Obchodné právo I.

Prednáška 2. 10. 2012 Prof.JUDr. Mária Patakyová, PhD.

Pojmy obchodného práva

 Triáda pojmov podnikateľ – podnik – obchodné meno

Subjekty OP

 Podnikatelia – protokolovaní (zapísané osoby v OR)  Podnikatelia – neprotokolovaní  Súťažitelia  Spotrebitelia  Štát – štátne orgány, VPI  Zahraniční podnikatelia (§21, §23)  Entity

Entita ???

    §22 OBZ:

Právnu spôsobilosť, ktorú má iná než zahraničná FO podľa právneho poriadku, podľa ktorého bola založená má takisto v oblasti slovenského PP.

Vyjadrenie inkorporačnej zásady Iný nositeľ práv a povinností ako fyzická osoba Status podnikateľa - §23 OBZ: „

ZO, ktoré majú právo podnikať v zahraničí sa pokladajú za podnikateľa podľa tohto zákona.“

Spoločnosť podľa ZoFEu

Vymedzenie v č l. 54 ods. 2 ZFEU je ve ľ mi obsiahle: „ Spolo č nos ť ami sa rozumejú spolo č nosti zalo ž ené pod ľ a ob č ianskeho alebo obchodného práva, vrátane spolo č ností dru ž stevných, rovnako ako aj iné právnické osoby verejného alebo súkromného práva s výnimkou neziskových spolo č ností

“.

[1] [1]

II Vo vymedzení rozhodnutia SD ES Factortame

Spoločnosť = právnická osoba ?

 Zo záverov CARTESIO (C-210/2006) vyplýva, že NIE  Vplyv na interpretáciu § 26 ods. 1 pri akceptovaní mobility spoločnosti podľa čl. 54 ZFEU

Podnik

 Predmet právnych vzťahov  V európskom práve vymedzenie judikatúrou v oblasti súťažného práva -- ) rozhodujúci znak autonómia tvorby vôle  V slovenskom práve – právny pojem (hromadná vec - záložné právo, § 151d ods.

1 Obč.Z)

 Právo k podniku ako majetku

sui generis

je v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky chránené ako právo vlastnícke – „každý má právo vlastniť majetok“.

Predmet právnych vzťahov

 Podnik je v zmysle § 118 ods. 1 OZ spôsobilým predmetom právnych vzťahov, nakoľko môže byť predmetom súkromnoprávnej dispozície, ale aj výkonu rozhodnutia ( § 179 EP), ako aj formou speňaženia majetku úpadcu (§ 92 KR). Podnik je spôsobilým predmetom dedenia (§ 175e ods.

4 OSP), resp. predmetom odúmrte (§ 462 OZ). Podnik môže byť predmetom záložného práva (§ 151d, 151f OZ a § 71 KR).

Dispozícia s podnikom

 Súkromnoprávnu dispozíciu s podnikom v kontexte úpravy Obchodného zákonníka predstavuje predaj podniku alebo jeho časti (§ 476), vklad podniku alebo jeho časti do spoločnosti (§ 59 ods. 4), v rámci ktorej sú súčasťou prevodu aj záväzky súvisiace s podnikom.

verejnoprávne oprávnenia

 K prevoditeľným právam v rámci zmluvného prevodu podniku nie je možné priradiť verejnoprávne oprávnenia na podnikateľskú činnosť a súvisiace verejnoprávne oprávnenia (napr. živnostenský list, koncesia podľa § 10 ods. 6 ŽZ, licencia podľa § 50 zákona č. 308/2000 Z. z., o vysielaní a retransmisii, licencie dovozné a vývozné podľa § 6 vyhlášky č. 15/1998 Z. z.), rovnako povinnosti verejnoprávneho charakteru nie je možné subsumovať pod súkromnoprávne záväzky prevodu schopné pri predaji podniku (na rozdiel od univerzálnej sukcesie).

