Transcript KOLEKTÍVNE SPRÁVANIE


Autorom termínu „collective behavior“ je
americký sociológ Robert Erza Park.
› Kolektívne správanie je výsledkom nejakého
zhromaždenia ľudí, v ktorom je každý jednotlivec
podnecovaný myslieť a konať pod vplyvom nálady
alebo duševného stavu, na ktorom sa každý podieľa
a ku ktorému každý prispieva.

O ďalšie rozpravovanie „collective behavior“
sa zaslúžili Herbert Blumer, Ralph Turner, Lewis
Killian, Kurt a Gladis Lang, Neil Smelser, John
Lofland.
› Kolektívne správanie je vyjadrením „hlasu ľudu“, ktorý
sa obracia na vladnúcu elitu, na reprezentantov
spoločnosti, poverených jej riadením.



Blumer: KS je taká forma skupinového
správania, ktoré sa objavuje a vyvíja v bližšie
nevymedzených a emocionálnych situáciach,
vyznačuje sa interakciou, v ktorej sú vzbudené,
šírené a organizované impulzy a nálady a sú
zmobilizované v špecifické konanie.
Smelser: KS je relatívne spontánne a
neštrukturované správanie sa skupín ľudí, ktorí
reagujú na rôzne vplyvy v nejednoznačných
situáciach.
Lofland: KS sa týka toho ako ľudia myslia, cítia
a správajú sa ako členovia davu alebo masy.

Sociológovia: ide o neplánované činnosti
bez jasného zakotvenia v normatívnom
systéme kultúry a s nepredvídateľnými
dôsledkami. Kolektívne správanie zahŕňa
spontánne, neštrukturované spôsoby
činnosti, myslenia a cítenia, ktoré zdieľa
súčasne množstvo ľudí v situáciach, v
ktorých nevedia, ako sa majú správať, čo
majú robiť, čo môžu očakávať od iných,
alebo čo iní očakávajú od nich.







Ide o hromadné správanie (správanie sa väčšieho
množstva ľudí) – ľudia môžu býť sústredení / rozptýlení v
prostredí.
Uskutočňuje sa v rovnakom čase.
Je úplne alebo prevažne spontánnym, neštrukturovaným
a neinštitucionalizovaným.
Neodohráva sa podľa vopred ustanovených a osvojených
sociálnych noriem a vzorov správania.
Je ťažko predvídateľným, ako miesto a čas jeho vzniku, tak
dôsledky.
Vyznačuje sa krátkodobosťou, expresivitou,
neuvedomelosťou, emocionalitou, nestálosťou a
prementlivosťou.
Je hromadnou reakciou ľudí na spoločný vplyv, podnet,
impulz, stimul, ktorými môžu byť neštandardné a nejasné
situácie, javy, procesy a ich výsledky.

Rozdiely
medzi
sociálnym a Kolektívne
kolektívnym
správaním:
Sociálne
správanie
správanie
-Organizované na základe
spoločne zdieľaných
sociálnych noriem.
-Neorganizované: sociálne
normy nefungujujú. Postupne
len vznikajú a podriaďujú si
konanie individuí.
-Inštitucionalizované (Je
-Neinštitucionalizované (Nie je
predvídateľne ako očakávaná predvídateľné, keďže reakcia
reakcia na podnety).
na podnety nie je ustanovená
ani neočakávaná).
-Emocionálne zafarbené:
-Emocionálne neutrálne:
Emócie prevažujú nad
Emócie sú nahradené
racionalitou.
racionálitou.
-Sociálna zmena je spontánny
-Priebeh sociálnej zmeny je
následok kolektívneho
regulovaný.
správania.


