Transcript Sociálna pedagogika-prednáška

Doc. PhDr.Monika Bošňáková,
PhD.
2011
Sozialpädagogik
Social education
Social l´education
19. storočie (Nemecko) – termín
„Sociálna pedagogika“
prvý krát použil:
Adolf Wielhelm Diesterweg (1790-1866)
Neskôr termín použil aj
Paul Natrop(1854-1924):
Definuje SP ako:
„vyššiu pedagogiku, ktorej úlohou je
hľadať podstatu ľudského bytia a preto
do nej zahŕňa aj filozofiu, etiku,
sociológiu a sociálnu politiku, ktorá
rešpektuje celonárodnú výchovu.“
Sociálna pedagogika
1. praktický
(J.H.Pestalozzi, R.Owen,
Tešedík,S., )
2. teoretický:
filozofický (P. Natrop, H. Spenser,
G.A. Linder)
experimentálny (F.L.Play, P.
Bergmann)
Orientácia na riešenie praktických sociálno-výchovných
problémov a pomoc ľuďom v núdzi
Praktická sociálno-výchovná starostlivosť sa rozvíjala od 12. stor. a
začala sa vyčleňovať od starostlivosti dospelých (Shilling, 1999)
Deti - umiestňované zo špitálov (dospelí a deti) do sirotincov a
domovov pre opustené deti (deti, o ktoré sa nemohli starať ani
poručníci)
Poručníctvo – najbližší rodinný príslušník mužského pokolenia (alebo aj
širšej rodiny až mimo rodinu), vychovával ako vlastné dieťa
Sirotince a domovy pre opustené deti - vysoká
úmrtnosť až 70%, existovali v nich dva typy
výchovy:
• rodičovská výchova (adoptívna matka – platená
zariadením do 5-7r. života)
• ústavná výchova (pre deti staršie ako 5 r.)
obe zariadenia sa usilovali o čo najskoršie
osamostatnenie zverenca
V stredoveku osamostatnenie znamenalo
prosebníctvo o almužnu (žobranie), ktoré
zabezpečovalo deťom prostriedky na prežitie
Norimberský žobrácky poriadok (1478)
 odporučenie odobrať deti žobrajúcim rodičom a umiestniť ich do rodín
ako sluhov alebo na inú vhodnú prácu
 zaviedol povinné označenie žobrákov mosadznými znakmi, pre ľahkú
identifikáciu.
Išlo o preventívne opatrenie naučiť deti zarobiť si na chlieb prácou.
Žobranie bol nežiadúci jav!!!
Jean Luis Vives (1492-1540) koncepcia výchovy a vzdelania sirôt,
opustených detí a detí chudobných
1.
Do 6. rokov výchova náhradnými matkami v zariadení internátneho
typu a potom vo verejných školách
2.
Odbremenenie chudobných rodičov a lepšie pozitívnejšie výchovné
prostredie
3.
Výuka – čítanie, písanie, kresťanská zbožnosti
4.
Nadané deti – ďalšie vzdelávanie (učiteľ, člen duchovenstva)
5.
Menej nadaní – remeslo (dievčatá – šiť, tkať, priasť, vyšívať, variť, viesť
domácnosť)
Vives – pokrokové myšlienky bez podpory v praxi
August Hermann Francke (1663-1727) viedol zaradenie
(2000 detí) v meste Hall.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
orientácia na religióznu výchovu
racionálne správanie
orientácia na nepretržitú prospešnosť (lenivosť bola
chápaná ako hriech)
každodenné vzdelávanie (potrebné poznatky z bežného
života – policajný poriadok, spôsob cestovania, používanie
kalendára a pod.)
orientácia na telesnú starostlivosť (hygiena) a výchova,,
vychovávatelia museli venovať pozornosť zdravotnému
stavu detí
telesné tresty sa mohli používať iba s vedomím a so
súhlasom Franckeho (vychovávateľ má byť dieťaťu otcom,
ktorý podporuje individualitu dieťaťa a uvážlivo trestá)
Sociálno-výchovné inštitúcie


17. stor. - prvá polepšovňa (Amsterdam) pre osirelé a opustené deti s nútenou
prácou (napr. pracovno-výchovný ústav, pracovný ústav pre siroty a chudobných)
často boli spojené s tzv. nútenou prácou, manufaktúrou v mestách a s
poľnohospodárskou výrobou na vidieku
Caspar Voght (1752-1839)



18.stor. - tzv. záchranné domy a výchovné kolónie pre deti, kde sa vychovávalo
prácou pre zavrhnutie žobrania
starostlivosť o deti sa spojila so starostlivosťou o chudobných
pre špecializovanú starostlivosť o deti a mládež
prínos – príprava na každodenný život
základ
Johan Heinrich Wichern (1808 – 1881) zakladateľ
tzv. vnútorných misií
Princípy výchovy:



výchova vo výchovných dedinách - dobrovoľná (rodičia pri
prijatí musia preniesť rodičovské práva zariadenie)
plánoval zriadiť tzv. výchovné dediny z malých rodín, 10-12
detí vedená rodičovským alebo súrodeneckým partnerom –
spolužitiaviacerých rodí, nie život v rodine!!!
cieľom záchranných prác bola obnova vzťahov medzi deťmi
a rodičmi a návrat dieťaťa do rodičovského domu
Vznik materských škôl:
Johanes Friedrich Oberlin (1740-1826)
Július Folsing
Johan Heinrich Pestalozzi (1746-1827)
 18.stor. vo svojom dome v Neuhofe sirotinec/chudobinec pre 20
detí,
 prezývka „otec chudobných z Neuhofu“ (usiloval sa o
pozdvihnutie chudobných a opustených detí), dúfal v pomoc
sponzorov (strava, oblečenie) bez pochopenia, deti zarábali v
manufaktúrach
 dbal o vzdelanie i keď deti pracovali (nesúhlasil)
 pedagóg - veľký praktik i teoretik na svoju dobu
„Bez rozdielu spoločenského postavenia má byť každý
vychovávaný tak, aby sa z neho stala všestranne rozvinutá bytosť“
Diela :
Lienhard a Gerthruda
O zákonodarstve a vražde dieťaťa
Stansiský list
Ako Gerthrúda učí svoje deti
Friedrich Fröbel (1782-1852) pokračovateľ Pestalozziho






