Transcript sociálne poradenstvo.

Sociálne poradenstvo
Definícia sociálneho poradenstva
• našej jazykovej etymológii odvodený od slov radiť, poradiť, čo významne podporuje predstavu,
že poradca je človek, ktorý klientovi poskytuje
hotové rady
• na
riešenie
jeho
problému,
disponuje
univerzálnymi receptami alebo návodmi na
komplexné, rýchle a bezbolestné vyriešenie
všetkých ťažkostí. Slovo poradenstvo nie je
spojené iba s inštitucionalizovaným laickým či
profesionálnym poradenstvom.
Podľa Schavela (2002) v historickej genéze a
logickej štruktúre radenia, možno
identifikovať štyri základné úrovne, ktoré sa
môžu vzájomne podmieňovať:
• radenie ako neformalizovaná komunikácia
človeka s človekom;
• poradenská činnosť ako určitá rola v
spoločenstve;
• poradenská činnosť ako aspekt či funkcia
moderných profesií;
• poradenstvo ako samostatná, špecializovaná a
profesionálna činnosť.
• Predstavu poradcu poskytujúceho rady
čiastočne napĺňa informatívne poradenstvo,
kde klient prichádza za poradcom pre relevantnú
informáciu alebo poučenie, ktoré by mu malo
pomôcť vyriešiť jeho situáciu alebo mu uľahčiť
orientáciu v problémoch, prípadne mu ukáže
cestu,
• Britská asociácia poradcov chápe poradenstvo
ako proces, v ktorom sa poradca stretáva s
klientom, aby spolu preskúmali ťažkosti
klienta, zredukovali pocity neistoty, zmätenosti
a strachu, uľahčili klientovi voľbu a
spolupracovali na implementácii zmeny. Vzťah
medzi klientom a poradcom, podmienky
súkromia a dôvery sú podstatnou zložkou
tohto procesu.
• Klemer (1965) uvádza sedem základných
podmienok poradenstva:
• vytvoriť klímu, v ktorej môže klient otvorene
hovoriť o svojich problémoch;
• akceptovať klienta a jeho postoje;
• diagnostikovať reálny problém klienta;
• umožniť klientovi ventiláciu a emocionálnu
katarziu;
• pomáhať klientovi získavať relevantné informácie,
poznatky a zručnosti;
• skúmať spolu s klientom všetky možné alternatívy
rozhodovania a riešenia problémov;
• motivovať a podporovať klienta k realizácii a
dokončeniu zvolenej alternatívy riešenia.
Koščo (1980) zase klasifikuje charakteristické črty poradenstva
takto:
•
•
•
•
•
•
•
interdisciplinárny a komplexný charakter
multisférový a multikonzumný charakter
profesionálny charakter
inštitucionalizovaný charakter
edukatívno-formatívny charakter
personálny charakter
vnútorná diferenciácia
Poradenstvo a psychoterapia
• Poradenstvo a psychoterapia majú veľmi
podobné teoretické východiská, využívajú
často rovnaké postupy, rovnaké metódy práce
a techniky. Vzájomne sa prelínajú a teoretici
iba veľmi ťažko hľadajú kvalitatívne a
kvantitatívne rozdiely medzi týmito dvomi
systémami.
• Formálne rozdiely sa týkajú:
• • prípravy (psychoterapeut má štandardizované
podmienky, aby bol u nás zapísaný do zoznamu
psychoterapeutov a možnosti praktizovať poradenstvo sú
zatiaľ u nás z hľadiska profesionálnej prípravy oveľa
voľnejšie):
• • do určitej miery i pracoviska (psychoterapia má u nás
dlhšiu tradíciu skôr v zdravotníckych zariadeniach, a
preto pracuje častejšie s pacientom ako s klientom);
• • poradenstvo pracuje s klientmi, ktorí sú z hľadiska
zdravotníckej diagnostiky "normou" a psychoterapia
pracuje aj s psychózami a psychopatiami.
• Schilling (1999) odlišuje poradenstvo od
psychoterapie tým, že poradenstvo je
orientované na ľudí, ktorí sú schopní s pomocou
poradcu sami zvládnuť životnú situáciu a prevziať
zodpovednosť za svoje konanie, psychoterapia sa
podľa neho zameriava aj na ľudí, ktorí natoľko
stratili svoje kontrolné a ovládacie funkcie,
Poradenské prístupy
• Dynamický prístup v poradenstve
• Behaviorálny prístup
• Experienciálny prístup
• Eklektické poradenstvo
Dynamický prístup
Poradenský vzťah je asymetrický, pripomína vzťah lekár - pacient.
Pri práci sa využívajú jednak verbálne pramene - voľné asociácie, analýza
prenosu a obrán, práca so snami a fantáziami, interpretácia, náhľad a
jednak sa pracuje s napätím, tenziou, úzkosťou.
Dôležitými témami dynamického poradenstva sú fixácia (obsadenie
objektu), separácia (osamostatnenie sa), teória náhradného objektu,
regresia (návrat k infantilnejším formám správania v záťažovej
situácii).
