližovania
Príčiny poruchového správania
- súčasný prístup
Príčinou sú odchýlky v osobnostnom vývine, ktoré
sú dané interakciou základných etiologických faktorov:
• Vplyv sociálneho prostredia,
• Genetická dispozícia k disharmonickému vývinu,
•
Oslabenie alebo porucha CNS, prevážne na
báze prenatálneho či perinatálneho poškodenia
(AD/HD(ĽMD), epilepsia, počiatočná fáza
demencie, stavy po zápalových ochoreniach
mozgu..., delikventi majú častejšie nižšie IQ)
Delenie porúch správania
• Neagresívne (klamstvo, záškoláctvo, úteky, túlanie...)
• Agresívne (násilné správanie, týranie, vandalizmus...)
- neexistuje presná hranica, často kombinované
Levčíková,2004 :
A)Poruchy správania zapríčinené primárne endogénnymi
činiteľmi (špecifické (vývinové) poruchy správania – ADHD)
- prvotnou príčinou nie sú nevhodné sociálne vplyvy
A)Poruchy správania prvotne zapríčinené nevhodnými
výchovnými vplyvmi, alebo nedostatočnou či
nesprávnou výchovou
a) dificility
b) poruchy správania disociálneho charakteru
!!! O poruchách správania hovoríme zvyčajne až
v strednom školskom veku (v prepuberte)
Škála sociálneho správania (podľa Ondrejkovič, 2009)
normokonformné sociálne správanie

nápadné, provokujúce sociálne správanie


asociálne a antisociálne správanie

delikventné správanie

kriminálne správanie
deviantné správanie
disociálne správanie
Porucha aktivity a pozornosti a
hyperkinetické poruchy
(syndróm ADHD a ADD)
ĽMD (ľahké mozgové disfunkcie) – 50. – 80. roky 20.
stor., tiež ĽDE (ľahké detské encefalopatie), MMD
AD/HD – Attention Deficit/Hyperactivity Desorder (súčas.)
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKN – 10):
Hyperkinetické poruchy
- porucha aktivity a pozornosti (F90.0)
- hyperkinetická porucha správania (F90.1)
Tiež špecifické poruchy správania
Možnosť presadenia termínu BID (Behavioural Inhibition
Disorder) – deficit v sebakontrole, v kontrole správania
Výskyt
• týka sa detí s takmer priemernou,
priemernou a nadpriemernou inteligenciou
• nejednotné údaje (vplyv úrovne a techniky
používanej na diagnostiku)
- prevalencia udávaná v rozmedzí 2 – 12%
- u nás 3 – 6% detí školského veku
USA - 9%
VB - 0,5 – 1%
častejší u chlapcov – 3 : 1
Symptomatológia (prejavy)
Podmienka: príznaky sa objavili pred 7. roku veku,
pretrvávajú min. 6 mesiacov a prejavujú sa ako
vývinová odchýlka
Dojčenský vek: porucha základných biorytmov
(spánok, stravovanie)
5 základných oblastí symptomatológie
• poruchy kognitívnych funkcií
• poruchy motoricko percepčné
• poruchy emócií a afektov
• impulzivita – chaotické a nepredikovateľné správanie
• sociálna maladaptácia
1. Poruchy kognitívnych funkcií
•
porucha pozornosti (zrak, sluch) často spojená
s motorickým nekľudom
• neschopnosť selekcie podnetov, ktoré na dieťa
pôsobia súčasne (zahltenie podnetmi, ťažko
vyberá podstatné informácie)
• porucha analýzy a syntézy informácií
• dieťa nieje schopné vnímať časový sled,
štruktúrovať a organizovať prácu – nedokončuje
• porucha motivácie, vytrvalosti, ťažké prežívanie
frustrácie
• znížená schopnosť priestorové predstavivosti
• porucha slovnej a pracovnej pamäte
 častá spojitosť s vývinovými poruchami učenia
2. Poruchy motoricko percepčné
• hyperaktivita a porucha relaxácie, zbrklý,
nekoordinovaný, nepresný motorický výkon
• drobné neurologické odchýlky (obťažné
rozlišovanie vpravo – vľavo, poruchy symetrie, zlá
koordinácia..)
