Transcript Specialna ped

ŠPECIÁLNA
PEDAGOGIKA
prof. PhDr. Jaroslav OBERUČ, CSc.
Téma
1
ŠPECIÁLNA PEDAGOGIKA
Je pedagogický odbor, ktorý
sleduje komplexný rozvoj
osobnosti dieťaťa vzhľadom na
jeho špeciálne výchovné a
vzdelávacie potreby v oblasti
fyzickej, psychickej a sociálnej.
POSTOJE A VZÁJOMNÉ VZŤAHY
 Represívne
 Charitatívne
 Prístup
humanistický
HUMANISTICKÝ PRÍSTUP
Začína charitatívnou starostlivosťou
 Súvisí s rozvojom lekárskych vied
 Zakladanie prvých ústavov
 Pribúdajú útulky, družiny
 Vznik teoretických pracovísk
 Premenovanie označenia populácie
 Rast počtu škôl a zariadení

ZÁKLADNÉ POJMY
Znevýhodnenie alebo handicap
 Vylúčme pojem Defekt
 Nepoužívajme pojem Normálny, Nenormálny
a nahraďme ho pojmom Bežný a Špeciálny –
Zvláštny
 Miesto pojmu Zdravotne, či inak postihnuté
dieťa, používajme Dieťa so špeciálnymi
vzdelávacími a výchovnými potrebami

FÁZY SPRACOVANIA
PROBLÉMU
I.
II.
III.
IV.
Fáza šoku
Fáza reaktívna
Fáza adaptačná
Fáza orientácie
ÚLOHY RODINY




Ekonomické
Telesná starostlivosť
Regenerácia a odpočinok
Sociálne
ÚLOHY ŠKOLY
Riešenie školskej dochádzky
 Spolužitie s vrstovníckymi skupinami
 Pripraviť spolužiakov na poskytovanie istých
úkonov
 Zasvätený a vzdelaný učiteľ
 Vzdelané a informované rodiny žiakov
 Základné pracovné, sociálne a technické
podmienky

Téma
3
PRÍSTUPY K HANDICAPU


Integrácia
Segregácia
PODMIENKY
INTEGRÁCIE
HANDICAPOVANÝCH



Ekonomické
Psychosociálne
Právne a politické
INTEGRÁCIU
chápeme ako
spolužitie postihnutých
a nepostihnutých pri
prijateľne nízkej miere
konfliktnosti vzťahov
týchto skupín
SEGREGÁCIA
znamená vyčlenenie
zo spoločenských vzťahov,
izoláciu, rezignáciu
na spoločenské vzťahy,
zmierenie sa s handicapom,
permanentnú hlbokú
defektivitu
DRUHY INTEGRÁCIE



Úplná integrácia
Čiastočná integrácia
Obrátená integrácia
PODMIENKY
PRE ÚSPEŠNÚ INTEGRÁCIU







S integráciou musia súhlasiť rodičia handicapovaného
žiaka
S integráciou musia súhlasiť rodičia zdravých detí
S integráciou musí súhlasiť učiteľ
S integráciou handicapovaného žiaka musia súhlasiť
zdraví žiaci
Handicapovanému žiakovi musí byť poskytnutá špeciálna
starostlivosť
Integrácia handicapovaného žiaka nesmie ohroziť
starostlivosť o zdravých žiakov
Integrácia handicapovaného žiaka musí byť vnímaná ako
dvojstranný proces
Téma
4
Z hľadiska rozsahu a veľkosti
vplyvu handicapu na život
človeka sa poruchy delia na tri
skupiny
 Ľahké
handicapy a poruchy
 Handicapy a poruchy stredného
stupňa
 Ťažké poruchy a handicapy
KLASIFIKÁCIA
HANDICAPOV A PORÚCH
PODĽA DOBY VZNIKU



Poruchy prenatálne
Poruchy perinatálne
Poruchy a handicapy
postnatálne
Klasifikácia handicapov a porúch
podľa druhu





Poruchy správania
- disociálne poruchy
- asociálne poruchy
- antisociálne poruchy
Poruchy mentálne
Poruchy telesného vývoja
Poruchy komunikácie
Poruchy kombinované
ZÁKLADNÉ ŠPECIÁLNEPEDAGOGICKÉ DISCIPLÍNY






ETOPÉDIA
PSYCHOPÉDIA
SOMATOPÉDIA
LOGOPÉDIA
SURDOPÉDIA
OPTOPÉDIA (TYFLOPÉDIA)
Téma
5
ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ
je taká fyzická, psychická a sociálna
pripravenosť dieťaťa na školu, ktorá
mu umožní optimálne zapojenie do
vyučovacieho procesu bez
nebezpečia ohrozenia či poškodenia
telesného a duševného zdravia pri
školskej záťaži
ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ
znamená




