Transcript Snímka 1

 MODERNA
= umelecké smery z konca 19. storočia
a zač. 20. storočia:
a) symbolizmus
b) dekadencia
c) impresionizmus



Prelom storočí priniesol rýchle striedanie viacerých umeleckých
smerov
Výskyt viacerých prúdov vedľa seba
Obdobie tzv. „...izmov“ – literárne smery zahrnuté do moderny


Spoločenská situácia – odraz v literatúre
Literárnu modernu zjednocuje zdôrazňovanie významu
autorského subjektu = citlivo reaguje na prítomnosť, dostáva sa do
sporu so spoločnosťou (v ktorom literárnom smere ste sa stretli s
podobnou reakciou?)
 Východiská




moderny:
francúzska dekadencia (úpadok)
realizmus – zobrazovali prítomnosť, mali racionálny prístup k
všetkým spoločenským problémom
rýchle životné tempo a rast sociálnych problémov prináša pocit
beznádeje a pesimizmu, zvyšuje sa bezradnosť indivídua
silnie kapitalistická spoločnosť (Anglicko, Francúzsko, Nemecko) –
prestávajú podporovať umenie, spoliehajú sa na vedu


Osvojovali si filozofiu Schopenhauera (voluntarizmus –
pokladá vôľu za základnú zložku poznania) a
Nietzscheho (nihilizmus – vyjadruje presvedčenie, že
nič na svete nemá absolútnu hodnotu alebo platnosť)
Snažili sa preniknúť hlbšie pod povrch skutočnosti
Parnasizmus
(podľa hory Parnas v Grécku) - vo francúzskej poézii smer,
ktorý sa snažil o dokonalú krásu, dôraz kládol na dokonalú formu; pestovali
tzv. čisté umenie (čistá lyrika). Téma a obsah neboli dôležité. Najväčšiu
pozornosť venovali jazyku, prozódii, forme básne. Inšpiráciu hľadali najmä
v dávnej minulosti, v antike.
Smer pomenovaný podľa obrazu C. Moneta Impression - Dojem,
vychádzajúce slnko
 Smer v maliarstve, chce zachytiť okamžitý dojem (Manet, Monet, Renoir,
Pissaro)
 Cieľ – zachytiť predmet/situáciu v jej momentálnej podobe, chvíľkový dojem
 Dôležité
 zmocnenie sa svetla v prírodnom prostredí, atmosféry a pohybu
farba a farebná škvrna - ako nositeľka výrazu (odmietali miešanie farieb)





Impresionizmus v literatúre:
bezprostrednosť a spontánnosť, uprednostňovanie zmyslového
vnímania, dojmov, zážitkov, nálad
jazyk je lyrický, bohatý na básnické prostriedky
prejavil sa najmä v lyrike – hlavným námetom je stále sa meniaca
krajina (motívy vĺn, hmly, oblakov), ktorú sa v poézii snažili
vyjadriť zvukmi, vynaliezavými rýmami a eufóniou, bohatou
obraznosťou a farebnými asociáciami
80. roky 19. st. – Francúzsko; reakcia na naturalizmus a parnasizmus
o výraz európskej kultúry a umenia po porážke Parížskej komúny
o snaží sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez vnímanie a estetický zážitok tvorcu,
básnik má skutočnosť, resp. svoje myšlienky sugerovať, vnuknúť inej osobe
o významným prostriedkom je náznak, symbol
o
a)
b)
c)
d)
e)
f)
Symbol – evokovanie rôznych nálad, mnohoznačnosť
básnických obrazov, čerpali z hudby (hľadali
výnimočné zvukové efekty
Syntéza – umenie chápali citovo, expresívne –
uspokojuje všetky zmysly naraz
Témy – sny, vízie, mystické zážitky, erotika, perverzita
Subjektívnosť – obsahom umenia je vnútorný svet
nálad
Dekoratívnosť
Idea – dielo by malo zobrazovať určitú ideu










V prozódii = narušenie tradícií
vznik voľného verša
hra s asociáciou (združovanie predstáv)
Výrazové prostriedky
cudzie výrazy
z liturgie (žalm, chorál, chrám, spoveď)
z prírodných vied (sféra, vesmír, zenit)
z filozofie (skepsa, indivíduum)
Vzťah k životu – iracionálny, únik od skutočnosti a jej problémov
Filozofické východisko – Herder, Kant, Hegel: nadraďovanie ducha
nad hmotou, nadraďovanie jednotlivca nad celok
(individualizmus)