Sociologicky najviac relevantné sú: davy a
davové správanie, panika, verejna mienka,
fáma a klebeta, móda a mánia, masová
hystéria a sociálne hnutia.
Kolektívne správanie rozlišujeme podľa:
› Miery spontánnosti, resp. štrukturovanosti,
› Dĺžky trvania, resp. dlhodobosti dôsledkov kolekt.
správ.,
› Cieľov kolekt. správ. (napr. expresívne vs.
inštrumentálne ciele),
› Motívov kolek. správ. (vedomé vs. nevedomé
motívy)
› Miery koncentrácie kolekt. správ. (koncentrované vs.
rozptýlené kolekt. sprav.)
Masová
Hystéria
Panika
Verejnosť
Klebeta
Publikum
Fáma
Masa
Výtržnosti
Móda
Vzbury
Dav
nepokoje
Sociálne
hnutia
Prevažne štrukturované správanie
Prevažne spontánne správanie
Klasifikácia podľa miery spontánnosti, resp. štrukturovanosti
podľa Hessa, Marksona a Steina (1988)
Klasifikácia hlavných druhov kolekt. Správania na základe miery
regulácie, resp. kontroly sociálnymi normami (Alex Thio, 1991)
Kolektívne správanie
Inštitucionalizované správanie
Panika, dav, móda, fáma,
verejna mienka, sociálne
hnutie
Malé skupiny, veľké skupiny
Správanie menej regulované
zaužívanými sociálnymi
normami
Správanie viac regulované
sociálnymi normami
Klasifikácia druhov kolektívneho správania na základe
dominujúceho citu, ktorý samotné správanie vyvoláva a určuje
jeho formu (John Lofland, 1985)
Organizačná
forma
Dominantný cit
Strach
Nepriateľstvo
Radosť
davová
Panika,
davový teror,
davová hrôza,
davové zdesenie
Lynčujúce,
násilnícke,
ničiace, útočné
davy, davové
protesty, vzbury,
akcie vzdoru
Extatické, oslavné,
veseliace sa
davy, úctu
vzdávajúce davy
masová
Skutočné
nebezpečenstvo,
revolúčna situácia,
eko – hystéria,
zdanlivé
nebezpečenstvo,
masová hystéria
Masové
hanobenie,
masové
nepokoje,
masové vzbury
Móda, mánie,
boomy, životné
štýly

Teória nákazy (Ralph Turner)
› Vychádza z poznatkov „kolektívnej duše“ Le Bona. V
rôzných kolektivitách, najmä v davoch, vznikajú, šíria sa a
bujnejú rôzne formy „duševnej nákazy“, ktoré spôsobujú,
že ľudia sa v kolektivite správajú inak, ako sa správajú
osamote alebo v bežných, obvyklých situáciach, v
sociálnych skupinách atď.

Teória konvergencie (Floyd Allport)
› Inak ju môžeme označiť ako teóriu zbližovania a
zbiehania. Kolektívne správanie vzniká ako dôsledok
situácií, v ktorých sa ocitnú ľudia s rovnakými alebo
podobnými vlastnosťami, charakteristikami, postojmi,
cieľmi a pod. Toto správanie vzniká preto, lebo existujú
ľudia s určitými predispozíciami k určitému druhu
správania, ktorí v určitých situáciach iba odhaľujú a
prejavujú svoju podstatu, pričom tieto situácie im na to
poskytujú iba príležitosť, prípadne ospravedlnenie.

Teória spontánneho vznikania nových noriem (R.
Turner – Lewis Killian)
› Teória odmieta tvrdenia o uniformite a homogenite
davov. Davy chápu ako vnútorne heterogenné útvary tak
z hľadiska osôb, ktoré ich tvoria, ako aj ich správania.
Každý dav si postupne spontánne vytvára svoje vlastné
normy správania. Davové správanie je teda regulované
osobitnými normami správania.

Teória pridanej hodnoty (Neil Smelser)
› Kolektívne správanie vzniká ako mobilizácia na základe
viery, ktorá redefinuje sociálne konanie a uskutočňuje sa
postupne, v sérií šiestich štádií: štrukturálna podpora,
štrukturálne napätie, všeobecna viera, neočakávaná
udalosť, mobilizácia ku konaniu a fungovanie
mechanizmu sociálnej kontroly.

Teória mobilizácie zdrojov (Charles Tilly)
› Aby mohlo vzniknuť kolekt. konanie, musia mať ľudia, jeho
budúci aktéri, určitý spoločný názor, spoločné videnie
sociálneho sveta a tiež spoločné záujmy. Títo ľudia si musia
uvedomovať, že ich potreby, záujmy a ciele sú identické s
potrebami, záujmami a cieľmi iných ľudí v podobnom
sociálnom postavení, v podobnej sociálnej situácií.

