Transcript TEÓRIA VÝCHOVY

TEÓRIA VÝCHOVY
prof. PhDr. Jaroslav OBERUČ, CSc.
ANTIPEDAGOGIKA
1975 Ekkerhard von Braunmühl
Hubertus von Schoenebeck
ZNAKY VÝCHOVY







Perspektívnosť
Zámernosť
Komplexnosť
Dlhodobosť
Protirečivosť
Dynamičnosť
Dvojstrannosť
FUNKCIE VÝCHOVY





Formatívno rozvíjajúca
Mobilizujúca
Povzbudzujúca k sebavýchove
Profylaktická
Prevýchovná
FÁZY VÝCHOVNÉHO
PÔSOBENIA
I.
II.
III.
IV.
Fáza vstupnej diagnózy
Fáza motivácie a pedagogického
projektovania
Fáza realizácie výchovných opatrení
Fáza stanovenia výslednej diagnózy
SPRÁVNY VÝCHOVNÝ POSTUP






Najprv určte pravidlá hry, potom vyžadujte ich
dodržiavanie.
Ak vychovávaný zámerne spochybňuje Vašu
autoritu, reagujte so všetkou rozhodnosťou a
sebadôverou.
Rozlišujte medzi zámerným vzdorom a detskou
neposlušnosťou.
Keď je po boji, vychovávaného upokojte a poučte.
Neklaďte nesplniteľné požiadavky.
Nech je Vaším vodcom láska.
PRINCÍPY VÝCHOVY
pod týmto pojmom rozumieme súhrn
všeobecných požiadaviek na zameranie,
obsah, metodiku a organizáciu výchovného
procesu, na kvality vychovávateľov a
vychovávaných.
Sú odrazom objektívnych zákonitostí
výchovy, preto majú normatívny charakter.
PRINCÍPY VÝCHOVY
Cieľavedomosti a vedeckosti
 Činnostného prístupu
 Družnosti
 Individuálneho a diferencovaného prístupu
 Pozitívnosti
 Jednoty náročnosti s úctou a starostlivosťou
o vychovávaného
 Jednoty, súladu a kontinuity výchovy

ZÁSADY VÝCHOVY
(prof. Velikanič)








Cieľavedomosti
Spätosti výchovy so životom
Výchovy v skupine a pre skupinu
Vyzdvihovania kladných čŕt žiakovej osobnosti a
potláčania záporných
Zreteľa na vek a individuálnych odlišností žiakov
Jednoty požiadaviek a výchovných vplyvov
Náročnosti a úcty k žiakovej osobnosti
Vedúcej úlohy pedagóga vo výchove
PRINCÍPY VÝCHOVY








Cieľavedomého činnostného zamerania a aktivity
Názorového pluralizmu
Mravnosti a tolerancie
Demokracie a humanizmu
Sociálneho koncenzu vo výchove
Jednoty teórie a praxe
Individuálneho prístupu
Účinnosti výchovného pôsobenia
ZÁKONY UČENIA
Učenie a vyučovanie sú úspešné vtedy,
ak učiteľ ale i žiak pozná a rešpektuje
základné zákony, resp. pravidlá učenia.




Zákon motivácie
Zákon spätnej informácie
Zákon transféru
Zákon opakovania
SUBJEKT VÝCHOVY
je ústredná postava
v systéme výchovy
ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY
na PEDAGÓGA
 Všeobecné
a odborné vedomosti
 Osobné vlastnosti
 Správanie sa k vychovávaným
 Súkromný život
 Autorita pedagóga
POŽIADAVKY
na VYCHOVÁVATEĽA






Poruzumieť vychovávaným
Mať rovnaký vzťah ku všetkým vychovávaným
Preukazovať úctu voči osobnosti vychovávaného
Byť primerane prísny a náročný voči vychovávaným
Nenásilne získať vychovávaných
Premyslene voliť záporné pedagogické opatrenia
OBJEKT VÝCHOVY
Je aktívny prijímateľ správ, oznamov,
informácií a spolutvorca výchovných
zámerov.
ZÁSADY POZNÁVANIA
 Cieľavedomosť, sústavnosť, funkčnosť
 Dlhodobý
proces
 Neposudzovať izolovanie
 Poznávať v činnosti
 Poznať individuálnu históriu vývoja
jednotlivca
 Poznať konkrétne metódy poznávania
OBSAH POZNÁVANIA