Termín použil v r. 1884 Paul Verlaine
Francúzski básnici poslednej tretiny 19. storočia postihnutí
kliatbou oficiálnej buržoáznej spoločnosti
Svojou tvorbou i bohémskym (neviazaným, ľahkomyseľným)
spôsobom života vedome negovali alebo aspoň ignorovali jej
mravné, politické, náboženské i estetické normy
Odmietali utilitárnosť (prospechárstvo) a pokrytectvo
Písali protitradičné verše odvážnej imaginácie, iracionálneho,
sarkastického a zatrpknutého obsahu
Označenie „prekliati básnici“ priliehavo vystihlo situáciu, keď sa
táto revolta stáva varovným signálom spoločenskej krízy
Básnické umenie (Art poétique) – programová báseň, v ktorej formuloval
princípy symbolizmu; dôraz na hudobnosť verša, zmyslovú mnohotvárnosť
(zrakové, sluchové, čuchové a dotykové podnety).
Lyrický hrdina sa štylizuje do úlohy spovedníka.
Dielo predstavuje básnický impresionizmus – zachytenie vlastných nálad a
pocitov zo života.
Verlainovým životným pocitom je márny boj s nečinnosťou – vyjadruje ho
smutnými náladami.
Typickým prostriedkom je eufónia = esteticky pôsobivé usporiadanie hlások, čím
vzniká hudobnosť verša.
Charles Baudelaire
Tristan Corbiere
Jean Arthur Rimbaud
Stéphane Mallarmé
Paul Verlaine
CCHARLES BAUDELAIRE
1821 - 1867
francúzsky básnik - zakladateľ modernej
poézie
„Človek, ak chce byť skutočne dobrý,
musí mať silnú a bohatú obraznosť,
musí sa vedieť vžiť do druhého a do
mnohých iných. Strasti a slasti jeho
blížnych musia sa stať jeho vlastnými.
Predstavivosť je veľkým nástrojom
dobra a poézia k tomu výrazne
prispieva .“
Charles Baudelaire
KVETY ZLA
obsahujú 129 básní, ďalšie vydania 145 básní
Baudelaire aj jeho vydavateľ boli za ňu postavení pred súd, niektoré básne
boli zakázané (trestné stíhanie za urážku náboženskej etiky, morálky a
mravov).
autor sa sústredí na vlastné vnútro, búriace sa proti meštiackemu
deformovaniu životných hodnôt
pocity, poznanie a filozofiu moderného človeka približuje v
básnickej skratke, symboloch, metaforách
smútok je podtextom väčšiny Baudelairových básní
básnik sa zmieta medzi protikladmi, vyjadrenými vo veršoch kontrastnými
dvojicami: telo a duch, viera a nevera, neha a vzdor, pokora a vzbura, radosť
a zúfalstvo, bolesť a rozkoš
svojimi veršami pôsobí na rozum, zmysly a city človeka
básne vyústia v harmóniu, krásu nachádza v ošklivosti, šťastie v úsmeve
a poézii
„Vložil som do tejto hroznej knihy celé svoje srdce, celé svoje zmenené náboženstvo,
celú svoju nenávisť.“
( Baudelaire o zbierke Kvety zla)
Človek a more
Ty, človek slobodný, budeš vždy k moru ľnúť!
Je tvojím zrkadlom: hladina – duša tvoja
v nekonečnosti vĺn večného nepokoja
a duch tvoj – hlbina, má taktiež horkú chuť.
Rád pri ňom rozjímaš, sklonený nad obrazom,
do rúk ho naberáš, očami objímaš
a vše ťa vzruší des, čo zrazu v srdci máš
keď more zaryčí neskrotiteľným plačom.
Vy obidvaja ste temní a zastretí:
nepoznateľný si, človeče, priepasť bezdná,
ó, more hlbinné, nikto ťa, nikto nezná,
tak taj svoj strážite do seba zavretý!
A zatiaľ stáročia, čo nikto neporáta,
sa spolu rujete bez štipky súcitu,
tak veľmi ľúbiaci boj a smrť večitú,
ó, veční sokovia, nezmieriteľní bratia!
Mrcina
Rozpamätajte sa, čo videli sme, milá,
v to sladké ráno leta raz:
Mrcina príšerná v zákrute cesty hnila
na márach štrku, mraziac nás.
S nohami vo vzduchu jak žena nehanebná,
pálená vášňou, potiac jed,
nedbalo, cynicky rozčapovala stehná
a zduté brucho uprostred.
A slnce pražilo do tej prašiviny,
sťa rozpad zrýchliť chcelo by
a vrátiť prírode pôvodné prvky hliny
z demontovanej podoby.
A nebo videlo trs kostí v pyšnej kráse
ako kvet v plnom rozpuku.
Zápach tak drsný bol, že prehli ste sa v páse,
hotová omdlieť na lúku.
Jean Arthur Rimbaud
• 1854
+ 1891
 jeho otec bol kapitánom pechoty, opustil rodinu so štyrmi deťmi
 matka ho vychovávala prísne, na čo reagoval výbuchmi hnevu a
útekmi z domu. V krízových životných situáciách sa však vždy vracal
domov.
 zoznámil sa s Verlainom, spolu žili v Paríži, v Anglicku, v Belgicku.
Získal si Verlainov obdiv a chorobnú náklonnosť a prispel k rozbitiu jeho
manželsta.
 po dramatickom rozchode s Verlainom (po roztržke ho V. postrelil) prestal
písať poéziu a žil dobrodružným životom.
 celé svoje dielo vytvoril vo veku od 15 do 19 rokov
 jeho básne (najmä z prvého obdobia) sú spontánne, plné eufórie, poznačené
očarením zo života, voľnosťou, potulkami, prírodou, ženami
Do tlače pripravil Rimbaud iba jednu zbierku: POBYTY V PEKLE
Žijem teraz čo najzhýralejšie. Prečo? Chcem byť básnikom a pracujem, aby som
sa stal vidiacim. Vy to nepochopíte a takmer by som Vám to ani nevedel vysvetliť.
Ide o to, dôjsť k neznámemu rozrušením všetkých zmyslov. Je to veľké utrpenie,
ale treba byť silný, byť rodený básnik, a ja som spoznal, že som básnik. To nie je
moja vina. Nesprávne sa hovorí: Myslím. Malo by sa hovoriť: Myslí to vo mne. –
Prepáčte mi tú slovnú hračku. JA je niekto iný. Tým horšie pre drevo, keď si
uvedomí, že je husľami, a vysmieva sa nevedomým, ktorí sa hádajú o to, čomu
nerozumejú. Pre mňa nie ste učiteľom. Dávam Vám toto tu: je to satira, ako
hovoríte? Je to poézia? Vždy je to fantázia. – Ale prosím Vás, nepodčiarkujte ani
ceruzkou, a už vôbec nie myšlienkou...
Z listu G. Izambardovi z 13. mája 1871
V Zelenej krčmičke
(O piatej večer)
Už osem dní som si náporil na sandály
štrkom ciest. V Charleroi je koniec blúdeniu.
V Zelenej krčmičke na želanie mi dali
chlieb s maslom a šunku napoly studenú.
Šťastného, s nohami v zelenom tieni stola,
hneď zaujala ma prostá a nevinná
vzorková tapeta. Vchádzajúc skvostná bola,
keď blysla očami, prsnatá dievčina,
nie je z tých, tá by sa pri bozku nezatriasla!
S chichotom niesla mi ku chlebu hrudu masla
a k tomu údené na mise pod šunkou,
údené, biele a ružové, navoňané
cesnakom – a penu na pive v mojom džbáne
pozlátil papršlek, čo zostal po slnku.
(Preložil Ján Stacho)





