Sociálna antropológia
Download
Report
Transcript Sociálna antropológia
VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA
A SOCIÁLNEJ PRÁCE SV. ALŽBETY, Bratislava
PaedDr. Slavomír LACA, PhD.
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Sylaby predmetu
S
Sylabus
Antropológia ako vedná disciplína
Rozdelenie antropológie
Sociálna antropológia
Antropológia a iné vedné disciplíny
Metody antropológie
Základné kategorie
Kultúra
Tradícia
Zvyk - Obyčaj
Rituál – Obrad
Filozofická „sociálna“ antropológia
Koncepcia človeka v európskom myslení
Človek a svet
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Povinná a odporúčaná literatúra:
Coreth, E.: Co je člověk, Praha 1994
Krapka E., Csontos, L.: Nad tajomstvom človeka, Bratislava 1992
Letz, J.: Filozofická antropológia, Bratislava 1994
Sokol, J.: Filosofická antropologie, Praha : Portál, 2008
Šatura, V.: Filozofická antropológia, Bratislava 1994
Šlosiar, J.: Od antropologizmu k filozofickej antropológii, Bratislava : Iris, 2002
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Antropológia ako vedná disciplína
Definícia antropológie (antropos – človek, logos - veda)
komplexné (integrálne) štúdium človeka, usiluje sa o syntetické prírodovednospoločenskovedné poňatie človeka a o jeho komplexné či integrálne štúdium,
zaobera nielen človekom ako biologickou bytosťou, ale aj ako tvorcom
a produktom kultúry
Predmet štúdia – človek a jeho kultúra (prírodné, archaické alebo moderné
národy a kultúry)
Rozdelenie antropológie
v tradičnom pojatí bola antropológia rozdelená do troch hlavných subdisciplín:
prehistorická,
etnická,
biologická.
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Termín antropológia vo význame učenia o človeku ako prvý použil Otto
Casmann (1562 – 1607) vo svojej knihe Psychologia antropologica sive
animae humanae doctrina (v r. 1596).
ako samostatná veda vznikla v 18. storočí, keď J. F.
Blumenbach v r. 1775 použil Casmannov termín na označenie
samostatného vedného odboru. Antropológia spolu s botanikou a
zoológiou predstavovala v tom čase tri hlavné biologické vedné odbory.
Antropológia
tomuto jej zaradeniu prispel švédsky prírodovedec Carl Linné a
vydanie jeho knihy Systema naturae (v r. 1735), v ktorej nazval človeka
termínom homo sapiens a v rámci živočíšnej ríše ho začlenil medzi
primátov.
K
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
V anglosaskom svete rozdelenieA:
fyzická – označovaná ako aj biológia človeka (študuje parametre, rozmery, gény,
dedičnosť, porovnáva
ich so zvieratami, zaoberá sa ľudskou adaptáciou – takmer neexistujú hranice medzi
lekárskymi
odbormi, študuje sa na prírodovedeckej fakulte UK
kultúrna – založil ju v USA F. Boas, hlavným predmetom štúdia je kultúra, porovnávacie
štúdium kultúr
ľudských spoločností a spoločenstiev z diachrónneho (historického) i synchrónneho
hľadiska, študuje
pôvod a dejiny kultúr, ich vznik a vývoj, ako aj ich súčasnú (dnešnú) štruktúru a funkcie.
sociálna – hlavným predmetom je spoločnosť, sociéta, kladie sa doraz na hodnoty a
spoločenské inštitúcie ľudia sú rozmanití, pretože žijú v rôznych typoch spoločností a sú
podriadení rôznym typom sociálnych pravidiel, aplikovaná alebo praktická - od 2. sv. v. voli
antropologické poznatky využívané k praktickým účelom v záujme koloniálnej správy, ide
o antropológiu praktizovanú mimo akademický svet
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Sociálna
antropológia
vedná disciplína zaoberajúca sa porovnávacím štúdiom kultúr ľudských spoločností a
spoločenstiev, predovšetkým na základe analýzy a interpretácie ich sociálnej organizácie
názov sa zaužíval najmä vo Veľkej Británii
charakteristický pre ňu je celostný pohľad na skúmané spoločenstvá či spoločnosti a
dôraz na výskum
sociálnych štruktúr a systémov, kt. sa považujú za určujúce pre vznik a vývoj kultúry
práce sociálnych antropológov sú pritom prevažne zamerané na analýzu a vysvetľovanie
príbuzenských ystémov (manželstvo, rodinné a príbuzenské vzťahy ap.), polit., ekon. a
náboženskej organizácie, štúdium náboženstva, hodnotových systémov, zvykov, mýtov,
symbolov.
zdôrazňuje sa „sociologický“ a historický pohľad na kultúry a spoločnosti
vplyv francúzskej štrukturálnej školy (C. Lévi-Strauss) a sociológov Emila Durkheima a
Marcela Maussa .
