Sociálna politika

PhDr. Vojtech Ružička, PhD.

Doporučená literatúra:



Munková, G. a kol.: Sociální politika v evropských zemích, Praha, Karolinum, 2004



Stanek, V. a kol.: Sociálna politika, Bratislava, Sprint, 2002



Tomeš, I. a kol.: Sociální politika, teorie a mezinárodní skušenost, Praha, 1997

Doporučená literatúra:



Potúček, M. Sociální politika. Praha: SLON 1995. ISBN



Večeřa, M. 2001. Sociální stát – východiská a přístupy, 2. vydanie. Praha: Slon, 2001.

Definície základných pojmov

  - Slovo

sociálny

je latinského pôvodu. Používa sa – spoločenský, týkajúci sa spoločnosti, týkajúci sa vrstiev hospodársky slabých, závislých, vykorisťovaných ale tiež vo významoch vzťahujúcich sa k spoločnosti, týkajúci sa zlepšovania spoločenských pomerov, týkajúci sa hmotného zabezpečenia jedinca v spoločnosti.

- Politika

je gréckeho pôvodu. Vo všeobecnosti znamená správu verejných vecí, umenie riadiť štát a jeho vzťahy k iným štátom. Možno ju chápať ako spôsob dosahovania cieľov a riešenia problémov, ako spôsob vzniku a uskutočňovania moci či ako predmet vedy, teda súhrn praktickej a teoretickej aktivity.

Nástrojom sociálneho štátu, sociálnych systémov sú sociálne služby.

Definície základných pojmov

 - S ociálna ochrana – systematické úsilie verejnoprávneho subjektu o riešení obtiažnych životných situácií, ktoré vedú k ekonomickej, alebo sociálnej núdzi a ktoré občania nie sú schopní riešiť vlastnými silami, alebo pomocou svojej rodiny, či susedskej výpomoci. (Tomeš)

Definícia sociálnej politiky

  

Definícia od Strieženca

a – SP je súhrn štátnych opatrení, ktoré majú za účel zlepšiť životné podmienky obyvateľstva v rámci daných hospodárskych politických možností.(prostredníctvom legislatívy, dávky - ako sú prerozdelené)

Definícia od STANEKA -

k súbor aktivít, opatrení, ktoré cieľavedome smerujú k rozvoju človeka, spôsobu jeho života, k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov, zabezpečeniu sociálnej suverenity, či bezpečia v rámci daných politických a hospodárskych možností krajiny.

Od Tomeša –

systému

.

sústavné a cieľavedomé úsilie jednotlivých sociálnych subjektov o zmenu alebo udržanie a fungovanie svojho alebo iného sociálneho

Sociálne zabezpečenie

• • • • • • • podľa medzinárodných dokumentov poskytuje ochranu a pomoc ľuďom v prípade: - Ohrozenia zdravia a v chorobe - Nezamestnanosti Zdravotného poškodenia a invalidity Pracovného úrazu a choroby z povolania - Staroby Materstva a rodičovstva Úmrtia živiteľa

Sociálne zabezpečenie

Sociálne zabezpečenie Sociálne poistenie Štátna sociálna podpora Sociálna pomoc a soc. služby

Sociálne zabezpečenie – 1.sociálne poistenie Cieľom sociálneho poistenia je zabezpečiť po finančnej stránke jednotlivca, prípadne jeho rodinných príslušníkov (napr. manžel, manželka, deti...) v prípade ak sa vyskytne sociálna udalosť, proti ktorej bol poistený. Z tohto dôvodu

je sociálne poistenie povinné!

Výnimkou sú policajti, profesionálni vojaci a vojaci prípravnej služby, pre ktorých platí osobitný systém sociálneho zabezpečenia.