Základné osobné údaje
Vplyv predchádzajúceho života a
výchovy
Telesný a zdravotný stav
Rozumová oblasť
City a temperament
Motívy a charakterové rysy
METÓDY POZNÁVANIA
Štúdium osobného spisu
 Pozorovanie
 Rozhovor
 Prirodzený experiment

AKÝ JE ZMYSEL
VÝCHOVY?
Zmysel spočíva v tom, že výchovou
pomáhame vychovávanému získať
tie osobnostné kvality, ktoré mu
umožnia samostatne žiť, začleniť sa
do spoločnosti a konať sociálne
zodpovedne.
ĽUDIA V SUČASNOSTI
Nie sú schopní zdolať množstvo a rýchlosť
zmien
 Cítia sa neistí
 Stretávajú sa s novými chorobami
 S novými typmi zločinov a terorizmom
 S novými smrtonosnými návykmi
 S pokusmi o únik zo životných ťažkostí
 So spochybňovaním takmer všetkých
hodnotových noriem

Požiadavky na
CIEĽ VÝCHOVY
Nesmie byť vzdialený a neuskutočniteľný
 Nemôže byť postavený ako niečo konečné
 Musí byť všeobecný
 Nemal by stavať do protikladu potreby
individua a potreby spoločnosti

CIEĽ VÝCHOVY
súbor osobnostných
kvalít a psychických
dispozícií, ktoré
chceme dosiahnuť
u objektu výchovného
pôsobenia.
ZÁKLADNÉ SOCIÁLNE
ROLY ČLOVEKA






Občan
Pracovník
Rodič
Partner
Užívateľ hodnôt
ďalšie
DRUHY
CIEĽOV VÝCHOVY






individuálne a sociálne
všeobecné a špecifické
informatívne a formatívne
adaptačne a anticipačné
teoretické a praktické
autonómne a heteronómne
ZLOŽKY VÝCHOVY












Výchova k občianstvu
Pracovná výchova
Mravná výchova
Právna výchova
Telesná výchova
Environmentálna výchova
Ekonomická výchova
Sexuálna výchova
Estetická výchova
Dopravná výchova
Zdravotná výchova
Jazyková výchova
VÝCHOVA K OBČIANSTVU
má
 Pomáhať v
orientácii v zložitých
problémoch ľudského diania
 Hľadať variabilné
odpovede na
naliehavé otázky súčasnosti
 Hľadať odpovede,
ktoré ťažko môžu byť
kategorický jednoznačné a definitívne
VÝCHOVA K OBČIANSTVU
vysvetľuje a objasňuje
základné otázky politiky štátu
Ovplyvňuje:
•
•
motivačné zložky
štruktúry morálnych, charakterových
a ďalších vlastností
PRACOVNÁ VÝCHOVA
sa rozvíja a orientuje v podstate
do dvoch základných smerov

Na utváranie a rozvíjanie pozitívneho vzťahu
k požadovanej činnosti

Na osvojovanie si príslušných vedomostí,
spôsobilostí a návykov, teda konkrétnych
foriem konania, potrebných pre vykonávanie
určitej činnosti
PRACOVNÁ VÝCHOVA
musí rešpektovať tieto požiadavky






Pri stanovení výkonov, tempa a charakteru pracovných
činností rešpektovať vekové zvláštnosti vychovávaných
Upraviť režim práce a odpočinku
Rozdeliť a striedať činnosti príznačné pre pohyb resp.
málo pohyblivé, nehybné
Zachovať optimálny rytmus pracovných činností
Prihliadať na základné hygienické a bezpečnostné
požiadavky pri utváraní potrebných vedomostí, návykov
a zručností
Sústavne analyzovať a kontrolovať pracovné činnosti a
utvárať podmienky na sebakontrolu vychovávaných
MRAVNÁ VÝCHOVA
Cieľavedomé, zámerné a systematické
pôsobenie na žiaka, na jeho rozum,
predstavy, postoje, city, vôľu a konanie,
aby boli v súlade so všeobecne
uznávanými zásadami etiky.
OBSAH
MRAVNEJ VÝCHOVY
formovanie kvalít

Vyjadrujúcich vzťah osobnosti k celej
spoločnosti, jej štruktúram a inštitúciám.

