Vyučovacia hodina - Dr. Marián Kráľ
Download
Report
Transcript Vyučovacia hodina - Dr. Marián Kráľ
IMPLEMENTÁCIA KURIKULA
DO VYUČOVACIEHO PROCESU
M. Kráľ, DKÚ 2012
KURIKULUM
Dnes môžeme pojem kurikulum vymedziť týmito
otázkami:
prečo ? (zmysel, ciele vzdelania a koho? - ktorú časť
populácie)
v čom? (s akým obsahom)
AKO? (aké vyučovanie stratégie)
kedy? (v ktorých obdobiach života)
za akých podmienok? (v akom prostredí)
s akým efektom? (aké sú očakávané výsledky)
Tieto otázky sa vzťahujú k procesu plánovania
realizácie a hodnotenia.
PRÍSTUPY K VYUČOVANIU
DEDUKTÍVNE – PRIAME (transmisívne)
VYUČOVANIE = priamy prenos poznatkov od
učiteľa k žiakovi
INDUKTÍVNE – konštruktivistický prístup –
žiak si skonštruuje svoje poznanie sám na
základe doterajších kompetencií. Učiteľ k tomu
vytvára podmienky.
SOCIÁLNE – žiaci sa učia od seba navzájom a
učiteľ je faciliátorom učenia – diskutuje a
pomáha im odvodzovať si nové poznatky z
vlastných zážitkov
PRÍPRAVA
Stanovenie cieľov (kognitívny (rozum), afektívny
(srdce), psychomotorický (vôľa))
Výber náplne hodiny a jej rozvrstvenie, výber
DIDAKTICKÉHO PRÍSTUPU
Príprava pomôcok
Stanovenie spôsobov overenia splnenia cieľov
VOĽBA NIEKTORÝCH METÓD
motivačná: vnútorná a vonkajšia motivácia
expozičná: voľba metódy pre naplnenie cieľov
fixačná: upevnenie učiva
Slovná metóda
Didaktické metódy práce so sv. Písmom
Metódy práce s obrazom
Metódy uvádzajúce do sveta symbolov
Dramatické metódy
Výtvarné metódy
RIADENIE DEDUKTÍVNEJ
VYUČOVACEJ HODINY
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
Organizačná časť
Úvod hodiny
Cieľ a zámer
Podávanie informácií a nadobúdanie zručností
a kompetencií
Kontrola pochopenia
Riadené cvičenie (používanie, aplikácia,
priebežná diagnostika)
Zistenie získaných znalostí a kompetencií
(overenie dosiahnutých cieľov)
Samostatné precvičovanie, individuálna pomoc
podľa potreby
1. ORGANIZAČNÁ ČASŤ
Úvodný pozdrav učiteľa so žiakmi
Zápis do triednej knihy – absencia žiakov a učivo,
ktoré budem preberať (zhoda s časovotematickým plánom)
2. ÚVOD HODINY
TRVANIE 3-5 min.
Upútanie pozornosti (aktivizovanie žiakov)
Zopakovanie príslušných predchádzajúcich poznatkov
Diagnostika nadobudnutých zručností a kompetencií
Vyučovanie začíname činnosťou, ktorá aktívne zapojí žiaka do práce –
použitie niektorej z motivačnej metódy. Cieľom je informácia pre
učiteľa o nadobudnutých zručnostiach a kompetenciách žiaka.
Táto činnosť má byť zaujímavá, ale nie nakoľko, aby celkom upútala ich
pozornosť a zabránila im sústredeniu sa na ďalšiu činnosť.
3. CIEĽ A ZÁMER
Vyjadrenie jazykovými prostriedkami blízkymi
žiakom cieľa a zámeru hodiny
Motivácia žiakov
CIEĽ: Čo by mali na konci hodiny vedieť (3 ciele
hodiny), aké bude overovanie vedomostí a
očakávaná úroveň.
ZÁMER (ÚČEL): súvis s tematickým celkom a iné
súvislosti
4. PODÁVANIE INFORMÁCIÍ A NADOBÚDANIE
ZRUČNOSTÍ A KOMPETENCIÍ
Vysvetľovanie učiva
Používanie rôznych metód – ich striedanie
(dlhý
výklad bez vizuálnych pomôcok a bez prestávok na spracovanie
informácií sťažuje prijímanie informácií) ZÁSADA: „NEUSPOKOJ SA
LEN S TÝM, ŽE IM TO POVIEŠ, ALE IM TO UKÁŽ!“
Slovné označovanie (labeling) Keď učiteľ zadáva úlohu,
ukáže dobre vyriešený príklad prostredníctvom projektoru. Používať
aj farebné označenia pri jednotlivých postupoch.
Sústredenie vyučovania na KĽÚČOVÉ POJMY
Používanie logických diagramov a nákresov. Používanie „reči žiaka“.
5. KONTROLA POCHOPENIA
Nie je samostatnou časťou
Rowe (1974) – pravidlo 10-2 = každých desať
minút informácií treba 2 minúty aktívneho
spracovania.
