Liturgické gestá rúk
Download
Report
Transcript Liturgické gestá rúk
Ľudské ruky majú v textoch
Božieho zjavenia, čiže vo Svätom
písme veľmi dôležité miesto.
Aj svätý Pavol napísal: Chcem teda,
aby sa muži modlili na každom
mieste a dvíhali čisté ruky bez
hnevu a hádok (1Tim 2,8).
Medzi najstaršie
kresťanské gestá pri
Je výrazom
modlitbe patria
nenásilia,
rozopäté ruky, postoj
orans (z lat. modliaci sa): pokoja
je to gesto človeka
Rozopäté ruky sa
volajúceho k Bohu.
Je to otvorená
náruč pre niekoho
druhého, ale je to aj
gesto hľadania
a nádeje.
často spájali
s obrazom krídel:
človek hľadá výšku,
chce sa k Bohu
vzniesť na krídlach
modlitby.
Pre kresťanov majú rozopäté ruky a
ramená kristologický význam – Kristove
rozopäté ruky na kríži sú vyjadrením
jeho radikálnej poklony Otcovi,
no zároveň sú širokým objatím, ktorým
nás Kristus chcel pritiahnuť k sebe
(porov. Jn 12,32).
Poklona Bohu a láska k človeku, čo je
obsahom hlavného prikázania,
vytvárajú v tomto geste jednotu.
Toto spojenie obidvoch horizontov
v Kristovom geste na kríži určuje novú
telesnú hĺbku kresťanskej modlitby
a vyjadruje tak nový zákon našej
modlitby.
Neskôr sa vyvinulo
Zopnuté ruky
.
pochádzajúce pravdepodobne
(nem. Lehen;
lat. feudum, beneficium) bol (najmä
v stredoveku) pozemok alebo úrad
(hodnosť) spojený s dôchodkami, ktoré
udeľovala nejaká osoba či inštitúcia pod
podmienkou, že prijímateľ zloží
(a spravidla bude poskytovať nejakú službu).
V kňazskej vysviacke toto gesto zostalo doteraz.
Keď kandidát sviatosti posvätného stavu vkladá
svoje zopäté ruky do rúk biskupa a sľubuje mu úctu
a poslušnosť, dáva sa do služby Cirkvi a ponúka svoje
ruky Kristovi, aby boli odteraz jeho rukami.
Keď pri modlitbe zopneme ruky, vkladáme do
Kristových rúk s našimi rukami aj všetko,
čo nás čaká; v dôvere v jeho
vernosť mu prisľubujeme
našu vernosť.
Ustavične
potrebujeme poznávať,
že sme vinní, a toto poznanie
musíme aj uznať, ak si máme
„zaslúžiť“ a vyprosiť odpustenie.
sa vnárame do svojho vnútra, a tým
môžeme priamo prosiť o odpustenie Boha,
svätých i zhromaždenie blížnych (okolo
nás), proti ktorým sme sa prehrešili.
Z rozprávaní
o farizejovi a
mýtnikovi vyplýva
pre kresťanov ešte
ďalšie gesto:
Bitie v prsia
Pri
(Baránok
Boží) hľadíme na Pastiera,
ktorý sa pre nás stal
Baránkom a ako baránok
niesol našu vinu. Preto je
náležité,
a pripomíname si, že naša
vina spočinula na jeho
ramenách, že nás
jeho rany
uzdravili.
pri eucharistickom slávení
ktorý nás živí a robí
nás účastnými na svojom živote a šťastí.
Gestá kňaza, miništranta a vôbec všetkých
prítomných na sv. omši sú odpoveďou na túto
Božiu prítomnosť.
Liturgické gestá a postoje musia
vyjadrovať Pánu Bohu našu
Ruky konajúce znak kríža, prežehnanie (ľavá
ruka spočíva na hrudi, pravá sa dotýka čela,
potom hrude pod ľavou rukou, napokon
ľavého a pravého ramena).
Ruky zložené k modlitbe (dlane priliehajú
k sebe, sú nasmerované mierne nahor).
Ruky udierajúce sa do hrude (ľavá ruka
spočíva pod hrudníkom, pravá jemne udiera
do hrude).
Ruky konajúce trojnásobný znak kríža pri
ohlásení čítania zo sv. evanjelia (ľavá ruka
spočíva na hrudi, pravá postupne kladie
palcom krížik na čelo, na pery a na srdce).
Ruky dávajúce znak pokoja (pravicou
podanou najbližším prítomným susedom).
Ruky človeka približujúceho sa k Bohu musia
byť nevinné a srdce čisté: Kto smie vystúpiť na
vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste
posvätnom? Ten, čo má ruky nevinné a srdce
čisté... (Ž 24,3-4).
Uživotnenie