Transcript MORFOLÓGIA

LEXIKOLÓGIA
Tvorenie slov
Slovná zásoba
Klasifikácia slov slovnej zásoby
Význam slova
Dynamika slovnej zásoby
Slovníky (Lexikografia)
Lexikológia v systéme jazyka
Štylistická rovina jazyka
• štyléma (syntax, morféma, lexéma, fonéma, graféma)
Syntaktická rovina jazyka
• syntax
Morfologická rovina jazyka
• morféma
Lexikálna rovina jazyka
• lexéma
Zvuková a grafická rovina jazyka
• fonéma
• graféma
Lexikológia v systéme jazyka
je náuka o slove a slovnej zásobe a o význame slov .
 skúma slovo z hľadiska jeho významu (sémantiky), ale aj z
hľadiska jeho formy.
 Slová daného jazyka vytvárajú slovnú zásobu.
 SLOVO je ustálená skupina hlások alebo písmen, ktorá má
svoj význam (pomenúva alebo niečo označuje – má lexikálny
(vecný) význam; okrem neho má aj gramatický význam – ten
nám umožňuje komunikáciu (dorozumievanie), vyjadruje
vzťah medzi slovami pomocou gramatických tvarov).

Etymológia je náuka o skúmaní pôvodu slov. Pre slovenčinu
má veľký význam, pretože súčasná spisovná slovenčina má
etymologický pravopis – pre pravopis každého slova je
dôležitý etymologický (pôvodný) pravopis.
Tvorenie slov






Tvorenie slov je jedným z prostriedkov obohacovania slovnej
zásoby.
Poznáme tri základné spôsoby (zásady) tvorenia slov:
odvodzovanie, skladanie, skracovanie.
Odvodzovaním
(predponami) nadčas, nadstavba, pračlovek,
(príponami) zverinec, vysťahovalec, nehodovosť, ministerka
Skladaním slov
(samoobsluha, spoluzodpovednosť, A-vitamín, tukotvorný)
Skracovaním slov
(MHD, PKO,VÚB)
Rozširovaním a zužovaním významu slova (univerbizácia,
multiverbizácia)
(názov malinovka z jedného druhu nápoja sa preniesol na všetky
nápoje )
Odvodzovanie

Z hľadiska formy rozčleňujeme odvodené slová na 2 slovotvorné
časti:
◦ slovotvorný základ (SZ) a slovotvorný formant (SF)

tá časť odvodeného slova, ktorá je totožná so základovým slovom
(tvar - útvar) alebo s časťou základového slova (slovenčina –
slovenský, doba - obdobie).
Slovotvornými základmi môžu byť:
 neodvodené slová – dom, deň, písať, malý …
 odvodené slová – pracovník, sprievodkyňa, dokončiť,
pracovníčka …
 zložené slová alebo slovné spojenia – veľkomesto, Banská
Bystrica ….
 predložkové spojenia – na brehu, pod zemou, pred domom …
Odvodzovanie
◦ slovotvorný formant (SF)
Do slovotvorného formantu patrí:
 slovotvorná prípona (sufix) – učiteľ-ka
 slovotvorná predpona (prefix) – vy-robiť
Skladanie

Spočíva v spojení dvoch slovotvorných základov,
pričom vzniká zložené slovo,
napr. rádio + prijímač → rádioprijímač
delo + strelec → delostrelec
mini + sukňa → minisukňa
Pozor! Mnohé zložené slová obsahujú vkladanú
hlásku – o – , – e – , napr. vzducholoď, zemeguľa,
snehobiely
K nepravým zloženým slovám patria
takzvané:
zrazeniny – vznikli prostým spájaním dvoch
tvarov bez spájacej morfémy – o – , napr.
kníhtlačiareň
Skracovanie
Skracovaní slov vytvárame skratky a značky,
ktoré urýchľujú komunikáciu hlavne
v odbornom, publicistickom
a administratívnom štýle.
a.) skratky – vznikajú tak, že použijeme jednu
alebo niekoľko začiatočných hlások slova.
Obyčajne končia spoluhláskou a píšeme za
nimi bodku, napr. tituly: Dr. Mráček; textové
skratky: atď., a pod., napr. (sú skrátené slová
na jedno alebo niekoľko začiatočných
písmen. Píšeme za nimi bodku.)
Skracovanie
b.) značky – vznikajú tak, že z viacslovného
pomenovania použijeme začiatočné hlásky. Píšu sa
veľkými písmenami a v rukou písanom texte ich
píšeme tlačeným písmom, napr. SND (Slovenské
národné divadlo). Neskloňujú sa. Za značkami
chemických prvkov, mier, fyzikálnych veličín (píšu
sa aj malým, aj veľkým písmom) sa nepíše bodka,
napr. Na, m, W.
c.) značkové slová – vznikajú zo začiatočných
písmen alebo slabík slov, komponentov
združeného pomenovania, ale vytvárajú takú
podobu, že sa dajú skloňovať Kerametal –
keramické a kovové komodity, Slovnaft –
Slovenská nafta, Sľuk – Slovenský ľudový kolektív.
ÚLOHY
Akým spôsobom obohacujeme slovnú
zásobu?
 Akým spôsobom boli vytvorené slová:
zmužilých, napr., veleslavný, vodováha, SNR,
panelák, kníhtlač, predhistorický, MHD,
manažment