orientácia na výchovu v predškolskom veku
výchovu spájal s uvedomením si prepojenia prírody, Boha a človeka(výchova
hravou formou)
pre dieťa je potrebné poskytnúť priestor pre sebaurčenie a slobodnú aktivitu
(pedagóg sleduje a chráni)
pedagóg zakročí iba v prípade „porušenia“
hra – príprava na vzdelanie, overuje vlastné sily, uvoľňuje,
1817 založil Všeobecný nemecký výchovný ústav a Ústav rozvoja pracovných
predmetov
Fröblove darčeky – hračky pre rozvoj tvorivosti používané dodnes:
lopta, kocka, guľa, valec,
Diela :
Malé Keilhauské spisy,
Ľudská výchova,
Materinské a nežné piesne
Mária Terézia Brunschwick - zakladateľka detských
opatrovní v Uhorsku
 Anjelská záhrada (prvá opatrovňa, 1928, Budapešť)
 detská opatrovňa (1929, Ban. Bystrica)
1891 prijatý Zákonný článok XV. O ochrane detí
predškolského veku (mohli sa zriaďovať dva druhy
detských zariadení: detské opatrovne a útulky)
Uhorsko sa stalo 3. európ. krajinou s leg. úpravou činnosti
detských opatrovní (nasledujúcich 10 r. - otvorenie 89
opatrovní)

1893 v Prešove - otvorený Ústav pre výchovu detských
opatrovkýň (príprava dievčat na povolanie zo Šarišskej
župy)
 Anton
Rehligen
 Matej Kern
 Štefan a Samuel Rakoszovci
 nitriansky biskupi – Jozef Vurm
 Imrich Palugyay
 Milosrdné sestry sv. Vincenta de Paul
 aktivistky ženských spolkov
 opatrovateľské spolky
Orientácia na riešenie otázok cieľov výchovy
a vymedzenie noriem výchovy
F.A. Diesterweg
 vo vzdelávaní individuálny prístup a
názorné vyučovanie
 všeobecné vzdelanie a láska k vlasti
 úloha štátu pripraviť podmienky na
prípravu do života
termín „sociálna
(spoločenská) pedagogika“
Paul Natrop (1854-1924)
Cieľ sociálnej pedagogiky:


Dosiahnutie nápravy spoločnosti prostredníctvom
vzdelávania a výchovy jej jednotlivcov
Zodpovednosť štátu za mládež
3 stupňové vzdelávanie:
1.
Výchova v rodine
2.
Výchova v škole, samostatné vzdelávanie dospelých
3.
Štúdium na vysokej škole

Pedagogiku nadraďoval nad politiku a ekonomiku
„porušenie sveta sa začína v koreňoch, tam treba začať s
obnovou“
Potreba spolupráce sociológie a
pedagogiky viedla k vzniku viacerých
smerov:
Sociologická pedagogika
(E.M.Durkheim,G. Roum)
Pedagogická sociológia (R. Smith,
C.Weis)
Sociológia výchovy (H.Radlinska,
F. Znaniecki)
Sociálna pedagogika (O.Baláž, M.Přadka)
Sociologická pedagogika
pojem používaný na oznč. hraničnej vednej disciplíny medzi pedag. a sociol.
Emil David Durkheim (1858-1917) zakladateľ


vychádza z predpokladu, že: „duševné pochody a deje nie sú určované iba
biologicky ale aj sociálnym prostredím“
je to pedagogická veda
G. Roum – zakladateľ, zdôrazňoval zisťovanie prvkov sociálneho a fyzického prostredia,
vplyv sociálneho prostredia na správanie jednotlivcov
Arnošt Inocent Bláha (Čechy) – pokladal sociologickú pedagogiku za praktickú
psychológiu, nevyhnutné rozšíriť pedagogiku aj o sociológiu (vplyv prostredia na
jednotlivca)
označil vplyvy výchovy vo všetkých jej zložkách aj rušivé momenty)
Diela :
Mravná výchova ze stanoviska sociologického
Sociologie inteligence
Sociologie dětství
Pedagogická sociológia
Walter Robinson Smith a Calr Weis

veda o štúdiu sociálnej problematiky detí a mládeže

je to sociologická veda, využíva sociologické metódy pri analýze výchovných javov
Pedagogická sociológia
Carl Weis - 2 okruhy skúmania detí a mládeže
1.
vzťah medzi spoločnosťou a výchovou a ich sociálna funkcia
2.
vlastná problematika sociológie detí a mládeže
Walter Robinson Smith
 funkciou výchovy je začlenenie sa detí do skupín, do rodín, záujmových
združení, cirkevných spolkov, do štátu
 zdôrazňoval význam kamarátskych skupín, klubov, spolkov,
profesionálnych združení, susedstva a komunity
Anna Siemsenová, Juraj Čečetka,A.I. Bláha
Sociológia výchovy
skúma
1.
spôsob trávenia voľného času žiakov
2.
postavenie učiteľa v spoločnosti
3.
spolupráca školy s ostatnými inštitúciami
4.
význam výchovy a vzdelávania v konkrétnej spoločnosti
Rozvoj sociológie výchovy vyústil do samostatného odvetvia
pedagogiky = sociálna pedagogika
Sociológia výchovy
Florian Zaniecki
 najdôležitejšou úlohou výchovy je socializácia a integrácia
Wiliard Waller
 zameranie na školu ako sociálneho systému (organizácia,
štruktúra a vzťahy)
Talcott Parsons
požadoval aby sociológia výchovy vychádzala
 zo spoločenského charakteru osobnosti
 výchova a vzdelávanie boli zamerané na konanie a výkon
 zdôrazňoval hodnotový akcent výchovy
 spoločnosť sa má venovať aj škole ako sociálneho systému
Jean Luis Vives (1492-1540) vypracoval
humanistickú koncepciu sociálno-výchovnej
starostlivosti o chudobných:

Povinnosť chudobných pracovať

Zabezpečiť prácu pre chudobných

Individuálna starostlivosť o
chudobných

Výchova a starostlivosť o chudobných
Gertruda Bäumerová (1873-1954) z nemeckej školy
Sociálna pedagogika ako záchrana, ak škola a rodina zlyhali alebo
nestačili


potreba štátu zasahovať (legislatívne zmeny – ochrana detí)
núdza detí – socioekonomická situácia rodiny
Tri druhy pomoci
1.
príčina je zlá ekonomická situácia rodiny
2.
príčina sú rodičia, ktorí neboli schopní vychovávať kvôli ich
mravnej narušenosti
3.
príčina sú samotné výchovné problémy detí
Tzv. poručníctvo preberá štát
Herman Nohl
Cieľom sociálno-pedagogickej pomoci je blahobyt
(dôstojná ľudská existencia) a uznanie práva
jednotlivca na život v ňom
Herman Giesecke
Pomoc pri zvládaní konfliktov celoživotnej
socializácie
Hans Tiersch
Termín „sociálna práca orientovaná na
pedagogiku“ v súvislosti so zameraním na deti a
mládež
 ako
pedagogika prostredia (vzťah medzi
výchovou a prostredím)
 pedagogika
zaoberajúca sa otázkami
právnych nárokov (normy a požiadavky na
vychovávateľov a pedagógov)
 pedagogika
ako pomoc pre všetky vekové
skupiny (antropologicky orientovaný smer)
 pedagogika
skúmajúca odchýlky v správaní
B. Kraus (2001) úlohy
 Ujasniť
predmet sociálnej pedagogiky
 Akceptovať
 Prispieť
štýlu
globálne problémy spoločnosti
k utváraniu zdravého životného
 Rozpracovať
formy a špecifické metódy
sociálno-výchovnej činnosti
Ondrej Baláž
Skúma výchovné aspekty výchovno-socializačného
procesu a prispieva k rozvoju v :
 rodine
 škole
 voľnom čase
J. Hroncová
Zaoberá sa pedagogikou prostredia (výchova k
svojpomoci, obnova normality)
J. Levická
Sociálnu pedagogiku je možné chápať aj ako sociálnu
prácu (ako v anglicky hovoriacich krajinách)
Vymedzenie kompetencií oboch
vedných odborov:
 Sociológia – spoločnosť
 Sociálna práca – sociálna starostlivosť
a pomoc
 Psychológia – jednotlivec
 Pedagogika – výchova
 Sociálna pedagogika - výchova
v spoločnosti
Z. Bakošová
sociálna pedagogika má rozmer výchovný, sociálny,
poradenský, preventívny (súčasťou je i ochrana,
starostlivosť a charita)

v rámci sociálno-pedagogickej pomoci ide o:
•
•
•
•
•
•
•
kompenzáciu nevhodných podnetov,
posilnenie vlastnej kompetencie jednotlivca,
poskytnutie podnetov súvisiacich s jeho potrebami
plánovanie pozitívnej perspektívy
podporovanie jeho sebarealizácie
výchovné a sociálne poradenstvo
konzultačnú činnosť a prevenciu
P. Ondrejkovič
sociálna pedagogika by mala byť:

učením o osobitných výchovných cieľoch, tzv.
výchovných ideáloch

aplikáciou konkrétnej sociálnej etiky s cieľom
vzbudiť sociálne zmýšľanie a prosociálne správanie

vedeckým systémom sociálnej výchovy

špeciálnym aspektom akéhokoľvek výchovného
pôsobenia (výchova sa uskutočňuje v konkrétnom
sociálnom prostredí a sociálnych podmienkach)
Východiskom sociálnej pedagogiky by mala
byť „politika výchovy a vzdelávania“.
Východiskom sociálnej práce by mala byť
„sociálna politika, sociálne zabezpečenie,
psychosociálna pomoc“.
P. Ondrejkovič
„sociálna pedagogika je vedou o výchove
v sociálnej práci a v tomto zmysle je aj
teóriou sociálnej práce.“
Sociálna práca je starostlivosť o:


chudobných predovšetkým – dospelých,
je chápaná ako náhrada chýbajúcich rodinných a príbuzenských
ochranných vzťahov
= ochranná služba v systéme sociálnej istoty
Výsledok = psycho-sociálna pomoc v sociálnej práci
Sociálna pedagogika je:


celková starostlivosť o mládež
spolu s ústavnou výchovou tvorí okrem náhrady chýbajúcich rodinných
a príbuzenských vzťahov aj komplex výchovných služieb.
Výsledok = sociálna výchova v sociálnej pedagogike
Sociálna práca
do r.1830
Sociálna pedagogika
starostlivosť Ústavná výchova
Charitatívna
o chudobných
r. 1830 -1880
Praktická činnosť v 19. str.
r. 1880 -1930
Teoretické
starostlivosti
založenie Teoretické
-
vzdelávania
od r. 1960
Sociálno-výchovná prax 19. str.
Moderná
k profesionalizácii
základy
sociálnej
a
soc.
odborné pedagogiky
pedagogické hnutia
cesta Vedecké základy
Kraus,B. (2001)
„Výchova je regulované, zámerné a cielené vstupovanie do
celoživotného procesu zospoločenšťovania jedinca,
priebiehajúce v konkrétnom kultúrnom spoločenskom
systéme“
Spoločensko-kultúrny systém:
1.
Zložky hodnotovo normatívne (tvorené sociálne
akceptovanými hodnotami, normami, presvedčeniami a
ideológiami)
2.
Zložky medziľudsky vzťahové (tvorené v rámci sociálnych
interakcií, komunikáciou, pracovnou činnosťou)
3.
Zložky osobnostné (tvorené subjektmi, ktoré spôsobom
svojho života systém uchovávajú, rozvíjajú, aktualizujú
alebo prekonávajú a tým rozvíjajú samých seba)
Funkcie výchovy z pohľadu sociálnej
pedagogiky, Kraus (2004)
1.
2.
3.
4.
5.
Translačno(prenos)-transformačná
(zmena) f.(medzigeneračný prenos kultúry
+ výchovnovzdelávací proces)
Komunikačno-kooperačná f.(výchova
ovplyvňuje komunikáciu
medz. ľudské
vzťahy)
Socializačná funkcia f.
Kultivačná f. (hlavne v procese
vzdelávania)
Ekonomicko-kvalifikačná f.
Výchovné ciele sa stavajú v rámci dvoch modelov:
tzv. sprostredkujúci model – ktorý reaguje na
potreby spoločnosti
 tzv. ústretový model – ktorý je reakciou na potreby
vychovávaného

Ciele
• globálne : predstavujú v ideálnej podobe požiadavky
spoločnosti
• parciálne : zodpovedajú napríklad jednotlivým cieľom v
zložkách výchovy (telesná výchova – stoj na hlave)
• individuálne (autonómne) : vytyčuje si ich jednotlivec
Zelina,M.(1994)
„presadzovanie invariantných spôsobov
pôsobenia vychovávateľa na
vychovávaného“
„invariantnosť – stabilné správanie sa k
deťom určitým spôsobom, nezávisle od
detí, situácie, úloh...
výchova úspechmi – láska, vysoká miera akceptácie
vychovávaného, vysoké požiadavky, využívanie odmeny ako
výchovného prostriedku
nadmieru starostlivá výchova – silná láska a akceptácia
dieťaťa, nízke požiadavky na dieťa
liberálna výchova (zhovievavá) – zhovievavý prístup, láska
a akceptácia, kontroly a odmeňovanie, nízke požiadavky na
dieťa
demokratická výchova – láska, akceptácia, odmeňovanie,
vysoké požiadavky, zriedkavá kontrola
rigorózny (prísny) autokratizmus – nepriateľstvo, nedostatok
akceptácie a empatie, častá kontrola a vysoké požiadavky
punitívny (trestajúci) autokratizmus – vysoký stupeň
nepriateľstva, nedostatok akceptácie a empatie, vysoké
požiadavky, časté tresty a kontroly
príležitostný autokratizmus - vysoký stupeň nepriateľstva,
nedostatok akceptácie a empatie, vysoké požiadavky,
zriedkavé tresty a kontroly
zanedbávajúca výchova – nepriateľstvo, nedostatok
akceptácie, nízke požiadavky zriedkavá kontrola,
neprítomnosť výchovného posilňovania (chýbajú tresty aj
kontrola)
zavrhujúca, odmietavá výchova - nepriateľstvo, nedostatok
akceptácie, nízke požiadavky zriedkavá kontrola, ale prísne
tresty




autoritatívny výchovný štýl – dominantné postavenie rodiča
(direktívnosť, potláčanie osobnosti dieťaťa), snaha dieťaťa o únik
z prostredia- tuláctvo, agresivita k spolužiakom, k vrstovníkom
nekompromisný výchovný štýl – tvrdšia forma autoritatívneho
štýlu, dieťa plní požiadavky rodičov za každých okolností, dieťa
má zníženú sebaakceptáciu, sebadôveru, neurotické poruchy
výchovný perfekcionalizmus - vysoké požiadavky na dieťa
prekračujúce jeho možnosti – sklamanie rodičov, dieťa reaguje
neúčasťou na hodine (bolí ma brucho), nastupuje ocenenie
kamarátov(fajčenie, alkohol, drog, zaradenie sa do subkultúry)
liberálny výchovný štýl – opak autoritatívneho štýlu, akceptuje
akékoľvek správanie dieťaťa ( egoizmus, namyslenosť, pocit
nadradenosti, neschopnosť prispôsobiť sa či rešpektovať iných)




kveraluntský výchovný štýl- vychádza z presvedčenia, že ich dieťa je
iné ako ostatní ľudia (výsledky v škole sú len výsledkom
nespravodlivého hodnotenia učiteľa), dieťa má problémy s reálnym
sebahodnotením, pocit nepriateľského vzťahu voči kamarátom,
spolužiakom, kolegom, nadriadeným, problém socializácie
brutálny výchovný štýl – tvrdé výchovné metódy, negatívne hodnotenie
dieťa, časté aj fyzické tresty, otvorené odmetanie dieťaťa
sebaprojektívny výchovný štýl – vychádza z presvedčenia, že dieťa má
rovnaké životné plány ako rodič, rodič alebo obaja projektujú vlastné
predstavy o záujmoch, ašpiráciách, voľbe povolania, či partnera do svojho
dieťaťa (dieťa nemôže rozvíjať vlastné predstavy, neskôr otvorené
odmietnutie rodičovského úsilia)
protektívny výchovný štýl- prílišná ochrana dieťaťa zo strany
rodičov(neumožňuje dieťaťu dosiahnuť stupeň rozvoja vlastnej osobnosti
)
 demokratický
výchovný štýl –
rešpektovanie osobnosti dieťaťa,
akceptácia a porozumenie, láska a úcta
k dieťaťu, kontrola, odmena, trest,
prenášanie zodpovednosti na dieťa
 partnerský
výchovný štýl- vývojovo
vyšší stupeň demokratického štýlu , rodič
nezaujíma riadiacu rolu ale partnerskú,
dieťa berie ako rovnocenného partnera
Socializácia


