Transcript Vyučovacia hodina - Dr. Marián Kráľ

IMPLEMENTÁCIA KURIKULA
DO VYUČOVACIEHO PROCESU
M. Kráľ, DKÚ 2012
KURIKULUM


Dnes môžeme pojem kurikulum vymedziť týmito
otázkami:
prečo ? (zmysel, ciele vzdelania a koho? - ktorú časť
populácie)
v čom? (s akým obsahom)
AKO? (aké vyučovanie stratégie)
kedy? (v ktorých obdobiach života)
za akých podmienok? (v akom prostredí)
s akým efektom? (aké sú očakávané výsledky)
Tieto otázky sa vzťahujú k procesu plánovania
realizácie a hodnotenia.
PRÍSTUPY K VYUČOVANIU
DEDUKTÍVNE – PRIAME (transmisívne)
VYUČOVANIE = priamy prenos poznatkov od
učiteľa k žiakovi
 INDUKTÍVNE – konštruktivistický prístup –
žiak si skonštruuje svoje poznanie sám na
základe doterajších kompetencií. Učiteľ k tomu
vytvára podmienky.
 SOCIÁLNE – žiaci sa učia od seba navzájom a
učiteľ je faciliátorom učenia – diskutuje a
pomáha im odvodzovať si nové poznatky z
vlastných zážitkov

PRÍPRAVA
Stanovenie cieľov (kognitívny (rozum), afektívny
(srdce), psychomotorický (vôľa))
 Výber náplne hodiny a jej rozvrstvenie, výber
DIDAKTICKÉHO PRÍSTUPU
 Príprava pomôcok
 Stanovenie spôsobov overenia splnenia cieľov

VOĽBA NIEKTORÝCH METÓD
motivačná: vnútorná a vonkajšia motivácia
 expozičná: voľba metódy pre naplnenie cieľov
 fixačná: upevnenie učiva

Slovná metóda
 Didaktické metódy práce so sv. Písmom
 Metódy práce s obrazom
 Metódy uvádzajúce do sveta symbolov
 Dramatické metódy
 Výtvarné metódy

RIADENIE DEDUKTÍVNEJ
VYUČOVACEJ HODINY
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
Organizačná časť
Úvod hodiny
Cieľ a zámer
Podávanie informácií a nadobúdanie zručností
a kompetencií
Kontrola pochopenia
Riadené cvičenie (používanie, aplikácia,
priebežná diagnostika)
Zistenie získaných znalostí a kompetencií
(overenie dosiahnutých cieľov)
Samostatné precvičovanie, individuálna pomoc
podľa potreby
1. ORGANIZAČNÁ ČASŤ
Úvodný pozdrav učiteľa so žiakmi
 Zápis do triednej knihy – absencia žiakov a učivo,
ktoré budem preberať (zhoda s časovotematickým plánom)

2. ÚVOD HODINY




TRVANIE 3-5 min.
Upútanie pozornosti (aktivizovanie žiakov)
Zopakovanie príslušných predchádzajúcich poznatkov
Diagnostika nadobudnutých zručností a kompetencií
Vyučovanie začíname činnosťou, ktorá aktívne zapojí žiaka do práce –
použitie niektorej z motivačnej metódy. Cieľom je informácia pre
učiteľa o nadobudnutých zručnostiach a kompetenciách žiaka.
Táto činnosť má byť zaujímavá, ale nie nakoľko, aby celkom upútala ich
pozornosť a zabránila im sústredeniu sa na ďalšiu činnosť.
3. CIEĽ A ZÁMER
Vyjadrenie jazykovými prostriedkami blízkymi
žiakom cieľa a zámeru hodiny
 Motivácia žiakov
CIEĽ: Čo by mali na konci hodiny vedieť (3 ciele
hodiny), aké bude overovanie vedomostí a
očakávaná úroveň.
ZÁMER (ÚČEL): súvis s tematickým celkom a iné
súvislosti

4. PODÁVANIE INFORMÁCIÍ A NADOBÚDANIE
ZRUČNOSTÍ A KOMPETENCIÍ
Vysvetľovanie učiva
 Používanie rôznych metód – ich striedanie

(dlhý
výklad bez vizuálnych pomôcok a bez prestávok na spracovanie
informácií sťažuje prijímanie informácií) ZÁSADA: „NEUSPOKOJ SA
LEN S TÝM, ŽE IM TO POVIEŠ, ALE IM TO UKÁŽ!“

Slovné označovanie (labeling) Keď učiteľ zadáva úlohu,
ukáže dobre vyriešený príklad prostredníctvom projektoru. Používať
aj farebné označenia pri jednotlivých postupoch.

