Transcript Snímka 1
MODERNA
= umelecké smery z konca 19. storočia
a zač. 20. storočia:
a) symbolizmus
b) dekadencia
c) impresionizmus
Prelom storočí priniesol rýchle striedanie viacerých umeleckých
smerov
Výskyt viacerých prúdov vedľa seba
Obdobie tzv. „...izmov“ – literárne smery zahrnuté do moderny
Spoločenská situácia – odraz v literatúre
Literárnu modernu zjednocuje zdôrazňovanie významu
autorského subjektu = citlivo reaguje na prítomnosť, dostáva sa do
sporu so spoločnosťou (v ktorom literárnom smere ste sa stretli s
podobnou reakciou?)
Východiská
moderny:
francúzska dekadencia (úpadok)
realizmus – zobrazovali prítomnosť, mali racionálny prístup k
všetkým spoločenským problémom
rýchle životné tempo a rast sociálnych problémov prináša pocit
beznádeje a pesimizmu, zvyšuje sa bezradnosť indivídua
silnie kapitalistická spoločnosť (Anglicko, Francúzsko, Nemecko) –
prestávajú podporovať umenie, spoliehajú sa na vedu
Osvojovali si filozofiu Schopenhauera (voluntarizmus –
pokladá vôľu za základnú zložku poznania) a
Nietzscheho (nihilizmus – vyjadruje presvedčenie, že
nič na svete nemá absolútnu hodnotu alebo platnosť)
Snažili sa preniknúť hlbšie pod povrch skutočnosti
Parnasizmus
(podľa hory Parnas v Grécku) - vo francúzskej poézii smer,
ktorý sa snažil o dokonalú krásu, dôraz kládol na dokonalú formu; pestovali
tzv. čisté umenie (čistá lyrika). Téma a obsah neboli dôležité. Najväčšiu
pozornosť venovali jazyku, prozódii, forme básne. Inšpiráciu hľadali najmä
v dávnej minulosti, v antike.
Smer pomenovaný podľa obrazu C. Moneta Impression - Dojem,
vychádzajúce slnko
Smer v maliarstve, chce zachytiť okamžitý dojem (Manet, Monet, Renoir,
Pissaro)
Cieľ – zachytiť predmet/situáciu v jej momentálnej podobe, chvíľkový dojem
Dôležité
zmocnenie sa svetla v prírodnom prostredí, atmosféry a pohybu
farba a farebná škvrna - ako nositeľka výrazu (odmietali miešanie farieb)
Impresionizmus v literatúre:
bezprostrednosť a spontánnosť, uprednostňovanie zmyslového
vnímania, dojmov, zážitkov, nálad
jazyk je lyrický, bohatý na básnické prostriedky
prejavil sa najmä v lyrike – hlavným námetom je stále sa meniaca
krajina (motívy vĺn, hmly, oblakov), ktorú sa v poézii snažili
vyjadriť zvukmi, vynaliezavými rýmami a eufóniou, bohatou
obraznosťou a farebnými asociáciami
80. roky 19. st. – Francúzsko; reakcia na naturalizmus a parnasizmus
o výraz európskej kultúry a umenia po porážke Parížskej komúny
o snaží sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez vnímanie a estetický zážitok tvorcu,
básnik má skutočnosť, resp. svoje myšlienky sugerovať, vnuknúť inej osobe
o významným prostriedkom je náznak, symbol
o
a)
b)
c)
d)
e)
f)
Symbol – evokovanie rôznych nálad, mnohoznačnosť
básnických obrazov, čerpali z hudby (hľadali
výnimočné zvukové efekty
Syntéza – umenie chápali citovo, expresívne –
uspokojuje všetky zmysly naraz
Témy – sny, vízie, mystické zážitky, erotika, perverzita
Subjektívnosť – obsahom umenia je vnútorný svet
nálad
Dekoratívnosť
Idea – dielo by malo zobrazovať určitú ideu
V prozódii = narušenie tradícií
vznik voľného verša
hra s asociáciou (združovanie predstáv)
Výrazové prostriedky
cudzie výrazy
z liturgie (žalm, chorál, chrám, spoveď)
z prírodných vied (sféra, vesmír, zenit)
z filozofie (skepsa, indivíduum)
Vzťah k životu – iracionálny, únik od skutočnosti a jej problémov
Filozofické východisko – Herder, Kant, Hegel: nadraďovanie ducha
nad hmotou, nadraďovanie jednotlivca nad celok
(individualizmus)
Termín použil v r. 1884 Paul Verlaine
Francúzski básnici poslednej tretiny 19. storočia postihnutí
kliatbou oficiálnej buržoáznej spoločnosti
Svojou tvorbou i bohémskym (neviazaným, ľahkomyseľným)
spôsobom života vedome negovali alebo aspoň ignorovali jej
mravné, politické, náboženské i estetické normy
Odmietali utilitárnosť (prospechárstvo) a pokrytectvo
Písali protitradičné verše odvážnej imaginácie, iracionálneho,
sarkastického a zatrpknutého obsahu
Označenie „prekliati básnici“ priliehavo vystihlo situáciu, keď sa
táto revolta stáva varovným signálom spoločenskej krízy
Básnické umenie (Art poétique) – programová báseň, v ktorej formuloval
princípy symbolizmu; dôraz na hudobnosť verša, zmyslovú mnohotvárnosť
(zrakové, sluchové, čuchové a dotykové podnety).
