Transcript Pedagogika a jej vedný profil

Pedagogika
a jej vedný profil
Vývin pedagogiky
 Pedagogika – definícia,
predmet, funkcie
 Pedagogické vedné disciplíny
 Postavenie pedagogiky medzi
vedami
 Základné pedagogické kategórie
 Výchova a jej limity

Pôvod výrazu pedagogika

Antické Grécko:
paidagógos = otrok, ktorý sa staral
o syna svojho pána a odprevádzal ho do
školy (pais = chlapec, agóge = vedenie
niekoho)
 neskoršie latinské označenie
paedagogus - aj učiteľ a vychovávateľ
 väčšina indoeurópskych jazykov
 pedagogika - označenie vedy o výchove
– 18. storočie
Vývin pedagogiky





pred vznikom pg ako modernej vedy (do 19.
stor.) je pg súčasťou filozofie – chápaná ako
umenie
do 17. stor. orientácia pedagogiky na ciele
17. stor. – didaktické hnutie (J.A. Komenský)
deskriptívne štádium, pg pestovaná ako
praktická veda (technológia procesov výchovy
a vzdelávania) bez vedeckej a inštitucionálnej
základne
19. stor. – pg - veda, opierajúca sa o empíriu
a spolupracujúca s inými vedami (J. F. Herbart
– považovaný za zakladateľa pg ako
samostatnej disciplíny)
prelom 19. a 20. stor. – rozvoj prírodných
vied  tendencie zvedečťovať pedagogiku
(experimentálna pedagogika, pedológia)
 kvantitatívne orientovaná veda


súčasnosť – 2 základné trendy (modely):
1) orientácia na kvantitatívny výskum
(sledovanie intenzity, množstva, kauzality...)
= scientistický, nadväzujú na scientisticko –
pozitivistický model
2) orientácia na kvalitatívny výskum
(klasifikácia významu, charakterizovanie
prípadov, modelov) – niekedy označovaný
ako humanistický
Definície pedagogiky



Pedagogika – veda o výchove, ktorá
skúma výchovu ako jeden zo sociálnych
fenoménov (Baďuríková a kol.,2001, s. 16)
Pedagogika - veda o výchove a vzdelaní
(Vališová, Kasíková a kol., 2007)
Pedagogika - veda (teória a výskum),
predmetom ktorej sú procesy obsahujúce
intencionálne učenie (Průcha, 1997, s.73)
Je pedagogika samostatná vedná
disciplína?
Argumenty, spochybňujúce jej existenciu:
 rieši predovšetkým otázky praxe  je skôr umením
 rozmanitosť výchovných javov  opiera sa o príbuzné
vedné disciplíny  neostáva jej čo riešiť
Aké atribúty charakterizujú vedu (Průcha,1997, s.41):
 jasne vymedzený predmet skúmania a jeho teória
 výskum a jeho metodológia
 infraštruktúra a podporné inštitúcie pre fungovanie
vedy
 tieto atribúty pedagogika má
Má byť pedagogika vedou
normatívnou alebo empiricky
popisnou ?

-

Pg ako normatívna veda (tradičná pg)
predmetom záujmu nie je len popis a porozumenie
výchovným javom – určuje aj, aké majú byť (určuje ideály,
ciele, vzory, prostriedky...)  má aj regulatívnu funkciu
Pg ako empiricky popisná veda  veda vysvetľujúca,
orientovaná na výklad, popis, porozumenie výchovným
javom
Moderná pg – veda o edukačnej realite, ktorú pomocou
svojej teórie a výskumu identifikuje, popisuje, analyzuje a
objasňuje (Průcha, 1997, s. 42)
Predmet pedagogiky
1) Javy, ktoré organicky patria k výchove a



neskúma ich žiadny iný odbor
vymedzovanie cieľov výchovy a spôsoby ich
konkretizácie v obsahu edukácie
procesuálne otázky výchovných javov
(formy, postupy, interakcie), t.j. rozpracovanie
jednotlivých etáp a ich nadväznosť)
organizačno – inštitucionalizačné
podmienky výchovy (školský systém, rozvrh
hodín, vyučovacia hodina...)
2) Javy, ktoré bezprostredne súvisia
s fenoménom výchovy a sú predmetom
skúmania aj iných vied o človeku (napr.
psychosomatické vlastnosti žiakov, spoločenské
podmienky výchovy...)
Funkcie pedagogiky