Sociálne zabezpečenie – 1.sociálne poistenie    Sociálne poistenie môžeme rozdeliť na 5 častí, resp.

podsystémov:   1. nemocenské poistenie 2. dôchodkové poistenie 3. úrazové poistenie 4. garančné poistenie 5. poistenie v nezamestnanosti

Sociálne zabezpečenie – 1.sociálne poistenie

1. Nemocenské poistenie

– nemocenské dávky    Nemocenské – pri PN Ošetrovné (predtým podpora pri ošetrovaní člena rodiny) Vyrovnávacia dávka (predtým vyrovnávací príspevok  v tehotenstve a materstve) Materské

Sociálne zabezpečenie – 1.sociálne poistenie

2. Dôchodkové poistenie

– a) Starobné poistenie   starobný dôchodok predčasný starobný dôchodok   vdovský a vdovecký dôchodok sirotský dôchodok

Sociálne zabezpečenie – 1.sociálne poistenie

2. Dôchodkové poistenie

– b) Invalidné poistenie   invalidný dôchodok vdovský a vdovecký dôchodok  sirotský dôchodok

Sociálne zabezpečenie – 1.sociálne poistenie     

3. Úrazové poistenie

– úrazové dávky      úrazový príplatok úrazová renta jednorazové vyrovnanie pozostalostná úrazová renta jednorazové odškodnenie pracovná rehabilitácia a rehabilitačné rekvalifikácia a rekvalifikačné náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia náhrada nákladov spojených s liečením náhrada nákladov spojených s pohrebom

Sociálne zabezpečenie – 1.sociálne poistenie

4. Garančné poistenie

 Na dávku z garančného poistenia má nárok zamestnanec, ktorého zamestnávateľ sa stal platobne neschopný. Poskytovanie spomínanej dávky je obmedzené maximálnou dobou tri mesiace.

Sociálne zabezpečenie – 1.sociálne poistenie

5. Poistenie v nezamestnanosti

 Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý občan, ktorý z posledných troch rokov aspoň dva roky platil do sociálnej poisťovne poistné v nezamestnanosti.

  V v prípade ak občan poberá dávku v nezamestnanosti dĺžke šesť mesiacov, nárok na poberanie podpory v nezamestnanosti mu opäť vznikne najskôr po dvoch rokoch (je potrebné splniť podmienku platenia poistného minimálne dva roky).

Podpora v nezamestnanosti sa vypláca poistencovi vo výške 50 percent denného vymeriavacieho základu.

Sociálne zabezpečenie – 2 .sociálna pomoc (služby)

Sociálna pomoc a sociálne služby

   1. Sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných   podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb: Noclaháreň útulok - domov na pol ceste nízkoprahové denné centrum zariadenie núdzového bývania

Sociálne zabezpečenie – 2 .sociálna pomoc (služby)

2. Sociálne služby na podporu rodiny s deťmi:

   pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a prac. Života poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti Poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu

Sociálne zabezpečenie – 2 .sociálna pomoc (služby)

3. Sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťzp, nepriaznivého zdrav. stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku

poskytovnanie soc. služby v zariadení pre FO, kt. sú odkázané na pomoc inej FO a pre FO, kt. dovŕšili dôchodkový vek opatrovateľská služba Prepravná služba Sprievodcovská služba a predčitateľská služba Tlmočnícka služba, sprostredkovanie tlmočníckej služby - Sprostredkovanie osobnej asistencie Požičiavanie pomôcok

Sociálne zabezpečenie – 2 .sociálna pomoc (služby)

4. Sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií

monitorovanie a signalizácia potreby pomoci krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií

Sociálne zabezpečenie – 2 .sociálna pomoc (služby)

5. Podporné služby

Odľahčovacia služba Pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností Poskytovanie sociálnej služby v dennom centre Poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre Poskytovanie sociálnej služby v jedálni Poskytovanie sociálnej služby v práčovni Poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny

Sociálne zabezpečenie – 2 .sociálna pomoc (služby)

Ak hovoríme o peňažných príspevkoch, myslíme:

   

peňažný príspevok na osobnú asistenciu, peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky, peňažný príspevok na opravu pomôcky, peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla,

   

peňažný príspevok na prepravu, peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, peňažný príspevok za opatrovanie.