Lyrický hrdina sa štylizuje do úlohy spovedníka.
Dielo predstavuje básnický impresionizmus – zachytenie vlastných nálad a
pocitov zo života.
Verlainovým životným pocitom je márny boj s nečinnosťou – vyjadruje ho
smutnými náladami.
Typickým prostriedkom je eufónia = esteticky pôsobivé usporiadanie hlások, čím
vzniká hudobnosť verša.
Charles Baudelaire
Tristan Corbiere
Jean Arthur Rimbaud
Stéphane Mallarmé
Paul Verlaine
CCHARLES BAUDELAIRE
1821 - 1867
francúzsky básnik - zakladateľ modernej
poézie
„Človek, ak chce byť skutočne dobrý,
musí mať silnú a bohatú obraznosť,
musí sa vedieť vžiť do druhého a do
mnohých iných. Strasti a slasti jeho
blížnych musia sa stať jeho vlastnými.
Predstavivosť je veľkým nástrojom
dobra a poézia k tomu výrazne
prispieva .“
Charles Baudelaire
KVETY ZLA
obsahujú 129 básní, ďalšie vydania 145 básní
Baudelaire aj jeho vydavateľ boli za ňu postavení pred súd, niektoré básne
boli zakázané (trestné stíhanie za urážku náboženskej etiky, morálky a
mravov).
autor sa sústredí na vlastné vnútro, búriace sa proti meštiackemu
deformovaniu životných hodnôt
pocity, poznanie a filozofiu moderného človeka približuje v
básnickej skratke, symboloch, metaforách
smútok je podtextom väčšiny Baudelairových básní
básnik sa zmieta medzi protikladmi, vyjadrenými vo veršoch kontrastnými
dvojicami: telo a duch, viera a nevera, neha a vzdor, pokora a vzbura, radosť
a zúfalstvo, bolesť a rozkoš
svojimi veršami pôsobí na rozum, zmysly a city človeka
básne vyústia v harmóniu, krásu nachádza v ošklivosti, šťastie v úsmeve
a poézii
„Vložil som do tejto hroznej knihy celé svoje srdce, celé svoje zmenené náboženstvo,
celú svoju nenávisť.“
( Baudelaire o zbierke Kvety zla)
Človek a more
Ty, človek slobodný, budeš vždy k moru ľnúť!
Je tvojím zrkadlom: hladina – duša tvoja
v nekonečnosti vĺn večného nepokoja
a duch tvoj – hlbina, má taktiež horkú chuť.
Rád pri ňom rozjímaš, sklonený nad obrazom,
do rúk ho naberáš, očami objímaš
a vše ťa vzruší des, čo zrazu v srdci máš
keď more zaryčí neskrotiteľným plačom.
Vy obidvaja ste temní a zastretí:
nepoznateľný si, človeče, priepasť bezdná,
ó, more hlbinné, nikto ťa, nikto nezná,
tak taj svoj strážite do seba zavretý!
A zatiaľ stáročia, čo nikto neporáta,
sa spolu rujete bez štipky súcitu,
tak veľmi ľúbiaci boj a smrť večitú,
ó, veční sokovia, nezmieriteľní bratia!
Mrcina
Rozpamätajte sa, čo videli sme, milá,
v to sladké ráno leta raz:
Mrcina príšerná v zákrute cesty hnila
na márach štrku, mraziac nás.
S nohami vo vzduchu jak žena nehanebná,
pálená vášňou, potiac jed,
nedbalo, cynicky rozčapovala stehná
a zduté brucho uprostred.
A slnce pražilo do tej prašiviny,
sťa rozpad zrýchliť chcelo by
a vrátiť prírode pôvodné prvky hliny
z demontovanej podoby.
A nebo videlo trs kostí v pyšnej kráse
ako kvet v plnom rozpuku.
Zápach tak drsný bol, že prehli ste sa v páse,
hotová omdlieť na lúku.