Vyjadrujúcich vzťah osobnosti k práci,
k činnosti slúžiacej k rozvoju spoločnosti.

Vyjadrujúcich vzťah osobnosti k ľuďom.

Vyjadrujúcich vzťah osobnosti k sebe samej.
PROCES
MRAVNEJ VÝCHOVY
Je potrebné organizovať ako dialektickú jednotu
cieľavedomého osvojovania a utvárania:

Mravného uvedomenia

Mravných citov a presvedčenia

Mravných návykov a zvykov
Ako chápať
VLASŤ A VLASTENECTVO?

VLASŤ je krajina, ku ktorej svojím narodením
ako obyvatelia patríme, v ktorej sme vyrástli a
ktorá je takto naším vlastníctvom.

VLASTENECTVO je láska k celku ľudí,
majúcich rovnaké mravy, zvyklosti, spoločné
dejiny, hlásiacich sa k rovnakej rase,
hovoriacich väčšinou i rovnakým jazykom,
skrátka k príslušníkom určitého národa.
Lásku k národu vzbudzujú predovšetkým
HISTORICKÉ TRADÍCIE

TRADÍCIE predstavujú určitý obsah ľudskej
činnosti, presahujúci vďaka svojmu významu
z minulosti do prítomnosti.

Tradície sú „tmelom“, ktorý spája ľudské
pokolenia. Dokážu ovplyvňovať, motivovať a
regulovať myslenie, cítenie a správanie
žijúcich generácií.
TRADÍCIE

Sú prirodzeným produktom spoločenského
vývoja. Okrem svojho racionálneho základu
majú aj výrazný emocionálny náboj.
Prenášajú aj určité nálady a emotívne
postoje svojich nositeľov.

Sprostredkovateľ obsahu tradícií by mal
preto, najmä neskúseným jednotlivcom,
ukázať súvislosti predpokladaných vzorov s
dneškom a na možné spôsoby ich reálneho
využitia.
PRÁVNA VÝCHOVA

Je zameraná na formovanie právneho vedomia
vychovávaných, uvedomelé rešpektovanie a
dodržiavanie zákonov a iných právnych noriem.

Výchova k úcte k právu, k zákonom, dôsledné
dodržiavanie morálky a poriadku všetkými
občanmi, upevňovanie právneho vedomia vždy
patrilo a patrí k významným úlohám štátnych
orgánov a organizácií, ako aj rodiny a školy.
ÚČINNOSŤ
PRÁVNEJ VÝCHOVY
je predovšetkým závislá na tom, ako

vychovávatelia pochopia jej miesto
a podstatu v systéme výchovy

zručne využijú všetky dostupné
metódy a prostriedky výchovy
k utváraniu a rozvíjaniu právneho
vedomia a konania vychovávaných
TELESNÁ VÝCHOVA
Cieľom telesnej výchovy je pôsobením na telesný
a funkčný rozvoj organizmu prispievať
k upevňovaniu zdravia, telesnej zdatnosti a
harmonického rozvoja osobnosti vychovávaného.
Cieľ telesnej výchovy sa dosahuje plnením:
 zdravotnej úlohy
 vzdelávacej úlohy
 výchovnej úlohy
ENVIRONMENTÁLNA
VÝCHOVA

Jej úlohou je vytvoriť u človeka ekologické
povedomie, ktoré by mu umožnilo rozvíjať
a plne chápať súvislosti nielen vo vzťahu
k sebe samému, ale aj vo vzťahu k iným
ľuďom a k prírode.