ZSR 53/2005:

 Platenie dane nie je možné v súvislosti s výkladom a aplikáciou ustanovenia § 477 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., obchodného zákonníka podradiť pod záväzky v zmysle súkromného práva. Ide o platbu v prospech štátu na základe zákona bez toho, aby štát poskytoval daňovému subjektu na túto platbu akýkoľvek ekvivalent. Daňová povinnosť je verejnoprávnou povinnosťou, preto dohoda uzatvorená s treťou osobu o prevode daňovej povinnosti je voči daňovému orgánu právne neúčinná. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2005, sp. zn. 2 Sž – o - KS 56/04).

Znaky podnikateľov – sídlo, miesto podnikania



ZSR 11/2000:

Na prerokovanie sporu v obchodných veciach je miestne príslušný súd, v obvode ktorého má žalovaný ako samostatne hospodáriaci roľník miesto podnikania, a ktoré je zapísané v evidencii obecného úradu. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 4. 1999, sp. zn. Ndob 206/99).

ZSR 36/2002:



Stanovisko

trestného kolégia Najvyššieho súdu SR z 5. 4. 2002 na zjednotenie výkladu znakov trestného činu podvodu podľa § 250 TrZ u páchateľa, ktorý podpíše vyhlásenie, že nevykonáva žiadnu podnikateľskú ani inú relevantnú činnosť, v dôsledku čoho poberá zvýšenie tarifného platu za nepodnikanie, vykonáva však napr. činnosť vyplývajúcu – z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Tz 16/99 alebo 5 Tz 2/2001.

Držanie podnikateľského oprávnenia

 I. Z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 TrZ „uvedie niekoho do omylu“ nie je rozhodujúce, že obvinený poberá zvýšenie tarifného platu napriek tomu, že je držiteľom živnostenského oprávnenia, lebo samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej, resp. živnostenskej činnosti nemožno ešte považovať za podnikanie, t. j. za činnosť predpokladanú v § 2 ods. 1 OBZ, resp. § 2 ŽZ. Rozhodujúce z uvedeného hľadiska je, či obvinený na podklade živnostenského oprávnenia podnikateľskú činnosť skutočne vykonával a túto okolnosť zatajil pred kompetentným orgánom v úmysle, aby dosiahol priznanie a vyplácanie percentuálneho zvýšenia tarifného platu.

Majetková účasť v spoločnosti

 II. Majetková účasť v obchodnej spoločnosti sama osebe nie je podnikaním, ale formou dispozície s vlastným majetkom, ktorá neodporuje zákonu. Podnikaním spoločnosti, v ktorej má obvinený majetkový podiel, je až činnosť subjektu obchodnoprávnych vzťahov prostredníctvom štatutárneho orgánu, pokiaľ spĺňa znaky uvedené v § 2 ods. 1 OBZ.

ZSR 47/2005

 Samotná účasť žalobcu, ako spoločníka v obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným, nie je vykonávaním jeho vlastnej podnikateľskej činnosti, ale je len určitou formou dispozície s vlastným majetkom, oprávňujúcou ho podieľať sa na výkone práv a povinností vyplývajúcich z jeho kapitálovej účasti v spoločnosti. Vykonávaním, resp. prevádzkovaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou treba rozumieť aktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. 11. 2003, sp. zn. 5 Cdo 109/03).

ZSR 71/2005:

 Ak je za účastníka konania označená právnická osoba, ktorej sídlo uvedené v žalobe už nezodpovedá údajom uvedeným v obchodnom registri, ale ktorá k tomuto dňu bola zapísaná v obchodnom registri ako obchodná spoločnosť s nezmeneným názvom a identifikačným číslom, nebráni táto skutočnosť jej identifikácii a nemôže viesť k záveru o jej právnej neexistencii. Takýto záver by prichádzal do úvahy, len ak by ku dňu podania žaloby právnická osoba už zanikla výmazom z obchodného registra. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. 7. 2003, sp. zn. 5 Cdo 61/03).

ZSR 5/2008, č. 51:

 IČO je presným a jednoznačným identifikátorom osoby, ktorej bolo pridelené. Pri odstraňovaní vady žaloby, spočívajúcej v neúplnom, nepresnom alebo nejednoznačnom označení obchodného mena účastníka, musí súd prihliadať aj na v žalobe uvedené identifikačné číslo.