Zrelosť
Zrelosť
Zrelosť
Zrelosť
telesnú
rozumovú
citovú
sociálnu
VÝVOJOVÉ PORUCHY
UČENIA


Poruchy učenia na podklade ľahkej mozgovej
dysfunkcie
Poruchy učenia, medzi ktoré patrí
- dyslexia
- dysortografia
- dysgrafia
- diskalkúlia
- dyspraxia
- dysmúzia
HLAVNÉ PRÍZNAKY LMD
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
Poruchy pozornosti a sústredenosti
Hyperaktivita
Emocionálna labilita
Percepčné poruchy
Poruchy motorické
Poruchy učenia
Poruchy myslenia, reči a pamäti
Neurologické ťažkosti a abnormality
Zvláštnosti v sociálnom správaní
Výrazná nerovnomernosť vo výkonnosti
VÝVOJOVÉ PORUCHY
UČENIA

Poruchy sa prejavujú nedokonalou schopnosťou
vnímať, hovoriť, čítať, písať, ovládať pravopis alebo
počítať.

Na pravdepodobný výskyt vývojovej poruchy učenia
u žiaka by mal učiteľa upozorniť výrazný rozdiel medzi
výkonom v jednotlivých druhoch činnosti.

V našej populácii sú vývojovými poruchami učenia
znevýhodnené asi 4% žiakov, z nich približne 95%
pripadá na dislexiu.
DYSLEXIA
Porucha, pri ktorej žiak má narušené vnímanie písmen a
priestoru. V dôsledku toho nerozoznáva slabiky a robí chyby v
hovorovom a písanom prejave, podstatne sa oneskoruje v úrovni
čitateľských spôsobilostí.
DYSGRAFIA
postihuje žiakovu schopnosť naučiť sa primerane rozumovej
úrovni písať.
DYSORTOGRAFIA
znamená zníženú schopnosť osvojiť si gramaticky správne
písanie.
DYSKALKÚLIA
Je označovaná ako špecifická porucha počítania, rátania. Nejde
o neschopnosť počítania, rátania, ale väčšinou o zníženú
schopnosť orientovať sa v písomnej a symbolickej podobe
matematických úkonov.
DYSMÚZIA
Je označovaná ako neschopnosť zmyslu pre hudbu a rytmus.
DYSPRAXIA
Je veľmi presnou obdobou dysmúzie, ale vzťahuje sa k
motorickým spôsobilostiam a k možnosti a kvalite výtvarného
prejavu žiaka.
Možné následky
precvičovania ľavákov
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
Motorický nekľud
Ťažkosti pri písaní pravou rukou
Zmeny správania
Koktavosť
Odpor voči škole a učeniu
Zhoršovanie prospechu
Výpadky pozornosti
Nešikovnosť a chyby v jemnej motorike
Znaky autistického správania












Neschopnosť naväzovať kontakt s inými ľuďmi
Ľahostajnosť k prejavom iných ľudí
Odmietanie spolupráce pri výučbe
Neschopnosť uvedomiť si reálne nebezpečenstvo
Odmietanie zmeny v navyknutej rutine
Ťažkosti vo verbálnej i neverbálnej komunikácii
Odmietanie telesného kontaktu, objímania, maznania
Smiech, prípadne bez príčiny záchvaty zúrivosti
Značný telesný nekľud
Neschopnosť predstavivosti a improvizácie
Vyhýbanie sa očnému kontaktu
Celková uzavretosť a samotárstvo
Téma
6
ETOPÉDIA
Zaoberá sa poruchami správania
Tieto poruchy môžu charakter:
Disociálny
 Asociálny
 Antisociálny

Poruchy správania
DISOCIÁLNEHO CHARAKTERU





zlozvyky
vzdorovitosť
klamanie
krádeže
záškoláctvo a úteky
Poruchy správania
ASOCIÁLNEHO CHARAKTERU
Do tejto skupiny môžeme zaradiť už
zmienené poruchy správania, hlavne
úteky, záškoláctvo a krádeže u žiakov
staršieho školského veku.
Zásadnú poruchu asociálneho správania
predstavuje závislostné správanie.
Závislosť je vždy reakciou na náročnú situáciu, ktorú
človek nezvládol bežnými prostriedkami, a preto si zvolil
relatívne najprístupnejšie riešenie zložitých problémov.
HLAVNÉ PRÍČINY ZÁVISLOSTÍ
Útek od problematickej reality
 Riešenie neriešiteľného aspoň vo fantázii
 Nezvládnuté riešenie choroby
 Úsilie upozorniť na seba
 Úsilie o zvýšenie pracovnej výkonnosti

Môžeme predpokladať
že stabilizovaná, silná osobnosť
so silným prežitkom úspechu,
s vedomím svojho významu a
tiež osobnosť informovaná
závislosti nepodľahne.
TOXIKOMÁNIA a NARKOMÁNIA
vyjadrujú závislosť na psychoaktívnych drogách
Varovné príznaky
 Výkyvy v nálade
 Opakujúce sa absencie v škole
 Zmeny telesných funkcií
KLASIFIKÁCIA DROG
 Stimulačné
drogy – pervitin, kokain,
extáza
 Opiáty – heroin
 Produkty
konope – hašiš, marihuana
 Halucinogenné drogy – LSD
 Prchavé látky – toluen, čikuli, iron
PREVENCIA DROGOVÝCH
ZÁVISLOSTÍ
 Prevencia
primárna
 Prevencia sekundárna
 Prevencia terciálna
ALKOHOLIZMUS
Predstavuje chorobnú závislosť na požívaní
alkoholu
 Podobne ako kofein a nikotín je spoločensky
tolerovaná droga
 Alkohol má zásadný a rýchly vplyv
predovšetkým na mladistvých a ženy
 Spoločenská kontrola nad zneužívaním
alkoholu je veľmi slabá

HLAVNÉ PRÍZNAKY
PRI POŽITÍ ALKOHOLU









Zvýšená labilita
Nestálosť nálad
Výbušnosť, výrečnosť alebo zamlklosť
Opadnutie zábran
Nenormálne grimasy
Zmenený výraz očí
Nedostatky v logike a vo vyjadrovaní
Opakujúce sa pohyby
Vratká chôdza
ALKOHOLIZMUS
VZŤAH POPULÁCIE K ALKOHOLU
-
Abstinenti
Konzumenti
Pijani
Závislí alkoholici
KOFEINIZMUS a NIKOTINIZMUS
 Kofein je obsiahnutý v káve, čaji,
čiastočne i v kakau, v rôznych „colách“
 Nikotin jedovatý alkaloid obsiahnutý
v listoch tabaku
PATOLOGICKÉ HRÁČSTVO
(GAMBLERSTVO)
ŠTÁDIÁ VZNIKU PATOLOGICKÉHO HRÁČSTVA
1. Fáza výhier
2. Fáza prehrávania
3. Fáza zúfalstva
PRÍZNAKY HRÁČSTVA
učiteľa môže varovať









Malá sústredenosť
Roztržitosť
Výpadky pozornosti
Stavy „mimo“
Divné dôvody, ktorými žiak ospravedlňuje
absenciu a nečakané odchody zo školy
Krádeže peňazí
Predaj vlastných cennejších vecí
Zmena kamarátov
Zvyšovanie nárokov na vreckové
ZÁVISLOSTI NA PSYCHICKÝCH
KULTOCH A SEKTÁCH
ZÁKLADNÉ ZNAKY ZDRUŽENIA
1.
2.
3.
4.
Uzavretosť skupiny
Autoritárske a totalitné vedenie
Rozsiahle utajovanie organizačných štruktúr,
prípadne učenia ako celku
Tendencia presadzovať a vnucovať vlastné
normy celému spoločenstvu ľudí a stavať ich
nad zákon
SEBAPOŠKODZOVANIE
Sebazraňovanie
 Pregĺganie predmetov
 Sebavražedné pokusy
 Módne tetovanie
 Prebodávanie najrôznejších častí tela
ostrými predmetmi za účelom dekorácie
a kultovej úpravy

SEXUÁLNE DEVIÁCIE











Fetišizmus
Transvestizmus
Narcizmus
Voyeurizmus
Exhibicionizmus
Sadizmus
Masochizmus
Pedofília
Zoofília
Gerontofília
Nekrofília
PORUCHY SPRÁVANIA
ANTISOCIÁLNEHO RÁZU

Antisociálne poruchy správania sa vyznačujú najväčšou mierou
spoločenskej nebezpečnosti a najvyšším stupňom narušenosti
správania

Sú trestne stíhateľné ako priestupky alebo trestné činy

Vykazujú veľkú mieru recidivity

Sú spojené s výraznou agresivitou a primárne motivované
úsilím škodiť

Medzi tieto poruchy patrí napr. zabitie, vražda, ublíženie na
zdraví, pohlavné zneužitie, znásilnenie, lúpežné prepadnutie,
vandalizmus ...