Jej cieľom je osobnostný rast a zrenie
jednotlivca, súlad myslenia, cítenia,
zodpovedajúceho správania sa k prírode,
iným ľuďom i k sebe samému.
OBSAH ENVIRONMENTÁLNEJ
VÝCHOVY
I. Vzťah človeka k prírodnému životnému prostrediu
- vzťah k živej a neživej prírode
II. Vzťah človeka k spoločenskému životnému
prostrediu
- vzťah k výsledkom ľudskej práce v minulosti a prítomnosti
III. Starostlivosť o životné prostredie
- výchova k starostlivosti o životné prostredie
- pretváranie životného prostredia podľa potrieb súčasných i budúcich
generácií
EKONOMICKÁ VÝCHOVA
Cieľavedomé, systematické pôsobenie
výchovných subjektov na vychovávaného v záujme
formovania jeho poznatkov, schopností, návykov,
vlastností a spôsobov myslenia a konania, ktoré
zodpovedajú zásadám racionálneho ekonomického
správania v podmienkach trhového mechanizmu,
princípom ľudskej morálky, etiky, práva a
zachovania ekologickej rovnováhy.
Je to proces napomáhajúci formovaniu
vychovávaného ako hospodára.
Denne musíme riešiť
 Poradie
uspokojovania životných
potrieb, ich preferencie
 Ako zvýšiť svoje príjmy
 Problémy pracovného zaradenia
 Reagujeme na pohyb cien, daní,
úrokových mier
 Usilujeme sa uchovať hodnoty
 Rozmnožujeme svoj majetok
SEXUÁLNA VÝCHOVA
Je vštepovaním, rozvíjaním
a upevňovaním sexuálnych
etických noriem a zásad
vo vedomí mladého človeka tak,
aby tieto normy boli mladým
človekom vnútorne prijaté, aby sa
s nimi stotožnil a na ich podklade
riadil svoje správanie a konanie.
ZÁVER
k sexuálnej výchove







Mladí ľudia by mali vstupovať do manželstva
rozvážne
Základom všetkých vzťahov v manželstve sa musí
stať morálka
Manželstvo nie je ustanovizňou na krátku dobu
Veľmi dôležitý je zdravotný stav oboch partnerov
Dôležitý je vek oboch partnerov
Prvoradou úlohou rodiny je výchova detí
Rodičia sú pre svoje deti príkladom
ESTETICKÁ VÝCHOVA
Sa zameriava na pestovanie
vnímania a chápania krásy v umení,
prírode a celej obklopujúcej
skutočnosti, na vytváranie
vedomostí, spôsobilostí a schopností
pre estetickú tvorivosť človeka.
PROSTRIEDKY
ESTETICKEJ VÝCHOVY
Práca, prostredie, hry
 Výtvarné a úžitkové umenie, architektúra
 Literatúra, slovesné umenie
 Hudba
 Tanec
 Divadlo, film, televízne umelecké žánre

ESTETICKÚ VÝCHOVU
odporúčame zamerať
 Výchova
vkusu
 Výchova prostredníctvom
umeleckého diela
 Výchova a rozvíjanie tvorivých
schopností vychovávaného
DOPRAVNÁ VÝCHOVA
Správanie sa ľudí na pozemných
komunikáciách
Riešiť tento problém je možné
len vzájomnou:
- ohľaduplnosťou,
- predvídavosťou,
- ľudskosťou.
DOPRAVNÁ VÝCHOVA








Znalosť zákonných predpisov a pravidiel cestnej premávky
Nácvik zručností, ako predpokladu bezpečného ovládania
dopravných prostriedkov
Vplyv komunikácií a poveternostných podmienok na spôsob
jazdy
Nácvik umenia predvídať
Rozvíjanie a upevňovanie vôľových a morálnych vlastností
Rozlišovanie a zdokonaľovanie technických vedomostí a
zručností
Znižovanie dopravnej nehodovosti
Ochrana životného prostredia
ZDRAVOTNÁ VÝCHOVA

Pôsobí na zvyšovanie zdravotnej uvedomelosti
a zdravotných znalostí občanov a na
rozširovanie starostlivosti o zdravý spôsob
života detí, mládeže a dospelých.
 Súčasne
je tiež výchovou k ohľaduplnosti
zdravých ľudí k chorým a naopak.
Vážnou úlohou patriacou do oblasti
zdravotnej výchovy je poskytovanie
PRVEJ POMOCI
Prvá pomoc je súhrn jednoduchých a
účelných zákrokov na záchranu zdravia a
života človeka, ktorého postihol úraz alebo
náhle ochorenie.
 Musí sa poskytnúť rýchlo a dôkladne hneď
na mieste nehody ešte pred príchodom
lekára alebo pred odvezením do nemocnice.