Slovná zásoba
je to súhrn všetkých slov, ktoré existujú v
jazyku.
 je zachytená v slovníkoch.

SLOVNÁ ZÁSOBA
-aktívna
-pasívna
(bohatšia)
SLOVNÁ ZÁSOBA
-jadro slovnej zásoby
(1000 – 1500 slov)
-okraj slovnej zásoby
(nepoužívané alebo
zastarané slová)
jadro
aktívna
okraj
pasívna
Klasifikácia slov v slovnej zásobe
PODĽA SPISOVNOSTI
subštandardné slová
-nesprávne utvorené
alebo prevzaté z iného
jazyka, sú rozšírené
všeobecne, nie iba v
nejakej skupine ľudí
napr. tlačítko, bezvadný,
cálovať
Spisovné
slová
(v intenciách kodifikačných
príručiek a slovníkov)
slang
-používa ho určitá
skupina ľudí
napr. žiaci - učka, deják,
vysvečko, gympeľ
Nespisovné
slová
nárečové slová
-používajú sa na istom
území Slovenska
(nárečové a slangové
slová, subštandardné
podoby slov)
napr. švábka, krumple,
dzífka, včuľ
Klasifikácia slov v slovnej zásobe
PODĽA PÔVODU
prevzaté
-čiastočne sa prispôsobili
slovenskému jazyku
napr. disciplína, bicykel,
ordinácia
zdomácnené
-už sa nepociťujú ako
cudzie
napr. škola, žiak
Domáce slová
(majú svoj
etymologický
základ v domácom
jazyku)
Cudzie slová
(prevzaté,
zdomácnené,
internacionalizmy,
kalky)
kalky
slovenské slová, ktoré
vznikli doslovným
prekladom cudzích slov
napr. zemepis (geo-grafia),
milosrdenstvo (misericordia), všemohúci (omnipotens)
internacionalizmy
-cudzie slová, ktoré sa
rozšírili do jazykov celého
sveta
napr. softvér, hokej, robot,
prezident
Klasifikácia slov v slovnej zásobe
PODĽA HISTORICKÉHO HĽADISKA
archaizmy
-nahradili ich iné výrazy
napr. árešt, stoletie,
dejespyt, viselec
historizmy
-zanikli javy, ktoré
pomenúvali
napr. dereš, pandúr, groš
Historicky
bezpríznakové
(slová bez
historického alebo
archaického príznaku)
zastarané slová
-ešte sú známe, ale
nahrádzajú ich novšie
slová, používajú ich najmä
starší ľudia
napr. gánok, bukréta,
rínok, veselie
Historicky príznakové
(zastarané slová,
historizmy, archaizmy
a neologizmy)
neologizmy
-nové slová, ktoré
väčšinou pomenúvajú
nové javy
napr. logo, displej, Róm,
kalkulačka
Klasifikácia slov v slovnej zásobe
PODĽA ŠTÝLOV
Hovorové slová
(basa, činžiak, fabrika, autiak...)
Administratívne slová
(poukážka, fakturovať, potvrdenie...)
Odborné slová (terminologizmy)
(kyselina sírová, podmet, metafora, stavovce...)
Publicistické slová (publicizmy)
(konsenzus, brífing, celoplošne, míting...)
Umelecké (knižné) slová
(precízny, zvestovať, ustavičná, blaženosť...)
Básnické slová (poetizmy)
(luna , vesna, blankyt, kedys´...)
Klasifikácia slov v slovnej zásobe
PODĽA CITOVÉHO ZAFARBENIA
kladné
citovo zafarbené - expresívne slová
záporné
Deminutíva
(slniečko, mamička)
Augmentatíva
(psisko, domisko)
Laudatíva
(papať, havo, žiža)
Pejoratíva
(grobian, korheľ, gebuzina)
Hypokoristiká
(ujo, dedo, tato)
Vulgarizmy a tabuizované
slová
(všetky podoby nadávok)
Eufemizmy
(usnúť, hodiť šabľu, ísť sa
vyprázdniť)
Hrubé slová (expresívne)
(žrať, srať, riť)
Klasifikácia slov v slovnej zásobe
PODĽA SOCIÁLNEHO HĽADISKA
Profesionalizmy
(uzávierka, pásak
/pásový traktor/,
štangľa /železná tyč/)
Argot
(lama, BFU, noob,
RTFM /Read the
fucking manual/)
Žargón
(prachy, melóny,
bubáky, tovar)
sú to hovorové výrazy v pracovnom
styku
tajný jazyk niektorých sociálnych
skupín
tajný jazyk určitej skupiny, ktorá chce
utajiť obsah svojho prejavu
Význam slova