• motorická neobratnosť
• porucha vizuomotorickej koordinácie
3. Porucha emócií a afektov
• labilita, striedanie nálad
4. Impulzivita – chaotické a nepredikovateľné
správanie
• dieťa sa nedokáže poučiť z chýb
• robí rýchle nepremyslené závery
5. Sociálna maladaptácia
• neadekvátna kontrola, familiárne správanie,
neschopnosť prispôsobiť sa vrstovníkom,
rešpektovať pravidlá, akceptovať sociálne prostredie
• extrémne výkyvy v emocionálnych prejavoch, túžba
po sociálnej akceptácii, ktorú nedokáže udržať,
nedostatok altruizmu a empatie
Etiológia (príčiny)
-
neexistuje zhoda odborníkov
u 20 – 30% (až 50%) prípadov genetické vplyvy
oneskorené neurol. zretie
prenatálne a postnatálne poškodenie (malnutrícia plodu,
infekcie, toxické pôsobenie, hypoxia, mechanická trauma..)
- envinronmentálne faktory (ťažké kovy, radioaktivita,
farmaká, nedostatok železa..)
- prekonané choroby (autoimúnne ochorenia, meningitída,
encefalitída..)
- nevhodné emočné vplyvy, zraniteľnosť...(deti odlúčené od
rodiny, stres, netrpezlivé zaobchádzanie..)
Prognóza
– závislosť na rozsahu poruchy, včasnej diagnostike
a primeranom výchovnom pôsobení
- v priebehu stredného škol. veku ubúdanie psychomotorických
prejavov – ale dochádza niekedy k psychopatologickému
vývinu osobnosti → u 40% detí sa objavuje:
a) porucha správania (bitky, krádeže...)
b) nechuť spolupracovať (opozícia, odvrávanie, porušovanie
pravidiel..), pravdepodobnosť vývinu závislostných porúch,
u 20% - asociálny vývin v dospelosti
- 30 – 50% detí prechádza s defektom do dospelosti v plnej
podobe, alebo len s defektom koncentrácie pozornosti
- k zlepšovaniu dochádza vo veku 12 – 18 r. (dôsledok
dozrievania mozgu)
!!! zvýšené riziká sekundárnej neurotizácie pri nesprávnej
výchove
Psychologická diagnostika
• Testy IQ – diskrepancie medzi jednotlivými
mentálnymi zložkami ( pr. verbálne rozumové
schopnosti normálne, ale zlyhávanie
v názorových subtestoch - lipnutie na detailoch,
problémy pri spojovaní častí a celku...)
• Skúšky koncentrácie pozornosti – výkyvy
pozornosti
• Kresba postavy (disproporcie častí tela,
chýbajúce detaily, stereotypie, neadekvátne
spojovanie, „vyčarbávanie“, bizardné tvary,
primitívne spracovanie, nízka kvalita čiar,
nápadná poloha postavy v priestore)
Liečebné a pedagogické opatrenia
fakmakologická liečba (u nás menej bežná)
zameranie na rozvoj deficitných funkcií
kľudné prostredie, nie veľa podnetov
dôsledné trpezlivé vedenie, dôsledná kontrola
pozitívne hodnotenie, upozorňovať na konkrétne chyby
nevhodné súťaženie a časovo limitované úlohy
kratšie úlohy presne zadané (overiť si pochopenie zadania)
dodržiavanie rituálov při organizácii vyučovacej hodiny
učiť repertoáru riešenia sociálnych situácií, vysvetliť
požadované správanie
- aktívne vytvárenie pozitívnej sociálnej klímy, vysvetliť
spolužiakom príčiny nevhodného správania sa dieťaťa s
ADHD, podporovať začlenenie dieťaťa do soc. vzťahov
v triede
- EEG biofeedback (prof. Barry Sterman -1972 – NASA)
-
Najčastejšie poruchy
správania detí a
mládeže
• Klamanie
-
do 6 rokov v norme (konfabulácie súčasťou detského
myslenia, premietnutie tajných želaní, únik do fantázie..)
Typy
a) Klamanie zo strachu
b) Chválenkárstvo
c) Klamanie, kde obeťou je niekto iný
d) Podvody (obohacovanie sa) pre vlastný prospech
e) „Pseudilogia fantastica“
• Krádeže
-
-
závažnosť sa posudzuje podľa veku,
spôsobu vykonania a ukradnutého predmetu
predškolák – niekedy nezvládne túžbu niečo mať ...(
treba učiť deliť sa, požičiavať, vracať, dávať darčeky...)