Pri poskytovaní prvej pomoci treba:




Vyslobodiť raneného z miesta nešťastia
Ošetriť poškodené časti a zastaviť krvácanie
Znehybnieť zlomeniny a zabraňovať úrazovému
šoku
Dopraviť zraneného k lekárovi alebo zabezpečiť
jeho včasný odvoz
Pritom sa riadime pravidlami:



Správnosť a účelnosť
Rýchlosť
Rozvaha, rozhodnosť, pokoj
JAZYKOVÁ VÝCHOVA

Zámerné pôsobenie na jednotlivca, aby si
dobre osvojil materinský alebo cudzí jazyk

Jazykovou výchovou usilujeme o to, aby sa
vychovávaný mohol pomocou neho
dorozumieť adresne, presne, zrozumiteľne,
čisto, pôsobivo a krásne.
SPOLOČENSKÁ VÝCHOVA

Je zameraná na osvojenie primeraných
spôsobov a foriem slušného vystupovania a
správania v každodennom živote
Obsah spoločenskej výchovy sa určuje:
Cieľmi mravnej výchovy
 Úrovňou osobnostného vývoja
 Vekovými osobitosťami vychovávaného

PEDAGÓG



sa musí vedieť správať a konať vždy a v každej
situácii slušne, zdvorilo a taktne
taktný človek vie veľmi slušne vyjadriť nespokojnosť a nesúhlas bez toho, aby vychovávaného
ponížil, urazil alebo inak spoločensky znemožnil
slušný človek vie správne konať, dobre odhadnúť
situáciu kedy, čo, ako a komu povedať
Deväť desatín múdrosti je – byť múdrym v pravý čas.
Marcus Tullius CICERO
Ten, kto je vychovaný
k ľudskej slušnosti,
ľahko si osvojí
pravidlá zdvorilosti .
KOMU DÁVAME
SPOLOČENSKÚ PREDNOSŤ





Žena má vyššie spoločenské postavenie ako muž
Osoba staršia je spoločensky vyššie hodnotená ako
osoba mladšia
Osoba s vyšším funkčným postavením je v pracovnom
prostredí nadriadená ostatným pracovníkom
V ženskej spoločnosti je rozhodujúci hlavne vek
Hosťovi a zahraničnému spoluúčastníkovi dávame
prednosť diferencovane podľa funkcie, veku a pohlavia
RADY







Zdvorilé vystupovanie je prejavom úcty voči iným a
dôkazom našej úrovne.
Nestačí pravidlá spoločenského správania poznať,
treba ich aj používať.
Správajme sa primerane svojmu postaveniu.
Úctivosť neznamená podlízavosť, poníženosť.
Kultúru školy vytvárame sami.
Dobré správanie prispieva k nášmu dobrému imidžu,
rovnako ako primeraná mimika, gestikulácia a
kultivovaný rečový prejav. Upravený zovňajšok a
správny výber odevu dojem z našej osoby umocňuje.
Nezabúdajme na zdvorilosť i doma, v rodine. Naši
najbližší si to zaslúžia a dávame príklad svojim deťom.
SPOLOČENSKÉ PODUJATIA
môžeme členiť



Podľa stupňa oficiálnosti
Podľa časti dňa, kedy sa
poriadajú
Podľa toho, či sa pri nich sedí
alebo stojí
SPOLOČENSKÉ PODUJATIA
sa väčšinou poriadajú s istým cieľom či pri určitej príležitosti
Hoci je ich dôvod akýkoľvek slúžia:
na neoficiálne stretnutia
 výmenu názorov
 získavanie a podávanie informácií
 zoznámenie sa s inými ľuďmi
 umožňujú hovoriť o veciach, ktoré by sa
v oficiálnom prostredí prerokúvali ťažšie

DRUHY PODUJATÍ









Raňajky
Obed
Večera
Recepcia
Koktail
Čaša vína
Čaj
Záhradná slávnosť
Hudobný a filmový večer
ŠTÁTNE SYMBOLY SR
ich používanie




Štátna hymna
Štátna vlajka
Štátny znak
Štátna pečať
a
METÓDY a PROSTRIEDKY
VÝCHOVY