Slová podľa vecného významu delíme na:
plnovýznamové slová,
 neplnovýznamové slová.

Plnovýznamové slová sú slová, ktoré majú svoj
vlastný vecný význam a niečo pomenúvajú.
 Neplnovýznamové slová sú slová, ktoré
nemajú samy o sebe vecný význam, nič
nepomenúvajú, iba vyjadrujú vzťahy.

Význam slova
Plnovýznamové slová
Neplnovýznamové slová
podstatné mená
predložky
prídavné mená
spojky
zámená
častice
číslovky
citoslovcia
slovesá
príslovky
Význam slova

Slová s vecným významom – plnovýznamové slová:


podstatné mená: slnko, okno, drevo, mama,
prídavné mená: široký, úzky, milý, zdvorilá,
zámená: jeho, ja, tvoj, náš, my, ona, vášho,
číslovky: tretí, dvojnásobný, štrnásťročný,
slovesá: čítať, písať, hovoriť, piť, spievať,
príslovky: zrána, zhruba, včera, uprostred.

Slová, ktoré nemajú vecný význam – neplnovýznamové slová:




predložky: bez, k, vo, od, okrem, po, popod, mimo,
 spojky: a, ale, alebo, aby, pretože, hoci, či, žeby,
 častice: potom, vari, nože, aspoň, azda, kdeže,
 citoslovcia: čľup, jaj, fuj, fíha, cink, frnk, brnk.

ÚLOHA

Urči, či ide o plnovýznamové alebo
neplnovýznamové slová:
mrzne
plnovýznamové
sestrička
plnovýznamové
pod
neplnovýznamové
slabý
plnovýznamové
kameň
plnovýznamové
v
neplnovýznamové
stromy
plnovýznamové
že
neplnovýznamové
aj
neplnovýznamové
päť
plnovýznamové
Význam slova

Jednovýznamové slová majú len jeden význam, pomenúvajú jedinečný –
neopakovateľný jav.
Napríklad: Slovensko, Bratislava, kosačka, diaľnica, skanzen, pravek.

Viacvýznamové slová majú viac významov, pomenúvajú viac javov.
Napríklad:








kohútik - živočích,
kohútik - vodovodný,
list – prírodnina,
list – listina,
hlava – časť tela,
hlava – kapustová,
koruna – minca,
koruna – kráľovská.
ÚLOHA

