Transcript Sociálna antropológia

VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA
A SOCIÁLNEJ PRÁCE SV. ALŽBETY, Bratislava
PaedDr. Slavomír LACA, PhD.
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Sylaby predmetu
S
Sylabus
Antropológia ako vedná disciplína
Rozdelenie antropológie
Sociálna antropológia
Antropológia a iné vedné disciplíny
Metody antropológie
Základné kategorie
Kultúra
Tradícia
Zvyk - Obyčaj
Rituál – Obrad
Filozofická „sociálna“ antropológia
Koncepcia človeka v európskom myslení
Človek a svet
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Povinná a odporúčaná literatúra:
Coreth, E.: Co je člověk, Praha 1994
Krapka E., Csontos, L.: Nad tajomstvom človeka, Bratislava 1992
Letz, J.: Filozofická antropológia, Bratislava 1994
Sokol, J.: Filosofická antropologie, Praha : Portál, 2008
Šatura, V.: Filozofická antropológia, Bratislava 1994
Šlosiar, J.: Od antropologizmu k filozofickej antropológii, Bratislava : Iris, 2002
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Antropológia ako vedná disciplína
Definícia antropológie (antropos – človek, logos - veda)
komplexné (integrálne) štúdium človeka, usiluje sa o syntetické prírodovednospoločenskovedné poňatie človeka a o jeho komplexné či integrálne štúdium,
zaobera nielen človekom ako biologickou bytosťou, ale aj ako tvorcom
a produktom kultúry
Predmet štúdia – človek a jeho kultúra (prírodné, archaické alebo moderné
národy a kultúry)
Rozdelenie antropológie
v tradičnom pojatí bola antropológia rozdelená do troch hlavných subdisciplín:
prehistorická,
etnická,
biologická.
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Termín antropológia vo význame učenia o človeku ako prvý použil Otto
Casmann (1562 – 1607) vo svojej knihe Psychologia antropologica sive
animae humanae doctrina (v r. 1596).
ako samostatná veda vznikla v 18. storočí, keď J. F.
Blumenbach v r. 1775 použil Casmannov termín na označenie
samostatného vedného odboru. Antropológia spolu s botanikou a
zoológiou predstavovala v tom čase tri hlavné biologické vedné odbory.
Antropológia
tomuto jej zaradeniu prispel švédsky prírodovedec Carl Linné a
vydanie jeho knihy Systema naturae (v r. 1735), v ktorej nazval človeka
termínom homo sapiens a v rámci živočíšnej ríše ho začlenil medzi
primátov.
K
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
V anglosaskom svete rozdelenieA:
fyzická – označovaná ako aj biológia človeka (študuje parametre, rozmery, gény,
dedičnosť, porovnáva
ich so zvieratami, zaoberá sa ľudskou adaptáciou – takmer neexistujú hranice medzi
lekárskymi
odbormi, študuje sa na prírodovedeckej fakulte UK
kultúrna – založil ju v USA F. Boas, hlavným predmetom štúdia je kultúra, porovnávacie
štúdium kultúr
ľudských spoločností a spoločenstiev z diachrónneho (historického) i synchrónneho
hľadiska, študuje
pôvod a dejiny kultúr, ich vznik a vývoj, ako aj ich súčasnú (dnešnú) štruktúru a funkcie.
sociálna – hlavným predmetom je spoločnosť, sociéta, kladie sa doraz na hodnoty a
spoločenské inštitúcie ľudia sú rozmanití, pretože žijú v rôznych typoch spoločností a sú
podriadení rôznym typom sociálnych pravidiel, aplikovaná alebo praktická - od 2. sv. v. voli
antropologické poznatky využívané k praktickým účelom v záujme koloniálnej správy, ide
o antropológiu praktizovanú mimo akademický svet
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Sociálna
antropológia
vedná disciplína zaoberajúca sa porovnávacím štúdiom kultúr ľudských spoločností a
spoločenstiev, predovšetkým na základe analýzy a interpretácie ich sociálnej organizácie
názov sa zaužíval najmä vo Veľkej Británii
charakteristický pre ňu je celostný pohľad na skúmané spoločenstvá či spoločnosti a
dôraz na výskum
 sociálnych štruktúr a systémov, kt. sa považujú za určujúce pre vznik a vývoj kultúry
práce sociálnych antropológov sú pritom prevažne zamerané na analýzu a vysvetľovanie
príbuzenských ystémov (manželstvo, rodinné a príbuzenské vzťahy ap.), polit., ekon. a
náboženskej organizácie, štúdium náboženstva, hodnotových systémov, zvykov, mýtov,
symbolov.
zdôrazňuje sa „sociologický“ a historický pohľad na kultúry a spoločnosti
vplyv francúzskej štrukturálnej školy (C. Lévi-Strauss) a sociológov Emila Durkheima a
Marcela Maussa .
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Antropológia
a iné vedné disciplíny
Etnológia
vedna
disciplina, ktorá skúma dejiny kultúry, ľudskej civilizácie a vzťahy medzi kultúrami skúma ľudovú
kultúru, každodennú, empirickú kultúru.
Znaky ľud. kultúry:
1. jej obsahy a hodnoty su tradičné
2. prenos bezprostredný, ústne podanie