Teória rozhodovania a teória hier
› Ľudia sa pri riešení rôzných problémov správajú vždy alebo
prevažne racionálne. Jednotlivci v záujme riešenia
problému robia kompromisy a navzájom spolupracujú v
záujme maximalizácie svojich ziskov na základe vzájomnej
podpory a výhodnosti tejto spolupráce. Každý člen davu
sa snaží maximálne využiť situáciu, pričom musí prihliadať
na nutnosť podpory iných.
Dočasné zhromaždenie, resp. priestorové
zoskupenie ľudí, ktorí majú spoločný
predmet pozornosti alebo spoločný záujem,
rovnako alebo podobne sa správajú a
navzájom sa ovplyvňujú.
 Rozlíšenie davov: náhodný, bežný,
expresívny a aktívny (Blumer)
 Aktívne davy – útočný, únikové, získavacie
a expresívne davy
 Pasívne davy – obecenstvo (Brown)





Druh davového kolekt. správania, ktorým ľudia
reagujú na určitý podnet (jav, situáciu, údalosť)
emocionálnym, spontánnym, situácií či javu
neprimeraným, často i bezohľadným alebo
sebazničujúcim spôsobom.
Zákl. rozlišovanie: úteková /úniková/ a
získavacia /chamtivá/ panika.
Úniková panika je nekoordinovaným a
spontánnym, hromadným útekom davu pred
vnímaným nebezpečenstvom.
Získavacia panika je nekoordinovaným a
spontánnym, hromadným pohybom za niečim,
resp. k niečomu, čo je cieľom snaženia davu.
Ide o rozptýlenú kolektivitu, skladajúcu sa
z ľudí, ktorí sa súčasne o niečo zaujímajú,
alebo majú vzťah k niečomu, k nejakej
otázke, problému, javu, udalosti.
 Verejnosť teda vzniká, keď ľudia –
priestorovo rozptýlení, navzájom zväčša
anonymní, nespojení žiadnými priamými
kontaktmi a vzťahmi – reagujú na
problém, jav alebo udalosť.

Fáma je správa, posolstvo, resp. informácia,
ktorá koluje v kolektivite od osoby k osobe,
pričom sa predpokladá, že prvý, kto šíri
určitu správu, je očitým svedkom javu,
udalosti a že jeho správa je presná a
správna. (1. prístup)
 Fáma je súhrnné, koncentrované vyjadrenie
chápania určitého javu, udalosti, ktoré sa
vytvára v interakcií ľudí, venujúcich tomuto
javu, udalosti pozornosť. (11. prístup)
 Optimistické, pesimistické, rozvratnícke
fámy (Knapp)

Móda vystupuje ako zvyk, pretrvávajúci
krátky čas, ktorý je v spoločnosti široko
prijímaný.
 Je sociálnym vzorom, ktorý je
uprednostňovaný určitý čas veľkým
množstvom ľudí.
 Ide o druh správania rozptýlených kolektivít,
spočívajúci v osvojovaní si určitých vzorov
správania, ktoré bývajú po pomerne
krátkom čase vystriedané inými vzormi.




Ide o vzrušené, spontánne, emocionálne a
situácii neprimerané správanie rozptýlených
kolektivít, ktoré je reakciou na uvedomovaný
podnet – reálny alebo imaginárny jav, situáciu,
udalosť a iné.
Je reakciou ľudí na pôsobenie určitej hrozby
Je spravidla reakciou ľudí na javy, procesy a
udalosti, ktoré si nevedia vysvetliť, nedokážu im
porozumieť a ovládať ich a ktoré sa im preto
zdajú byť nadprirodzené, nezvládnuteľné,
ohrozujúce ich životy alebo majetok, ich
blízkych atď.


Druh kolektívneho správania,
predstavujúci spoločné úsilie rozptýlenej
kolektivity o uskutočnenie sociálnej zmeny,
alebo o zabránenie sociálnej zmene.
Rozdiely od ostatných druhov kolekt.
správania:
› Vyššia miera účelnosti a cieľavedomosti
› Vyššia miera vnútornej štrukturovanosti a
organizovanosti
› Dlhšie trvanie
› Väčší spoločenský význam, vplyv a dopad

Vytvárajú a zavádzajú nové, netradičné
normy a vzory správania a riešenia
problémov, nové formy protestu proti
existujúcim inštitúciam.

Turner – Killian:
› Hodnotovo orientované sociálne hnutia
› Mocensky orientované sociálne hnutia

Aberle:
Šírka zmeny
Hĺbka
zmeny
Obmedzená
zmena
Zmena časti
spoločnosti
Zmena celej
spoločnosti
Upravujúce s. h.
Reformné s.h.
Radikálna
zmena
Spasiteľské s.h.
Revolúčne s.h.