Sociálne zabezpečenie – 3 . štátna sociálna podpora      

Jednorázové finančné príspevky:

príspevok pri narodení dieťaťa príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá jednorázový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti jednorázový príspevok pri zániku náhradnej rodinnej starostlivosti príspevok na pohreb

Sociálne zabezpečenie – 3 . štátna sociálna podpora       

Opakované finančné príspevky:

prídavok na dieťa rodičovský príspevok opakovaný príspevok dieťaťu osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi príspevok náhradnému rodičovi náhradné výživné

Sociálna udalosť

 Sociálna udalosť je spoločnosťou uznaná životná udalosť, na prekonanie ktorej je potrebná sociálna pomoc           - V súčasnosti rozlišujeme 6 základných skupín sociálnych udalostí, ktoré súvisia so : zmenou zdravotného stavu ( choroba, invalidita, smrť ) - stratou zamestnania materstvom, zakladaním rodiny a výchovou detí - starobou núdzou a následnou chudobou sociálnou dezintegráciou Životné situácie delíme na : a) prirodzené – biologické b) neprirodzené

    Občania sa dostávajú do rôznych životných situácií : prirodzených-fyziogénnych biologických ( narodenie, dospievanie, tehotenstvo, staroba ) sociálnych ( životný štart, založenie rodiny, zárobok ) neprirodzených – patogenných biologických ( nemoc, invalidita ) sociálnych ( samota, chudoba, dezintegrácia )

Sociálna ochrana pri sociálnej udalosti sa poskytuje :

-

zo zákona

z povolania ) ( povinné poistenie proti pracovnému úrazu a chorobe -

úradným výrokom

príspevku ) ( rozhodnutím o poskytovaní sociálneho -

zmluvne

( pracovnou zmluvou, poistnou zmluvou )

Zdravie a choroba ako sociálna udalosť

         

Hlavné typy zdravotných rizík :

infekčné ochorenie pracovné úrazy a choroby z povolania ( azbestózy, otravy a nádory ako následok expozície pracovného prostredia ) spoločenské prostredie, resp. nehody, úrazy a škodlivé návyky ( alkohol, drogy ) a iné riziká vychádzajúce z rodinného, životného a sociálneho prostredia ) globálne životné prostredie, resp. ohrozenie slnečným žiarením a znečistením pôdy, vody a vzduchu.

O zdravie sa staráme :

prevencia, t.j. ochranou človeka pred nemocou a úrazom terapia, t.j. liečbou následkov onemocnenia alebo úrazu rehabilitácia, t.j. obnovou nezávislého a plnohodnotného telesného i duševného života osôb po úraze, nemoci alebo závislosti alebo zmiernenia trvalých následkov nemoci alebo úrazu pre život a prácu človeka reintegrácia, t.j. kompenzácia strát na zdraví umožniť plne alebo čiastočne uplatnenie človeka v jeho obvyklých spoločenských roliach, t.j. v rodine, v komunite ( obec, štát, širšie spoločenské prostredie ) a v práci.

Choroba

      vonkajšie : biologické ( víry, baktérie, paraziti ) fyzikálne ( fyzikálne podnety vonkajšieho prostredia ako elektrina, pohybujúce sa predmety ) chemické ( chemické podnety vonk.prostredia pôsobiace otravy ) sociálne ( zlyhanie sociálneho prostredia vyvolávajúce stresy) vnútorné : genetické dispozície ( žalúdočné vredy podmienené neurózou ) nedostatok sociálnej odolnosti voči chorobám ( dispozice, závislosť )

Invalidita ako sociálna udalosť

    Invalidita teda znamená, že zdravotný stav je trvalo alebo dlhodobo ustálený.