Urči, či ide o jednovýznamové alebo
viacvýznamové slová:
látka
viacvýznamové
Trnava
jednovýznamové
okno
viacvýznamové
matematika
jednovýznamové
koleno
viacvýznamové
Sládkovič
jednovýznamové
borovica
jednovýznamové
myš
viacvýznamové
diaľnica
jednovýznamové
stolička
viacvýznamové
Homonymá – synonymá - antonymá
homonymá (rovnozvučné slová)
- slová, ktoré rovnako znejú a pritom pomenúvajú rozdielne javy
- od viacvýznamových slov sa líšia tým, že vznikli ako samostatné pomenovania a náhodne
sú zvukovo zhodné
pr. zámok (historická budova) zámok (kovový mechanizmus na uzamykanie).
synonymá (rovnoznačné slová)
- sú slová, ktoré rozlične pomenúvajú jeden jav, sú to slová rovnakého alebo podobného
významu
pr. strašidlo, strašiak, príšera, mátoha...
- synonymá vytvárajú:
synonymické dvojice
pr. dno - spodok, mláka - kaluž
synonymické rady
pr. statočný, čestný, poriadny, charakterný, bezúhonný, poctivý
Homonymá – synonymá - antonymá
antonymá (opozitá)
- slová, ktoré majú opačný význam
pr. svetlo - tma, úprimnosť - neúprimnosť, horný - dolný, sedieť - stáť, ďaleko – blízko
ÚLOHY
1.
Uveď aspoň tri synonymá k slovám: hlava, peniaze, priateľ, čistý, pekný, múdry,
rozprávať, ísť
2. Vyber, ktoré slovo do synonymického radu nepatrí:
a) dlhý, siahodlhý, široký, nekonečný, maxi (sukňa), dlhánsky, predlhý
b) prísny, nevľúdny, neúprosný, striktný, nedôstojný, nekompromisný, tvrdý
c) veľa, mnoho, požehnane, neúrekom, stopercentne, nadmerne
d) dom, chatrč, obydlie, vila, priedomie, hacienda
3. Do viet doplň antonymá: a) Sýty _____ neverí. b) Ráno je múdrejšie _____. c)
Dohovoril sa s ním rukami-______. d) Čo sa v _____ naučíš, v ______ akoby si
našiel
4. Uveď slová, ktoré vyjadrujú opačný význam: láska, priateľstvo, sympatia, sloboda,
ruka, radosť, pridať
ÚLOHY
5. Nasledujúce úryvky textov boli zmenené takým spôsobom, že isté slová boli
nahradené svojimi synonymami. Pokúste sa rekonštruovať pôvodné texty.
Nezamestnanosť v Hornom Uhorsku je na najnižšom leveli v dejinách. –
Do Berlína nekráčajte, ak zbožňujete obstarožné historické mestá s romantickou
atmoškou, alebo ak máte radi vyvýšeniny. –
S obnaženiami korupcie sa vo finálnom čase roztrhol mech, k čomu prispela najmä
agilnejšia kolaborácia občanov s polišmi.
Posledný eurobarometer vytrúbil, že až polovica duší únie si nijaké dilatovanie nežiada,
pričom s poskytovaním výpomoci z fondov pritakávala iba tretina opýtaných.
ÚLOHY
6. V nasledujúcich vetách sa pokúste charakterizovať, na základe akých
paradigmatických vzťahov autor dosahuje komický, ironický a i. impulz:
Môj strýko pije iba minerálnu vodku.
Prvá pomoc pri prechladnutí.Vykašlite sa na to.
Na klavíri hrám strašne rada, ale strašne.
Vety poznáme holé a oblečené.
Viete, že keď hovoríte ženám o kúpe náušníc, sú samé ucho?
Máliť sa je ľudské.
Ani ľudožrút mu nevedel prísť na chuť.
Jedna z mojich naivít: chcel som s vlkmi vence viť!
Alkohol je štvornohý priateľ človeka.
Obmäkčili ho až fľašou tvrdého.
Zbraňami mužov sú kolty, zbraňami žien dekolty.
Keď zomrel šéf kontrarozviedky, na hrob mu napísali: Odpočúvaj v pokoji.
Bola to krajina neobmedzenej obmedzenosti.
Ďuro, keď si vypije, je taký energetický.
Dynamika slovnej zásoby
Dynamika =
všeobecne: sila, spravidla zameraná na nejakú zmenu v čase, hybnosť, živosť
v literatúre: štylistická živosť, rušnosť, prudký dejový spád a podobne
v umení: vnútorný pohyb umeleckého diela
Slovná zásoba je otvorený súbor slov, najrýchlejšie sa mení a vyvíja, citlivo reaguje na
zmeny v spoločnosti.
Má pevný základ – jadro SZ (základný slovný fond), tá sa najmenej mení, je stála a vyvíja
sa veľmi pomaly.
Ostatná časť je dynamická, menlivá.
Dynamika slovnej zásoby
Lexikálna stavba spisovnej slovenčiny sa v posledných desaťročiach rozvíja
najdynamickejšie.
Pre dynamickosť súčasného stavu lexiky sú charakteristické najmä tieto javy:

intenzívne pribúdanie nových slov a slovných spojení z domácich zdrojov a z iných
jazykov (nárečia, cudzie slová)

významové zmeny, a to v pribúdaní alebo v ubúdaní významov slov (koruna)