je proces konfrontácie jednotlivca a spoločnosti
proces, v ktorom vzniká stratégia zrodu, rozvoja a udržania prípadne prinavrátenia
vlastnej rovnováhy (Ondrejkovič,2005)
Človek prostredníctvom socializácie nadobúda ľudské spôsoby správania sa.
Etapy socializácie:
1.
etapa socializácie a začínajúcej individualizácie - najrannejšie detstvo, dieťa
rozlišuje matku od seba, učí sa nadväzovať kontakty so svojim okolím prostredníctvom
emocionálnych zážitkov, budovanie základných vzorcov správania, neuvedomená
činnosť
2.
etapa individualizácie a personalizácie – pohlavná diferenciácia, uvedomenie si
vzťahov s okolím, kontrola správania – začínajúca autokontrola, budovanie vlastnej
podstaty a osobnosti s postupným získavaním slobody a rastúcim sebavedomím
3.
etapa enkulturácie a societizácie – dominantné postavenie školy a hodnotové
systémy spôsobuje prijímať určitú kultúru a sociálne hodnoty, dieťa sa dostáva do
rozporov a neriešiteľných situácií
Socializácia a výchova rozvíjajú možnosti človeka a pomáhajú budovať vlastnú
autonómiu!!!
Rovina
Príklady
Spoločnosť ako celok
Štruktúry ekonomické, politické, kultúrne, etnické
Inštitúcie
Pracoviská, masmédiá, školy, univerzity, armáda,
cirkev
Interakcie a činnosti
Vzťahy rodičia-dieťa, školské vyučovanie,
komunikácie medzi rovesníkmi, priateľmi, príbuznými
Subjekt
Skúsenostné vzory, postoje, vedomosti a poznatky,
emocionálne štruktúry, kongnitívne schopnosti ..
Médiá !!!
Nový socializačný činiteľ (Ondrejkovič, 2004)
Mediálna gramotnosť (Nešpor, 2000):

uvedomovať si, či podnety z médií nevyvolávajú baženie
(craving), rizikové emócie (úzkosť, hnev, depresia..)

uvedomovať si ako médiá pôsobia na rebríček hodnôt,
životný štýl, voľbu záujmov

odstrániť alebo obmedziť podprahové vnímanie rádia alebo
televízie ako kulisy (odstraňuje sa neuvedomelé
ovplyvňovanie)

kritické počúvanie, pozeranie: „prečo uvádzajú túto
informáciu?“

cielený výber programov
Prostredie predstavuje významný výchovný činiteľ vývinu
osobnosti a spolu s výchovou, vlastnou aktivitou človeka,
s vrodenými a dedičnými činiteľmi ovplyvňuje jej vývin.
Druhy prostredia:
 prírodné prostredie (vytvorila sama príroda, označuje sa aj
ako fyzikálne prostredie)


spoločenské prostredie (hustota zaľudnenia, rozmiestnenie
obyvateľstva, spoločenské styky, štruktúra obyvateľstva,
stupeň a štruktúra vzdelania)
kultúrne prostredie – chápeme ako výsledok historickej
činnosti človeka (hmotné – sochy, stavby, obrazy; duchovné –
ideológia, náboženstvo, filozofia, právo, morálka)
Nový termín životné prostredie - prostredie, v ktorom reálne
existujeme.
„Životné prostredie človeka je možné vymedziť akú tú časť
sveta, s ktorým je človek vo vzájomnom pôsobení, t.j. na
človeka pôsobí svojimi podnetmi, ovplyvňuje jeho vývoj, on
na ne reaguje, prispôsobuje sa im a tiež prostredie svojou
aktivitou mení.“
Životné prostredie ako prostriedok výchovy:
 životné prostredie priamo nevychováva ale na človeka pôsobí
človek má zo životného prostredia zážitky (pocit krásna, zlosti..)
Životné prostredie ako výchovný cieľ:
 ekologická výchova – výchova k pozitívnej tvorbe životného
prostredia, k prírode
Blížikovský (1997)
...štruktúra životného prostredia je ovplyvňovaná
faktormi...
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
Ľudia - príroda (biosféra a abiosféra)
Ľudia - abiosféra (vzah k neživej prírode)
Ľudia - biosféra (vzťah k živej prírode)
Ľudia - výsledky ľudskej aktivity (uspokojovanie a
kultivovanie ľudských potrieb)
Ľudia - ľudia (sociálne a osobnostné faktory)
Ľudia - širšie sociálne prostredie (bez
bezprostredného kontaktu)
Ľudia - užšie sociálne prostredie (bezprostredný
kontakt)
Človek - človek (vzťah k sebe samému)
Mikroprostredie:




Bezprostredný dôverný styk s ľuďmi, ktorí ho spolu s ním
vytvárajú, narába s vybavením, ktoré je jeho samozrejmou
súčasťou
Rodina – dieťa sa vie dobre orientovať, správajú sa k dieťaťu
spôsobom jemu zrozumiteľným
Dieťa - dostatok pocitu istoty a bezpečia, samo vyvíja aktivity
k rozvoju osobnosti na základe svojich potenciálnych možností
Dieťa sa cíti byť doma - má útočisko
Mezoprostredie:




Je tvorené rôznymi mikroprostrediami jedinca a ich vzájomnými
vzťahmi. Ním dieťa a mladý človek vstupuje do rôznych oblastí
života a vymedzuje si k nim vzťah (rodina a materská škola - dve
mikroprostredia, ktoré od dieťaťa vyžadujú odlišné prejavy)
Počet mikroprostredí – rodina, škola, záujmová skupina, víkendová
chalupa.....dieťa si berie so sebou hračku (kus domova – pocit
istoty v cudzom prostredí)
Rozširovanie mikroprostredia len za určitých podmienok – dieťa si
je isté, že činnosť z jedného mikroprostredia je zaujímavá v inom
mikroprostredí (činnosť v záujmovom krúžku vzbudí záujem na
letnom tábore a pod.)
Eliminácia konfliktov – typické pre rodina a škola (socializácia
v týchto prostrediach je citlivá)
Exoprostredie:


Je to prostredie, s ktorým jedinec nie je v bezprostrednom
styku, ale má k nemu vzťah, zaujíma sa oň (pracovisko
rodičov – rozhovory o plate a čo sa dá za to kúpiť;
predškolské dieťa je ovplyvnené exoprostredím základnej
školy; mesto, v ktorom jedinec býva mu je dostupné iba
z rozprávania rodičov alebo súrodencov)
Socializácia prebieha : Vo vzťahu k inému blízkemu
prostrediu a jeho fungovaniu
Makroprostredie:

Je to prostredie, ktoré jedinca začleňuje do veľkých
spoločensko-kultúrnych celkov.
prostredie podnetovo chudobné - nedostatok podnetov pre
rozvoj dieťaťa (rodičia v ekonomickej núdzi, základné
vzdelanie rodičov, rodičovská nezrelosť, poruchy v rodinných
vzťahoch
prostredie podnetovo presýtené - pôsobí na dieťa chaoticky až
neurotizujúco
prostredie podnetovo optimálne - vhodné výchovné prostredie,
podnetov je dostatok a pôsobia vyvážene
prostredie podnetovo jednostranné - časté u rodín ekonomicky
nadštandardných (zameranosť na hokej...)
prostredie podnetovo vadné - prostredie, kde dlhodobo
pretrvávajú niektoré sociálne problémy (alkoholizmus,
asociálne až kriminálne správanie, fyzické tresty, syndróm CAN
-syndróm týraného dieťaťa)
Hodnoty - určujú kvalitu prístupov k normám a pravidlám a umožňujú ich
zvnútornenie tzv. INTERIORIZÁCIU.
Zvnútornené a prijaté hodnoty vytvárajú orientáciu a postoje k normám
a pravidlám a tvoria tak hodnotovú orientáciu osobnosti mladého človeka.
•Obdobie detstva – tvorba základných rodinných a kamarátskych vzťahov.
V tomto období sa formujú základné hodnotové orientácie. Zoznamovanie
sa z hodnotami ktoré umožňujú prijať spoločenské pravidlá a normy.
•Obdobie puberty – zmena identity. Rizikové obdobie – kritika a popieranie
hodnôt. Môže nastať deformácia v hodnotovej orientácii.
•Obdobie adolescencie – Nastáva sociálna adaptácia a akceptácia hodnôt
spoločenskej skupiny a ich zvnútornenie.
Ako najdôležitejšia súčasť výchovy sa ukazuje práve hodnotová
orientácia
Posilňovanie hodnotovej orientácie:
• Radikálnejší výber výchovno-vzdelávacích obsahov
a hodnôt
• Orientácia na poznávanie pre osobnostný vývoj
• Presné vymedzenie požadovaných minimálnych
výchovných obsahov
• Jednota priameho i nepriameho výchovného
pôsobenia
• Využitie konkrétnych výchovných podmienok pre
upevnenie pôsobenia



hodnoty možno chápať ako hlavné životné princípy,
predstavujú motivované správanie jedinca.
hodnotová orientácia zahŕňa aj emocionálny náboj,
prostredníctvom rôznych zážitkov (spokojnosť, radosť,
sklamanie a pod.)
hodnotová orientácia môže vyvolať aktivitu, prípadne
aktivitu znásobiť, riadiť, usmerňovať k dosiahnutiu cieľa –
motivačný prvok

hodnotová orientácia vyvoláva pripravenosť k určitému
druhu konania - ovplyvňuje postoje

hodnotová orientácia sa prejavuje ako realizácia istých
hodnôt – konkrétne konanie
Život – úcta k životu a ochrana života vo všetkých jeho formách (neúcta k životu – nacizmus – ohrozenie
ľudstva)
Hodnota seba samého – vnímanie seba samého ako hodnoty
Sloboda – v európskom meradle znamená disponovať svoji telom, slobodne myslieť a rozvíjať sa, vlastniť
majetok (nadobúdať), riadiť svoj individuálny život, žiť podľa svojich predstáv (viera, a pod.)
Rodina – hodnota stabilnej rodiny, z pohľadu jedinca predstavuje stabilné zázemie pre normálny rozvoj
Vzdelanie - prostriedok na zapojenie sa do pracovného procesu
Zdravie – chápané ako individuálne ocenenie dobrého zdravotného stavu pre život, prácu spoločenské
aktivity a pod.
Práca – prežívanie aktívnej činnosti, mať prácu znamená mať dôstojný, nezávislý a tvorivý život
Voľný čas – v dôsledku skracovania pracovného času narastá tzv. voľný čas (20. stor.)
Mier – celosvetový mier jedno zo základných úsilí ľudstva
Tolerancia – porozumenie a akceptáciu k odlišnosti (ľudská jedinečnosť, kultúra, etnikum, náboženská
orientácia)
Samostatnosť - podmienka pre nezávislosť a slobodu
Rovnoprávnosť – rovnaký prístup k možnostiam a zdrojom, rovnaké zaobchádzanie, najstaršia
a najuznávanejšia hodnota v európskom priestore
Spravodlivosť – voči jedincovi i prostrediu (najstarší zdroj Biblia),objektívnosť hodnotenia bez ohľadu kto
a v akej situácii
osobné presvedčenie, ktoré vedie človeka k činnosti, k
špecifickému druhu správania a života
prejavovať sa môžu : záujmami, preferenciami, rešpektom,
oddanosťou