Invaliditu rozlišujeme podľa pôvodu : invalidita zdedená – invalida z mladosti invalidita získaná – úrazom, nemocou          Vyrovnávanie nerovnosti znamená kompenzáciu vyšších životných nákladov spojených s postihnutím a zabezpečenie prijateľných životných podmienok.

peňažný príspevok na osobnú asistenciu peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky peňažný príspevok na opravu pomôcky peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla peňažný príspevok na prepravu peňažný príspevok na opravu bytu, domu, garáže peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov peňažný príspevok za opatrovanie

Materstvo, rodičovstvo a výchova detí ako sociálna udalosť

    Tehotenstvo, pôrod a šestonedelie sú prirodzené fyziologické procesy v živote ženy. Sociálnou udalosťou sú až komplikácie, spojené s týmito procesmi, ktoré vyvolávajú zdravotné a ekonomické ťažkosti. Sociálnou udalosťou nie je teda tehotenstvo, pôrod a materstvo, ale až druhotné potreby s nimi spojené, ako sú : náklady na zdravotnú starostlivosť strata zárobku spôsobená potrebným pracovným voľnom zvýšené náklady vyvolané potrebou rodiny adaptovať sa na prírastok nového člena 

Náhradná rodinná starostlivosť

Nezamestnanosť ako sociálna udalosť

    

Sociálna udalosť nezamestnanosti je definovaná :

nedobrovoľným charakterom ( nemožnosť získať zamestnanie ) pracovnou schopnosťou ( spôsobilosťou byť zamestnaný) pripravenosťou ( disponibilita ) pre výkon zamestnania aktívnym hľadaním zamestnania (dochádzanie na úrad práce 

Dlhodobá strata zamestnania

Staroba ako sociálna udalosť



Staroba a nemoc

     

Najdôležitejšie činitele predlžovania ľudského veku sú činitele spoločnosti : stupeň civilizačného vývoja spoločnosti technická úroveň spoločnosti úroveň sociálnej infraštruktúry ( nemocnice vzdialenosť ) ekonomické možnosti spoločnosti a životná úroveň ľudí politické udalosti ako vojny, revolúcie atď.

Chudoba ako sociálna udalosť

     

Faktory najviac zapríčiňujú chudobu :

vzdelanie osoby na čele domácnosti zamestnanecký status osoby na čele domácnosti ( postavenie na trhu práce ) lokalita domácnosti ( po prijatí do EÚ z prostriedkov štrukturálnych fondov. Každý región, ktoré HDP je nižší než 75% priemeru HDP EÚ ) demografické zloženie domácnosti ( najmä počet detí) etnická príslušnosť, najmä rómska

Vzťah sociálnej politiky a sociálnej práce



Sociálna politika a sociálna práca

sú navzájom prepojené, pričom sociálna politika vytvára akýsi rámec, v ktorom sa pohybuje a uskutočňuje sociálna práca. Udáva pravidlá pre sociálnu prácu. Podľa sociálnej politiky sa dá určiť vyspelosť štát. Ak je sociálna politika na úrovni a v spoločnosti nie sú príliš veľké sociálne rozdiely, je spoločnosť vyspelá. Ak je dobrá sociálna politika, klesá potreba sociálnej práce a naopak

Základné kategórie ľudských práv a záväznosť medzinárodných právnych noriem

 Z historického hľadiska hovoríme o

ľudských práv: troch generáciách



prvú generáciu

tvoria občianske a politické práva napr. právo na život, na slobodu a osobnú bezpečnosť, na rovnosť pred zákonom, na ochranu mena, právo na slobodu pohybu a pobytu, na slobodu myslenia a pod.



druhou generáciou

sú sociálne práva – vrátane hospodárskych a kultúrnych napr. právo na prácu a na spravodlivú odmenu za prácu, na odpočinok, na štrajk, právo na vzdelanie atď.



tretiu generáciu

predstavujú tzv. práva solidarity, t. j. práva, ktoré si vyžadujú súčinnosť všetkých práv a zavádzajú ľudský rozmer do nových oblastí života. Po 2. sv. vojne, v čase vzniku OSN, sa končí ďalšia etapa vývoja práv, a to všeobecným presadením práv hospodárskych, sociálnych a kultúrnych. V ľudskoprávnej teórii sa označuje za druhú generáciu ľudských práv. S ich prvým písomným vyjadrením sa stretávanie práve v Charte OSN.

