Transcript Dekadencia

 MODERNA
= umelecké smery z konca 19. storočia
a zač. 20. storočia:
a) symbolizmus
b) dekadencia
c) impresionizmus



Prelom storočí priniesol rýchle striedanie viacerých umeleckých
smerov
Výskyt viacerých prúdov vedľa seba
Obdobie tzv. „...izmov“ – literárne smery zahrnuté do moderny


Spoločenská situácia – odraz v literatúre
Literárnu modernu zjednocuje zdôrazňovanie významu
autorského subjektu =˃ citlivo reaguje na prítomnosť, dostáva sa do
sporu so spoločnosťou (v ktorom literárnom smere ste sa stretli s
podobnou reakciou?)
 Východiská




moderny:
francúzska dekadencia
realizmus – zobrazovali prítomnosť, mali racionálny prístup k
všetkým spoločenským problémom
rýchle životné tempo a rast sociálnych problémov prináša pocit
beznádeje a pesimizmu, zvyšuje sa bezradnosť indivídua
silnie kapitalistická spoločnosť (Anglicko, Francúzsko, Nemecko) –
prestávajú podporovať umenie, spoliehajú sa na vedu


Osvojovali si filozofiu Schopenhauera (voluntarizmus –
pokladá vôľu za základnú zložku poznania) a
Nietzscheho (nihilizmus – vyjadruje presvedčenie, že
nič na svete nemá absolútnu hodnotu alebo platnosť)
Snažili sa preniknúť hlbšie pod povrch skutočnosti
Parnasizmus
(podľa hory Parnas v Grécku) - vo francúzskej poézii smer,
ktorý sa snažil o dokonalú krásu, dôraz kládol na dokonalú formu; pestovali
tzv. čisté umenie. Téma a obsah neboli dôležité. Najväčšiu pozornosť
venovali jazyku, prozódii, forme básne. Inšpiráciu hľadali najmä v dávnej
minulosti, v antike.
80. r. 19. st. – Francúzsko; reakcia na naturalizmus a parnasizmus
o Výraz európskej kultúry a umenia po porážke Parížskej komúny
o Snaží sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez vnímanie a estetický zážitok tvorcu,
básnik má skutočnosť, resp. svoje myšlienky sugerovať, vnuknúť inej osobe
o Významným prostriedkom je náznak, symbol
o
a)
b)
c)
d)
e)
f)
Symbol – evokovanie rôznych nálad, mnohoznačnosť
básnických obrazov, čerpali z hudby (hľadali
výnimočné zvukové efekty
Syntéza – umenie chápali citovo, expresívne –
uspokojuje všetky zmysly naraz
Témy – sny, vízie, mystické zážitky, erotika, perverzita
Subjektívnosť – obsahom umenia je vnútorný svet
nálad
Dekoratívnosť
Idea – dielo by malo zobrazovať určitú ideu










V prozódii = narušenie tradícií
vznik voľného verša
hra s asociáciou (združovanie predstáv)
Výrazové prostriedky
cudzie výrazy
z liturgie (žalm, chorál, chrám, spoveď)
z prírodných vied (sféra, vesmír, zenit)
z filozofie (skepsa, indivíduum)
Vzťah k životu – iracionálny, únik od skutočnosti a jej problémov
Filozofické východisko – Herder, Kant, Hegel: nadraďovanie ducha
nad hmotou, nadraďovanie jednotlivca nad celok
(individualizmus)
Smer pomenovaný podľa obrazu C. Moneta Impression - Dojem,
vychádzajúce slnko
 Smer v maliarstve, chce zachytiť okamžitý dojem (Manet, Monet, Renoir,
Pissaro)
 Cieľ – zachytiť predmet/situáciu v jej momentálnej podobe, chvíľkový dojem
 Dôležité
 zmocnenie sa svetla v prírodnom prostredí, atmosféry a pohybu
farba a farebná škvrna - ako nositeľka výrazu (odmietali miešanie farieb)





Impresionizmus v literatúre:
bezprostrednosť a spontánnosť, uprednostňovanie zmyslového
vnímania, dojmov, zážitkov, nálad
jazyk je lyrický, bohatý na básnické prostriedky
prejavil sa najmä v lyrike – hlavným námetom je stále sa meniaca
krajina (motívy vĺn, hmly, oblakov), ktorú sa v poézii snažili
vyjadriť zvukmi, vynaliezavými rýmami a eufóniou, bohatou
obraznosťou a farebnými asociáciami






Termín použil v r. 1884 Paul Verlaine
Francúzski básnici poslednej tretiny 19. storočia postihnutí
kliatbou oficiálnej buržoáznej spoločnosti
Svojou tvorbou i bohémskym (neviazaným, ľahkomyseľným)
spôsobom života vedome negovali alebo aspoň ignorovali jej
mravné, politické, náboženské i estetické normy
Odmietali utilitárnosť (prospechárstvo) a pokrytectvo
Písali protitradičné verše odvážnej imaginácie, iracionálneho,
sarkastického a zatrpklého obsahu
Označenie „prekliati básnici“ priliehavo vystihlo situáciu, keď sa
táto revolta stáva varovným signálom spoločenskej krízy
Charles Baudelaire
Tristan Corbiere
Jean Arthur Rimbaud
Stéphane Mallarmé
Paul Verlaine





Dekadencia (z franc. slova décadence - úpadok) bol smer, ktorý
našiel záľubu v stvárňovaní či vyjadrovaní nálad smútku,
pesimizmu, skepsy, nudy, morbídnosti (chorobnosť, úpadkovosť),
márnosti až opovrhovania životom (Nietzsche)
Časté sú pocity rozkladu a smrti.
Predstavitelia dekadencie sa snažia nájsť únik z reálneho sveta,
do sveta snov a mystiky, k viere v nadprirodzený život či k viere v
Boha. Často sa dekadentné tóny a motívy prelínajú so
symbolistickou tematikou.
Dekadent = označenie pre každého francúzskeho básnika, ktorý
opustil tradíciu v poézii
Básnici tento pohŕdavý názov prijali za svoj, aby demonštrovali, že
„úpadok“ sa netýka modernej poézie, ale mravného, politického
a hospodárskeho života meštianskej spoločnosti






Zdôrazňujú myšlienku „čistého umenia“ – l' art pour l‘
art (umenie pre umenie)
Literárny hrdina: štylizovaný ako rytier, kňaz umenia,
prorok, mág, dandy (fičúr, švihák, muž obliekajúci sa
podľa najnovšej módy
Dekadentný erotizmus
Povznesené, až nenávistné stanovisko k žene (ako prekážka
mužovej duševnej dokonalosti
Pohrávajú sa s perverziou (skazenosťou), narcizmom (záľuba v
sebe samom), amorálnosťou
Vyjadrujú depresie človeka konca storočia – „fin de siècle“
Raňajky v ateliéri-
typický dandy – ležérny postoj,
prázdny pohľad, predstieraný nezáujem a bezcieľnosť (E. Manet)
Baudelaire
Wilde
Mallarmé
D' Annunzio