Transcript KOMUNIKÁCIA

KOMUNIKÁCIA
MGR. PETER HIŽNAY
Lesom sa šíria správy, že medveď má zoznam zvierat, ktoré sa chystá zjesť.
Jeleň bol prvý, ktorý sa odvážil ísť za medveďom.
Jeleň: „Medveď, je to pravda, že máš zoznam zvierat, ktoré zješ?“
Medveď: „Je to pravda.“
Jeleň: „Aj ja som na tom zozname?“
Medveď: „Áno.“
Nasledujúci deň nájdu jeleňa mŕtveho.
Ako ďalší sa za medveďom odváži vlk: „Medveď, je to pravda, že máš
zoznam zvierat, ktoré zješ?“
Medveď: „Je to pravda.“
Vlk: „Aj ja som na tom zozname?“
Medveď: „Áno.“
Nasledujúci deň nájdu vlka mŕtveho.
Tretí deň sa za medveďom vyberie zajac a pýta sa: „Medveď, je to pravda,
že máš zoznam zvierat, ktoré zješ?“
Medveď: „Áno.“
Zajac: „Aj ja som na tom zozname?“
Medveď: „Áno.“
Zajac: „Môžeš ma z neho vymazať?“
Medveď: „Jasné, žiaden problém.“
Ponaučenie z príbehu: Komunikácia je základom úspechu!
 Komunikácia je prenos myšlienok a informácií,
ktorého cieľom je vytvoriť porozumenie v mysliach
iných a tým podporiť akciu.
 Komunikácia z lat. communicare= deliť sa,
zverovať:




výmena informácií medzi jedincami prostredníctvom
spoločného systému znakov
proces prenášania informácií od jednej osoby k druhej
akákoľvek forma prenosu informácií smerom od vysielača k
prijímaču
proces odovzdávania a prijímania informácií vo vzájomnom
styku medzi ľuďmi
Základné zložky komunikácie
 komunikátor (oznamovateľ)
 správu alebo informáciu odovzdáva, dôležitá je jeho
vierohodnosť, štýl prejavu a rýchlosť reči
 komunikant (prijímateľ)
 správa alebo informácia mu je adresovaná
 komuniké
 obsah správy alebo informácie
 komunikačný kanál
 spôsob prenosu informácie
Smerovanie informácie
 Jednosmerné
 od komunikátora k príjemcovi a nie späť (písomná správa,
rozhlas)
 Dvojsmerné
 striedajú sa roly komunikátora a prijímateľa (telefónny styk,
rozhovor „face to face“)

umožňuje rozširovať mieru pochopenia
Komunikácia
 Verbálna
 Neverbálna
 Komunikácia činom
Verbálna/
slovná
komunikácia
Dorozumievanie za
pomoci prirodzeného
jazyka – najdôležitejší
prostriedok
odovzdávania
informácií v
interpersonálnom
styku.
Jazyk môže mať
hovorenú alebo písanú
(grafickú) podobu.
 Rozsah slovnej zásoby závisí od veku,
vzdelania, temperamentu, pracovného
zaradenia a pohlavia komunikantov.
 Výber slov a schopnosť komunikovať
súvisí s témou rozhovoru, situáciou a
tiež s vlastnosťami účastníkov
rozhovoru.
 Komunikácia môže prebiehať ako dialóg
(medzi 2 osobami), v malej sociálnej
skupine(predzápasové porady), k veľkej
sociálnej skupine (hlásenie hlásateľa)
alebo ako samovrava (sám k sebe).
 Doplnkovými prostriedkami rečového
prejavu sú intenzita, výška a sfarbenie
hlasu, chyby, ale aj kvalita reči.
 Neverbálne(paralingvistické) prejavy
Neverbálna
komunikácia
Slová nahrádza
gestikulácia, mimika,
reč tela, zovňajšok.
Podporuje verbálnu
komunikáciu a je
dôležitá najmä pri
prejavovaní emócií,
ovplyvňovaní postojov a
vytváraní dojmov
sú spontánne, ťažko ovládateľné,
väčšinou nezámerné, a preto aj
dôveryhodnejšie.
 Zahŕňa aj tzv. produkciu – účes,
úpravu, oblečenie, písmo, písomný
prejav.
 Všímame si súlad všetkých
neverbálnych prejavov.
 Optimálna komunikácia je zhoda
verbálnej aj neverbálnej
komunikácie. Pomáha poznať
kulturálne pozadie osoby, ktorej
neverbálne prejavy si všímame.
 Aktivita, činy
Komunikácia
činom
Fyzické napadnutie
(vyjadrenie agresie)
Jednota slova a činu
 Jednanie, konanie, správanie sa
podľa toho, čo rozprávame
 „uskutočňovanie slov“
Spôsoby neverbálnej komunikácie
 Proxemika

priblíženie, oddialenie, vzdialenosť pri komunikácii
 intímna zóna (max. 30 cm)
 osobná zóna (minimálne 45 cm)
 oficiálna zóna (1,2 až 3,6 m)
 verejná zóna (3,6 až 7,6 m)
 Haptika

telesný kontakt, napr. podanie ruky, objatie, bozk, pôsobenie tlaku, tepla,
chladu, vplyv bolesti
 Pohľady

reč očí, upriamenie pohľadu, doba trvania pohľadu, množstvo pohľadov,
uhol pohľadu, mrkanie, pohyby očí a obočia
 Mimika

reč tváre, pohyby očí, úst, tvárového svalstva , strach, agresivita, radosť, smútok
 Gestikulácia

pohyby tela s oznamovacím účelom, pohyby rúk
symboly (nahrádzajú slová),
 ilustrátory (sprevádzajú a zdôrazňujú slová),
 regulátory (začiatok a ukončenie komunikácie),
 adaptéry (pohyby zvládajúce nepríjemné pocity)
 gestá dlaňami - pravdovravnosť, úprimnosť
 gestá rukami - napätie, nedôvera, sebavedomie
 gestá pažami - negatívny postoj, neistota, odpor
 dotýkanie sa tváre
• ruky po tvári (klamstvo)
• zakrývanie úst (napätie)
• dotyk ucha (nervozita)

 Posturika
 Držanie tela (zdravotný stav, problémy psychické...)
 Kinezika
 reč pohybov tela, vystupovanie a spôsoby



bodové činnosti (niekoľko sekúnd),
pohybové pozície (trvajú 5-20 sekúnd)
prezentácie (niekoľko hodín)
 Produkcia
 spôsob oblečenia, účes, líčenie, úprava prostredia
 Grafika
 napr. kreslenie schém a náčrtov popri verbálnom prejave (plán štadiónu)
 Paralingvistika
 vyjadrovanie tónom reči, intenzita hlasu, intonácia, melódia, chyby v
reči
Zaujímavé ?
 Na vytvorení si postoja k prijímanej informácii sa
podieľa:



Verbálna komunikácia 7%
Paralingvistika (emocionálny dôraz, tón hlasu, tempo) 38%
Neverbálna komunikácia (reč tela) 55%
Interná komunikácia
(v rámci klubu)
 informačná – poskytovanie informácií za účelom
koordinovania činností, rozhodovania a výkonu
 motivačná – plnenie cieľov
 kontrolná – získanie spätnej väzby
 emotívna – vyjadrenie pocitov z miery naplnenia
potrieb
Externá komunikácia
 smerom k verejnosti, divákom, fanúšikom
Zásady komunikácie
 Mať pripravenú reč, prejav.
 Sme pokojní, nešírime nervozitu.
 Veríme tomu, čo hovoríme.
 Hovoríme otvorene.
 Sme chápaví a láskaví (nečakáme to isté od okolia).
 Sme empatickí a trpezliví.
 Berieme vážne poslucháčov, nie seba.
 Nepoužívame sarkazmus ani iróniu (iba výnimočne,
nikdy nie na úkor poslucháčov.
 Dávame do prejavu všetku energiu.
Dôležité vlastnosti komunikátora
 Odbornosť
 Konštruktívne myslenie
 Takt
 Sebaovládanie
 Svedomitosť
 Objektivita
 Tolerancia
 Zmysel pre humor
 Nestrannosť
 Ústretovosť
Jednanie a reakcie
 Pasívne
 „Máš pravdu, nezáleží na tom, čo si myslím ja.“

Neúčinné jednanie, znižujeme vlastnú hodnotu aj sebavedomie.
 Agresívne
 „ Mám pravdu, keď si myslíš niečo iné, mýliš sa.“

Krátkodobo možno presadiť určité ciele, ale vyvoláva nepriateľstvo
a narušené vzťahy.
 Asertívne
 „Takto vidím situáciu, toto si myslím, toto chcem a to nie. Čo si
myslíš ty?“

Udržiavanie a budovanie sebarešpektu, rešpektu s možnosťou
dosiahnuť vytýčené ciele a rozvíjať vzťahy s druhými.
Ďakujem za pozornosť