Všeobecná deklarácia ľudských práva

      – prijatá 10.12.1948 valným zhromaždením OSN. Vychádza z koncepcie prirodzených ľudských práv. Základným právom človeka je právo na život. Aby mohol svoje práva realizovať, musí spoločnosť: jeho život chrániť a poskytnúť mu podmienky pre dôstojný život, táto štruktúra sa skladá z práva: občianskych práv politických práv ekonomických práv sociálnych práv práva na vzdelanie a kultúrny priestor

Sociálny problém

 Sociálny problém je situácia, ktorú ten, kto sa v nej ocitol, vníma ako obtiažnu , ťažko zvládnuteľnú, až neriešiteľnú. Sociálny problém je chápaný ako spoločensky uznaná, alebo spoločnosťou vnímaná, záťažová situácia, ktorú konkrétna spoločnosť označuje za ťažkú, nežiadúcu. Sociálny problém vzniká ako dôsledok nemožnosti jednotlivca, alebo skupiny občanov realizovať svoje spoločnosťou akceptované potreby. Na jednej strane spoločnosť akceptuje to, že potreby, na ktoré klient poukazuje, sú objektívne (napr. klient potrebuje niekde bývať, má stravovacie potreby, vzdelávacie potreby, potreby spoločenského uplatnenia – zamestnania) a na strane druhej, z objektívnych príčin nemôže uspokojiť jednu, dve či celý komplex potrieb.

Sociálny konflikt

 Na sociálny konflikt môžeme pozerať ako na určité protirečenia, ktoré vznikajú medzi dvomi či viacerými sociálnymi subjektmi. Sociálnym konfliktom sa tak stávajú všetky vzťahy v spoločnosti, ktoré v sebe obsahujú rozpor v cieľoch. Konflikt je tak vždy namierený proti cieľom, hodnotám niekoho, resp. niečoho. Sám osebe nemusí mať vždy len negatívny náboj, nemusí byť teda vždy prejavom disfunkcie spoločnosti. Môže vystupovať aj ako určitý usmerňovateľ spoločenského vývoja. Najtypickejším príkladom pre oblasť sociálnej práce je napr. tzv. generačný konflikt, ktorý vychádza z odlišnej hodnotovej orientácie jednotlivých ľudských generácií žijúcich v úzkych rodinných vzťahoch (napr.stará mama – vnučnka).

Sociálna sféra

Vplyv sociálnej náuky Cirkvi na vývoj v sociálnej politike



Sociálne učenie cirkvi nachádza svoje podoby v prednáškach, knihách, vedeckých statiach, ale predovšetkým v pápežských encyklikách (encykliky sú pápežské listy cirkvi a svetu)



Prvú encykliku

vydal pápež

Lev XVI

. v r. 1891

Rerum novarum

(Príchod novej doby) – hovorí o biede, chudobe, drahom kapitalizme, pápež požaduje zásahy štátu do ekonomiky. Táto encyklika

je základným dokumentom sociálneho učenia katolíckej cirkvi.

 Ján Pavol II.

Historické východiská sociálnej politiky v staroveku, antike a stredoveku



Autokratický paternalizmus

– tvorí historicky najstaršiu sociálnu inštitúciu. Na čele, vrchole sociálnych štruktúr, stál náčelník, feudál, diktátor, ktorý prideľoval úlohy pracovné i bojové. Jedinci, ktorí nemohli zastávať tieto úlohy, boli najprv zabíjaní, neskôr začleňovaní do systému podľa schopností. O neschopných sa starala rodina. Určité náznaky postojov k spoločenskému usporiadaniu možno vyčítať z Chammurapiho zákonníka. Prvé štátne podpory boli vyhradené pre ľudí i o ktorých sa opieral štát. K právam vojakov patrilo právo vdovy na 1/3 vojenského podielu, ak zostal neplnoletý syn. Vojenskí veteráni dostávali prídely pôdy ako zaistenie na starobu.