Poznávacia

Praktická

Prognostická
Pedagogické disciplíny (nejednotná
klasifikácia)




Všeobecná p. – všeobecné základy p.,
základné otázky výchovy, vedoslovie, ciele
výchovy...
Metodológia p. – metódy skúmania ped.
javov a procesov, spôsoby získavania
poznatkov
Dejiny p. – štúdium vývinu pedagogických
ideí, názorov, koncepcií, výchovno-vzdelávacích
inštitúcií a organizácií, legislatívy a riadenia
škôl
Porovnávacia (komparatívna) p. – analýza
vých.-vzdel. systémov v rôznych krajinách,
postihnutie všeobecných rysov a tendencií vo
vyučovaní a výchove vo svete



Didaktika (teória vyučovania) – skúma
podstatu vyučovania, analyzuje ciele, obsah,
proces vyučovania, vyuč. zásady, organizačné
formy, metódy  základ pre odborové
didaktiky (špeciálne didaktiky jednotlivých
učebných predmetov)
Teória výchovy – analýza vyučovacích
činností z hľadiska formovania rôznych stránok
osobnosti (mravnej, estetickej, pracovnej,
polytechnickej, telesnej, svetonázorovej,
náboženskej)
Pedagogická diagnostika – skúmanie javov
a výsledkov činností žiakov, umožňuje
odhaľovať dosiahnutú úroveň žiakov, ich
poruchy a problémy  základ pre hodnotenie

Špeciálna pedagogika (v minulosti nápravná p.,
liečebná p.) – zaoberá sa teóriou a praxou výchovy a
vzdelávania jedincov vyžadujúcich špeciálnu
starostlivosť z dôvodov postihnutia vrodenými či
získanými nedostatkami duševnými a telesnými










Pg mentálne postihnutých (psychopédia)
Pg zrakovo postihnutých (tyflopédia)
Pg sluchovo postihnutých (surdopédia)
Pg telesne postihnutých, chorých a zdravotne
oslabených (somatopédia...)
Pg detí s narušenou komunikačnou schopnosťou
(logopédia)
Pg
Pg
Pg
Pg
psychosociálne narušených
detí s viacnásobným postihnutím
detí s poruchou učenia
detí s poruchami správania (etopédia)
Pg výnimočne nadaných a talentovaných
Pedagogické vedy
Základné
• všeobecná pg
• dejiny pg
• porovnávacia pg
• metodológia pg
• didaktika
• špeciálne didaktiky
• teória výchovy
• pedagogická
diagnostika (?)
Hraničné
• sociálna pg
• pedagogická
psychológia
• sociológia vých.
• ekonomika vzdel.
• teória riadenia
školských zariad.
(mamagementu)
• ekologická vých.
• multikultúrna vých.
• dramatická vých.
Aplikované
• predškolská,
školská, sš, vš. pg
• pg dospelých
(andragogika)
špeciálna pg ?
• pg rodinnej vých.
• mimoškolská pg
• pg mládeže a
detských organiz.
• vojenská pg
• inžinierská pg.....
•
Vzťah pedagogiky k iným vedám:
Pedagogika = humanitná veda, veda o človeku,
sociálna veda

Filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonitostiach
vývinu prírody, spoločnosti a myslenia)
- Gnozeológia (teória poznania)  teoretický
základ pre metodológiu p. a didaktiku 
- Logika (veda o zákonoch správneho myslenia) 
význam pre metodológiu 
- Axiológia (veda o hodnotách), Etika (teória
morálky)  odraz vo výchovných cieľoch, mravnej či
etickej výchove 





Psychológia – analyzuje psychickú stránku
rozvoja osobnosti  pomáha poznávať objekt
výchovy a adekvátne aplikovať zámerné
vplyvy na žiaka
Sociológia – veda o zákonitostiach vývoja
spoločnosti  výchova = sociálny jav 
Historické vedy - dejiny politiky, kultúry,
filozofických ideí, dejiny pg  základ pre
pochopenie výchovných javov, pre
prognózovanie
Biológia - poznatky o dieťati  zdravotné,
hygienické normy, význam pre špeciálnu pg
Väčšina disciplín všeobecného aj
odborného vzdelania  odborové didaktiky
Základné pedagogické
kategórie


veda  nutnosť presnej terminológie
(komunikácia vo vede, interpretácia a
vedecké vysvetľovanie..)
problém pg. – hovorové výrazy

Výchova
- definícia poznačená terminologickým dualizmom
- rozlišovanie pojmov výchova a vzdelanie
historicky podmienené
Educatio – (vychovávanie, výchova..) 
formovanie morálky, charakteru, týka sa
správania k druhým ľuďom a k sebe 
výsledkom je vychovanie
Eruditio – (vzdelávanie, učenie, vedomosti...)
 vštepovanie, osvojovanie si základov kultúry –
vedomostí, faktov.. zručností  výsledkom je
vzdelanie
A) Výchova v širšom zmysle
- zámerné pôsobenie na rozvoj osobnosti (Jůva a
Jůva, 1994, s. 27)
- zahŕňa všetky stránky formovania osobnosti
(etická, rozumová, estetická, pracovná, telesná)
- zahŕňa výchovu + vzdelávanie
- má podobu výchovných situácií
B) Výchova v užšom zmysle
- formovanie správania, postojov, presvedčenia 
mravných, povahových, charakterových vlastností
človeka
 eticko – normatívna činnosť
Edukácia, edukačný proces
(pôvod – anglofónne krajiny)
– „stredový“ termín, významovo
neutrálny
= výchova + vzdelávanie
Dôležité znaky výchovy:
je nevyhnutnou sociálnou
skutočnosťou
chápaná pozitívne – ako proces
zdokonaľovania
inštitucionalizovaná (uskutočňuje sa
v škole, v rodine....)
intencionálna (zámerná, cieľavedomá)
– výchova nie je náhodná
Vzťah socializácie a výchovy:
Socializácia – proces, prostredníctvom
ktorého sa indivíduum postupne začleňuje
do spoločnosti
- zahrnuje všetky náhodné i zámerné
procesy, ktoré pôsobia na utváranie
osobnosti
Výchova - špecifický druh socializácie
- navodzuje a riadi zámerné zmeny a
procesy v osobnosti
Socializácia
Výchova
Učenie sa = predpoklad každej edukatívnej
aktivity
- zmena navodená v jednotlivcovi vplyvom jeho
skúsenosti (Slavin, 1991) - rozvojová zmena v
znalostiach, v schopnostiach, v postojoch a v
iných osobných vlastnostiach jednotlivca..

(aktivita žiaka)
 Učenie (niekoho)
= uľahčovanie,
aktivovanie, motivovanie, ovplyvňovanie alebo
usmerňovanie dejov učenia sa (aktivita
učiteľa...)
Základné oblasti učenia:



kognitívna
afektívna
psychomotorická



oblasť vzdelávania
oblasť výchovy
oblasť výcviku





Vedomosti - súbor osvojených vedomostí,
zručností, návykov, ktoré sú nadobudnuté
vzdelávaním
Zručnosti (dovednosti) - schopnosti
človeka vykonávať určité činnosti
Návyky - zautomatizované vykonávanie
určitej činnosti
Zvyky – osvojené a upevnené tendencie v
určitom čase vykonávať určitú činnosť
Vyučovanie - forma cieľavedomého a
systematického vzdelávania a výchovy detí,
mládeže a dospelých (Kasíková, 2007, s.
121)
-
Výchova a jej limity
problém determinácie vývinu človeka (biol. faktory
či vplyv prostredia vrátane výchovy?)
Krajné prístupy k riešeniu otázky determinácie vývinu
Biologická determinácia 
Sociálna determinácia 
endogénne činitele vývinu
exogénne činitele vývinu
(vychádzajú z organizmu)
(pôsobia na človeka
z vonkajšieho prostredia)
 Konvergentné, interakčné, syntetické,
dialektické teórie vývinu
Biologická determinácia 
endogénne činitele vývinu
(vychádzajú z organizmu)
- dedičnosť, činnosť a vlastnosti nervovej
sústavy, činnosť žliaz s vnútorným
vylučovaním, rast organizmu, zretie,
celkový a momentálny telesný stav,
biologické potreby, pudy

Nativistické teórie:
-
rozhodujúca úloha dedičnosti
F. Galton –“Dedičný génius“ 1869 - štúdium významných
osobností
H.H.Goddard – štúdium rodokmeňa rodiny „Kallikak“ (USA)
hereditárna determinácia delikvencie (podobne Mednik)
A.Gessel – predstaviteľ rastovej teórie
– vývin vníma ako rast – tj. biologický jav
S.Freud – vývin ovplyvňujú premeny pudovej energie
-
Ďalšie biologizujúce teórie:
napr.
Lombrosova teória o rodenom zločincovi (príčiny
vidí v dedičných predpokladoch, ktoré sa prejavujú
aj v somatických znakoch človeka)
typológia E. Kretschmera
(napr. „atletik“ – epileptoidný typ - inklinuje
k násilnej a „asthenik“ k záludnej trestnej činnosti)
typológia W.H. Scheldona
Environmentalistické,
empirické teórie:
(rozhodujúca úloha vonkajšieho
prostredia  význam výchovy)
= komplex činiteľov - prírodné prostredie,
materiálne a kultúrne podmienky,
v ktorých človek žije, ľudia, ktorí ho
obklopujú (t.j. rodina, škola, masmédiá...)
Environmentalistické, empirické teórie:
J. Locke – človek sa rodí ako „tabula rasa“
C.A.Helvetius – výchova je všemocná
J.B.Watson - odmieta myšlienku dedičnosti,
schopností a nadania
B.F.Skinner – každé správanie je determinované
predovšetkým podnetmi z prostredia
-
štúdium monozygotnych a dizygotných dvojčiat, vývoj
genetiky
 Konvergentné, interakčné, syntetické,
dialektické teórie vývinu
W. Stern – vlohy sú len možnosti, ktoré potrebujú doplnenie
aby sa stali skutočnosťou (teória dvoch faktorov)
L.S. Vygotskij
J. Piaget – vývin sa uskutočňuje v interakcii činnosti dieťaťa a
vnímaných javov z prostredia
 v súčasnosti prevládajúci názor:
- genotyp určuje len základný smer vývinu, jeho
možnosti a snáď limity  prostredie a výchova
môžu významne ovplyvniť správanie a postoje
jedinca
Na základe výskumov možno tvrdiť že:
1. senzorický a motorický systém je hereditárne
najviac podmienený
2. kognitívny a afektívny systém je hereditárne
čiastočne podmienený
3. štýlovo-hodnotový systém je najmenej
hereditárne podmienený (t.j. postoje, názory,
hodnotová orientácia...)
Literatúra:
BAĎURÍKOVÁ, Z. a kol. 2001. Školská
pedagogika. Bratislava: Univerzita
Komenského, 2001, 253 s. ISBN – 80 – 223
1536 2
PRŮCHA, J. 1997. Moderní pedagogika. Praha:
Portál, 1997, 495 s. ISBN 80-7178-170-3
VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. a kol. 2011.
Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2011,
456 s. ISBN 978-80-247-3357-9
ZELINA, M. 2004. Teórie výchovy alebo hľadanie
dobra. Bratislava: SPN,2004, 231 s. ISBN 8010-00456-1