štýlové prehodnocovanie lexikálnych jednotiek a ich významov (menej či viac
expresívne)

prehodnocovanie slov na osi spisovnosť – nespisovnosť

internacionalizácia slovnej zásoby spis. slovenčiny v jej terminologickej i netermin.
zložke

rozvoj analytických výrazov typu sloveso + meno

neprestajné pribúdanie rozmanitých opisných, resp. obrazových pomenovaní
Dynamika slovnej zásoby
Rozvoj civilizačným vymožeností spôsobil, že v súčasnej etape rozvoja slovenčiny sa náš
spisovný jazyk stal skutočným majetkom celého národa.
Demokratizácia spisovného jazyka a stále sa spresňujúca kodifikácia normy spisovnej reči
priniesli stabilizáciu a upevnenie normy spisovnej slovenčiny:
 Pravidlá slovenského pravopisu r. 1953 (Š. Peciar) priniesli štyri najdôležitejšie úpravy:
1. zjednotenie písma koncového – i, -y v množnom čísle základného tvaru minulého času.
2. zjednodušené písanie predpôn s-, z a ich vokalizovaných podôb.
3. zjednodušené písanie predložiek s, z – zaviedla sa zásada, že s 2. pádom sa používa
predložka z, zo, kým so 7. pádom (vtedy ešte) predložka s, so
4. zjednodušené a zjednotené písanie dĺžky samohlások v prevzatých a cudzích slovách.
Najmä týmito úpravami sa posilnila tendencia maximálne priblížiť pravopis výslovnosti
a tým upevniť spisovnú výslovnosť.
Dynamika slovnej zásoby
Pravidlá slovenskej výslovnosti 1984 (A. Kráľ) - prvá oficiálna kodifikačná príručka
spisovnej výslovnosti:
Za už takmer tradičný problém spisovnej slovenčiny sa pokladá hláska mäkké ľ. Táto hláska má pevné miesto v hláskovom systéme a má dosah aj na morfologickú stavbu.
Pri výslovnosti sa žiada dodržiavať zreteľný zvukový rozdiel medzi mäkkým ľ a tvrdým l.
Po roku 1945 nastala kvalitatívne nová etapa aj vo vedeckom výskume slovenčiny.
Výsledky jazykovedného výskumu sa sústavne uverejňovali v troch až štyroch
jazykovedných časopisoch – Slovenská reč, Jazykovedný časopis, Kultúra slova, Slavica
Slovaka.
Na vedecký výskum a opis slovenského jazyka bezprostredne nadväzovala kodifikácia
normy spisovnej slovenčiny a práca v jazykovej kultúre. (1931, 1940, 1953, 1971, 1984,
1991, 2000)
POSLEDNÉ ÚPRAVY (2000): Svätý otec → Svätý Otec, nové výnimky rytmického
krátenia: bárčím, bárským, bohviekým, čertviečím, Wildeová → Wildová, vyše 400
nových slov, a pod.
Slovníky
Pravidlá slovenského pravopisu (pravopisný slovník)
Právnický terminologický slovník (terminologický slovník)
Slovník cudzích slov
Slovensko-anglický slovník (prekladový slovník)
Etymologický slovník slovenského jazyka (etymologický slovník)
Frekvencie slov v slovenčine (frekvenčný slovník)
Regionálny nárečová slovník (nárečový slovník)
Retrográdny slovník slovenčiny (retrográdny slovník)
Synonymický slovník slovenského jazyka (synonymický slovník)
Frazeologický slovník slovenského jazyka (frazeologický slovník)
Krátky slovník slovenského jazyka / Slovník slovenského jazyka (výkladový
slovník)
Historický slovník slovenského jazyka (historický / etymologický slovník)