Metódy výchovy
Cieľavedomý, premyslený spôsob pedagogického
vplyvu vychovávateľa na osobnosť a činnosť vychovávaných pomocou ktorého sa usiluje o ich aktivizáciu
pri dosahovaní stanoveného výchovného cieľa
Prostriedky výchovy
Konkrétne javy, výchovné opatrenia a predmety, ktoré
v spojitosti s danou metódou umožňujú dosahovať
výchovný cieľ
SPÔSOBY PRESVIEDČANIA

Slovom
- objasňovanie
- dokazovanie
- porovnávanie
- protipostavenie
- analógia

Činom
- na vlastnej skúsenosti

Príkladom
- na práci a konaní iných
PRESVEDČOVANIE
Vytvárať správne pojmy
 Zdôrazňovať a dokazovať ich
význam
 Ukazovať najlepšie cesty
 Pôsobiť na city

CVIČENIE
PRAKTICKÉ NAVYKANIE
Postupnosť, sústavnosť,
rôznorodosť
 Pravidelná kontrola a
hodnotenie
 Spájať s ďalšími metodami

HODNOTENIE
POVZBUDZOVANIE
Využívať cieľavedome
 Nechváliť často
 Pochváliť včas
 Nechváliť len jedného
 I po pochválení si všímať
činnosť vychovávaného

HODNOTENIE
PRINUCOVANIE






Individuálny prístup
Poznať dôvod, prečo bol potrestaný
Pedagóg koná kľudne
Trest neudeľovať často
Po uložení trestu všímať si
potrestaného
Nechať potrestaného, aby sa
vyjadril k priestupku
FORMY VÝCHOVY
Spôsob pedagogickej organizácie výchovnej činnosti
vychovávateľov a vychovávaných, prostredníctvom
ktorého cieľavedome a zámerne utvárame požadované
kvality vychovávaných a regulujeme ich činnosť.
Zaraďujeme k ním predovšetkým:
- školskú výchovu
- mimoškolskú výchovu
- rodinnú výchovu
- sebavýchovu
ŠKOLSKÁ VÝCHOVA

Je komplexom vzájomne sa podmieňujúcich
vzťahov a súvislostí medzi podmienkami a
prostriedkami výchovného pôsobenia
zameraného na cieľavedomé utváranie
osobnosti vychovávaného.

Školy sú hlavné výchovno-vzdelávacie
ustanovizne v civilizovanej spoločnosti
nesúce hlavnú zodpovednosť za úroveň,
šírku a hĺbku všeobecného a odborného
vzdelania
OBSAH VYUČOVANIA
konkretizujú obvykle tri didaktické dokumenty

Vzdelávacie štandardy
Určuje kvality,ktorými by sa mal vyznačovať absolvent školy

Učebné plány
Vymedzujú štruktúru vyučovacích predmetov, časové dotácie,
zaradenie do ročníkov

Učebné osnovy
Konkretizujú obsah jednotlivých vyučovacích predmetov
V systéme školskej výchovy zohráva obrovskú úlohu
vplyv školského prostredia na študentov
záleží na maličkostiach, zdanlivých detailoch
Vzhľad budovy, jej okolie
 Správanie sa učiteľov k žiakom
 Správanie sa učiteľov k sebe navzájom i ku
všetkým osobám, ktoré na škole pracujú
 Spôsob administratívneho styku
 Správanie sa v neformálnych vzťahoch

MIMOŠKOLSKÁ VÝCHOVA

Je dobrovoľná činnosť zameraná na zvýšenie
všeobecného i odborného vzdelania a
kultúrneho rozhľadu vychovávaných,
vykonávaná zvyčajne vo voľnom čase
vychovávaných.

Realizuje sa sieťou spoločenských
organizácií, kultúrnych zariadení a
hromadných oznamovacích prostriedkov.
MIMOŠKOLSKÁ VÝCHOVA
Spája školu so životom spoločnosti
 Prehlbuje a rozširuje vedomosti
 Vytvára a upevňuje kladné návyky
 Rozvíja bohatú záujmovú činnosť
 Prispieva k upevneniu morálnych vlastností

Vyžaduje odborné pedagogické vedenie
jednotlivých činností, čo je predpokladom
pre správnu životosprávu a hygienické návyky.
MIMOŠKOLSKÁ VÝCHOVA

Účasťou v mimoškolskej výchove si môžu žiaci
príťažlivými metódami overiť a prehĺbiť svoje vedomosti,
záujmy, schopnosti, pri vyučovaní zasa môžu využiť
získané poznatky a skúsenosti zo záujmovej činnosti.