Sústredenie vyučovania na KĽÚČOVÉ POJMY
Používanie logických diagramov a nákresov. Používanie „reči žiaka“.
5. KONTROLA POCHOPENIA
Nie je samostatnou časťou
 Rowe (1974) – pravidlo 10-2 = každých desať
minút informácií treba 2 minúty aktívneho
spracovania.
 Žiaci majú príležitosť k aktívnemu spracovaniu
informácií
 Poskytuje priebežné informácie o dosahovaní
cieľov

KONTROLA POCHOPENIA POČAS
SPROSTREDKOVANIA INFORMÁCIÍ
kontrola
ukážka
vstup informácií
6. RIADENÉ PRECVIČOVANIE

Psychomotorická aktivita smerujúce k
upevňovaniu zručností a kompetencií
Dôležitá je pomoc učiteľa

Nedávať dlhé cvičenia alebo celé pracovné listy!

7. OVEROVANIE OSVOJENÝCH
POZNATKOV



Niekedy nie je nutná – informácie z riadeného
precvičovania.
Je dôležité zistiť to, či sa žiaci naučili to, čo bolo
naplánované (krátky kvíz...)
Zhromaždenie informácií o práci jednotlivcov
8. SAMOSTATNÉ PRECVIČOVANIE,
INDIVIDUÁLNA POMOC PODĽA POTREBY


individuálny prístup – DOUČOVANIE
Ďalšie precvičovanie si zručností = DOMÁCA
ÚLOHA - k prehĺbeniu získaných kompetencií.
DEDUKTÍVNE VYUČOVANIE
ÚVOD:
Uvedenie
nového pojmu
alebo
generalizácie
BUDOVANIE
VÝZNAMU:
Učiteľ
vysvetľuje a
demonštruje
APLIKÁCIA:
Precvičovanie
a hodnotenie
úrovne
dosiahnutých
cieľov
RIADENIE INDUKTÍVNEJ
VYUČOVACEJ HODINY
1. PREDSTAVENIE ŠTUDOVANÉHO JAVU
(vyjadrenie žiackych prekonceptov)
2. VNESENIE RUŠIVEJ UDALOSTI
3. REKONŠTRUKCIA IDEÍ
1. PREDSTAVENIE ŠTUDOVANÉHO
JAVU (VYJADRENIE ŽIACKYCH PREKONCEPTOV)

Žiaci sú vyzvaní, aby formulovali (vyslovili) a
prediskutovali svoje chápanie študovaného javu a
svoj odhad jeho priebehu
2. VNESENIE RUŠIVEJ UDALOSTI
Žiaci sú konfrontovaní s javom, ktorý sa zdá byť v
ich predstavách ťažko vysvetliteľný alebo ktorého
priebeh protirečí ich predstavám
 Cieľ – KOGNITÍVNY KONFLIKT – rozdiel medzi
ich očakávaním a pozorovanými údajmi

3. REKONŠTRUKCIA IDEÍ
Pomocou rôznych praktických činností
(skúmanie, diskusie...) hľadajú vysvetlenie pre
nevysvetlený jav.
 Cieľ: KOGNITÍVNA ROVNOVÁHA – zmena
doterajších predstáv

INDUKTÍVNE VYUČOVANIE
ÚVOD:
Bádateľská
činnosť
súvisiaca s
pojmami alebo
generalizáciou
BUDOVANIE
VÝZNAMU:
Žiaci objavujú
pojem alebo
generalizáciu
APLIKÁCIA:
Učebné
činnosti, ktoré
overia /
potvrdia pojem
alebo
generalizáciu
a hodnotenie
úrovne
dosiahnutých
cielov
PRIPRAVOVANÉ ZMENY ŠPÚ
•
•
Revízia ŠVP (vrátane diskusií a zapracovania
záverov z nich) bude ukončená do 31.8.2012
Jeden školský rok na oboznámenie
s revidovaným ŠVP - 2012/13 a na úpravu ŠkVP
VZŤAH ŠVP A ŠKVP

Doteraz uplatňovaný prístup (ŠPÚ hodnotí ako
nesprávny) –
Škola prevezme ŠVP bez akýchkoľvek zmien
ŠkVP je doplnkom ŠVP, ktorý vytvorí škola sama

Zákon 245/2008 Z.z. v skutočnosti hovorí:
ŠVP = východisko, ktoré určuje čo sa má žiak naučiť
počas stupňa vzdelávania
Čo sa má naučiť v jednotlivých ročníkoch = definuje
škola v ŠkVP
FORMA NOVÉHO ŠVP


Každý všeobecný cieľ (= predmetová
kompetencia) bude rozpracovaný na špecifické
ciele (konkrétne zručnosti a postoje), ktoré si
má žiak osvojiť
Špecifické ciele budú rozpracované do podoby
výkonového štandardu, v ktorom bude
stanovený výkon na optimálnej a minimálnej
úrovni
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
Minimálny výkon – minimálna požiadavka, aby
mohol byť žiakovi priznaný stupeň vzdelania
(zvláda konkrétnu zručnosť na danej úrovni)
 Optimálny výkon – predpokladaná úroveň
zvládnutia výkonu najlepších žiakov (výkon na
jednotku)
 Na gymnáziách zostávajú v platnosti cieľové
požiadavky na maturitu, ktoré definujú
maturitnú úroveň a môžu byť vyššie ako
optimálny výkon absolventa, ktorý z daného
predmetu nematuruje

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