Žiaci majú príležitosť k aktívnemu spracovaniu
informácií
Poskytuje priebežné informácie o dosahovaní
cieľov
KONTROLA POCHOPENIA POČAS
SPROSTREDKOVANIA INFORMÁCIÍ
kontrola
ukážka
vstup informácií
6. RIADENÉ PRECVIČOVANIE
Psychomotorická aktivita smerujúce k
upevňovaniu zručností a kompetencií
Dôležitá je pomoc učiteľa
Nedávať dlhé cvičenia alebo celé pracovné listy!
7. OVEROVANIE OSVOJENÝCH
POZNATKOV
Niekedy nie je nutná – informácie z riadeného
precvičovania.
Je dôležité zistiť to, či sa žiaci naučili to, čo bolo
naplánované (krátky kvíz...)
Zhromaždenie informácií o práci jednotlivcov
8. SAMOSTATNÉ PRECVIČOVANIE,
INDIVIDUÁLNA POMOC PODĽA POTREBY
individuálny prístup – DOUČOVANIE
Ďalšie precvičovanie si zručností = DOMÁCA
ÚLOHA - k prehĺbeniu získaných kompetencií.
DEDUKTÍVNE VYUČOVANIE
ÚVOD:
Uvedenie
nového pojmu
alebo
generalizácie
BUDOVANIE
VÝZNAMU:
Učiteľ
vysvetľuje a
demonštruje
APLIKÁCIA:
Precvičovanie
a hodnotenie
úrovne
dosiahnutých
cieľov
RIADENIE INDUKTÍVNEJ
VYUČOVACEJ HODINY
1. PREDSTAVENIE ŠTUDOVANÉHO JAVU
(vyjadrenie žiackych prekonceptov)
2. VNESENIE RUŠIVEJ UDALOSTI
3. REKONŠTRUKCIA IDEÍ
1. PREDSTAVENIE ŠTUDOVANÉHO
JAVU (VYJADRENIE ŽIACKYCH PREKONCEPTOV)
Žiaci sú vyzvaní, aby formulovali (vyslovili) a
prediskutovali svoje chápanie študovaného javu a
svoj odhad jeho priebehu
2. VNESENIE RUŠIVEJ UDALOSTI
Žiaci sú konfrontovaní s javom, ktorý sa zdá byť v
ich predstavách ťažko vysvetliteľný alebo ktorého
priebeh protirečí ich predstavám
Cieľ – KOGNITÍVNY KONFLIKT – rozdiel medzi
ich očakávaním a pozorovanými údajmi
3. REKONŠTRUKCIA IDEÍ
Pomocou rôznych praktických činností
(skúmanie, diskusie...) hľadajú vysvetlenie pre
nevysvetlený jav.
Cieľ: KOGNITÍVNA ROVNOVÁHA – zmena
doterajších predstáv
INDUKTÍVNE VYUČOVANIE
ÚVOD:
Bádateľská
činnosť
súvisiaca s
pojmami alebo
generalizáciou
BUDOVANIE
VÝZNAMU:
Žiaci objavujú
pojem alebo
generalizáciu
APLIKÁCIA:
Učebné
činnosti, ktoré
overia /
potvrdia pojem
alebo
generalizáciu
a hodnotenie
úrovne
dosiahnutých
cielov
PRIPRAVOVANÉ ZMENY ŠPÚ
•
•
Revízia ŠVP (vrátane diskusií a zapracovania
záverov z nich) bude ukončená do 31.8.2012
Jeden školský rok na oboznámenie
s revidovaným ŠVP - 2012/13 a na úpravu ŠkVP
VZŤAH ŠVP A ŠKVP
Doteraz uplatňovaný prístup (ŠPÚ hodnotí ako
nesprávny) –
Škola prevezme ŠVP bez akýchkoľvek zmien
ŠkVP je doplnkom ŠVP, ktorý vytvorí škola sama
Zákon 245/2008 Z.z. v skutočnosti hovorí:
ŠVP = východisko, ktoré určuje čo sa má žiak naučiť
počas stupňa vzdelávania
Čo sa má naučiť v jednotlivých ročníkoch = definuje
škola v ŠkVP
FORMA NOVÉHO ŠVP
Každý všeobecný cieľ (= predmetová
kompetencia) bude rozpracovaný na špecifické
ciele (konkrétne zručnosti a postoje), ktoré si
má žiak osvojiť
Špecifické ciele budú rozpracované do podoby
výkonového štandardu, v ktorom bude
stanovený výkon na optimálnej a minimálnej
úrovni
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
Minimálny výkon – minimálna požiadavka, aby
mohol byť žiakovi priznaný stupeň vzdelania
(zvláda konkrétnu zručnosť na danej úrovni)
Optimálny výkon – predpokladaná úroveň
zvládnutia výkonu najlepších žiakov (výkon na
jednotku)
Na gymnáziách zostávajú v platnosti cieľové
požiadavky na maturitu, ktoré definujú
maturitnú úroveň a môžu byť vyššie ako
optimálny výkon absolventa, ktorý z daného
predmetu nematuruje
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