Socializácia - transparentnost.sk

Download Report

Transcript Socializácia - transparentnost.sk

Ako sa stávame členmi spoločnosti
SOCIALIZÁCIA
SOCIALIZÁCIA
proces, ktorým sa ľudský organizmus stáva
„osobou“, schopnou odpovedať, reagovať a konať
voči ostatným ľudským osobám
 proces, prebiehajúci počas celého života
jednotlivca
 proces učenia sa vzorom správania, zvykom,
normám a dominantnej kultúre spoločnosti
 proces, ktorým sa učíme hrať spoločenské roly
 proces, ktorým sa ľudský organizmus stáva
plnohodnotným členom spoločnosti

PREDPOKLADY SOCIALIZÁCIE

Človek sa odlišuje od iných živočíchov:
 Spriamená
postava (schopnosť pohybu a využívania
svalovej hmoty)
 Vyvinutý hmatový aparát (schopnosť rúk uchopiť a
manipulovať s vecami)
 Rozvinutý hlasový systém (schopnosť vytvárať
system zrozumiteľných zvukov a dorozumievania
sa)
 Rozvinutý mozog a nervový systém (schopnosť
učenia sa)
ZVYKY A POSTOJE

Prostrednictvom imitácie sa dieťa učí
spôsobom konania a myslenia, ktoré sa stávajú
jeho vlastnýmí zvykmi a postojmi.
 Zvyky:
pre ľudí maju význam podobný významu
inštinktov u zvierat. Zvyky sú naučené zabehnuté
spôsoby správania.
 Postoje: sú naučené zabehnuté spôsoby nazerania
na ľudí a situácie. Pomáhajú riadiť konanie a
kontrolovať ľudské túžby.
NAJDÔLEŽITEJŠIE PROSTREDIA SOCIALIZÁCIE
Najvýznamnejší vplyv na socializáciu a vývoj dieťaťa má
prostredie, v ktorom vyrastá a ľudia, s ktorými prichádza
do kontaktu (rôzne sociálne prostredia ponúkajú rôzne
životné štýly)
Socializácia prebieha prostredníctvom sociálnych
interakcií a členstvom v sociálnych skupinách
(participáciou na živote sociálnych skupín sa jednotlivec
účí pozerať na seba samého očami iných)
Prostredníctvom socializácie jednotlivec si osvojuje pohľad
na svet, aký mu je predstavovaný zo strany ostatných
(nižšie sociálne vrstvy – vyššie sociálne vrstvy)
NAJDÔLEŽITEJŠIE PROSTREDIA SOCIALIZÁCIE
Ch. Cooley: Pre formovanie osobnosti sú najvýznamnejší
členovia troch typov primárnych skupín (Rodina, skupina
vrstovníkov a susedstva)





Rodina (matka, otec, súrodenci)
Vrstovnícke skupiny (priatelia a kamaráti v rovnakom
veku)
Škola (trieda a autorita učiteľa)
Pracovná skupina (kolegovia v prácovnom prostredí)
Média
VARIÁCIA PROSTREDÍ A SOCIÁLNYCH KONTAKTOV
Súrodenci
Matka a
otec
Dieťa
Kamaráti a priatelia
(play and game)
Vrstovnícka
skupina v škole
IDENTIFIKÁCIA S VLASTNÝM POHLAVÍM (SEX
IDENTIFICATION)







Identifikácia s rolou „muža“ a rolou „ženy“
Preberanie vzorov správania „mužský“ a „ženský“ prostredníctvom
hry
Prebieha v období od 18 mesiaca až do 30 mesiaca života dieťaťa
Konštrukcia otázok, smerujúcich k fyzickým odlišnosťiam medzi
mužmi a ženami (medzi chlapcami a dievčatami)
Používanie mužského a ženského rodu (chcel by som, mam rád –
chcela by som, mám rada)
Imitácia roly otca, chlapcom (otec ako vzor) a roly matky dievčaťom
(matka ako vzor)
Výsledkom vlastnej pohlavnej identifikácie je uvedomenie si seba
ako nositeľa jedného z rodu a konanie v zhode s tým, čo sa označuje
ako mužské a čo ako ženské
PREDSTAVA O SEBE SAMOM (SELF – IMAGE)
Dieťa si buduje predstavu o sebe samom v prvých
troch rokoch svojho života
 Rodičia mu predstavujú svet a oboznámujú ho z
pravidlami, ktoré v ňom platia (používanie
pozitívnych alebo negatívnych sankcií)
 Rodičia budujú jeho sebapredstavu
prostredníctvom: postojoj voči nemu a jeho
správaniu, gest a prejavmi pocitov lásky
 Deti sa učia nazerať na seba očami ostatných
(skúmajú svoje správanie z pohľadu ostatných)

FYZICKÉ „JA“ A PSYCHOLOGICKÉ „JA“

Predstava o sebe samom je podmienená procesmi
objavovania:
Fyzického „ja“ – skúmanie a dotýkanie sa vlastného
tela a ďalších objektov. Nachádzajú rozdiel medzi
dotykom seba samého a inými predmetmi
 Psychologického „ja“ – je to komplexnejší proces,
ktorým dieťa si začína uvedodomovať seba - samého.
Nazerá na svoje konanie ako aktor, ale aj ako
pozorovateľ. Od konca druhého roka života dieťa začína
používať príslastňovacie zámena: môj, moje, moja (my
and mine). Chápe seba samého ako nezávislú osobu.

