Transcript Svetová a slovenská literárna moderna

• v druhej polovici 19. storočia sa začína v literatúre rýchlejšie striedanie
škôl, smerov a prúdov
• zmeny vyplývajú s nových spoločenských pomerov, súvisia s nástupom
kapitalizmu a s diferenciáciou spoločenských tried
• príklon k revolučnému hnutiu
• mnohí autori sa snažili o „čisté umenie“ (umenie bez spoločenskej
angažovanosti)
• vznikali viaceré umelecké smery ovplyvnené pesimizmom a nevôľou voči
objektívnym hodnotám, skepsou a individualizmom
• reakciou na vtedajšie spoločenské rozpory bol vznik literárnej moderny,
ktorá znamenala výrazné individuálne stvárnenie skutočnosti
• aktívny odpor umelcov voči meštianskej morálke
• čiastočne súvisí s romantizmom (rozpor medzi snom a skutočnosťou)
Symbolizmus:
Vznikol vo Francúzsku. Názov smeru je odvodený z gréckeho slova
symbolón – znak. Autori sa nevyjadrujú priamo, ale prostredníctvom
symbolov (topole – symbol osamelého, smutného človeka, čierna farba
– symbol smútku,...). Symbol je teda základný vyjadrovací nástroj. Básne
sú založené na obraznosti, predstavivosti a hudobnosti. Básne vyjadrujú
smútok, skepsu, osamelosť autorov, nový priestor básnici hľadali
v neskutočne, sne, mimo reality.
Básne sú zamerané na subjektívne pocity autora, na básnikovo „ja“.
Básnici využívali asociáciu, zmyslové vnímanie skutočnosti a voľný
verš.
Dekadencia
Francúzsky literárny smer 19. storočia. Básnici, ktorí opustili tradíciu
v poézii. Postupne sa uvedeným termínom označovali básnici, ktorí sa
zjednotili v myšlienke čistého umenia. Názov pochádza zo slova décadence
– úpadok. Názov pôvodne slúžil ako hanlivý názov francúzskej poézie
z konca 19. storočia, ktorá pohŕdala dobovou meštianskou kultúrou a jej
tradíciami. Presadzoval krajný individualizmus. Jeho tvorcovia boli
považovaní za skazených a zvrátených najmä kvôli témam vo svojej
literárnej tvorbe. Dominovali u nich témy smrti, rozkladu, pesimizmu,
hazardu so životom, erotické témy, téma neúctivého vzťahu k Bohu, oslava
Satana,... Neexistovalo pre nich nič, čo by im poskytovalo nádej a zmysel
existencie.
Impresionizmus:
Francúzsky smer 19. storočia. Pôvodne vznikol ako hudobný a výtvarný smer.
Z latinského slova impressio – dojem.
Odmietal reálne zobrazenie sveta a skutočnosti. Dôraz kládol na zachytenie
dojmu, ktorý istý objekt vyvoláva, na zachytenie atmosféry. Impresionisti
veľmi často zachytávali svetlo, istú chvíľu, moment, okamih.
Snažia sa zachytiť aj sluchové a zrakové dojmy napr. z krajiny.
Lyrici chápali slovo ako hudobný element a zdôrazňovali hudobnosť verša.
Veľmi silný vplyv v tvorbe impresionistov mal senzualizmus – filozofický smer,
ktorý tvrdí, že svet sa dá spoznávať pomocou zmyslov, zachytiť pomocou
výrazov označujúcich zvuky, farby,...
Impresionisti výrazne pracovali s tzv. synestéziou.
Názov synestézia pochádza z gréckeho slova syn – spolu, aistesis – vnem,
spája
nezlučiteľné zmyslové vnemy, napr. chuť a čuch.
Využíva veľmi nezvyčajné prirovnania – široká ako noc, široká ako jas, ...
• uvedený termín prvýkrát použil Paul Verlaine
• označoval umelcov, ktorí sa v spoločnosti cítili osamotení
a nepochopení
• hlavnými predstaviteľmi boli J. A. Rimbaud, Stéphan
Mallarmé, Charles Baudelaire a ďalší
•
•
•
•
básnik, prekladateľ, výtvarný a literárny kritik
predstaviteľ francúzskej literatúry
jeden z predstaviteľov tzv. prekliatych básnikov
Charles Baudelaire je často označovaný za zakladateľa literárneho
symbolizmu
Tvorba:
• Kvety zla – zbierka básní (Človek a more, Mrcina,...)
• Malé básne v próze – zbierka básní
• rozvíjala sa na prelome 19. a 20. storočia (1900 – 1918)
• Slovensko bolo naďalej súčasťou Rakúsko - Uhorska, v ktorom prebiehal
v uvedenom období výrazný rozvoj priemyslu a hospodárstva, budovanie
železničnej dopravy
• práve Slovensko sa stáva najpriemyselnejšou časťou Rakúsko - Uhorska
• na jednej strane rozvoj, ktorý ale priniesol dravé podnikateľské prostredie,
ktoré zhoršovalo životné podmienky slovenských roľníkov
• slovenský ľud sa dostal do veľmi ťažkej situácie, mnohí Slováci masovo
odchádzali za prácou do Ameriky, Austrálie,...
• počet ľudí slovenskej národnosti klesal a zároveň rástol útlak nášho národa
• spoločenský život takmer vôbec neexistoval, neexistovala ani nejaká
programová línia, ktorá by určovala, ktorým smerom sa má národ uberať
• do ťažkej situácie zasiahla 1. svetová vojna.
• do slovenskej literatúry prenikajú nové myšlienkové prúdy, nové témy
a noví autori
• v predchádzajúcom období autori boli akoby verejnými činiteľmi, ktorí celú
svoju tvorbu zamerali na obhajobu národa
• mladí autori prinášajú do literatúry moderné prvky a výrazne ju obohacujú
• chcú, aby autor bol tvorivou osobnosťou, ktorá presadzuje svoj názor
a nemá povinnosť hájiť národné záujmy
• svoju tvorbu uverejňovali predovšetkým v časopisoch – Dennica, Slovenské
pohľady, Živena, Černokňažník, Prúdy,...
• veľký vplyv na ich tvorbu mali predovšetkým slovenskí romantickí básnici
a francúzski prekliati básnici (Verlaine, Baudelaire, Rimbaud,...)
Hlavní predstavitelia slovenskej literárnej moderny: Ivan Krasko, Janko
Jesenský, Vladimír Roy, Ivan Gall, Andrej Klas, Hana Horáková, František
Votruba
Ivan Krasko (1876 – Lukovištia – 1958 – Bratislava)
• hlavný predstaviteľ a zakladateľ slovenskej literárnej moderny
• vlastným menom Ing. Ján Botto
Literárna tvorba:
• NOX ET SOLITUDO – básnická skladba – 1909, (Vesper dominicae,
Jehovah, Topole, Zmráka sa,....)
• VERŠE – básnická skladba – 1912
• LIST MŔTVEMU – lyrická próza,...
• Vypracovala: Lenka Bobulová 5.H