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Antropológia
a iné vedné disciplíny
Etnológia
vedna
disciplina, ktorá skúma dejiny kultúry, ľudskej civilizácie a vzťahy medzi kultúrami skúma ľudovú
kultúru, každodennú, empirickú kultúru.
Znaky ľud. kultúry:
1. jej obsahy a hodnoty su tradičné
2. prenos bezprostredný, ústne podanie
3. možnosť spatnej vazby (napr. na rozdiel od literatúry)
4. neprofesialnosť, spontánnosť
Etnológia sa snaží zistiť, prečo sa jednotlivé kultúry a národnosti líšia, a to na základe:
1. geografických podmienok
2. vývojových determinantov
3. ekonomických podmienok
4. kultúrnych kontaktov
Etnológia – etnografia – národopis
Etnológia a etnografia ako súčasť antropológie
Etnológia (starý kontinent), antropológia (Amerika)
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Základné kategorie
Kultúra
Tradícia
- Obyčaj
Rituál - Obrad
Zvyk
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Filozofická „sociálna“ antropológia
„Aj keby boli zodpovedané všetky možné vedecké otázky, zostali by
nedotknuté problémy nášho života.“
L. Wittgenstein
širšom zmysle je filozofická antropológia učenie o človeku, jeho
podstate, pôvode, poslaní a postavení vo svete. Predmetom skúmania
filozofickej antropológie sú teda otázky týkajúce sa esencie, teda
podstaty a existencie, teda bytia človeka, pomeru človeka k jeho
vlastným činnostiam, pomeru indivídua k ľudskému rodu, spoločnosti
a dejinám, vzťahu animality (živočíšnosti) a ducha, vzťahu k smrti
a nesmrteľnosti, vzťahu tela a ducha.
V
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
„Ľudské bytie skúma vzťah človeka k svetu i činnosť človeka vo
svete, lebo ľudské bytie je vždy bytie vo svete a bytie vo svete je
u človeka bytie v činnosti.“
antropológia začína otázkou: Čo je človek? Tento jej
najuniverzálnejší zmysel poodhalil Kant, keď ukázal, že človek
môže byť miestom riešenia základných problémov metafyziky,
morálky a náboženstva, pretože podľa neho otázky sledujúce
posledné ciele ľudského rozumu, t. j. Čo môžeme vedieť? Čo
máme robiť? V čo môžeme dúfať? môžu byť transponované do
jednej antropologickej otázky: Čo je človek? Na túto otázku človek
vyslovil a vyslovuje sám o sebe mnoho rôznych názorov, v ktorých
sa „buď často povyšuje na absolútne merítko všetkých bytí, alebo
sa ponižuje až k zúfalstvu
Filozofická
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Koncepcia človeka v európskom myslení
grécke myslenie,
kresťanské myslenie,
novoveké myslenie.
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Grécke myslenie - Starí Gréci nazývali človeka živou bytosťou, ktorá má logos (zoón
logon echon). Rimania hovorili o človeku ako o živočíchovi rozumnom (animal racionale).
Tým sú vyjadrené dva póly okolo ktorých sa točí problém človeka. Jeden pól je animalita,
čiže živočíšnosť. Človek patrí a je súčasťou prírody. Je teleso, živý organizmus a zmyslová
bytosť. Je živočíšny druh – homo sapiens, ktorý sa líši od „živočíchov“ svojím myslením a
konaním, ktoré „filozofická antropológia nazýva správanie sa k otvorenému svetu.
Kresťanské myslenie - Čo je človek? Prvá a najzávažnejšia odpoveď Biblie na túto
otázku znie: Človek je Boží tvor. Za to, že je a aký je, vďačí Bohu. Jestvuje, lebo Boh ho
zavolal po mene: Chcem, aby si bol. Jeho odpoveďou na Božie zavolanie by preto mala
byť vďaka a dôvera.„Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodné
obdivu a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal
v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený
a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyslené, lebo som ešte ani jeden
neprežil. Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský. Keby
som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; I keby som prišiel na koniec, ešte
stále som pri Tebe“ (Ž 139, 14-18).