Dekadencia (z franc. slova décadence - úpadok) bol smer, ktorý
našiel záľubu v stvárňovaní či vyjadrovaní nálad smútku,
pesimizmu, skepsy, nudy, morbídnosti (chorobnosť, úpadkovosť),
márnosti až opovrhovania životom (Nietzsche)
Časté sú pocity rozkladu a smrti.
Predstavitelia dekadencie sa snažia nájsť únik z reálneho sveta,
do sveta snov a mystiky, k viere v nadprirodzený život či k viere v
Boha. Často sa dekadentné tóny a motívy prelínajú so
symbolistickou tematikou.
Dekadent = označenie pre každého francúzskeho básnika, ktorý
opustil tradíciu v poézii
Básnici tento pohŕdavý názov prijali za svoj, aby demonštrovali, že
„úpadok“ sa netýka modernej poézie, ale mravného, politického
a hospodárskeho života meštianskej spoločnosti






Zdôrazňujú myšlienku „čistého umenia“ – l' art pour l‘
art (umenie pre umenie)
Literárny hrdina: štylizovaný ako rytier, kňaz umenia,
prorok, mág, dandy (fičúr, švihák, muž obliekajúci sa
podľa najnovšej módy)
Dekadentný erotizmus
Povznesené, až nenávistné stanovisko k žene (ako prekážka
mužovej duševnej dokonalosti)
Pohrávajú sa s perverziou (skazenosťou), narcizmom (záľuba v
sebe samom), amorálnosťou
Vyjadrujú depresie človeka konca storočia – „fin de siècle“
Raňajky v ateliéri-
typický dandy – ležérny postoj,
prázdny pohľad, predstieraný nezáujem a bezcieľnosť (E. Manet)
Baudelaire
Wilde
Mallarmé
D' Annunzio