3. možnosť spatnej vazby (napr. na rozdiel od literatúry)
4. neprofesialnosť, spontánnosť
Etnológia sa snaží zistiť, prečo sa jednotlivé kultúry a národnosti líšia, a to na základe:
1. geografických podmienok
2. vývojových determinantov
3. ekonomických podmienok
4. kultúrnych kontaktov
Etnológia – etnografia – národopis
Etnológia a etnografia ako súčasť antropológie
Etnológia (starý kontinent), antropológia (Amerika)
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Základné kategorie
Kultúra
Tradícia
- Obyčaj
Rituál - Obrad
Zvyk
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Filozofická „sociálna“ antropológia
„Aj keby boli zodpovedané všetky možné vedecké otázky, zostali by
nedotknuté problémy nášho života.“
L. Wittgenstein
širšom zmysle je filozofická antropológia učenie o človeku, jeho
podstate, pôvode, poslaní a postavení vo svete. Predmetom skúmania
filozofickej antropológie sú teda otázky týkajúce sa esencie, teda
podstaty a existencie, teda bytia človeka, pomeru človeka k jeho
vlastným činnostiam, pomeru indivídua k ľudskému rodu, spoločnosti
a dejinám, vzťahu animality (živočíšnosti) a ducha, vzťahu k smrti
a nesmrteľnosti, vzťahu tela a ducha.
V
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
„Ľudské bytie skúma vzťah človeka k svetu i činnosť človeka vo
svete, lebo ľudské bytie je vždy bytie vo svete a bytie vo svete je
u človeka bytie v činnosti.“
antropológia začína otázkou: Čo je človek? Tento jej
najuniverzálnejší zmysel poodhalil Kant, keď ukázal, že človek
môže byť miestom riešenia základných problémov metafyziky,
morálky a náboženstva, pretože podľa neho otázky sledujúce
posledné ciele ľudského rozumu, t. j. Čo môžeme vedieť? Čo
máme robiť? V čo môžeme dúfať? môžu byť transponované do
jednej antropologickej otázky: Čo je človek? Na túto otázku človek
vyslovil a vyslovuje sám o sebe mnoho rôznych názorov, v ktorých
sa „buď často povyšuje na absolútne merítko všetkých bytí, alebo
sa ponižuje až k zúfalstvu
Filozofická
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Koncepcia človeka v európskom myslení
grécke myslenie,
kresťanské myslenie,
novoveké myslenie.
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Grécke myslenie - Starí Gréci nazývali človeka živou bytosťou, ktorá má logos (zoón
logon echon). Rimania hovorili o človeku ako o živočíchovi rozumnom (animal racionale).
Tým sú vyjadrené dva póly okolo ktorých sa točí problém človeka. Jeden pól je animalita,
čiže živočíšnosť. Človek patrí a je súčasťou prírody. Je teleso, živý organizmus a zmyslová
bytosť. Je živočíšny druh – homo sapiens, ktorý sa líši od „živočíchov“ svojím myslením a
konaním, ktoré „filozofická antropológia nazýva správanie sa k otvorenému svetu.
Kresťanské myslenie - Čo je človek? Prvá a najzávažnejšia odpoveď Biblie na túto
otázku znie: Človek je Boží tvor. Za to, že je a aký je, vďačí Bohu. Jestvuje, lebo Boh ho
zavolal po mene: Chcem, aby si bol. Jeho odpoveďou na Božie zavolanie by preto mala
byť vďaka a dôvera.„Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodné
obdivu a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal
v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený
a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyslené, lebo som ešte ani jeden
neprežil. Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský. Keby
som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; I keby som prišiel na koniec, ešte
stále som pri Tebe“ (Ž 139, 14-18).
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Grécko-antická tradícia (obdobie mýtu)
Archaický človek nemá dejiny, čas vníma cyklicky.
Odmieta myšlienku absolútneho trvania.
Človek je ponorený do sveta, je jeho súčasťou, nemá potrebný odstup na to, aby reflektoval svet a
samého seba.
Človek neexistuje ako osoba a žije v nevedomosti.
Archaický človek sa stáva sám sebou vtedy, keď prestáva byť sám sebou, napodobňuje a opakuje
gestá niekoho iného.
Sloboda mýtického človeka neexistuje
Grécko-antická tradícia (obdobie filozofie) I.
Čas
je pre človeka katagenézou – starnutím, ubúdaním, úpadkom, cestou k smrti, k zániku –
pesimistický nádych
Odmieta myšlienku absolútneho trvania.
Človek je vymedzený vzťahom ku kozmu v poriadku loga.
Začína sa pýtať, opúšťa ponorenosť vo svete a začína reflektovať okolitý svet – chce mu porozumieť.
Človek je bytosť hovoriaca a rozumejúca (zoon logon echon) a bytosť spoločenská (zoon politikon).
Antický človek má spoločný ideál človeka, ktorý je rovnaký pre všetkých – človek participuje na svete
ideí.
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Grécko-antická tradícia (obdobie filozofie) II.