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Grécko-antická tradícia (obdobie mýtu)
Archaický človek nemá dejiny, čas vníma cyklicky.
Odmieta myšlienku absolútneho trvania.
Človek je ponorený do sveta, je jeho súčasťou, nemá potrebný odstup na to, aby reflektoval svet a
samého seba.
Človek neexistuje ako osoba a žije v nevedomosti.
Archaický človek sa stáva sám sebou vtedy, keď prestáva byť sám sebou, napodobňuje a opakuje
gestá niekoho iného.
Sloboda mýtického človeka neexistuje
Grécko-antická tradícia (obdobie filozofie) I.
Čas
je pre človeka katagenézou – starnutím, ubúdaním, úpadkom, cestou k smrti, k zániku –
pesimistický nádych
Odmieta myšlienku absolútneho trvania.
Človek je vymedzený vzťahom ku kozmu v poriadku loga.
Začína sa pýtať, opúšťa ponorenosť vo svete a začína reflektovať okolitý svet – chce mu porozumieť.
Človek je bytosť hovoriaca a rozumejúca (zoon logon echon) a bytosť spoločenská (zoon politikon).
Antický človek má spoločný ideál človeka, ktorý je rovnaký pre všetkých – človek participuje na svete
ideí.
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Grécko-antická tradícia (obdobie filozofie) II.
Ešte nie je možné odlíšenie človeka ako subjektu od objektu.
Človek už nežije v nevedomosti, ale myslí.
Svojím myslením a prostredníctvom logos – reč, artikuluje a vysvetľuje fyzis.
Vystupuje z izolácie a stáva sa sám sebou, keď je účastníkom obce.
Jeho sloboda spočíva v participácii na živote obce.
Dualizmus duše a tela.
Slavomír LACA
Sociálna
antropológia
Človek v kresťanskom myslení I.
Čas má začiatok a bude mať koniec.
Boh sa neprejavuje v čase cyklickom, ale v čase dejinnom.
Človek pozná Boha nie z prírody, ale z vlastných dejín, ktoré majú zmysel.
Biblický človek je dejinný človek, ktorý je vymedzený vzťahom k Bohu v poriadku
času.
Človek v kresťanskom myslení II.
Čas má pozitívny náboj – je vzostupom, plodnosťou, tvorením, biogenézou. Je
tvorivou genézou nového bytia, ktoré neexistovalo predtým, možno ho znázorniť
priamkou.
Boh stvoril osoby, nie rovnaké exempláre – vo fakte stvorenia je obsiahnutý fakt bytia
osobou.
Človek vstupuje do dialógu s Bohom a na jeho výzvy odpovedá vlastným slovom a
činom – ide o východiskový vzťah ľudskej existencie, v ktorej pramení idea ľudskej
osoby.
Slavomír LACA
Sociálna
antropológia
Človek v kresťanskom myslení III.
Odlíšenie človeka ako subjektu a objektu.
Každý človek je Božím stvorením a jeho život má zmysel iba vo vzťahu k Stvoriteľovi.
Cieľom života človeka je naplniť svoje jedinečné povolanie až po osobné spoločenstvo
s Bohom.
Človek má plnosť slobody – je tvorcom svojho života, schopný dejinného, teda
autentického činu, vytvára dejiny a je za ne plne zodpovedný.
Človek v kresťanskom myslení IV.
Byť sebou v zmysle naplnenia svojho poslania, znamená prekročiť samého seba –
transcendovať a získať účasť na živote Boha – večnosti – takto človek prekračuje
svoju smrteľnosť.
Sloboda človeka je v jeho personálnej jedinečnosti a nenahraditeľnosti.
Duša a telo sú dva konštitutívne princípy, ktoré vytvárajú substanciálnu celistvosť.
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Novoveké myslenie – vo filozofickom zmýšľaní tejto doby je obrat
človeka a tým pádom sa zužuje obrat k subjektu v rámci meniacej sa
spoločnosti.
Novoveké myslenie I
Intelekt sa vždy snaží rekonštruovať skutočnosť z pozorovaných daností
a nepripúšťa nepredvídateľné.
Človek je v pozícii diváka, vonkajšieho pozorovateľa a nezaujatého
arbitra
Ľudský rozum a intelekt je mierou všetkých vecí.
Človek ako subjekt dostáva nový význam – stáva sa centrom pravdy a
slobody – istotu nachádza v sebe samom.