Motívy krádeží školákov:
a) Dieťa berie peniaze a veci doma  kupuje si priazeň
druhých detí
b) Dieťa berie peniaze doma a kupuje si pre seba - prejav
náhradného uspokojenia
c) Krádeže v parte alebo pre partu – snaha vyznamenať
sa, byť uznávaný
d) Túžba mať niečo, čo je v očiach rodičov nezmyselné
e) Kleptománia
• Záškoláctvo
- príčiny – povahová slabosť,
malá odolnosť voči záťaži, znížená
frustračná tolerancia
- čím mladšie dieťa, tým horšie  prejav vážnejšej
psychopatológie
Motívy:
a) Strach zo skúšania
b) Vzdor
c) Strach z niektorého dieťaťa, party
d) Príslušnosť k parte
e) Snaha „ukázať sa“ pred ostatnými
f) Nuda v škole + neakceptácia noriem (malá autorita
školy a rodiny)
- začiatok často impulzívny akt  strach z prezradenia,
ďalšie klamstvá...túlanie  pomoc – sprevádzanie do
školy, neomietanie dieťaťa, „odpustenie bez odčinenia“...
• Úteky z domova
Typy:
a) Impulzívne, skratkovité, neplánované
úteky
príčina: - strach z degradácie, ohrozenie identity
(zahanbujúce, ponižujúce pocity v konfrontácii
s rodičmi)
- vzdor voči nespravodlivosti, pomsta rodičom
b) Pripravovaný a plánovaný útek
príčina: - akt pomsty a vzdoru
- odchod za dobrodružstvom
-
úteky mladších školákov – prejav ťažšej psychopatológie,
..epilepsie...
• Túlanie
- prejav hlbšej psychpatológie  citová plochosť,
nepripútanosť k ľuďom, k miestu, nízky stupeň úzkosti
- dieťa je nezaujatý divák sveta – nezaujíma sa o
minulosť, o budúcnosť...často symptómy psychickej
deprivácie (napr. u adoptovaných detí...)
- často spojenie s asociálnym správaním (krádeže...)
ŠIKANOVANIE
• Vymedzenie
• Formy a motívy šikanovania
• Osobnosť agresora a obete
• Skupinová dynamika
šikanovania
• Diagnostika šikanovania
• Postup vyšetrovania
• Náprava
• Elektronické šikanovanie
• Šikanovanie - trestná
činnosť
Vymedzenie
• Bullying
– v anglicky hovoriacich
krajinách
• Mobbing – Nemecko, severské krajiny
- násilne ponižujúce správanie jednotlivca
alebo skupiny ľudí voči slabšiemu
jedincovi, ktorý nemôže zo situácie
uniknúť a nie je schopný sa účinne
brániť
Formy šikanovania
•
skrytá
•
zjavná
Motívy šikanovania
– moc
– motív krutosti
– zvedavosť
– nuda
• rodinné podmienky vedú k nepriateľskému postoju
voči druhým
• inštrumentálne komponenty (odovzdávanie peňazí,
desiatej..)
• prestíž, pozícia medzi spolužiakmi
• sexuálny kontext (sexuálny sadizmus)
Zvláštnosti šikanovania u detí a mládeže
• nižšia intenzita brutality
• oslabená účinnosť manipulácie
• viac náladové, menej úporné
a prepracované
• ľahšie sa odhaľuje a napráva
• častejšia u chlapcov
• u dievčat prevažujú psychické
formy násilia
Osobnosť agresora
• Najčastejšie
- fyzicky zdatný, nedisciplinovaný, potrebuje
predvádzať sa, dokazovať svoju prevahu,
sebecký
- egocentrická orientácia, chýba mu empatia,
úcta k človeku  zúžený pohľad mu umožňuje
chápať šikanovanie ako zábavu
- problémy so sebaprijatím – nemá rád sám
seba  sústreďuje sa sám na seba, lebo mu
chýba istota a uspokojenie
Typy iniciátorov šikanovania
1) Hrubý, primitívny, impulzívny, silný, problémy
s disciplínou, narušený
vzťah k autorite, často pôsobí
v gangoch
Forma šikanovania – masívny nátlak, tvrdosť, vyžaduje
absolútnu poslušnosť, š. používa
na zastrašovanie druhých
Rodinná výchova – agresivita a brutalita rodičov
(napodobňuje, mstí sa...)