Poradca často pracuje s prenosom, umožňuje klientovi "znovuprežitie"
nespracovaných situácií minulosti, čím vytvára priestor pre zmenu v
pohľade na seba, na ľudí okolo seba i na problém.
Práca poradcu je často chápaná ako konfrontácia, klarifikácia, interpretácia
a spracovanie zážitku.
Behaviorálny prístup
• Behaviorálny prístup vychádza z predpokladu, že
každé správanie je výsledkom toho, čo sa človek
naučil, alebo nenaučil. Na tom je založený
poradenský vzťah, ktorý je edukatívny a monitoruje
vzťah učiteľ - žiak. Predstavuje cieľavedomé,
štruktúrované učebné spojenectvo a využíva
techniky učenia. Vo svojom repertoári má
podmieňovanie, posilňovanie, učenie, nácvik,
tréning, modelovanie, inštruovanie, presviedčanie,
zaplavovanie, averzívnu intervenciu, paradoxné
techniky atd.
Experienciálny prístup
• vonkajším a vnútorným prežívaním.
• Poradca je len akýmsi katalyzátorom
• založený na ľudskom spojenectve človek - človek.
• Charakteristický
pre
tento
prístup
je
neštruktúrovaný rozhovor, akceptácia klienta,
schopnosť empatie poradcu, kongruencia a celý
proces smeruje k sebaaktualizácii klienta.
Eklektické poradenstvo
• Zmiešané poradenstvo
Sociálne poradenstvo
• Sociálne poradenstvo vychádza zo základnej
premisy - človek je sociálna bytosť. Jeho
sociálna skúsenosť zohráva dôležitú úlohu pri
formovaní a rozvoji jeho osobnosti, prevažná
väčšina jeho problémov má sociálne korene,
odohráva sa v interakcii s inými ľuďmi v
určitom sociálnom poli
• Na rozdiel od psychologického poradenstva,
ktoré sa centrálne zaoberá osobnosťou človeka,
intrapersonálnymi problémami a konfliktami,
sociálne poradenstvo nachádza svoj priestor v
trojuholníku - prostredie, potreby a vzťahy
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Oblasti využitia sociálneho poradenstva:
• problémy s kompetenciami v sociálnych vzťahoch;
• deficity v sociálnych zručnostiach;
• problémy vo vzťahu k formálnym inštitúciám a organizáciám;
• problémy vo výkone sociálnych rolí (rodič, pracovník, občan atď.);
• ťažkosti so zvládaním sociálnych tranzícií (opustenie pôvodnej rodiny,
strata zamestnania, dlhodobé vážne ochorenie atď.);
• interpersonálne konflikty v rôznych sociálnych vzťahoch;
• reaktívny emočný distres (strata niečoho či niekoho dôležitého);
• sociálne insuficiencie (chýbajúci domov, chýbajúce peniaze atď.),
• problémy sociálnej adaptácie;
• problémy v oblasti sociálnej patológie;
• zmena životného scenára a štýlu.
Scherpner (1998) spracoval základné princípy sociálneho
poradenstva:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Akceptovať iných bez toho, aby sme sa s nimi identifikovali.
Vytvárať pozitívnu atmosféru založenú na dôvere a vzťahu.
Individualizovať, rešpektovať autenticitu každého klienta.
Začať tam, kde sa klient práve nachádza, tým o čo klient
žiada.
Zvoliť tempo práce primerané klientovi.
Pomáhať klientovi hľadať riešenie, neimponovať rýchlymi
návodmi a radami.
Preferovať spoluprácu s klientom a kolegami, nie súperenie.
Stanovovať spolu s klientom realistické ciele.
Motivovať klienta pre dosiahnutie cieľov.
Vytvárať priestor pre rozhodnutia klienta, stávať sa postupne
nepotrebným.
V rámci riešenia komplexného sociálneho
systému pomoci človeku je nevyhnutná:
• Zmena prístupu k sociálnemu klientovi, ktorý
bol v administratívno-dávkovom systéme
odsúdený na pasívnu, konzumentskú bytosť,
• Zmena pozície vo vzťahu sociálny pracovník sociálny klient.
• Zmena ťažiska sociálnej starostlivosti a pomoci
od jednosmerného paternalistického prístupu
štátu, ktorý vlastne narušil pôvodnú podpornú
funkciu užšej i širšej rodiny a komunity,
• Zmena vzdelanostnej štruktúry sociálnych
pracovníkov – sociálny pracovník by mal byť
graduovaný špecialista kontinuálne vzdelávaný
Súčasné definície sociálneho
poradenstva
• Sociálne poradenstvo je odborná činnosť
zameraná na zistenie rozsahu a charakteru
hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, na
zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie
informácií o možnostiach riešenia hmotnej
alebo sociálnej núdze a na usmernenie občana
pri voľbe a uplatňovaní sociálnej pomoci".
Štrukturálno-inštitucionálne
zabezpečenie sociálneho poradenstva
• Sociálne poradenstvo sa podla štrukturálnoinštitucionálneho zabezpečenia člení na:
• sociálne poradenstvo s garanciou štátu;
• sociálne poradenstvo vykonávané verejnou
správou;
• neziskové sociálne poradenstvo;
• komerčné sociálne poradenstvo.