Pre formy správania, ktoré sa dostávajú do konfliktu so
zákonom, sa užíva i termín delikvencia
PORUCHY SPRÁVANIA NA ZÁKLADE
PSYCHICKÝCH OCHORENÍ A PORÚCH










Neurasténia
Histéria
Psychasténia
Obsedantné správanie
Tiky
Koktavosť a nutizmus
Mentálna bulimia alebo mentálna anorexia
Nespavosť
Enuréza
Psychogenné zvracanie
Téma
7
PREJAVY MENTÁLNEJ
RETARDÁCIE






Obmedzené reflexy, často pozorovateľné už od
narodenia
Slabá sústredenosť a pozornosť
Obmedzená logická pamäť
Jednoduché myslenie
Obmedzené prejavy citov, často ploché alebo
výbušné
Oneskorený a chybný vývoj reči a
komunikatívnych spôsobilostí všeobecne
STUPNE MENTÁLNYCH
HANDICAPOV
 Mierna
duševná zaostalosť – debilita
IQ 50 – 70
 Stredne
ťažká duševná zaostalosť –
imbecilizmus IQ 35 – 49
 Ťažká
duševná zaostalosť - idiotia
prostá IQ 20 – 34
 Hlboká
duševná zaostalosť – hlboká
idiotia IQ nižšie ako 20
ŽIAK S DOWNOVÝM
SYNDRÓMOM
Dominuje predovšetkým zníženie
intelektu
 80% - 90% zodpovedá polovičnej
úrovni normálneho dieťaťa
 Asi 5% detí prospieva i v škole
 Výchovný úspech je vykúpený veľkou
trpezlivosťou a starostlivosťou
vychovávateľov

Téma
8
TELESNE A ZDRAVOTNE
OSLABENÝ ŽIAK V ŠKOLE
SOMATOPÉDIA
 Nemusí
znamenať, väčší
problém
- Chybné držanie tela
- Ploché nohy
 Detské
mozgové obrny (DMO)
- Porucha pohyblivosti (Hypotónia, Hypertónia)
 Epilepsia
Téma
9
PORUCHY SLUCHU
SURDOPÉDIA


Nedoslýchavosť
Úplná strata sluchu
PORUCHY ZRAKU
OPTOPÉDIA

Poruchy úplného videnia
- Farbosleposť

Refrakčné poruchy
- Krátkozrakosť
- Ďalekozrakosť
- Astigmatizmus
- Tupozrakosť



Slabozrakosť
Zbytky zraku
Slepota
PORUCHY REČI
LOGOPÉDIA

Vývojové poruchy reči
- Oneskorený vývoj reči
- Poruchy výslovnosti

Poruchy zvuku reči
- Huhňavosť

Poruchy tempa reči
- Breptavosť

Neurózy reči
- Koktavosť
- Onemenie (Mutizmis)
Téma
10
ŠKOLY PRE ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI
VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI
POTREBAMI


Špeciálne školy
Ostatné školy
VÝCHOVA A VZDELÁVANIE SA USKUTOČŇUJE





Materská škola
Základná škola
Stredné školy
Praktická škola
Odborné učilište
Téma
11
VÝCHOVA A VZDELÁVANIE
MENŠÍN
V SR sú vládou oficiálne uznané národnostné menšiny a etnické skupiny
- Bulharská
- Chorvátska
- Česká
- Nemecká
- Maďarská
- Moravská
- Poľská
- Rómska
- Rusínska
- Ukrajinská
- Židovská
- Ruská
OBČANOM
českej, maďarskej, nemeckej,
poľskej, ukrajinskej, rusínskej
národnosti sa v rozsahu primeranom
záujmom ich národnostného rozvoja
zabezpečuje právo na vzdelávanie
v ich jazyku
Rozvoj menšinových kultúr
v podmienkach
SR sa realizuje prostredníctvom







Občianskych združení
Vydávaním národnostnej periodickej a neperiodickej tlače
Štátnych divadiel s programovou skladbou v jazyku národnostných menšín
Štátnych múzeí zameraných na menšinovú politiku
Činnosťou poloprofesionálnych folklórnych súborov
Činnosťou regionálnych osvetových stredísk, krajských a okresných
knižníc, hvezdární, planetárií a pod.
Vysielaním programu v jazyku národnostných menšín vo verejnoprávnych
médiách