2) Slušný, kultivovaný, narcisticky orientovaný, úzkostlivý,
sadistické tendencie v sex. zmyslu
Forma šikanovania – cielené rafinované mučenie,
psychické týranie v skrytu bez
prítomnosti svedkov
Rodinná výchova – dôsledná náročná výchova,
vojenský dril bez lásky
3) „Srandista“
- optimistický, dobrodružný,
sebavedomý, zhovorčivý,
často obľúbený a vplyvný
Forma šikanovania – pre pobavenie,
vypichuje humorné a zábavné momenty
Rodinná výchova – niekedy citová subdeprivácia
a absencia duchovných hodnôt
v rodine
Osobnosť obete
• Najčastejšie – sociálne neatraktívny jedinec
s malou prestížou v skupine, bezbranný
s nízkym sebahodnotením
!!! niekedy sa môže stať obeťou ktokoľvek –
závislosť na typu skupiny a okolnostiach
Typy obetí šikanovania
1) Typická obeť
– bojazlivá, neistá,
• neurotické, úzkostná nedostatok sebavedomia,
niekedy negatívny vzťah k sebe samému,
hanblivá, sebakritická, (považuje sa za hlúpu,
málo príťažlivú..), citlivá až precitlivená,
• ľahko stráca hlavu, podľahne hrôze, panike,
výčitkám svedomia
• často menej fyzicky zdatná
Rodinná výchova – niekedy hyperprotektívna
matka, chýbajúci otec, alebo silná matka a slabý
otec, rodičia znevažujúci dieťa, neurotizujú ho
2) Provokujúca obeť
3) Deti šikanované za odlišnosti
4) Obeti silné a náhodné
Skupinová dynamika
šikanovania
- šikanovanie sa udomácňuje tam, kde sú
ľahostajné vzťahy, rivalita, nepriateľstvo,
súhlas s šikanovaním...
- šíri sa ako infekčná choroba
1) Zrod ostrakizmu
2) Fyzická agresia a pritvrdzovanie manipulácie
3) Kľúčový moment – vytvorenie jadra
 pokiaľ sa nesformuje silná podskupina pozitívnej
opozície
4) Väčšina prijíma normy agresorov
5) Totalita – dokonalé šikanovanie
Diagnostika šikanovania
Varovné signály pre učiteľa:
• žiak vchádza do triedy s učiteľom, postáva cez prestávku
u kabinetu, na hodiny chodí posledný
• žiak je osamotený, s nikým sa nerozpráva, nemá
kamaráta
• je stiesnený, smutný, vzrušený – nepriaznivý emočný
stav
• nechodí na telocvik, zostáva v triede
• často absentuje – absencia ospravedlnená aj
neospravedlnená
• zhoršenie prospechu, nesústredenosť
Zo strany spolužiakov je:
• odmietaný, izolovaný
• prejavy nerovnoprávnosti – okrikovaný,
dostáva povýšenecké príkazy
• „priateľské“ vtipy a kanadské žartíky
• ponižovanie, zosmiešňovanie, hanlivé
prezývky...
• jednostranné žďuchanie, strkanie...
• žiak dáva „dobrovoľne“ desiate.... „kamarátovi“
Varovné signály pre rodičov:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
dieťa nemá kamarátov, nikto za ním domov nepríde
je zarazené, nerozpráva o zážitkoch zo školy
zle usína, má poruchy spánku, zlé sny
dochádza k zhoršovaniu prospechu
pred odchodom do školy ho často bolieva brucho,
hlava...