Jean Arthur Rimbaud
• 1854
+ 1891
jeho otec bol kapitánom pechoty, opustil rodinu so štyrmi deťmi
matka ho vychovávala prísne, na čo reagoval výbuchmi hnevu a
útekmi z domu. V krízových životných situáciách sa však vždy vracal
domov.
zoznámil sa s Verlainom, spolu žili v Paríži, v Anglicku, v Belgicku.
Získal si Verlainov obdiv a chorobnú náklonnosť a prispel k rozbitiu jeho
manželsta.
po dramatickom rozchode s Verlainom (po roztržke ho V. postrelil) prestal
písať poéziu a žil dobrodružným životom.
celé svoje dielo vytvoril vo veku od 15 do 19 rokov
jeho básne (najmä z prvého obdobia) sú spontánne, plné eufórie, poznačené
očarením zo života, voľnosťou, potulkami, prírodou, ženami
Do tlače pripravil Rimbaud iba jednu zbierku: POBYTY V PEKLE
Žijem teraz čo najzhýralejšie. Prečo? Chcem byť básnikom a pracujem, aby som
sa stal vidiacim. Vy to nepochopíte a takmer by som Vám to ani nevedel vysvetliť.
Ide o to, dôjsť k neznámemu rozrušením všetkých zmyslov. Je to veľké utrpenie,
ale treba byť silný, byť rodený básnik, a ja som spoznal, že som básnik. To nie je
moja vina. Nesprávne sa hovorí: Myslím. Malo by sa hovoriť: Myslí to vo mne. –
Prepáčte mi tú slovnú hračku. JA je niekto iný. Tým horšie pre drevo, keď si
uvedomí, že je husľami, a vysmieva sa nevedomým, ktorí sa hádajú o to, čomu
nerozumejú. Pre mňa nie ste učiteľom. Dávam Vám toto tu: je to satira, ako
hovoríte? Je to poézia? Vždy je to fantázia. – Ale prosím Vás, nepodčiarkujte ani
ceruzkou, a už vôbec nie myšlienkou...
Z listu G. Izambardovi z 13. mája 1871
V Zelenej krčmičke
(O piatej večer)
Už osem dní som si náporil na sandály
štrkom ciest. V Charleroi je koniec blúdeniu.
V Zelenej krčmičke na želanie mi dali
chlieb s maslom a šunku napoly studenú.
Šťastného, s nohami v zelenom tieni stola,
hneď zaujala ma prostá a nevinná
vzorková tapeta. Vchádzajúc skvostná bola,
keď blysla očami, prsnatá dievčina,
nie je z tých, tá by sa pri bozku nezatriasla!
S chichotom niesla mi ku chlebu hrudu masla
a k tomu údené na mise pod šunkou,
údené, biele a ružové, navoňané
cesnakom – a penu na pive v mojom džbáne
pozlátil papršlek, čo zostal po slnku.
(Preložil Ján Stacho)
Dekadencia (z franc. slova décadence - úpadok) bol smer, ktorý
našiel záľubu v stvárňovaní či vyjadrovaní nálad smútku,
pesimizmu, skepsy, nudy, morbídnosti (chorobnosť, úpadkovosť),
márnosti až opovrhovania životom (Nietzsche)
Časté sú pocity rozkladu a smrti.
Predstavitelia dekadencie sa snažia nájsť únik z reálneho sveta,
do sveta snov a mystiky, k viere v nadprirodzený život či k viere v
Boha. Často sa dekadentné tóny a motívy prelínajú so
symbolistickou tematikou.
Dekadent = označenie pre každého francúzskeho básnika, ktorý
opustil tradíciu v poézii
Básnici tento pohŕdavý názov prijali za svoj, aby demonštrovali, že
„úpadok“ sa netýka modernej poézie, ale mravného, politického
a hospodárskeho života meštianskej spoločnosti
Zdôrazňujú myšlienku „čistého umenia“ – l' art pour l‘
art (umenie pre umenie)
Literárny hrdina: štylizovaný ako rytier, kňaz umenia,
prorok, mág, dandy (fičúr, švihák, muž obliekajúci sa
podľa najnovšej módy)
Dekadentný erotizmus
Povznesené, až nenávistné stanovisko k žene (ako prekážka
mužovej duševnej dokonalosti)
Pohrávajú sa s perverziou (skazenosťou), narcizmom (záľuba v
sebe samom), amorálnosťou
Vyjadrujú depresie človeka konca storočia – „fin de siècle“
Raňajky v ateliéri-
typický dandy – ležérny postoj,
prázdny pohľad, predstieraný nezáujem a bezcieľnosť (E. Manet)
Baudelaire
Wilde
Mallarmé
D' Annunzio