Záujmy – miera našej aktivity zameranej na realizáciu
konkrétnej hodnoty

Preferencie – naše vnútorné chápanie dôležitosti,
nadradenosti niektorých hodnôt


Rešpekt – prežívaná úcta k niektorým hodnotám, pri
neúctivom alebo negatívnom prístupe k hodnote
pociťujeme nespokojnosť až urážku nás samých
Oddanosť – silná identifikácia s konkrétnou hodnotou
(ochota pre ňu pracovať, obhajovať ...)
Sociálna pedagogika je historicky spojená s
tzv. verejnou starostlivosťou o deti a mládež
Chudoba
Zanedbanosť
19. str. – termín „mládež“ oznč. neplnoletých kriminálnych
alebo zanedbaných osôb robotníckeho pôvodu
20. str. - úsilie o rehabilitáciu termínu „mládež“ - diskusia:
1.
2.
3.
Deti a mládež pochádzajúce z robotníckeho prostredia
nemusia byť nutne nositeľmi asociálneho správania
Zanedbanosť závisí nie len od jednotlivca ale i od
spoločnosti
Pre zanedbanú mládež pomoc od spoločnosti znamená
záchranu
Sociálni pedagógovia (Mollenhauer, Tiersch)
začali používať termín „disocialita a
disociálne správanie“
 Disocialita
– proces, v ktorom nesplnenie
elementárnych požiadaviek (uznanie, láska,
frustračná tolerancia, individuálna a sociálna
identita) vedie k uspokojovaniu náhradným
spôsobom (agresívne správanie)
 Disocialita
sa prejavuje ako chybná
kompenzácia nepodarenej identifikácie.
Typy správania:
 Asymetrické – normálne správanie
 Disociálne – normálne správanie v rámci určitej
skupiny
 Antisociálne – nie je normálne správanie (rozpor so
zákonom)
 Asociálne – definované spoločnosťou ako nie
normálne správanie
Z hľadiska spoločenskej závažnosti rozdeľujeme
poruchy správania na:
 dissociálne (nie je spoločensky nebezpečné)
 asociálne (nie je spoločensky nebezpečné)
 antisociálne (je spoločensky nebezpečné)
Normalita
sociálna pedagogika nerieši iba
disociálne správanie ale venuje sa i
tzv. správaniu spoločnosťou
akceptovanému
Odchýlky  čo je normálne
50. roky 20. storočia (Dánsko, Švédsko)
formulovaný princíp normality – odôvodňovaný
od zdrav. postih. občanov - nesúhlas !!!!!
Diskusia
 Normalitu aj abnormalitu je potrebné vnímať
v konkrétnom socio-kultúrnom kontexte

Kritérium abnormality tkvie v štatisticky
stanovených priemeroch

Normalitu ovplyvňuje aj subjektívne chápanie
normality a konsenzu
Shilling (1999)
Normalita – základný svet, tvorený sociálnou
samozrejmosťou.
Základný svet funguje preto, lebo obsahuje
normatívnu orientáciu a vo svojej podstate je
určitým konzensom.
Základný svet funguje prostredníctvom
dohodnutých pravidiel.
Porušovanie pravidiel možno chápať ako odchýlky
od normality.
Modely abnormálneho správania v súčasnosti,
poskytujúce vysvetlenie



Tzv. medicínsky model – abnormálne správanie je
spôsobené chorobou jednotlivca.
Labelingov model – vychádza z pravidiel
spoločnosti, to čo je v spoločnosti normálne
konkrétne správanie.
Kriticko racionálny model Lutza Rössnera –
v spoločnosti sa môže vyskytovať i asymetrické
socializované správanie, akceptované, po prekročení
takéhoto správania nastane odmietnutie okolím.
poruchy správania (odchýlky od normy, ‹14r.)
ťažkovychovateľnosť (dieťa s páchaním trest.
činn. , nemôže byť kvalif. ako trestný čin, ›14r.)
delikvencia (asociálne správanie vo veku 15-18r.)
Inštitucionálna starostlivosť (vysoká recidíva!!!)
 diagnostické
 reedukačné domovy
 liečebno-výchovné sanatóriá
Rodina je pokladaná za stavebnú bunku spoločnosti.
Základné funkcie rodiny:
 biologicko-reprodukčná
 ekonomická
 výchovno-socializačná
 emocionálna a psychohygienická
 ochranná
Z praktického hľadiska sú všetky funkcie rovnocenné,
z pohľadu sociálnej pedagogiky sú dôležité funkcie:
 výchovno-socializačná
 emocionálna a psychohygienická
 ochranná










rodina je prvá skupina, s ktorou dieťa prichádza do kontaktu
učí sa základom komunikácie, hygieny, správania a pod.
prijíma celý rad informácii
umožňuje rozvoj nadania dieťaťa
rodinné a spoločenské normy v súlade
uznávanie rodinných hodnôt – úspešné zapojenie dieťaťa do
spoločnosti
učí sa poznávať rôzne sociálne role
učí sa chápať ekonomické, kultúrne, náboženské, morálne,
sociálne a iné vzťahy v spoločnosti a ich význam pre jedinca
i celok
učí sa chápať význam medzigeneračných vzťahov (rodičia,
starí rodičia..), neskôr uplatňuje v komunikácii s inými
členmi spoločnosti
učí sa porozumieť sebe samému, svojim potrebám a vhodne
presadzovať vlastné záujmy
 prostredie
 kladné
stabilné a milujúce
emočné vzťahy v rodine
 poskytovanie
potrebnej starostlivosti pre
jednotlivých členov rodiny, čo ovplyvňuje
ich psychické a fyzické zdravie
 nedostatočnosti
tejto funkcie spôsobuje
deformáciu v psychosociálnom vývine
dieťaťa (citová deprivácia, frustrácia,
poruchy správania, delikvencia)
 dieťa
nebude trpieť v dôsledku
ekonomických, materiálnych podmienok
rodiny, nedostatočnej starostlivosti o zdravie,
či hygieny; alebo v dôsledku nevhodnej
morálnej klímy
 domov
– dieťa je chránené po všetkých
stránkach (ochrana detí opustených,
zanedbávaných, zneužívaných, žijúcich
v nevyhovujúcich podmienkach,
v chudobe...)