SPOLOČENSKÉ „JA“ ALEBO ZRKADLOVÉ „JÁ“


Rovnako ako pri psychologickom „ja“, aj tu ide o
komplexnejší proces
Vytvára sa prostredníctvom členstva v sociálnych
skupinách:

Participáciu v sociálnej skupine si dieťa vytvára obraz o
svojej osobe (akú pozíciu v sociálnej skupine zastáva, aká
rola mu z pozície vyplýva, aké má sociálna skupina hodnoty,
čo je v sociálnej skupine dovolené a čo zakázané) Ide o
seba – reflexiu a posudzovanie vlastnej osoby.
Charles Cooley hovorí o zrkadlovom „ja“: „Spoločenské „ja“
je obrazom, ktorý si vytvárame o sebe samom na základe
reflexie rôzných sociálnych skupín, do ktorých patríme“.
ÚLOHA OTCA V SOCIALIZÁCIÍ
Predstavuje mužský vzor v socializácií
 Je objektom imitácie zo strany dieťaťa
„chlapca“
 Dieťa spoznáva, že život otca a matky sa
odlišuje a rozdielne konajú (sú nositeľmi
odlišných spoločenských rolí)
 Dopomáha pohlavnej identifikácií dieťaťa
„chlapca“

ŠTRUKTÚRA RODINY A SOCIALIZAČNÝ PROCES




úplná rodina (na socializácií dieťaťa sa zúčastňujú obidvaja
rodičia)
neuplná rodina (socializácia prebieha len za účasti jedného z
rodičov)
demokratická štruktúra rodiny: dieťa sa zúčastňuje na
rozhodnutiach rodiny, berie sa ohľad na jeho priania a túžby,
ponecháva sa mu voľnosť a sloboda v jeho rozhodnutiach a
konaní, vyžaduje sa jeho iniciatíva a samostatnosť
autoritatívna štruktúra rodiny: dieťa podlieha rozhodnutiam
rodičov, jeho sloboda a voľnosť je obmedzená, nezohľadňujú
sa jeho túžby a priania, vyžaduje sa jeho poslušnosť
GEORGE HERBERT MEAD
Self sa vytvára v procese interakcie s druhými
ľudmi, popri ktorej dochádza k výmene gest a slov
– verbálnych a neverbálnych symbolov
 dieťa si uvedomuje, že od každého človeka v istej
pozícií druhí niečo očakávajú a že ani ono nie je a
nebude výnimkou
 socializácia prebieha za účasti „významných
iných“, ktorými sú v prvom rade rodičia
 jednotlivec je socializovaný ak príjme spoločnosť,
generalizovaného iného (internalizuje spoločnosť
do seba‘

GEORGE HERBERT MEAD

Každý človek je vybavený organizmom, ale osobnosť daného
organizmu sa musi vybudovař cez socializačné prvky:
gesta
 jazyk
 činnosti a hry

Pre genézu „ja“ je doležitá činnosť hry.
-
neorganizovaná (Play – hra prebieha bez partnerov)
organizovaná (Game – koordinovaná hra s partnermi)
GEORGE HERBERT MEAD
dieťa musí prejsť od neorganizovaných „play“ k
organizovanej „game“
 proces socializácie dieťaťa:

1)
2)
3)
4)
Gesto (konverzácia gestami)
Play (imitácia spoločenských rolí, role – player,
significant other)
Game (učenie sa k platným pravidlám počas priebehu
hry, preberanie spoločenkých rolí, role – taking,
generalized other)
Generalization other
PRIMÁRNA A SEKUNDÁRNA SOCIALIZÁCIA

Proces socializácie možeme rozdeliť na:
Primárna socializácia: Prebieha od narodenia, počas
detstva až po obdobie adolescencie. Pre ďalší život
jednotlivca je nevyhnutnou. Odohráva sa v prostredí
významných iných, ktorí mu vysvetľujú významy a
interpretujú svet.
 Sekundárna socializácia: Prebieha od adolescencie až
do konca života. Základom pre sekundárnu socializáciu
je primárna fáza. Sekundárna socializácia sa odohráva
pri vstupe do roznych sociálnych skupín (pracovná
skupina, kolektív, školská trieda, VŠ krúžok a pod.)

POKRAČOVANIE
Sociálna kontrola
 Deviácia
 Sociálna interakcia
 Poruchy sociálnych vzťahov