Ešte nie je možné odlíšenie človeka ako subjektu od objektu.
Človek už nežije v nevedomosti, ale myslí.
Svojím myslením a prostredníctvom logos – reč, artikuluje a vysvetľuje fyzis.
Vystupuje z izolácie a stáva sa sám sebou, keď je účastníkom obce.
Jeho sloboda spočíva v participácii na živote obce.
Dualizmus duše a tela.
Slavomír LACA
Sociálna
antropológia
Človek v kresťanskom myslení I.




Čas má začiatok a bude mať koniec.
Boh sa neprejavuje v čase cyklickom, ale v čase dejinnom.
Človek pozná Boha nie z prírody, ale z vlastných dejín, ktoré majú zmysel.
Biblický človek je dejinný človek, ktorý je vymedzený vzťahom k Bohu v poriadku
času.
Človek v kresťanskom myslení II.



Čas má pozitívny náboj – je vzostupom, plodnosťou, tvorením, biogenézou. Je
tvorivou genézou nového bytia, ktoré neexistovalo predtým, možno ho znázorniť
priamkou.
Boh stvoril osoby, nie rovnaké exempláre – vo fakte stvorenia je obsiahnutý fakt bytia
osobou.
Človek vstupuje do dialógu s Bohom a na jeho výzvy odpovedá vlastným slovom a
činom – ide o východiskový vzťah ľudskej existencie, v ktorej pramení idea ľudskej
osoby.
Slavomír LACA
Sociálna
antropológia
Človek v kresťanskom myslení III.




Odlíšenie človeka ako subjektu a objektu.
Každý človek je Božím stvorením a jeho život má zmysel iba vo vzťahu k Stvoriteľovi.
Cieľom života človeka je naplniť svoje jedinečné povolanie až po osobné spoločenstvo
s Bohom.
Človek má plnosť slobody – je tvorcom svojho života, schopný dejinného, teda
autentického činu, vytvára dejiny a je za ne plne zodpovedný.
Človek v kresťanskom myslení IV.



Byť sebou v zmysle naplnenia svojho poslania, znamená prekročiť samého seba –
transcendovať a získať účasť na živote Boha – večnosti – takto človek prekračuje
svoju smrteľnosť.
Sloboda človeka je v jeho personálnej jedinečnosti a nenahraditeľnosti.
Duša a telo sú dva konštitutívne princípy, ktoré vytvárajú substanciálnu celistvosť.
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Novoveké myslenie – vo filozofickom zmýšľaní tejto doby je obrat
človeka a tým pádom sa zužuje obrat k subjektu v rámci meniacej sa
spoločnosti.
Novoveké myslenie I
Intelekt sa vždy snaží rekonštruovať skutočnosť z pozorovaných daností
a nepripúšťa nepredvídateľné.
Človek je v pozícii diváka, vonkajšieho pozorovateľa a nezaujatého
arbitra
Ľudský rozum a intelekt je mierou všetkých vecí.
Človek ako subjekt dostáva nový význam – stáva sa centrom pravdy a
slobody – istotu nachádza v sebe samom.
Slavomír LACA
Sociálna
antropológia
Novoveké myslenie II
Človek
myslí a koná „sám o sebe“.
Je centrom a vrcholom diania, príklon k pozemskému životu.
Podstata človeka je v jeho myslení a rozume.
Východiskom a cieľom slobody je človek sám.
Dualizmus duše a tela (rex extensa – rozpriestranená substancia a rex
cogitans – substancia mysliaca).
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Antropologický obrat
materializmus a evolucionizmus

