Transcript Dekadencia
MODERNA
= umelecké smery z konca 19. storočia
a zač. 20. storočia:
a) symbolizmus
b) dekadencia
c) impresionizmus
Prelom storočí priniesol rýchle striedanie viacerých umeleckých
smerov
Výskyt viacerých prúdov vedľa seba
Obdobie tzv. „...izmov“ – literárne smery zahrnuté do moderny
Spoločenská situácia – odraz v literatúre
Literárnu modernu zjednocuje zdôrazňovanie významu
autorského subjektu =˃ citlivo reaguje na prítomnosť, dostáva sa do
sporu so spoločnosťou (v ktorom literárnom smere ste sa stretli s
podobnou reakciou?)
Východiská
moderny:
francúzska dekadencia
realizmus – zobrazovali prítomnosť, mali racionálny prístup k
všetkým spoločenským problémom
rýchle životné tempo a rast sociálnych problémov prináša pocit
beznádeje a pesimizmu, zvyšuje sa bezradnosť indivídua
silnie kapitalistická spoločnosť (Anglicko, Francúzsko, Nemecko) –
prestávajú podporovať umenie, spoliehajú sa na vedu
Osvojovali si filozofiu Schopenhauera (voluntarizmus –
pokladá vôľu za základnú zložku poznania) a
Nietzscheho (nihilizmus – vyjadruje presvedčenie, že
nič na svete nemá absolútnu hodnotu alebo platnosť)
Snažili sa preniknúť hlbšie pod povrch skutočnosti
Parnasizmus
(podľa hory Parnas v Grécku) - vo francúzskej poézii smer,
ktorý sa snažil o dokonalú krásu, dôraz kládol na dokonalú formu; pestovali
tzv. čisté umenie. Téma a obsah neboli dôležité. Najväčšiu pozornosť
venovali jazyku, prozódii, forme básne. Inšpiráciu hľadali najmä v dávnej
minulosti, v antike.
80. r. 19. st. – Francúzsko; reakcia na naturalizmus a parnasizmus
o Výraz európskej kultúry a umenia po porážke Parížskej komúny
o Snaží sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez vnímanie a estetický zážitok tvorcu,
básnik má skutočnosť, resp. svoje myšlienky sugerovať, vnuknúť inej osobe
o Významným prostriedkom je náznak, symbol
o
a)
b)
c)
d)
e)
f)
Symbol – evokovanie rôznych nálad, mnohoznačnosť
básnických obrazov, čerpali z hudby (hľadali
výnimočné zvukové efekty
Syntéza – umenie chápali citovo, expresívne –
uspokojuje všetky zmysly naraz
Témy – sny, vízie, mystické zážitky, erotika, perverzita
Subjektívnosť – obsahom umenia je vnútorný svet
nálad
Dekoratívnosť
Idea – dielo by malo zobrazovať určitú ideu
V prozódii = narušenie tradícií
vznik voľného verša
hra s asociáciou (združovanie predstáv)
Výrazové prostriedky
cudzie výrazy
z liturgie (žalm, chorál, chrám, spoveď)
z prírodných vied (sféra, vesmír, zenit)
z filozofie (skepsa, indivíduum)
Vzťah k životu – iracionálny, únik od skutočnosti a jej problémov
Filozofické východisko – Herder, Kant, Hegel: nadraďovanie ducha
nad hmotou, nadraďovanie jednotlivca nad celok
(individualizmus)
Smer pomenovaný podľa obrazu C. Moneta Impression - Dojem,
vychádzajúce slnko
Smer v maliarstve, chce zachytiť okamžitý dojem (Manet, Monet, Renoir,
Pissaro)
Cieľ – zachytiť predmet/situáciu v jej momentálnej podobe, chvíľkový dojem
Dôležité
zmocnenie sa svetla v prírodnom prostredí, atmosféry a pohybu
farba a farebná škvrna - ako nositeľka výrazu (odmietali miešanie farieb)
Impresionizmus v literatúre:
bezprostrednosť a spontánnosť, uprednostňovanie zmyslového
vnímania, dojmov, zážitkov, nálad
jazyk je lyrický, bohatý na básnické prostriedky
prejavil sa najmä v lyrike – hlavným námetom je stále sa meniaca
krajina (motívy vĺn, hmly, oblakov), ktorú sa v poézii snažili
vyjadriť zvukmi, vynaliezavými rýmami a eufóniou, bohatou
obraznosťou a farebnými asociáciami
Termín použil v r. 1884 Paul Verlaine
Francúzski básnici poslednej tretiny 19. storočia postihnutí
kliatbou oficiálnej buržoáznej spoločnosti
Svojou tvorbou i bohémskym (neviazaným, ľahkomyseľným)
spôsobom života vedome negovali alebo aspoň ignorovali jej
mravné, politické, náboženské i estetické normy
Odmietali utilitárnosť (prospechárstvo) a pokrytectvo
Písali protitradičné verše odvážnej imaginácie, iracionálneho,
sarkastického a zatrpklého obsahu
Označenie „prekliati básnici“ priliehavo vystihlo situáciu, keď sa
táto revolta stáva varovným signálom spoločenskej krízy
Charles Baudelaire
Tristan Corbiere
Jean Arthur Rimbaud
Stéphane Mallarmé
Paul Verlaine
Dekadencia (z franc. slova décadence - úpadok) bol smer, ktorý
našiel záľubu v stvárňovaní či vyjadrovaní nálad smútku,
pesimizmu, skepsy, nudy, morbídnosti (chorobnosť, úpadkovosť),
márnosti až opovrhovania životom (Nietzsche)
Časté sú pocity rozkladu a smrti.
Predstavitelia dekadencie sa snažia nájsť únik z reálneho sveta,
do sveta snov a mystiky, k viere v nadprirodzený život či k viere v
Boha. Často sa dekadentné tóny a motívy prelínajú so
symbolistickou tematikou.
Dekadent = označenie pre každého francúzskeho básnika, ktorý
opustil tradíciu v poézii
Básnici tento pohŕdavý názov prijali za svoj, aby demonštrovali, že
„úpadok“ sa netýka modernej poézie, ale mravného, politického
a hospodárskeho života meštianskej spoločnosti
Zdôrazňujú myšlienku „čistého umenia“ – l' art pour l‘
art (umenie pre umenie)
Literárny hrdina: štylizovaný ako rytier, kňaz umenia,
prorok, mág, dandy (fičúr, švihák, muž obliekajúci sa
podľa najnovšej módy
Dekadentný erotizmus
Povznesené, až nenávistné stanovisko k žene (ako prekážka
mužovej duševnej dokonalosti
Pohrávajú sa s perverziou (skazenosťou), narcizmom (záľuba v
sebe samom), amorálnosťou
Vyjadrujú depresie človeka konca storočia – „fin de siècle“
Raňajky v ateliéri-
typický dandy – ležérny postoj,
prázdny pohľad, predstieraný nezáujem a bezcieľnosť (E. Manet)
Baudelaire
Wilde
Mallarmé
D' Annunzio