Slavomír LACA
Sociálna
antropológia
Novoveké myslenie II
Človek
myslí a koná „sám o sebe“.
Je centrom a vrcholom diania, príklon k pozemskému životu.
Podstata človeka je v jeho myslení a rozume.
Východiskom a cieľom slobody je človek sám.
Dualizmus duše a tela (rex extensa – rozpriestranená substancia a rex
cogitans – substancia mysliaca).
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Antropologický obrat
materializmus a evolucionizmus
pozitivizmus, Auguste Comte (1798-1857)
materializmus
descendenčná teória, Ch. Darwin
E. Haeckel
Dialektický a historický materializmus
Pierre Teilhard de Chardin (1881-1955)
existencializmus a personalizmus
Blaise Pascal (1623-1662) – srdce
S. Kierkegaard (1813-1855) – existencia pred Bohom
M. Heidegger (1889-1976) – pobyt, časovosť
K. Jaspers, J.P. Sartre, G. Marcel
personalizmus, M. Scheler, M. Buber, E. Mounier, K. Wojtyła,
fenomenológia a ontológia človeka
Max Scheler – otvorenosť voči svetu
– viazanosť na prostredie
Arnold Gehlen – bytie s nedostatkami
Helmut Plessner – excentricita človeka
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Človek a svet
kozmologický
sociologický
transcendentálny (Kant, súhrn javov)
fenomenologický (svet človeka, prirodzený svet)
Svet v zmysle fenomenologicko-antropologického pohľadu definujeme ako celok nášho
konkrétneho životného priestoru a horizontu chápania.
Antropologické konštanty
-
Skúsenosť
Priestor a čas
Personálna a sociálna dimenzia
Jazyk
Dejinnosť
Svetonázorové chápanie sveta
Svet nie je staticky ustanovená veličina,
ale je dynamický a stále sa utvára.
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Človek a jeho správanie
Správanie človeka, živočíšne správanie I.
1.Je vedené zmyslovým vnímaním. Zviera má podobne ako človek zmyslové orgány. Buď reaguje
alebo nereaguje, to znamená, že obsah, ktorý sa vzťahuje k jeho pudovosti zviera poznáva alebo
nepoznáva. Živočích má aj zmyslovú pamäť, ktorá dokáže uchovať vnemy a zážitky. Živočích prijíma
vnemy, vidí, počuje, ale nevie, že vidí a počuje.
2. Zmyslové vnímanie a spôsoby chovania živočícha sú viazané na prostredie. Stavba tela, tvorenie
údov, spôsob výživy a života sú prispôsobené určitému prostrediu.
Správanie človeka, živočíšne správanie II
3. Živočích je viazaný na prostredie, pretože je viazaný pudmi. Vníma len obsahy, ktoré poskytujú
pudové naplnenie – nič iného pre živočícha neexistuje.
4. Istota inštinktu u živočícha. Vták sa „naučí“ lietať, ale i toto učenie prebieha inštinktívnym špecificky
určeným spôsobom.
Správanie človeka, živočíšne správanie III.
5. Inštinkt – je to spôsob správania, ktorý je jednotlivému živému tvoru vrodený, ktorému sa nenaučil
a ktorý nenadobudol cvikom a zvykom.
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
6. Inteligentné výkony živočíchov. „Inteligentné“ zvieratá. Kohlerove pokusy so šimpanzmi – tieto
pozorovania ukazujú, že živočích je za určitých okolností schopný zvládať nové situácie, riešiť úlohy,
ktoré sú na neho kladené. U živočíchov môžeme hovoriť len o praktickej inteligencii, nie
o intelektuálnom poznaní – toho je schopný len človek.
Sociálne správanie
Podľa Ondrejkoviča:
Správanie konformné (v súlade s normami),
Správanie nekonformné (vyzývavé, provokujúce),
Správanie deviantné (odchýlene od morálnych a právnych noriem)
Správanie asociálne (nespoločenské),
Správanie disociálne (rozkladný typ správania),
Správanie antisociálne (protiskupinové, protispoločenské),
Správanie delikventné
Správanie kriminálne
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Názov predmetu: Sociálna pedagogika
Hodnotenie predmetu: v skúškovom období
ústna skúška+písomka/seminárna práca
Meno vyučujúceho: PaedDr. Slavomír LACA, PhD.
Kontakt: [email protected]
Pracovisko: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce
sv. Alžbety, n. o. Bratislava