Deti z chudobných rodín :
už v 5 rokoch úzkostnejšie, smutnejšie, ustrašenejšie ako ich lepšie
zabezpečení vrstovníci
 viac problémov so správaním (zlostne vybuchujú a ničia veci)
 v puberte sa táto situácia zhoršuje











Nemajetní rodičia :
zriedkavejšie prejavujú lásku svojim deťom
matky bývajú deprimované (kričia na deti, bijú ich a fyzicky ohrozujú)
Nezamestnanosť:
ťažšie znášajú otcovia (alkohol, úzkosť, emocionálna labilita, znížená
tolerancia na záťaž, poruchy sociability, sebavedomia)
tým je ohrozená aj materská funkcia rodiny
Výživa a spôsob stravovania:
výživa a správne stravovanie
priaznivé zmeny v správaní
mlieko, vitamíny, železo – deti sú menej choré a nadväzujú viac kontaktov
(zmena postoja otcov k deťom)
majetní rodičia preferujú výdatné jedlá čím škodia organizmu
V prípade zlyhania rodiny je dieťaťu
poskytovaná tzv. sociálnoprávna ochrana,
(činnosťvýchovnú a rozhodovaciu o uložení
výchovných opatrení, alebo umiestnení do
výchovy nahradzujúcej výchovu rodičov)
 Ústavná
výchova (detské domovy)
 Pestúnska starostlivosť
 Opatrovníctvo
 Adopcia
Výchovno-vzdelávacie inštitúcie sa stali miestom:
 Špecifickej
 Plánovanej
 Zámernej pomoci pri dospievaní
Kritizovaná škola:
 Negatívny prístup detí k škole
 Množstvo požiadaviek kladených na najmladšiu generáciu
 Vplyv vrstovníckych skupín
Význam školy v súčasnej dobe:
 Pripravuje súčasná škola svojich absolventov v súlade
s požiadavkami trhu práce?
 Poskytuje škola vedomosti, zručnosti, znalosti potrebné pre
reálny život?
 Je škola miestom pre rozvoj osobnosti ?
 Je škola miestom pre rozvoj sociálnej osobnosti ?
Najčastejšie diskutované otázky
Klíma – dlhodobo pretrvávajúca atmosféra so
sociálnymi vzťahmi. Na klíme sa podieľajú faktory:
 Učiteľ, vychovávateľ
 Žiaci
 Činnosť, úlohy
Klíma je emocionálny stav, ktorý závisí od
premennej :
 Spokojnosť, miera určitej pohody
 Spory, konflikty
 Súťaživosť
 Náročnosť úlohy súdržnosť
Zmena správania žiakov ZŠ a SŠ
(nárast asociálneho až delikventného
správania – krádeže, záškoláctvo, šikana,
slovná agresivita, fyzické útoky na
spolužiakov i pedagógov)
Zvýšené nároky na objem vedomostí

školská klíma je v súčasnosti chaotická
Šikanovanie patrí k najrozšírenejším sociopatologickým javom
Prvé kroky šikanovaného žiaka :
 Povedz to učiteľovi alebo inému dospelému
v škole.
 Povedz to rodičom.
Ak máš strach zdôveriť sa učiteľovi alebo
niekomu inému sám, požiadaj kamaráta,
nech ide s tebou.
 Hovor dovtedy, pokiaľ ťa niekto nevypočuje.
 Nezvaľuj vinu za to, čo sa stalo, na seba.
Zvláštny prípad agresívneho správania
Zámerné a zbytočné prenasledovanie
Obťažovanie
Nepravdivé obviňovanie
Trestanie
Psychické a fyzické týranie slabšieho
Šikanovania sa dopúšťajú väčšinou:
 sebaistí
 neúzkostliví chlapci a dievčatá, ktorých raný
duševný vývin mnohých z nich poškodila
nevhodná výchova
Pre šikanujúce deti je typická :
 túžba dominovať
 ovládať druhých
 bezohľadne sa presadzovať
 ľahko sa urazia
 ubližovať druhým je pre nich radosťou
Čo nesmie spraviť pedagóg:
 Obeť odmietnuť, ale ani úzkostlivo chrániť, keď si
chce pomôcť sama
 Považovať šikanujúceho žiaka stále a iba za zlého:
pokúste sa s ním objektívne zhodnotiť jeho
správanie
 Pokúsiť sa utajiť incident pred rodičmi obete alebo
šikanujúceho žiaka
 Pozvať si rodičov, pokiaľ nemáte pripravený
konštruktívny plán, ktorý môžete obom stranám
predložiť.
Sociálna pedagogika je cielene orientovaná
na tie skupiny detí a mládeže, ktoré sú
ohrozené novými sociálnymi rizikami
Vlna individualizácie
Sociálna izolácia
Psychická destabilizácia
Vznik pomáhajúcich inštitúcií
Neorganizovaná mládež
(„zabudnutá mládež“)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
Veková hranica 10-12r
Deti žijúce v rodinách takmer rovnaký
štýl života ako „deti ulice“
Negatívny vzťah ku škole
Nestály vzťah k práci
Netolerancia
Neuznávajú autoritu
Trestná činnosť
Experiment
 Sex
(predčasná zrelosť)
 Látková závislosť (alkohol, tabak)
 Nelátková závislosť (mobil, internet)
 Adrenalín (extrémny zážitok - trestná
činnosť)
Voľno-časové aktivity
Aktívna účasť na programoch zdravého
životného štýlu
Prevencia
Spolupráca (zapojenie všetkých
inštitúcií)
Psycho-sociologická (uvoľnenie,
zábava)
Sociálna (socializácia)
Terapeutická
Ekonomická
 Dohovor
o právach dieťaťa (1989)
 Svetová
deklarácia o prežití detí, ich
ochrane a rozvoji (New York, 1990)
 Spoluúčasť
dieťaťa na rodinnom a
sociálnom živote (1996)
 Lisabonská
deklarácia o politikách voči
mládeži a programoch s tým súvisiacich
(1998)