• Z hľadiska miesta výkonu môžeme sociálne
poradenstvo rozdeliť na:
• "ambulantné" sociálne poradenstvo;
• rezidenciálne sociálne poradenstvo;
• terénne sociálne poradenstvo.
Sociálne poradenstvo by malo byť
poskytované:
• na odboroch sociálnych vecí krajských úradov - v
rámci verejnej správy a samosprávy (v súčasnosti
táto úloha prešla na vyššie úzamné celky);
• v sociálnych zariadeniach - v rámci sociálnej
poisťovne;
• v treťom sektore - na základe "podnikateľských"
aktivít;
• v oblasti nápravno-výchovných zariadení - ako
doplnok zdravotníckej starostlivosti.
• Sociálne poradenstvo prvého kontaktu - na
základné poradenské zručnosti by mali byť
pripravovaní všetci sociálni pracovníci
pracujúci s klientelou, ktorí by základné
sociálne poradenstvo realizovali súčasne so
svojou profesionálnou špecializáciou. V ich
práci by prevládalo informačné poradenstvo,
distribučné poradenstvo a smerovacie
poradenstvo.
• Odborné základné sociálne poradenstvo - by
mali realizovať vysokoškolsky vzdelaní sociálni
pracovníci, ktorí by mali byť profesionálne
pripravení na rolu sociálneho poradcu.
• Špeciálne sociálne poradenstvo - by malo byť
samostatnou profesiou v sociálnej oblasti, ktorá
by sa mala vykonávať v špeciálnych, prevažne
ambulantných, zariadeniach nazvaných sociálne
poradne.
Sociálne telefonické krízové
poradenstvo
• Sociálne telefonické krízové poradenstvo môže
byť široko koncipované, pre rôzne cieľové
skupiny (linky dôvery) alebo špecializované
pre špecifických klientov (telefonické linky pre
deti, telefonická pomoc týraným ženám, linky
pre ľudí, ktorí majú problémy s drogami,
telefonická pomoc homosexuálom, atď.).
• Medzi prednosti telefonického poradenstva
patria: ľahká dostupnosť, okamžitá intervencia,
možnosť klienta ostať v anonymite, často
dvadsaťštyrihodinová prevádzka, šanca pre tých,
ktorí nemôžu poradcu navštíviť osobne, možnosť
opäť zavolať podľa potreby, anonymita poradcu.
Nevýhodami sú: neosobný kontakt s klientom,
možnosť prerušenia hovoru, finančná náročnosť
a frekventované zneužívanie linky.
Ciele sociálneho telefonického
poradenstva:
• nadviazanie kontaktu s klientom (stimulovať klienta pre
spoluprácu);
• udržanie kontaktu s klientom (udržať klienta pri
telefóne, aby nezložil);
• získanie relevantných informácií o probléme;
• zistenie očakávaní klienta (klient chce zvyčajne niečo
konkrétne zmeniť,
• vyriešiť, dozvedieť sa, zistiť "zákazku" klienta);
• distribúcia klienta na miesto efektívnej pomoci;
• motivácia klienta k osobnému kontaktu;
• vytvorenie ventilačného priestoru pre klienta;
• pomoc klientovi pri riešení krízovej situácie.
Internetové sociálne poradenstvo
Internetové sociálne poradenstvo je založené na
neosobnom styku medzi sociálnym poradcom a
klientom prostredníctvom elektronickej komunikácie.
Tento typ sociálneho poradenstva má výhody v tom, že
poradca nepotrebuje vlastné priestory, môže s
klientom komunikovať v ktoromkoľvek čase, nestráca
sa čas dopravou, klient si môže vybrať odborníka,
ktorému dôveruje a ktorý je vzdialený stovky
kilometrov. Inou výhodou je, že v rámci poradenskej
internetovej konferencie môžu súčasne komunikovať
s klientom viacerí odborníci, do riešenia problémov
klienta možno zapojiť i laikov.
Písomné sociálne poradenstvo
• Klient napíše sociálnemu poradcovi svoj problém a
často neprimerane očakáva, že v písomnej odpovedi
poradcu nájde recept na riešenie svojho problému.
Tieto očakávania bývajú nerealistické, pretože poradca
zvyčajne nemá v liste dosť relevantných informácií,
ktoré by mu objasnili všetky aspekty prezentovaného
problému, nemôže si potrebné poznatky ihneď doplniť
a nemá priestor pre postupné aktívne zapojenie klienta
do riešenia problému. Písomné sociálne poradenstvo
by sa malo obmedzovať na odporučenie návštevy
konkrétneho odborníka či inštitúcie
Masmediálne sociálne poradenstvo
• Prvky sociálneho poradenstva nachádzame už
dlhší čas v rozličných masovokomunikačných
prostriedkoch. Písomné sociálne poradenstvo
v novinách a časopisoch sa formálne podobá
písomnému
poradenstvu,
audiovizuálne
sociálne poradenstvo je typické najmä pre
rozhlas a televíziu
Sociálne poradenstvo pre rodičov a
deti
Sociálne poradenstvo pre rodičov je orientované
najmä na situácie, v ktorých rodičia zlyhávajú vo
svojej rodičovskej funkcii, keď sa objavujú
poruchy rodičovstva, devalvujúce postoje
rodičov k deťom, ak prichádza k absencii
emočných kontaktov a podpory, keď sa objavuje
nejednoznačná
výchova,
neprimerané
očakávania rodičov od svojich detí.
Sociálne poradenstvo pre deti je zamerané na deti,
ktoré trpia nedostatkom rodičovskej starostlivosti,
deti zlyhávajúce v rodine, v škole, v sociálnych
vzťahoch, deti s poruchami správania, deti v
konfliktových
a
problémových
sociálnych
situáciách. Niektoré poradenské situácie týkajúce
sa rodiny súvisia aj s nepriaznivou ekonomickou
situáciou v rodine, s nezamestnanosťou v rodine a
so zabezpečovaním optimálneho funkčného
rodinného prostredia pre všetkých jej členov. Často
prezentovaným poradenským problémom rodičov
sú sociálne aspekty "záškoláctva" a preventívne
programy proti záškoláctvu.
Sociálne poradenstvo pre slobodné matky
• môžeme rozdeliť do niekolkých skupín:
• k otehotneniu prišlo pri náhodnom styku s neznámym či neakceptovateľným
partnerom - neplánované tehotenstvo s neperspektívnym partnerom;
• plánované tehotenstvo s partnerom, ktorý nie je právne voľný, rozhodnutie
mať dieťa s tým, že partneri sa nezosobášia:
• plánované alebo neplánované tehotenstvo s partnerom, s ktorým žena žije,
ale vstup do manželstva odkladajú, alebo manželstvo uzatvoriť nechcú;
• žena je motivovaná naplniť svoju materskú rolu, ale z rôznych dôvodov
odmietne spolužitie s mužmi (traumatický zážitok, lesbická sexuálna orientácia
a pcd.).
• asociálna matka, kde tehotenstvo je často dôsledkom jej promiskuitného
života.
rozvodové a porozvodové sociálne
poradenstvo
Úlohou sociálneho poradcu v rozvodovej fáze je
identifikácia príčin manželskej krízy, faktorov,
ktoré ovplyvnili akceleráciu negatívnych emócií
či odcudzenia u partnerov a ponuka odbornej
poradenskej intervencie, ktorej cieľom je
sanovanie manželstva a rodiny.
Porozvodová práca sociálneho poradcu by mala byť
orientovaná na zvládnutie porozvodového stresu,
na spracovanie porozvodovej situácie –
predovšetkým deťmi, na problémy bývania, ak
rozvedení partneri ostávajú bývať pod jednou
strechou. Problémovou oblasťou býva niekedy
zverenie detí do starostlivosti jedného z rodičov a
majetkoprávne
vyrovnanie.
Pri
týchto
problémoch sú deti často zneužívané ako nástroj
boja či revanšu voči partnerovi.
Sociálne poradenstvo pre týraných a
zneužívaných ľudí
Sociálne poradenstvo pre týrané ženy je jedným z
najrýchlejšie sa rozvíjajúcich systémov sociálneho
poradenstva. Tento typ poradenstva je
zastrešovaný
najmä
mimovládnymi
organizáciami, ktoré okrem priameho sociálneho
poradenstva ašpirujú na zmeny legislatívy v tejto
oblasti, snažia sa ovplyvňovať tradičné postoje
verejnej mienky a prehlbovať citlivosť vnímania
tohto problému zainteresovanými
profesionálmi i širšou verejnosťou.
Sociálne poradenstvo pre kIientov
vyššieho veku
Tento typ poradenstva sa obsahovo môže orientovať
na sociálno-právne zabezpečenie v starobe, na
sprevádzanie starého človeka pri riešení svojho
problému, na problémy umiestnenia starého
človeka v sociálnej či zdravotníckej rezidencii, na
pomoc pri riešení konfliktov starého človeka so
svojím sociálnym okolím, na problémy starého
človeka s vlastnou rodinou, na problémy týkajúce sa
izolovanosti, nepotrebnosti, nevládnosti, problémy
adaptácie na komplikovanejší zdravotný stav
Špeciálne poradenstvo
komplex poradenských služieb špecifickým
skupinám jedincov, ktorí sú znevýhodnení
zdravotne či sociálne, a ktorých handicap
máva dlhodobý alebo trvalý charakter.
Možnosti intervencie sociálneho poradcu v rámci
špeciálneho poradenstva:
• minimalizovať sociálne stigmy týkajúce sa
postihnutia;
• pomôcť klientovi zvládať neprimerané reakcie okolia;
• pripraviť klienta na predsudky, s ktorými sa môže
stretnúť;
• viesť klienta k tomu, aby sa neizoloval, naučiť ho
hľadať zdroje podpory vo svojom okolí;
• pripraviť ho, aby vedel požiadať o pomoc i pomoc
prijímať;
• natrénovať s ním komunikačné a asertívne zručnosti,
naučiť ho otvorene hovoriť o svojich pocitoch a
potrebách;
• pomôcť mu budovať si adekvátne pozitívne
sebavedomie;
• pracovať s rodinou a sociálnym okolím klienta;
• pomoc klientovi pri volbe vhodného
zamestnania či kvalifikácie;
• pomoc pri volbe možností sociálneho
zabezpečenia klienta .
Resocializačné sociálne poradenstvo
Sociálne intervencie zamerané na sociálnu
starostlivosť o občana po výkone trestu alebo po
návrate z dlhodobej rezidenciálnej starostlivosti
boli v minulosti orientované iba na saturáciu
základných životných potrieb (ubytovanie, jedlo,
práca). Občan prepustený z väzenia prechádza
"adaptačnou" fázou, ktorá sa viaže na návrat do
"bežného" života a pri jej nezvládnutí sa objavuje
recidíva.
Sociálne poradenstvo v oblasti
závislostí
Hlavnými cieľmi sociálneho poradcu v tejto oblasti je:
• motivovanie klienta pre návštevu odborného pracoviska pre
závislosti;
• podpora klienta v rozhodnutí riešiť svoj problém závislosti;
• poradensky pracovať so závislými klientmi v teréne, pomáhať
im zvládať komplikované životné situácie;
• poradenská práca so sociálnym okolím závislého klienta,
najčastejšie s rodinou;
• poradenské »spracovanie" faktorov a situácií, ktoré boli
spúšťačom závislosti;
• tréning v sociálnych zručnostiach, odmietnutie
drogy, odolávanie »zvodom„ okolia;
• hľadanie substitúcie za účinky drogy;
• zmena scenára života závislého človeka, nová
hodnotová orientácia;
• participácia na procese resocializácie závisléh o
klienta;
• spoluúčasť na programoch prevencie drogových
závislostí.
Zamestnanecké poradenstvo
• Oblasti využitia zamestnaneckého poradenstva:
• strata zamestnania
• poradenstvo pri výbere a rozširovaní si svojich
profesionálnych kompetencií,
• sociálny poradca pomáha klientovi zvládnuť
prechod do nového zamestnania
• sociálny poradca pracuje s dlhodobo
nezamestnanými a pripravuje pre nich
aktivizačné programy.
Poradenské skupinové aktivity pre
nezamestnaných môžu byť diferencované podľa
cieľovej skupiny na:
• poradenské programy pre dlhodobo
nezamestnaných;
• poradenské programy pre nezamestnaných
absolventov škôl;
• poradenské programy pre dlhodobo
nezamestnané matky;
• poradenské programy pre nezamestnaných
telesne, zmyslovo či mentálne postihnutých.
Sociálne poradenstvo vzájomnej
pomoci
Špecifickou formou poradenstva vzájomnej
pomoci
je
peer
poradenstvo.
Peer
poradenstvo môže byť zamerané kolegiálne
(napríklad nezamestnaní) alebo rovesnícky
(problémy detí a mládeže).
Poradenstvo svojpomocných skupín
Dobrovoľnícke poradenstvo - môže byť
profesionálne alebo laické, pretože aj
profesionál môže pomáhať v rámci dobrovoľníctva.
Dobrovoľnícki poradcovia mávajú krátkodobý
alebo dlhodobý výcvik a ich charakteristickým
znakom je, že dobrovoľný sociálny poradca je
neplatený.
Laické poradenstvo - laický sociálny poradca úplne
nespĺňa kritériá vyžadované
od profesionálneho poradcu. V súčasnosti sú laickí
sociálni poradcovia stále častejšie odborne
pripravovaní v krátkodobých výcvikoch na
komunikáciu a prácu s klientom. Laické
poradenstvo môže byť, na rozdiel od
dobrovoľníckeho poradenstva, platené.
Sociálne poradenstvo pri práci s
marginálnymi skupinami
• Rómovia
• Bezdomovci
Vonkajšie podmienky sociálneho
poradenstva
• Architektúra priestorov poradne by mala
zaručovať anonymitu klienta.
• Zvukotesné dvere majú svoj význam i v
párovom poradenstve, pretože obaja partneri
sú často ochotní prezradiť určité informácie či
pocity iba poradcovi a boli by neradi, keby ich
počul čakajúci partner.
• Osvedčili sa dva druhy sedenia.
• Pracovný stôl poradcu by mal slúžiť v prevažnej
miere na vybavovanie administratívy, ktorá sa s
touto prácou spája.
• Rôzne poradenské školy majú svoje konzultačné
miestnosti zariadené v kontexte štýlu ich práce.
Poradenský tím
kompetencie sociálno-administratívnej pracovníčky
aj na:
• poskytovanie špeciálnych informácií klientom;
• dohodou vymedzený okruh konzultovania;
• prácu so špeciálnymi technikami (biblioterapia,
arteterapia, muzikoterapia, ergoterapia,
relaxačné techniky, joga, psychohry, atď.).
• Pracovník by mal dávať najavo, že aktívne klienta počúva, udržiavať
s ním očný kontakt, pritakávať, podporením klienta, replikáciou
viet, ktorá je súčasťou aj toho, že sociálny pracovník rozumie tomu
čo klient hovorí
• Poruchy aktívneho počúvania: - počúvanie „polovicou hlavy“
- selektívne počúvanie
Výsledkom neaktívneho počúvania je dvojkolajná komunikácia –
nálepkovanie
Verbálna komunikácia – aktívne počúvanie
• Je nesmierne dôležité počas konzultácie
si overiť čo klienti počujú a na záver
spoločne s klientom zhrnúť obsah
konzultácie
Práca s otázkami
• Neprofesionalita spočíva v množstve položených
otázok
• Široké otvorené otázky, ktoré poskytujú klientovi
priestor na to aby sa vyjadril súvisle a v kontexte s
faktami, ktoré on považuje za potrebné a významné
• Otázka by mala byť sformulovaná JASNE A
ZROZUMITEĽNE
• Hluché miesta v kladení otázkach klienta zneisťujú
• S klientom je potrebné hovoriť jasne a zrozumiteľne
• Pracovník by sa mal vyhýbať inotajom, narážkam, neprimeraným
zovšeobecneniam
• Úroveň vyjadrovania by mala byť prispôsobená kapacite klienta
pochopiť hovorené slovo
• Sociálny pracovník sa stretáva so špeciálnymi skupinami, ktoré
majú svoj slovník – je potrebné pozbierať všetky dostupné výrazy
rôznych žargónov a pri práci s touto skupinou používať ich slovník
• Ak sociálny pracovník používa svoj slovník kde používa cudzie slová
pre klienta dochádza k nedorozumeniu – domýšľaniu kontextov
Jazyk v intervencii
• Ja som OK – ty nie si OK
• Ja som OK – ty si OK = umožňuje poradcovi i klientovi
akceptovať sa navzájom, pochopiť sa vzájomne a vytvoriť
prijateľný priestor pre spoluprácu pri riešení problému.
• Akceptácia neznamená súhlas s klientom a jeho správaním je to
skôr pochopenie klienta bez toho aby sme sa s ním stotožňovali
• Transcendentálna škola (Yohariho okono / Naša rola)
Akceptácia
• Vcíť sa do prežívania druhého – opustiť svoj vzťažný
systém a snažiť sa pochopiť to čo sa deje v druhom
• Príklad: Depresia – mánia
Empatia
• Otvorenosť vo vyjadrovaní pocitov, transparentnosť a
kongruencia
• Sociálny pracovník má priestor na to aby hovoril o
svojich pocitoch, zážitkoch a skúsenostiach
• Sociálny pracovník by mal byť autentický – nemal by si
protirečiť
Kongruencia
• MIMIKA - komunikácia prostredníctvom tváre
• Očný kontakt
• Komunikácia prostredníctvom úst
• Komunikácia prostredníctvom brady – čela
• SP by sa mal vyhýbať strojených, ironických,
rozpačitých úsmevov
Neverbálna komunikácia
• Priestorové príkazy
• Obviňovanie – zosmiešňovanie – kritizovanie – odpor
• Dopĺňanie hovoreného slova
Gestikulácia – komunikácia pomocou rúk
Haptika – komunikácia pomocou dotyku
• Podanie ruky
• Dotykom sociálny pracovník môže dať najavo
spoluúčasť
Proxemika – prostredníctvom vzdialenosti
•
•
•
•
Intímna zóna – 20 centimetrov
Osobná zóna – 60 centimetrov
Sociálna zóna – dva metre
Verejná zóna – neznámi /ľudia, ktorí toho druhého ohrozujú
alebo ich vníma ako agresívnych
• Obranné mechanizmy
• Vertikálna vzdialenosť
• Komunikácia
miestom
kde
najbezpečnejšie – najistejšie
sa
Teritorialita – miesto
cítime
• Sociálny pracovník by mal sledovať čo robia klientove
ruka a telo
• Klient sa často hrá s rukami – škriabu sa na tvári ,
klopkajú prstami
• Chôdza – z ktorej môže pracovník vyčítať mnoho
prejavov
Kinezika – komunikácia pohybom
• Plynulosť reči
• Hlasitosť
• Rýchlosť reči
• Doba trvania rozprávania
• Tón a farba reči
Paralinguistika – sprievodné fenomény verbálnej
komunikácie
• Oblečenie SP by malo mať súvislosť so skupinou s
ktorou pracovník prevažne pracuje SP pracujúci s
mládežou sa môže obliekať športovejšie, pracovník
pracujúci s bezdomovcami sa môže obliekať menej
nákladne...
Produkcia – úprava zvoňkajšku
Spätná väzba
• Spätná väzba klientovi – pracovník informuje klienta o
tom, čo na neho pôsobilo jeho rozprávanie,
neverbálne prejavy, jeho problém.
• Spätná väzba by mala byť zameraná na správanie nie
na klienta
• ÁNO – NIE
Zlé otázky
• BUĎ – ALEBO
• CIRKULÁRNE DOTAZVANIE (povedal si, že rodičia
štekali. Čo robili keď štekali)
• Otázky k dohodnutiu zákazky
• Otázky na minulosť
• Otázky na riešenie
• Otázky na priebeh
• Záverečná otázka
• Hodnotiace otázky
Konštruktívne otázky
Druhy otázok
• Otvorené otázky
• Hypotetické otázky
• Uzatvorené otázky
• Batéria otázok
• Konštruktívne otázky
• Otázky typu buď alebo
úlohy sociálneho poradcu pri prvom
kontakte
• Objasňovanie problému prezentovaného klientom.
• Aktívne počúvanie klienta.
• Hľadanie príčin problému bez hodnotenia a
posudzovania.
• Všímať si všetky prejavy klienta - verbalita, neverbalita,
emócie, spontaneita, mlčanie, nepokoj.
• Vytvoriť si priestor pre heteroanamnézu.
• Nechať klienta objavovať dôležité veci.
• Hovoriť menej ako klient.
Poradenské interview
• Podobne si môžeme spraviť sumár možných ťažkostí
sociálneho poradcu počas poradenského interview:
• identifikácia sociálneho poradcu s klientom;
• zlý odhad odborných kompetencií sociálnym poradcom;
• nedocenenie problému sociálneho klienta;
• absencia pokory u sociálneho poradcu;
• prílišné teoretizovanie sociálneho poradcu bez konkrétneho
zakotvenia;
• popieranie či negovanie emócií klienta;
• dávanie technologických návodov sociálnym poradcom;
• tlak na klienta, aby akceptoval predstavu sociálneho
poradcu.
inventár najčastejších chýb v
poradenstve
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Dirigovanie a prikazovanie
Predčasná diagnóza
Nachytanie klienta
Zovšeobecňovanie
Bagatelizovanie
Zveličovanie zásluh
Monologizácia
Projekcia
Izolácia
Moralizovanie
Formulovanie cieľov a motivácia
klienta
Poradca by mal reálne odhadnúť sily a možnosti klienta,
najmä s ohľadom na primeranosť riešenia prezentovaného
problému. Pri hľadaní alternatívnych možností riešenia
klientovej situácie môže sociálny poradca využívať rozličné
techniky:
• Brainstorming - necenzurované produkovanie všetkých
možností riešenia bez kritického obmedzenia.
• Doplňovanie viet - klient dopĺňa začaté vety podľa svojich
predstáv a potrieb.
• Vízia do budúcnosti - klient si predstavuje, ako bude situácia
vyzerať o mesiac, o pol roka.
Kontrakt v poradenstve
• ukončení explorácie klienta a po stanovení
pracovnej diagnózy by mali sociálny poradca a
klient uzatvoriť dohodu o ďalšej spolupráci.
• časové dimenzie spoločnej práce.
• V poradenskom kontrakte by sa mali objaviť aj
veci, ktoré sa dotýkajú etiky poradenskej práce
Vzťah poradcu a klientov
• Infantilná úroveň
• Detská úroveň
• Úroveň dospievania
• Úroveň dospelosti
Emocionálne prejavy v poradenstve
• Plač
• Strach – úzkosť
• Zlosť – hnev
Klarifikácia
• Je proces, v rámci ktorého sa SP a klient objasňujú rôzne
aspekty prezentovaného problému
• Ľadovec plávajúci na mori
• Sociálny pracovník pomôže klientovi objasniť si to čo sa
nachádza pod ľadovcom
• Prípadne ho vedie k samotnému odhaľovaniu - aha efekt
Ventilácia
• Veľa klientov príde do poradne aby mohla hovoriť o
svojich problémoch – pocitoch
• Konzultácia by mala pomôcť k znižovaniu napätia,
umožňuje mu hovoriť o problémoch bez ponižovania,
nepochopenia. Mnohým klientom ventilácia stačí a
nepotrebujú iný druh terapie
Povzbudenie
• Nevedia a nepoznajú SP správanie , preto je dôležité aby
ho v iniciálnej fáze povzbudzoval, ocenil
• Rozhovor je pre nich cvičením, kde si často prvýkrát
zadefinujú problém – nazvú ho pravým menom
Intepretácia
• SP prestáva byť pasívnym a aktívne dopĺňa chýbajúce
súvislosti, ktoré doteraz ostávali klientovi skryté
• PRÍKLAD: Nenávisť k svojej matke
• Interpretácia od SP ku klientovi
• Interpretácia od K ku SP
tréning
• Učenie – opakovanie – nácvik
• Riešenie fóbií
• Tréningy optimálnej komunikácie,
zvládanie konfliktov, asertivity
• Nácvik konštruktívnej hádky
• V učení otvorene ventilovať negatívne pocity,
nespokojnosť, kritické pripomienky pri rešpektovaní
určitých pravidiel
•
•
•
•
Deštruktívny konflikt
Preberú a zhodnotia svoje konanie
Nacvičia konštruktívnu hádku
Obodujú ju
Konštruktívna hádka
Ekomapy
• Hľadanie afiliácií a podporných sietí pre
klienta v prípade kríz
• Špeciálnou formou nácvikov sú relaxačné techniky,
ktoré využívajú súvislosti medzi uvoľnením svalstva,
psychickým preladením ovplyvnením somatiky –
autogénny tréning
Relaxačné techniky
Modelovanie
• Činnostná metóda práce
• Modelovanie určitých reálnych situácií zo života
• SP si pripraví scenár a klient ho zahrá podľa svojich
predstáv
• Hranie rolí je podobná technika ako modelovanie,
rozdiel je v tom, že pri hraní rolí sú vybrané konkrétne
situácie zo života, ktoré môžu nastať v blízkej
budúcnosti
• Výmena rolí – študent – učiteľ / matka – dcéra
Hranie rolí
Konfrontácia
• SP upozorňuje klienta na rozdiely v jeho tvrdeniach,
správaní v chápaní seba a iných.
Reflexia
• SP odráža to čo klient povedal, preformuláva klientove
odpovede aby stimuloval ďalší klientov vhľad, vyberá
dôležitú pasáž a podobne
• Terapeutický Rozhovor
• Pravidlá rozhovoru
• Ujasňovanie – uktovenie – vybavenie
Zmena perspektívy
• je technika ktorá pomáha klientovi náhľad nad vlastnou
situácie z inej perspektívy
Domáce úlohy
• Je to technika, ktorá sa uskutočňuje v prirodzenom
prostredí klienta, kde majú zhodnotiť svoje schopnosti,
zdokonaliť výkon konkrétnych funkcií
Rozhodovanie sa na papieri
• Zostaví zoznam položiek, ktoré mu pomôžu
zorientovať sa v danom probléme
• Prenášanie pozornosť od prostriedkov, ktoré sa im
ponúkajú bezprostredne k cieľom ako ich dosiahnuť v
budúcnosti
Rozlišovanie medzi účelom
prostriedkami
Analógia
• Analógia - klient často svoj problém aj pomenuje,
ale má tendenciu vidieť ho stereotypne, iba z
jedného uhla pohľadu. V týchto situáciách
sociálni poradcovia môžu využiť metódu analógie,
ktorú dobre popisuje Scherpner (1988). Tvrdí, že
jednou z hlavných úloh poradcu je ukázať klientovi
rôzne možnosti štruktúrovania
každej situácie, a tým mu otvoriť nové možnosti
videnia, postupu a riešenia.
• Nedobrovoľného klienta zvyčajne vysiela do poradne
inštitúcia – neochota priamo koleruje s tým, že sú
vysielaní do inštiúcie
• Neochotný klient – do poradne vôbec nepríde
• Klient v odpore sa bráni zmene
Špecifiká práce s nedobrovoľným klientom
• Tri druhy odporu:
1. Keď klient problém nepripúšťa
2. Keď sa chce klient zmeniť ale nevie ako na to,
3. alebo ho zmena ohrozuje
Paradoxné techniky: namiesto potlačovania odporu vytvára
preň priestor, povzbudzuje klienta aby prejavoval odpor –
pracuje technikou noha vo dverách (ponúka materiál,
ktorý bude klientom zamietnutý a potom ponúkne
riešenie)
Klient v odpore
• Mlčanie má tiež komunikačnú valenciu
• SP by nemal robiť nátlak na klienta – klient by mal
hovoriť to čo potrebuje
• Mlčanie nesmie byť dlhé – podnecuje tenziu a sťažuje
pohotovosť k otvoreniu
• Môže si pozvať rodinných pracovníkov
• Pracovať pomocou projekčných techník – kresliacich –
alebo zadávať domáce úlohy
Mlčanlivý klient
• Klient v akútnej kríze
• Potrebuje predovšetkým distribúciu, pracovník ho
posúva k špecialistovi
Depresívny klient
• Klient potrebuje pomoc špecialistu
•
-
Sudidiálny konanie môže byť:
Bilančné premýšľanie o smrti
Manifestácia – stať sa centrom pozornosti
Signál potrebujem pomoc
Sucidiálnym klientom
• Manipuláciu označujeme ako úmyselný vplyv alebo
usmerňovanie k určitej výhode
• Využíva sa klam, prehováranie, zvádzanie, šarm,
obviňovanie, podplácanie, zaplavovanie rečami
• Zisťujú rodinný okruh a okruh známych pre SP
• Je potrebné hľadať odpoveď na otázku čoho sa klient
obáva, akceptovať klientov strach. Treba akceptovať
realističnosť jeho strachov a pripustiť každú zmenu
Manipulatívny klient
• Zariadenie miestností
• Ventilácia klienta a apelovanie na racionálnosť
rozhovoru
• Vedieť pracovať s technikou pokazená gramoplatňa
• Technika otvárania dverí – priznanie časti kritiky
• Technika sebaotvrenie – SP hovorí o svojich pocitoch
Agresívny klient
• Iba jednu konzultáciu – informáciu – ventiláciu
• Ukončenie práce s klientom
• Separácia klienta – prenosová neuróza
- protiprenosová neuróza
Kataanamnéza
Ukončenie práce s klientom
Ďakujem Vám za pozornosť