Správne organizované vyučovanie nabáda žiakov
k samostatnému mysleniu a konaniu, pomáha rozvíjať
ich záujmy.

Dôležitým predpokladom úspešnosti mimoškolskej
výchovy je vzájomná spolupráca a koordinovanosť
činnosti učiteľa a výchovných pracovníkov.
RODINNÁ VÝCHOVA

Škola vnáša do výchovy poriadok a logiku.

Mimoškolské organizácie a inštitúcie ju
obohacujú o neopakovateľné, názorné a
emocionálne podnety a zážitky.

Rodina poskytuje výchove potrebnú
prirodzenosť a aktuálnosť.
RODINNÁ VÝCHOVA
V rodine získava jednotlivec prirodzenou
formou mnohé podnety a skúsenosti,
osvojuje si základy svojho sociálneho
správania.
 Rodina môže svojimi záujmami a
činnosťami poskytovať svojím členom
mnohé skúsenosti a zážitky z rôznych
oblastí života, rozvíjať ich postoje a
usmerňovať správanie zodpovedajúce
demokratickému spôsobu života.

RODINNÁ VÝCHOVA
má svoje uplatnenie v mravnej, právnej,
telesnej, estetickej či ďalších oblastiach
výchovy


Mnohé deformácie našich občanov vo vzťahu
k povinnostiam, mravným normám, nekultúrnom
správaní majú svoje korene už v rodinných
podmienkach.
Naopak na väčšine úspechov v umeleckej a
športovej činnosti zohrala svoju úlohu i podpora
rodiny.
RODINA
ostáva dosiaľ hlavným a nesuplovateľným
činiteľom výchovy dieťaťa
Pri osvojovaní a rozvíjaní reči.
 Pri formovaní základných telesných, zmyslových,
intelektuálnych, citových a vôľových schopností.
 Pri nadobúdaní základných hygienických,
mravných a kultúrnych návykov.
 Získavaní rozhodujúcich pracovných a mravných
vlastností.

SEBAVÝCHOVA

Uvedomelá a aktívna činnosť človeka, zameraná
na mnohostranný pozitívny rozvoj bytostných síl,
aby ako plnohodnotná osobnosť sa mohol uplatniť
v konkrétnych spoločenských podmienkach.

To predpokladá vyzretú osobnosť, ktorá sa
vyznačuje najmä vysokým stupňom
autoregulácie a s ňou súvisiacich psychických
daností, ako sebakritickosť, sebapoznanie,
sebakontrola, ale aj dôvera zmeniť psychické
kvality v žiadúcom smere.
Takéto chápanie
SEBAVÝCHOVY
zahrňuje tri základné podmienky, ktoré podstatne
vplývajú na formovanie osobnosti. Sú to:

Objektívne podmienky

Subjektívne podmienky

Aktivita
Výchova pripravuje vychovávaného na sebavýchovu
hlavne tým, že vplýva na jeho mnohostranný rozvoj, na
základe čoho sa môže uvedomele zaoberať i sebou samým.
V sebavýchove nejde o to, aby sa vychovávaný
utiahol do „svojho súkromia“ či „oslobodil spod vplyvu
vychovávateľa“, ale o cieľavedomú prácu so sebou
v duchu jeho požiadaviek.
Z uvedeného vyplývajú zvláštnosti výchovy a sebavýchovy:
1. Jednota a relatívna samostatnosť
2. Časové rozmedzie
Uvedené zvláštnosti vyzdvihujú
do popredia požiadavku:



Sebapoznávania
Sebahodnotenia
Sebakontroly
VÝVINOVÉ ŠTÁDIÁ
I.
II.
III.
IV.
V.
Predškolský vek
Mladší školský vek
Stredný školský vek
Starší školský vek
Dospelosť
METÓDY A PROSTRIEDKY
SEBAVÝCHOVY





Sebapresvedčovanie
Sebaprinucovanie
Samostatné cvičenie
Sebapovzbudzovanie
Sledovanie príkladu