Transcript Liturgické gestá rúk

Ľudské ruky majú v textoch
Božieho zjavenia, čiže vo Svätom
písme veľmi dôležité miesto.
Aj svätý Pavol napísal: Chcem teda,
aby sa muži modlili na každom
mieste a dvíhali čisté ruky bez
hnevu a hádok (1Tim 2,8).
Medzi najstaršie
kresťanské gestá pri
Je výrazom
modlitbe patria
nenásilia,
rozopäté ruky, postoj
orans (z lat. modliaci sa): pokoja
je to gesto človeka
Rozopäté ruky sa
volajúceho k Bohu.
Je to otvorená
náruč pre niekoho
druhého, ale je to aj
gesto hľadania
a nádeje.
často spájali
s obrazom krídel:
človek hľadá výšku,
chce sa k Bohu
vzniesť na krídlach
modlitby.
Pre kresťanov majú rozopäté ruky a
ramená kristologický význam – Kristove
rozopäté ruky na kríži sú vyjadrením
jeho radikálnej poklony Otcovi,
no zároveň sú širokým objatím, ktorým
nás Kristus chcel pritiahnuť k sebe
(porov. Jn 12,32).
Poklona Bohu a láska k človeku, čo je
obsahom hlavného prikázania,
vytvárajú v tomto geste jednotu.
Toto spojenie obidvoch horizontov
v Kristovom geste na kríži určuje novú
telesnú hĺbku kresťanskej modlitby
a vyjadruje tak nový zákon našej
modlitby.
Neskôr sa vyvinulo
Zopnuté ruky
.
pochádzajúce pravdepodobne
(nem. Lehen;
lat. feudum, beneficium) bol (najmä
v stredoveku) pozemok alebo úrad
(hodnosť) spojený s dôchodkami, ktoré
udeľovala nejaká osoba či inštitúcia pod
podmienkou, že prijímateľ zloží
(a spravidla bude poskytovať nejakú službu).
V kňazskej vysviacke toto gesto zostalo doteraz.
Keď kandidát sviatosti posvätného stavu vkladá
svoje zopäté ruky do rúk biskupa a sľubuje mu úctu
a poslušnosť, dáva sa do služby Cirkvi a ponúka svoje
ruky Kristovi, aby boli odteraz jeho rukami.
Keď pri modlitbe zopneme ruky, vkladáme do
Kristových rúk s našimi rukami aj všetko,
čo nás čaká; v dôvere v jeho
vernosť mu prisľubujeme
našu vernosť.
Ustavične
potrebujeme poznávať,
že sme vinní, a toto poznanie
musíme aj uznať, ak si máme
„zaslúžiť“ a vyprosiť odpustenie.
sa vnárame do svojho vnútra, a tým
môžeme priamo prosiť o odpustenie Boha,
svätých i zhromaždenie blížnych (okolo
nás), proti ktorým sme sa prehrešili.
Z rozprávaní
o farizejovi a
mýtnikovi vyplýva
pre kresťanov ešte
ďalšie gesto:
Bitie v prsia
Pri
(Baránok
Boží) hľadíme na Pastiera,
ktorý sa pre nás stal
Baránkom a ako baránok
niesol našu vinu. Preto je
náležité,
a pripomíname si, že naša
vina spočinula na jeho
ramenách, že nás
jeho rany
uzdravili.
pri eucharistickom slávení
ktorý nás živí a robí
nás účastnými na svojom živote a šťastí.
Gestá kňaza, miništranta a vôbec všetkých
prítomných na sv. omši sú odpoveďou na túto
Božiu prítomnosť.
Liturgické gestá a postoje musia
vyjadrovať Pánu Bohu našu
 Ruky konajúce znak kríža, prežehnanie (ľavá
ruka spočíva na hrudi, pravá sa dotýka čela,
potom hrude pod ľavou rukou, napokon
ľavého a pravého ramena).
 Ruky zložené k modlitbe (dlane priliehajú
k sebe, sú nasmerované mierne nahor).
 Ruky udierajúce sa do hrude (ľavá ruka
spočíva pod hrudníkom, pravá jemne udiera
do hrude).
 Ruky konajúce trojnásobný znak kríža pri
ohlásení čítania zo sv. evanjelia (ľavá ruka
spočíva na hrudi, pravá postupne kladie
palcom krížik na čelo, na pery a na srdce).
 Ruky dávajúce znak pokoja (pravicou
podanou najbližším prítomným susedom).
 Ruky človeka približujúceho sa k Bohu musia
byť nevinné a srdce čisté: Kto smie vystúpiť na
vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste
posvätnom? Ten, čo má ruky nevinné a srdce
čisté... (Ž 24,3-4).
Uživotnenie