Chamurapiho zákonník

(1792-1750 p.n.l.)    ak niekto ukradol dieťa plnoprávnej osobe, bude potrestaný smrťou ak niekoho tlačil dlh a on predal svoju manželku, syna alebo dcéru alebo ich dal ako rukojemníkov na dlh, budú 3 roky pracovať v dome svojho kupujúceho alebo veriteľa a vo štvrtom roku budú prepustení ak mal niekto styk so svojou dcérou, tohto človeka vylúčia z obce  - ak niekto po smrti svojho otca vyspal sa v lone svojej matky, upália ich oboch

Chamurapiho zákonník

(1792-1750 p.n.l.)    ak sa voči otcovi dopustil syn ťažkého previnenia, prvýkrát sa mu odpustí, ak sa dopustil ťažkého previnenia druhý krát, otec môže svojho syna vypudiť z dedičstva ak si niekto vzal ako syna nemluvňa od jeho zrodenia a vychoval ho, tento osvojenec nemôže byť vymáhaný späť ak dieťa udrie svojho otca, utnú mu ruku

Lykurkove zákony

 oveľa menšia ochrana detí a mládeže ako Chamurapi  dovoľujú otcovi, ktorému sa narodili zdravotne postihnuté deti, alebo ak sa u dieťaťa prejavili známky choroby, usmrtiť novorodenca

Rímske zákony

    - infantes k – deti do 7 rokov (úplne nespôsobilé právnym úkonom) impuberes – nedospelí chlapci do 14 rokov a dievčatá do 12 rokov označovaní ako nedospelci. Neboli spôsobilí k právnym úkonom..neskôr čiastočne puberes – dospelí, čiže chlapci vo veku od 14 a dievčatá od 12 rokov (nerovnoprávne postavenie žien – ľahkovážnosť ženského ducha) - o výchove detí rozhodoval

otec

Kabinetné nariadenie – Prusko – 1839:

     pred dovŕšením 9 rokov nesmie byť nikto prijatý k pravidelnému zamestnávaniu v továrni, v baniach, v hutiach mladí ľudia, ktorý nedovŕšili 16 rokov, nesmú byť v týchto podnikoch zamestnaní dlhšie ako 10 hodín denne a úplne je zakázaná práca mladých ľudí pred piatou hodinou ráno po deviatej večer, ako i v nedeľu a vo sviatok kresťanskí robotníci, ktorý ešte neboli na svätom prijímaní, nesmú byť zamestnaní v uvedených podnikoch v týchto hodinách, ktoré im riadny duchovný život určil pre vyučovanie katechizmu a konfirmandov majitelia továrni, alebo ich splnomocnenci, majú byť za porušenie tejto vyhlášky potrestaní pokutou od jedného do päť toliarov za každé protiprávne zamestnanie dieťaťa

  

Antický paternalizmus

vytvorili Gréci a na dlhú dobu ovplyvnili európsky sociálny rozvoj.

– prvú koncepciu soc. inštitúcii

Aténsky štát

poskytoval pomoc vojenským poškodencom a prevzal chlapcov a siroty po vojakoch do štátnej vyživovacej starostlivosti až do plnoletosti.

V

spolupodielnikmi a spoluúčastníkmi na výkone štátnej moci. Ideál slobodného občana sa stal východiskom sociálnej politiky v antike . Gréci nepovažovali súcit a

antickom Grécku

boli slobodní občania pomoc slabším a chorým za kladné hodnoty a najväčším sociálnym zabezpečením pre slobodných bolo schudobnieť a upadnúť do otroctva, preto boli sociálne reformy zamerané na odĺženie otrokov. Najvýznamnejšie boli Solónove reformy, ktorý zrušil hypotekárne úvery a dlžné otroctvo. Rozdelil občanov do 4 majetkových tried a zaviedol najnižšiu hranicu pre majetok a príjem občanov štvrtej triedy, aby sa zabránilo vzniku nových dlžníkov a dlžobných otrokov.