Obchodné meno

 Nemecká právna rodina – firma  Francúzska úprava – nom commerciale  Anglická úprava – business name  Parížsky dohovor na ochranu PV (1883) (uvedený vyhláškou č. 64/1975 Zb.)  čl. 8: „

Obchodné meno je chránené vo všetkých únijných krajinách bez toho, že by ho bolo treba prihlasovať alebo zapisovať; nerozhoduje, či je, alebo nie je časťou továrenskej alebo obchodnej známky.“

Priorita



ZSP 22/2003:

Domáhať sa ochrany obchodného mena proti jeho neoprávnenému užívateľovi môže iba ten, kto používa obchodné meno právom. Takáto ochrana preto nepatrí tomu, kto sám nepoužíva svoje obchodné meno oprávnene, vzhľadom na časovú prioritu iného podnikateľa.

Absolútne právo

 Obchodné meno je základným identifikačným znakom podnikateľa. Ako absolútne právo k ideálnemu objektu subsumujeme toto právo pod práva k duševnému vlastníctvu z oblasti hospodárstva, v zmysle tradičného poňatia medzi práva z priemyselného vlastníctva do skupiny práv na označenie.

 V slovenskej právnej úprave obchodného mena prevažujú historické prvky úpravy „firmy“ ako mena, pod ktorým obchodník prevádzkoval svoj podnik a ktorým „potvrdzoval“ svoje úkony pri podnikaní: „

Firma je meno, pod ktorým obchodník svoju živnosť prevodzuje a ktorej používa za svoj podpis“

ustanovenie § 10 Slovenského obchodného zákona (zákonný článok XXXVII z roku 1875).

 Odlišnosť tkvie predovšetkým v tom, že obligatórna protokolácia obchodníka v obchodnom registri, ktorý mal právo vykonávať svoje úkony, potvrdzovať svoje obchodovanie pod svojou

firmou,

platnou právnou úpravou vyžadovaná nie je.

 Základná línia

firemného práva

však zostáva aktuálnou aj v platnom práve a prejavuje sa väzbou obchodného mena na podnik (len pri prevode podniku, resp. časti, je obchodné meno disponibilné – „prevoduschopné“ v rámci zmluvy

uno actu,

§ 481),

Pravidlá tvorby

 základnými právnymi požiadavkami na tvorbu obchodného mena sú individualizačná funkcia a nezameniteľnosť obchodného mena

Kto preveruje?

 preskúmanie splnenia náležitostí tvorby obchodného mena sa registrovým súdom od 1. 2. 2004 už nevykonáva. Podľa zákona o obchodnom registri ( § 7 ods. 6 ZOR) registrový súd preverí, či sa nenavrhuje zapísať obchodné meno totožné s obchodným menom už zapísaným v obchodnom registri (bez ohľadu na dodatok označujúci právnu formu), ale nevykonáva dozor nad „riadnou“ tvorbou obchodného mena,

ZSR 58/1997:

 Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Fyzická osoba (súkromný podnikateľ – jednotlivec) musí byť v súlade s ustanovením § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O. s. p. označená menom, t. j. menom a priezviskom a jej bydliskom, lebo sám o sebe podnik, ktorého majiteľ je fyzická osoba, nie je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 1 obchodného zákonníka, týmto podnikateľom je a môže byť len fyzická osoba, spôsobilá na práva a povinnosti podľa § 7 ods.1 občianskeho zákonníka

. Ak je takáto osoba v súdnom konaní označená len dodatkom k jej obchodnému menu (obchodným menom) bez mena a priezviska, ide o nedostatok spôsobilosti takto označeného subjektu byť účastníkom konania (§ 19 O. s. p.), ktorý je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, majúci za následok zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 O. s. p. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 1. 1997, sp. zn. 3 Cdo 164/96).

Dodatok právnej formy

 Súčasťou obchodného mena právnických osôb je dodatok označujúci právnu formu. Ak Obchodný zákonník uvádza niekoľko skratiek označujúcich právnu formu, ponecháva na voľbe podnikateľa, ktorý dodatok označujúci právnu formu zavedie ako súčasť svojho obchodného mena. Argumentáciou

per eliminationem

zároveň dospejeme k záveru, že iné skratky právnej formy zákon neumožňuje vytvárať, vrátane cudzojazyčných skratiek. V niektorých prípadoch zákon ponecháva na úvahu podnikateľa aj to, akým spôsobom uvedie formu právnickej osoby ( § 13 ŠtP) ako súčasť obchodného mena.



ZSR 106/1994:

Štátny podnik po vstupe do likvidácie až do výmazu z obchodného registra je právnickou osobou totožnou s podnikom pred zápisom likvidácie i keď používa názov s dodatkom „v likvidácii“. Záväzky, ktoré mu vznikli pre alebo po zápise likvidácie do obchodného registra, sú záväzkami likvidovaného štátneho podniku. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. 2. 1994, sp. zn. 4 Obdo 25/94).



ZSR 11/1999:

Ak ide o príspevkovú organizáciu, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra (§ 9 ods. 3 OBZ), neoznačenie jej právnej formy za názvom žalobcu nemožno považovať za neúplné označenie. Obchodným menom príspevkovej organizácie je názov, pod ktorým je zriadená. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 12. 1997, sp. zn. 6 Obdo 9/97).

Primárna funkcia obchodného mena

 individualizovať podnikateľov a ochraňovať záujmy tretích osôb (predovšetkým spotrebiteľov), ako aj uľahčovať orientáciu na trhu. Imanentným znakom obchodného mena, ako práva na označenie, je jeho odlíšiteľnosť. Obchodné meno nemôže byť hanlivé, nemôže narušovať všeobecnú mravnosť, nakoľko jeho použitie v právnych vzťahoch by bolo v rozpore s § 3, 39 OZ.

  Obchodný register nepreveruje splnenie týchto požiadaviek, preto by zápis aj takéhoto obchodného mena bol vykonaný.

Mohol by v konaniach podľa § 12 každý požadovať, aby sa odstránil tento závadný stav??? Rozpor s dobrými mravmi, všeobecnou mravnosťou, by aktívne legitimoval široký okruh ľudí, ktorých „práva boli dotknuté“ neoprávneným používaním obchodného mena.

Prevod a prechod OM

  Právna úprava obchodného mena v dôsledku rešpektovania základných atribútov firemného práva umožňuje len „viazaný“ prevod a prechod obchodného mena. § 11 reguluje prevod a prechod „starého obchodného mena“ (tzv. starej firmy) a nového obchodného mena vo väzbe na podnik, ktorého súčasťou je obchodné meno ako reprezentant nehmotnej zložky.

Vytváranie tzv. osobného obchodného mena

  nie je Obchodným zákonníkom limitované. Osobitný prejav vôle spoločníka, ktorého meno sa má uviesť v obchodnom mene právnickej osoby sa nevyžaduje, súhlas sa prejavuje podpisom príslušného zakladateľského dokumentu. Na rozdiel od štádia založenia spoločnosti a tvorby obchodného mena je právna úprava striktnejšia pri ukončení účasti spoločníka alebo člena v právnickej osobe

Ochrana obchodného mena

 Obchodné meno je právom chránený ideálny objekt po celú dobu užívania oprávneným podnikateľským subjektom, teda doba ochrany nie je zákonom limitovaná. Obsahom absolútneho práva k tomuto nehmotnému statku je právo užívať a právo disponovať s ním, pričom dispozičné právo je Obchodným zákonníkom obmedzené.

OS s agendou PP ochrany

   

(1) Na konanie vo veciach ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva podľa osobitných predpisov a ochrany práv z nekalej súťaže je príslušný a) Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Nitre, b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Trenčíne, c) Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.

Odvolanie a súdny poplatok



Na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konaní o ochrane práv k predmetom priemyselného vlastníctva podľa osobitných predpisov, o ochrane práv z nekalej súťaže je príslušný Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach).

 Súdny poplatok je určený vo výške 331,50 eur, položka 3 zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch, v znení neskorších predpisov.

Žalobné návrhy

 Zdržovacie  Reštitučné  Satisfakčné  Reparačné  Zverejnenie rozsudku

KONIEC !!!

Ďakujem za pozornosť 