Transcript Analytická časť práce

Analytická časť práce
2. Analytická časť práce
2.1. Cieľ práce – vyjadruje zámer práce,
vyjadrenie skúmanej problematiky; má
korešpondovať s názvom práce
2.2. Úlohy práce – z cieľa práce vymedzíme
základné teoretické úlohy, postupy,
zhrnutie zásad
2.3. Metodika práce – predstavuje postupy
spracovanie informácií, ktoré sme použili
v práci – empirické, teoretické (kvalitatívne,
kvantitatívne) metódy
Jadrom tejto kapitoly je analýza a syntéza vedúca k riešeniu problému.
Časť metodika práce a metódy skúmania spravidla obsahuje:
 charakteristiku objektu skúmania (stanovenie výskumnej vzorky-s.6)
– Subjekt skúmania – vek respondentov, pohlavie, počet, kde sa konal
daný výskum, kedy, z akých podmienok
 pracovné postupy – spôsob získavania údajov a ich zdroje
(kvalitatívne, kvantitatívne metódy-viď ďalej)
 použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov –
spracovanie pomocou štatistických metód, frekvenčnej analýzy,
percentuálnej analýzy.
Kvalitatívne metódy
 Kazuistika – štúdium prípadu (opis a rozbor
jednotlivých prípadov,napr. liečebných,
právnických, pedagogických
 Anamnéza, katamnéza, diagnóza, prognóza
Kvantitatívne metódy
 Meranie a škály
 Pozorovanie - štrukturované,
- neštrukturované
 Prieskum – dotazník,anketa
 Obsahová analýza
 Sociometria
 Experiment
 Prognostické metódy
Ad 1) stanovenie výskumnej vzorky:
- Náhodný výber – vhodný pre dotazníkovej metóde, pri
ankete, Náhodný sa tu chápe v zmysle matematickej teórie
pravdepodobnosti, jeho osoby dobre reprezentujú základný
súbor. Preto ho považujeme za reprezentatívny súbor.
- Stratifikovaný výber – je špecifickým typom náhodného
výberu. Používa sa vtedy, keď nie je vhodné alebo možné
zostaviť náhodný výber zo základného súboru a preto sa
základný súbor rozloží podľa niektorého podstatného znaku
(napr.veľkosť sídla, cvičiace osoby, ), z každej z týchto
kategórií sa vyberá náhodným spôsobom osoby.
- Mechanický výber – skúmateľ vyberá každú n-tú osobu
(napr.každý 10-ty žiak, každý 5-ty učiteľ...) pri takomto výbere
sa vychádza z presne určeného základného súboru (zoznam
žiakov)
- Zámerný výber – vyberá sa v prípade, ak skúmateľ nemôže
uskutočniť náhodný výber. Zámerný výber nevychádza zo
zákonitostí náhodných javov, ale uskutočňuje sa na základe
určenia typických znakov. V druhom prípade ide o dostupný
výber (skúmateľ vyberá napr. školu, kt.je v susedstve) –
nevýhoda – silné skreslenie.
Dotazník-kvantitatívna metóda
Štruktúra dotaznílka:
- Oslovenie respondenta, vyjadrenie zámeru
realizovaného prieskumu
- Inštrukcie ako dotazník vypĺňať
Druhy položiek v dotazníku:




Otvorené – neštruktúrované
Uzavreté – štrukturované
Priame
Nepriame
Typy položiek:
 Dischotomické: (jednoznačná odpoveď)
– muž
- žena
 Polytomické: (možnosť vyhnúť sa priamej odpovedi)
– Áno, nie, neviem
Typy položiek v dotazníku:
 Polootvorené/polouzavreté:
- kto vám najviac pomáha pri riešení
problémov súvisiacich s chorobou?
a) Rodina
b) Priatelia
c) Lekár
d) Iní .....
Najčastejšie chyby:





Obsahová a jazyková nezrozumiteľnosť
Nejednoznačnosť
Strohé, alebo naopak, dlhé otázky
Sugestívne otázky
Nepýtať sa na dve rôzne veci súčasne v
jednej otázke
anketa
 Hromadné zisťovanie názorov respondentov
- 3 – 5 otázok
- limitom je menšia návratnosť
pozorovanie
 Neštruktúrované, štruktúrované
 „protokol“ pozorovaných javov:
– Informácie o predmete , čase,mieste
pozorovania
– Informácie o tom, kto vykonával pozorovanie
– Informácie o neočakávaných faktoroch a
udalostiach
rozhovor




Štandardizovaný
Neštandardizovaný
Individuálny
skupinový
rozhovor
 Štruktúra rozhovoru:
– Predstaviť sa a oznámiť cieľ rozhovoru
– Vykonať zápis:
 Čas rozhovoru (začiatok a koniec rozhovoru)
 Dĺžka trvania odpovedí
 Označiť zrozumiteľnosť otázky pre respondenta
 Po ukončení uvádzať svoje poznámky, pripomienky,
návrhy.
štúdium dokumentov
 Využívame ak nie je je možný
bezprostredný kontakt s respondentmi, pri
štúdiu historických javov
– Štatistické výkazy
– Zdravotnícke dokumenty
Interpretácia zistení
 Štatistické spracovanie údajov prináša skúmateľovi iba
holé údaje. Je preto potrebné im vdýchnuť život –
vyhodnotiť ich, vysvetliť ich, interpretovať.
Celkove sa používajú tieto interpretačné postupy:
- Interpretácia zistení tak, aby úplne jasne vyplynulo, čo a
nakoľko sa dokázalo,
- Diskusia k danej téme, komentovanie získaných
poznatkov,
- Komparácia získaných výsledkov so zisteniami iných
autorov k danej problematike,
- Zhrnutie záverov o tom, aké poznanie priniesol daný
výskum,
- Zaradenie novozískaných poznatkov do praxe a
vymedzenie ich reálnej použiteľnosti.