často navštevuje lekára
chodí do školy okľukou
prichádza domov potrhané, s poškodenými vecami
často mu nevychádza vreckové, stráca ho, vyžaduje
peniaze
chodí domov hladné, aj keď dostáva desiatu aj obed
nedokáže uspokojivo vysvetliť svoje zranenia
vyhráža sa samovraždou, pokúsi sa o ňu
Problémy pri diagnostike
– od obetí je možné len ťažko získať
podrobnejšie a objektívnejšie informácie
(často pôsobí strach, „pseudosvedomie“,
skupinová konformita)
– agresori klamú a nútia klamať obeť aj druhých
– ostatní členovia skupiny sa boja vypovedať
– niektorí rodičia agresorov sa ich snažia
chrániť za každú cenu
– niektorí rodičia obeti sa boja spolupracovať pri
vyšetrovaní
– pri niektorých typoch pokročilejšieho
šikanovania pedagógovia chránia agresorov
Postup vyšetrovania
• Odhad závažnosti „ochorenia“ skupiny
( tá určuje postup vyšetrovania)
• Vlastné vyšetrovanie
Schéma vyšetrovania:
- rozhovor s informátormi a obeťami
- vytypovanie a nájdenie vhodných svedkov
- individuálne, prípadne konfrontačné rozhovory so
svedkami
- zabezpečenie ochrany obete
- rozhovor s agresormi, prípadne
- konfrontácia s nimi (typ – kriminal. výsluch)
Náprava
A.Metóda vonkajšieho nátlaku
a) Individuálny alebo komisionálny pohovor
• opatrenia – pokarhanie, podmienečné vylúčenie,
vylúčenie
• znížená známka zo správania
• prechod do inej triedy, pracovnej skupiny...
• vylúčenie z výberovej školy (problém na ZŠ..)
• krátkodobý pobyt v detskom diagnostickom ústave,
v diagnostickom ústave .. reedukačnom domove pre
mládež..)
b) Oznámenie o potrestaní agresorov
pred celou triedou či školou
c) Ochrana obeti
B. Metóda uzmierenia
• možná len v niektorých prípadoch (účinná
u nebrutálneho šikanovania v 1. a 2. štádiu
a u mladších detí)
• cieľom je vnútorná premena vzťahov
medzi obeťami a agresormi
Elektronické šikanovanie
Formy:
• e-maily s ohrozujúcim alebo znepokojujúcim
obsahom,... rasizmus, sexizmus..
• RP správy v diskusných fórach – šikanovanie
prostredníctvom on-line konverzácie, zapojenie viacerých
účastníkov
• vytvorenie a nastavenie profilu, ktorý uráža, zosmiešňuje,...
• odosielanie ponižujúceho a urážajúceho textu, videí,
fotografií prostredníctvom mobilu... anonymné textové
správy,.. happy slapping
Odlišnosti od tradičného šikanovania:
- anonymita, dostupnosť,...zapojenie ďalších divákov,
problematické potrestanie, strach obete z potrestania....
Šikanovanie
– trestná činnosť
• nutnosť zvyšovať právne vedomie
žiakov
→ prejavy šikanovania často napĺňajú
skutkovú podstatu trestných činov:
- proti slobode a ľudskej dôstojnosti (vydieranie, útlak,
obmedzovanie slobody a vyznania)
- lúpeže (rozhodujúce je použitie násilia nie hmotná
strata)
- ublíženia na zdraví
- pokus o znásilnenie, znásilnenie, pohlavné
zneužívanie, kupliarstvo
- poškodzovanie cudzej veci
Účastníkom trestného činu je ten, kto úmyselne:
• zosnoval alebo riadi spáchanie trestného činu (organizátor)
• naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca)
• poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu
(pomocník)
!!! pokiaľ k šikanovaniu dochádza v priebehu
vyučovania nesie zodpovednosť školské
zariadenia a jeho zriaďovateľ (aj hmotnú)
Literatúra:
Kolář, M.: Skrytý svět šikanování. Praha: Portál, 1997, 127 s.
Levčíková, M.: Žiak s poruchami správania v základnej a strednej škole.
Metodicko-informatívny materiál. Bratislava, ŠPÚ, 2004, 26 s.
http://www.statpedu.sk/buxus/docs/integracia/Inf-met_mat-Z-spor-sprIVP.pdf
Matějček, Z.: Praxe dětského psychologického poradenství. Praha: SPN,
1991, 335 s.
Matoušek, O., Kroftová, A.: Mládež a delikvence. Praha: Portál, 2003, 340
s.
Mühlpachr, P.: Sociální patologie. Brno: Masarykova univerzita,
Pedagogická fakulta, 104 s.
Nevřala, J.: Forenzní psychologie. Ostrava: PgF, Ostravská univerzita,
2003, 84 s.
Říčan, P.: Agresivita a šikanovanie medzi deťmi. Educatio – Ján Farkaš.
1998, 85 s.
Turček, K.: Psychopatologické a sociálno-patologické prejavy u detí
a mládeže. Iris - : M. Štefanko, 2000, 133 s.
Vágnerová, M.: Psychologie problémového dítěte školního věku. Praha:
Univerzita Karlova, Karolinum, 2004, 170 s.