pozitivizmus, Auguste Comte (1798-1857)

materializmus

descendenčná teória, Ch. Darwin

E. Haeckel

Dialektický a historický materializmus

Pierre Teilhard de Chardin (1881-1955)
existencializmus a personalizmus

Blaise Pascal (1623-1662) – srdce

S. Kierkegaard (1813-1855) – existencia pred Bohom

M. Heidegger (1889-1976) – pobyt, časovosť

K. Jaspers, J.P. Sartre, G. Marcel

personalizmus, M. Scheler, M. Buber, E. Mounier, K. Wojtyła,
fenomenológia a ontológia človeka

Max Scheler – otvorenosť voči svetu
– viazanosť na prostredie

Arnold Gehlen – bytie s nedostatkami

Helmut Plessner – excentricita človeka
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Človek a svet
kozmologický
sociologický
transcendentálny (Kant, súhrn javov)
fenomenologický (svet človeka, prirodzený svet)
Svet v zmysle fenomenologicko-antropologického pohľadu definujeme ako celok nášho
konkrétneho životného priestoru a horizontu chápania.
Antropologické konštanty
-






Skúsenosť
Priestor a čas
Personálna a sociálna dimenzia
Jazyk
Dejinnosť
Svetonázorové chápanie sveta
Svet nie je staticky ustanovená veličina,
ale je dynamický a stále sa utvára.
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Človek a jeho správanie
Správanie človeka, živočíšne správanie I.
1.Je vedené zmyslovým vnímaním. Zviera má podobne ako človek zmyslové orgány. Buď reaguje
alebo nereaguje, to znamená, že obsah, ktorý sa vzťahuje k jeho pudovosti zviera poznáva alebo
nepoznáva. Živočích má aj zmyslovú pamäť, ktorá dokáže uchovať vnemy a zážitky. Živočích prijíma
vnemy, vidí, počuje, ale nevie, že vidí a počuje.
2. Zmyslové vnímanie a spôsoby chovania živočícha sú viazané na prostredie. Stavba tela, tvorenie
údov, spôsob výživy a života sú prispôsobené určitému prostrediu.
Správanie človeka, živočíšne správanie II
3. Živočích je viazaný na prostredie, pretože je viazaný pudmi. Vníma len obsahy, ktoré poskytujú
pudové naplnenie – nič iného pre živočícha neexistuje.
4. Istota inštinktu u živočícha. Vták sa „naučí“ lietať, ale i toto učenie prebieha inštinktívnym špecificky
určeným spôsobom.
Správanie človeka, živočíšne správanie III.
5. Inštinkt – je to spôsob správania, ktorý je jednotlivému živému tvoru vrodený, ktorému sa nenaučil
a ktorý nenadobudol cvikom a zvykom.
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
6. Inteligentné výkony živočíchov. „Inteligentné“ zvieratá. Kohlerove pokusy so šimpanzmi – tieto
pozorovania ukazujú, že živočích je za určitých okolností schopný zvládať nové situácie, riešiť úlohy,
ktoré sú na neho kladené. U živočíchov môžeme hovoriť len o praktickej inteligencii, nie
o intelektuálnom poznaní – toho je schopný len človek.
Sociálne správanie
Podľa Ondrejkoviča:
Správanie konformné (v súlade s normami),
Správanie nekonformné (vyzývavé, provokujúce),
Správanie deviantné (odchýlene od morálnych a právnych noriem)
Správanie asociálne (nespoločenské),
Správanie disociálne (rozkladný typ správania),
Správanie antisociálne (protiskupinové, protispoločenské),
Správanie delikventné
Správanie kriminálne
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Názov predmetu: Sociálna pedagogika
Hodnotenie predmetu: v skúškovom období
ústna skúška+písomka/seminárna práca
Meno vyučujúceho: PaedDr. Slavomír LACA, PhD.
Kontakt: [email protected]
Pracovisko: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce
sv. Alžbety, n. o. Bratislava