Transcript Prezentacia
Sociálna práca v teréne Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety v Bratislave Vyučujúci: PhDr. Matej Alex Čo je to sociálna práca v teréne? Vaše názory... Terminológia, definície, trocha teórie na úvod Sociálny pracovník môže pôsobiť v rôznom prostredí a môže sa zameriavať na rôzne problémy alebo rôzne prvky problémov. Terénna sociálna práca tvorí samostatnú oblasť sociálnej práce, to znamená prácu tam, kde žijú klienti, v ich prirodzenom prostredí. Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách hovorí, že terénna forma sociálnej služby sa poskytuje fyzickej osobe v jej prirodzenom sociálnom prostredí a že terénna sociálna služba má prednosť pred pobytovou sociálnou službou. Komunitná sociálna práca – sociálna práca so skupinou osôb , ktorí žijú na vymedzenom území a sú dlhodobo sociálne vylúčení, či ohrození sociálnym vylúčením. O sociálnom vylúčení komunity hovoríme vtedy, ak niekto nemá z rôznych príčin rovnaký prístup k zdrojom ako ostatní. Komunitná rehabilitácia sa chápe najmä vo význame dostupných sociálno – zdravotných služieb – rehabilitácia, zrovnoprávnenie príležitostí, integrácia -sociálne začlenenie, nezávislý život Streetwork (angl.) nie je v tomto význame myslený iba ako práca na ulici (pozemnej komunikácii), ale myslíme akékoľvek otvorené neinštitucionalizované prostredie („zastrešené aj nezastrešené“). Definovaný je spôsobom práce aj cieľovou skupinou. Ide o kontaktnú prácu, komplex nízkoprahovo orientovaných služieb. Terminológia, definície, trocha teórie na úvod V anglicky hovoriacich krajinách sa najčastejšie používajú termíny: Youth work (práca s mládežou) Detached work („predsunutá“ práca) Field work (práca v „poli“, v teréne) Community Based Social Work, Community Social Work (komunitná sociálna práca) Community Based Rehabilitation (komunitná rehabilitácia) V nemecky hovoriacich krajinách sa najčastejšie objavujú termíny: z angličtiny prevzatý Streetwork Strassensozialarbeit, príp. Strassenarbeit (práca na ulici) mobile Jugendarbeit (mobilná práca s mládežou) akzeptierende Jugendarbeit (akceptujúca práca s mládežou – prevzaté z francúzštiny) Niečo z histórie... Aktivity, ktoré nesú prvky takejto práce nájdeme v histórii zo strany cirkvi – duchovných (na našich územiach napr. už v 14. storočí) – vychovávateľská a osvetová činnosť medzi mládežou, práca s „neviestkami“ - „padlými dievkami“, chudobní, sirotince... V modernom ponímaní môžeme povedať, že soc. práca na ulici vznikla začiatkom 20. storočia v USA, ako odklon od tradičných metód, v súvislosti s veľkým sociálnym úpadkom celých štvrtí veľkých amerických miest. („opustiť kanceláriu a vydať sa za klientmi do ich prirodzeného prostredia“) V 60. rokoch rozvoj v západnej Európe. Česko a Slovensko samozrejme až po roku 1989. Cieľové skupiny Hovoríme spravidla o sociálnej exklúzii, o sociálne vyčlenených skupinách, či minimálne o skupinách sociálne ohrozených. Cieľové skupiny Ťažko zdravotne postihnutí ľudia Seniori Rodiny v kríze Rómska komunita Cieľové skupiny streetworku Pozn.: Vymedzenie cieľových skupín nemôže byť presné, často sa prelínajú a princípy terénnej sociálnej práce je mnohokrát žiadúce využiť aj pri ďalších oblastiach sociálnej práce. Cieľové skupiny streetworku Užívatelia drog (princíp „harm reduction“) Deti na ulici, deti ulice Prostitútky a homoprostitúti Bezdomovci Mládežnícke alternatívne subkultúry (punkeri, graffiti – mládež, squatteri) Skupiny jednostranne špecificky orientovanej mládeže (skinheads, hooligans) Nie je tento spôsob sociálnej práce (streetwork) príliš drahý? Nepodporujeme týmto klientov v ich spôsobe života? Neohrozujeme takto nás všetkých? Vaše názory... Terminológia, definície, trocha teórie na úvod Metódy a charakteristika práce streetworku: Aktívne vyhľadávanie Anonymita a dostupnosť Doprovodná a mobilná sociálna práca Krízová intervencia Sociálne poradenstvo Práca s dobrovoľníkmi Spolupráca s ďalšími subjektami ... Osloviť tie skupiny, ktoré potrebujú pomoc, avšak sami ju nevyhľadávajú Dôvody pobytu na ulici ? Zvyčajný spôsob činnosti ? Najčastejšie spôsoby získavania financií? Vaše názory... Efektívna komunikácia v terénnej sociálnej práci Minitest na úvod 1. V komunikačnom prejave existujú znaky, podľa ktorých možno jednoznačne poznať, či hovoriaci klame. 2. Suverénni ľudia spravidla hovoria viac a hlasnejšie. 3. Priamy neuhýbajúci pohľad očí je znakom úprimnosti a vyvoláva dôveru v komunikácii. 4. Róm dokáže v rozhovore vždy lepšie pochopiť Róma ako „Neróm“. 5 V komunikačnom štýle mužov a žien existujú zásadné rozdiely. (Tak ako sa hovorí v metafore, že muži sú z Marsu a ženy z Venuše.) 6. Neverbalitou (mimo slov) odovzdávame v komunikácii viac informácií než verbálnymi kanálmi. Efektívna komunikácia v terénnej sociálnej práci Zaujíma nás priama medziľudská komunikácia – tzv. komunikácia „tvárou v tvár“, to, čo sa odohráva v interakcii dvoch či viacerých ľudí priamo. 1. Zúčastnené (aktívne) počúvanie (Najčastejšími chybami je nepočúvanie, selektívne počúvanie a hodnotiace počúvanie.) Komunikačné kroky, ktoré sa spájajú s aktívnym počúvaním: Parafrázovanie Otázky alebo komentáre s otvoreným koncom Reflektovanie sumarizovanie Efektívna komunikácia v terénnej sociálnej práci Mini – cvičenie: chyby v parafrázovaní Efektívna komunikácia v terénnej sociálnej práci Kladenie otázok Otvorené otázky Polouzavreté otázky Uzavreté otázky Efektívna komunikácia v terénnej sociálnej práci Mini – cvičenie: Chyby vo formulácii otázok Prípadové štúdie ODPORÚČANÁ LITERATÚRA Bednářová, Z., Pelech L.: Šlabikář sociální práce na ulici. Doplněk, Brno 2003. Bednářová, Z., Pelech L.: Sociální práce na ulici – streetwork. Doplněk, Brno 2000. Ambrózová, A. a kol.: Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite. PDCS o. z., Bratislava 2006. Ondrušek, D.: Efektívna komunikácia v terénnej sociálnej práci. PDCS o. z., Bratislava 2007. Litavská, E., Grochová, M., Bohovicová, M.: Terénna sociálna práca v sociálne vylúčených komunitách, prípadové štúdie PDCS, o. z. 2006 Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách