Sociálna inštitúcia - štandardizoavné riešenia problémov spoločnosti Organizácia – skupiny ludí robiaci činnost rovnakým spůsobem Korporácie – združenia ludí na základe rovnakého odboru, stavu, zamestnania

Sociálna skupina

   Predstavuje základnú výskumnú jednotku v oblasti mikrosociológického skúmania, alebo v sociálnej psychológií a v medicíne.

Môžeme ju definovať ako na sociálnych interakciách založené spojenie dvoch a viacerých ľudí, ktorí zdieľajú rovnaké alebo podobné ciele (identifikujú sa s cieľmi ostatných ľudí), hodnoty, akceptujú v sociálnej skupine platné normy a svoju identitu so skupinou potvrdzujú prostredníctvom členstva.

Predstavuje na členstve založený súbor participujúcich, ktorí sa spoločné snažia dosiahnuť jeden cieľ. (Podobnosť s neformálnou organizáciou)

Čo nie je sociálna skupina

 Súbor ľudí s rovnakými charakteristikami (modré oči, vzdelanie, povolanie a iné) – v sociologickom zmysle hovoríme o sociálnych kategóriách  Náhodné zhromaždenie ľudí pri určitej situácií (čakanie na autobus, pozeranie filmu v kine, účasť na koncerte) – v sociologickom zmysle hovoríme o

sociálnom agregáte

 Účelovo vytvorená vzorka ľudí pre potreby výskumu

Prečo existujú sociálne skupiny?

 Sú základným predpokladom sociálneho života človeka. Človek sa plnohodnotným členom spoločnosti stáva prostredníctvom svojho členstva v sociálnych skupinách.

 Sú neformálnou alebo formálnou bázou vzniku a udržiavania sociálnych vzťahov.

 Sú identifikačným znakom každého človeka. Ľudí posudzujeme a nadväzujeme s nimi sociálne interakcie na základe ich členstva v sociálnych skupinách.

 Sú predpokladom na eliminovanie javu „sociálna smrť“.

Sociálna interakcia

    Predstavuje najelementárnejšiu jednotku sociálneho života človeka. Je to základný sociálny proces, ktorý prebieha medzi ľuďmi Vzájomné ovplyvňovanie sa ľudí na základe podnetov, reakcií na podnety, ktoré sa stávajú znova podnetmi, na ktoré reagujú.

Vyžaduje prítomnosť minimálne dvoch osôb, ktoré medzi sebou môžu nadviazať verbálnu alebo neverbálnu komunikáciu.

Sociálna interakcia je procesom odovzdávania významov prostredníctvom symbolov, ktoré sú druhým interpretované a sú bázou výmeny a udržiavania tohto procesu



Sociálna interakcia

Obsah interakcie: závisí na činnostiach, aké aktéri spolu vykonávajú. Interakcia sa vyvíja do sociálneho vzťahu Sociálna interakcia Sociálny vzťah  Cudzinec formálna komunikácia neformálna komunikácia priateľstvo dôvera láska Rozmanitosť interakcie: niektoré interakcie sa týkajú len konkrétneho výseku činností (spolupráca na pracovisku), alebo zaberajú širšiu oblasť (pracovní kolegovia sa rozprávajú o svojich rodinách)



Sociálna interakcia

Kvalitatívne charakteristiky sociálnej interakcie: forma komunikácie medzi cudzími ľuďmi a dôverne známymi ľuďmi (v styku s nám neznámymi ľuďmi, venujeme maximálnu pozornosť spôsobu rozprávania, držania tela, používania gest, ovládania svalov na tvári). Naopak v styku s nám známou osobou sa snažíme vyjadrovať bezprostredne, prejavovať svoje emócie, nekontrolujeme gestá, mimiku, pohyby sú nekoordinované). Používanie formálneho a neformálneho štýlu vyjadrovania v komunikácií

Sociálna interakcia

 Relatívna frekvencia a vzorcovanie interakcie: interakcia prebieha jednorazovo (náhodne stretnutie na vlakovej stanici, priebeh komunikácie a vzájomné rozlúčenie), alebo naopak môže byť pravidelná (kamaráti každý piatok idú na pivo, rodina). Interakcia prebieha na základe nejakých vzorov (pravidelná interakcia)), alebo sa vzory vytvárajú priebežne (náhodné stretnutie)  Čím sa frekvencia sociálnych interakcií zvyšuje a vzory sú stabilné – pravidlá, platiace v priebehu interakcie – tým je vyššia pravdepodobnosť, že sa sociálna interakcia zmení na sociálny vzťah

Sociálna interakcia

 Princíp reciprocity a komplementarity v sociálnych interakciách: v prostredí s cudzincami sa snažíme svoje záväzky čo najrýchlejšie splniť. Vzájomne vyrovnávanie si dlhov. Naopak v prostredí s dôverne známymi osobami ide o bezprostrednú pomoc: nechápeme ju ako záväzok, ktorý je nevyhnutné neodkladne splatiť (zabudol som si peniaze, zaplať za mňa, nabudúce ťa pozvem)

Sociálna interakcia

 Dôvernosť a intimita: v prostredí s cudzími ľuďmi oblasť súkromia zostáva zachovaná. Nezasahujeme do privátnej oblasti iných ľudí. Naopak v prostredí s dôverne známymi ľuďmi sa snažíme čo najviac otvoriť. Naše privátne informácie sú zdieľane, rovnako ako my zdieľame privátne informácie o iných.

Sociálna interakcia

 Interpersonálna percepcia: Ľudia majú určitú predstavu o sebe samých, ako aj o iných ľuďoch (naša predstava sa nemusí vždy zhodovať so skutočnosťou). Dobrá interakcia, ako báza vzniku sociálnych vzťahov vzniká vtedy, keď iní majú o nás takú predstavu, ktorá sa zhoduje s našou predstavou o sebe samom (príklad fabulácie a klamania, predstava o nás samých sa nezhoduje s obrazom, aký o nás majú druhí)

Sociálna interakcia

 Sociálna väzba a oddanosť: hovoríme aj o sile interakcie. Ide o vôľu, rozhodnutie, že vzťah pokračuje aj napriek nedorozumeniam a ťažkostiam. Kompromis záujmov.

 Výklad: sociológia vychádza z poznatkov, že ľudské záujmy a potreby sa saturujú len prostredníctvom interakcií a vzťahov s inými ľuďmi. Preto sú ľudia nevedome tlačení do vzájomných vzťahov, vzájomných interakcií a snažia sa vzájomne ovplyvňovať.

 Interakcia je možná len za predpokladu komunikácie a používania symbolov.

Delenie sociálnych skupín

 Na základe počtu členov:  Malé sociálne skupiny  Stredné veľké sociálne skupiny  Veľké sociálne skupiny  Na základe charakteru sociálnych vzťahov  Neformálne sociálne skupiny  Formálne sociálne skupiny

Druhy sociálnych skupín

 Na základe dominujúcej komunikácie (autorom rozdelenia je Ch. Horton Cooley)  Primárne sociálne skupiny  Sekundárne sociálne skupiny  Referenčné sociálne skupiny  Na základe ohraničenia členstva  In – group  Out - group

Sociálne skupiny a členstvo v nich

  Ľudia sa stávajú plnohodnotnými členmi spoločnosti, prostredníctvom svojho členstva v sociálnych skupinách.

Keď niekoho popisujeme, popisujeme ho prostredníctvom jeho členstva v určitej sociálnej skupine  ROZSAH A KVALITA PARTICIPÁCIE V SOCIÁLNYCH SKUPINÁCH   Na získanie členstva v sociálnej skupine treba vyvinúť veľa energie (prijímacie konania, skúšky oprávnenosti, previerky a iné) – napr. členstvo v prestížnom klube Získanie členstva v sociálnej skupine nie je podmienené súborom prijímacích praktík – napr. členstvo v náboženskej skupine

Členstvo a participácia v sociálnej skupine

  Participácia na živote sociálnej skupiny je segmentovaná na konkrétne úlohy a tým obmedzuje spoluúčasť jednotlivca: Jednotlivec nemá tendenciu preberať zodpovednosť a iniciatívu v sociálnej skupine, ani nevníma význam svojho členstva. Naopak sociálna skupina nemá vplyv na jednotlivca, jeho názory a presvedčenia.

Participácia na živote sociálnej skupiny nie je segmentovaná na konkrétne úlohy a spoluúčasť jednotlivca nie je ničím obmedzená. Intenzívna participácia sa dotýka viacerých aspektov života jednotlivca. Život indivídua je ovplyvnený členstvom a sám jednotlivec sa bude snažiť ustáť vplyv v skupine.

Členstvo a participácia v sociálnej skupine

 Kvalita participácie: Vyjadruje psychologický význam členstva v sociálnej skupine pre človeka.

 Totálna participácia:  izolácia indivídua od predchádzajúcich sociálnych vzťahov, alebo členstiev v iných sociálnych skupinách.

 Vytrhávanie jednotlivca z jeho bežného života a podriaďovanie jeho činnosti výlučne len pre ciele sociálnej skupiny  Absorpcia indivídua sociálnou skupinou a indoktrinácia (vštepovanie presvedčení, hodnôt a noriem sociálnej skupiny)  Spustenie efektívnej kontroly nad jednotlivcom

Pospolitosti – vznikajú spontánne

 Pár  Spoločenský okruh  Verejnosť  Komunita  Publikum  Dav

Skupina – regulovaná inštitúciami

 Horda  Rod  Kmeň  Národnosť  Národ  Ľudstvo