Transcript Psychológia osobnosti

Psychológia osobnosti
●
●
Všeobecná charakteristika
osobnosti
sebaregulujúci systém, psychofyzická
jednota, jednota všetkého psychického,
syntéza vrodeného a získaného, je
historicko-spoločensky podmienená, je
determinovaná súhrnom sociálnych
vzťahov, typickosťou, osobnosťou je každý
človek.
Zložky, ktoré utvárajú osobnosť neexistujú v nej
izolované, ale vo vzájomnej súvislosti a podmienenosti,
a správanie človeka je výsledkom ich súčinnosti.
Osobnosť je organizovaný celok,
predstavuje štrukturálnu a funkčnú jednotu.
Osobnosť je sebaregulujúci systém –
nositeľom jednoty všetkých zložiek osobnosti je vlastné
„ja“, ktoré sa prejavuje v sebauvedomovaní, v
uvedomovaní si svojho prežívania a správania, ale aj v
ich ovládaní a usmerňovaní. Vyspelá osobnosť sa
prejavuje najmä v tom, že je schopná voliť medzi
hodnotami a riadiť sa podľa zvolených hodnôt.
Osobnosť – je organická jednota telesného a
psychického, vrodeného a získaného, typická pre
daného jednotlivca a prejavujúca sa v jeho správaní a
konaní. Osobnosť je: organický celok,
●
●
●
Osobnosť je psychofyzickou jednotou
jednotou – jednotou telesného a duševného,
telesných a psychických daností. Telo človeka, jeho
telesná konštrukcia, resp. konštitúcia jeho tvár a
dokonca aj jeho vonkajší vzhľad, daný ošatením a
úpravou zovňajšku, sú organickou súčasťou jeho
osobnosti. K psychológii osobnosti patrí aj výraz v
pohyboch celého tela a v mimike tváre, pokiaľ ich
posudzujeme v súvislosti s ostatnými vlastnosťami,
psychickými prejavmi osobnosti. Psychické procesy,
stavy a vlastnosti sa odohrávajú na základe činností
celého telesného organizmu, najmä vyššej nervovej
činnosti. Osobnosť je teda výslednicou telesných a
psychických dejov, resp. prejavov.
Psychológia osobnosti
●
Jednota všetkého psychického – osobnosť ako
●
psychofyzická jednota znamená aj jednotu všetkého
typického, čo je v človeku. Táto jednota zahrňuje
stupeň rozvoja, kvalitu a individuálne osobitosti tak
jeho psychických procesov ako aj psychických stavov a
vlastností osobnosti.
●
Syntéza vrodeného a získaného – osobnosť je
navonok prejavuje v správaní chápanom v najširšom
zmysle slova. Bez správania, konania nemôžeme
povedať, že osobnosť je súhrn vonkajších vzťahov
(najmä sociálnych), podmienených vnútornými
vlastnosťami.
●
Historicko-spoločenská podmienenosť –
osobnosť je nielen biologicky, ale aj historickospoločensky podmienený jednotlivec. Iná je preto
napríklad osobnosť primitívneho človeka a človeka
žijúceho v našich podmienkach civilizácie.
Typickosť – odlišnosti vo vrodených
predpokladoch, odlišnosti vývinových podmienok a
aktívny vzťah každého jednotlivca k objektívnej
skutočnosti spôsobujú, že z psychologického hľadiska
je každý človek jedinečnou bytosťou. Prežívanie a
správanie každého jednotlivca je jedinečné, iba preň
typické, príznačné. Typickosť, osobitosť každej
syntézou pôvodného (vrodeného), rozvitého a
osvojeného v priebehu individuálneho vývinu. Vrodené
sú nepodmienené reflexy, inštinkty, pudy, niektoré city,
typy vyššej nervovej činnosti a predpoklady na vývin.
Vlastný obsah psychiky, obsah psychických procesov,
psychické stavy a ostatné vlastnosti osobnosti človeka
si človek osvojuje a rozvíja v priebehu individuálneho
vývinu v konkrétnych historických, geografických a
spoločenských podmienkach.
●
Súhrn sociálnych vzťahov – každá osobnosť sa
osobnosti je jej najpodstatnejšou
charakteristikou.
●
Osobnosťou je každý človek – termín
osobnosť má v psychológii všeobecný význam.
Neoznačujeme ním tzv. iba veľkú, silnú osobnosť, ale
aj všednú, priemernú, dokonca patologickú alebo
zločinnú osobnosť. V psychologickom význame slova
každý človek je osobnosťou.
Psychológia osobnosti
●
●
Vlastnosti osobnosti
●
Hĺbka vlastnosti – podmieňuje jej závislosť od
prostredia. Čím je vlastnosť hlbšia, tým menej závisí od
prostredia a tým viac je podmienená potrebami a
vlohami jednotlivca. Povrchné vlastnosti závisia od
prechodných okolností života jednotlivca a vyznačujú
sa tým, že nezasahujú jeho životne dôležité potreby.
Čím je vlastnosť jednotlivca hlbšia, tým viac nám
umožňuje predvídať jeho správanie.
Znaky vlastnosti osobnosti – vlastnosti
osobnosti sa vyznačujú viacerými znakmi, ktoré
sa berú do úvahy pri jej hodnotení. Patria k nim
najmä: stálosť, hĺbka, prenikavosť,
hierarchickosť, univerzálnosť, alebo
individuálnosť, polarita, integrovanosť
(štrukturálna spätosť), mnohostranná
determinovanosť a rozmanitosť zdrojov vzniku.
Stálosťou vlastnosti – rozumieme jednak časové
zotrvávanie tej istej vlastnosti u jednotlivca a jednak to,
že tá istá vlastnosť sa objavuje vždy za rovnakých
podmienok. Stálosť jednotlivých vlastností osobnosti v
zmysle časového zotrvania nie je rovnaká. Vlastnosť
osobnosti môžeme pokladať za relatívne stálu iba
vtedy, keď ju osobnosť prejavuje vo všetkých
podmienkach, ktoré sú pre ňu priaznivé alebo
nevyhnutné. (Napr.:nedôverčivosť je stálou vlastnosťou
osobnosti iba vtedy, ak sa príslušný človek pri styku s
ľuďmi vždy alebo aspoň spravidla správa nedôverčivo.)
Vlastnosti osobnosti – vlastnosť je tá
stránka ľudskej osobnosti, ktorú človeku
prisudzujeme na základe jeho osobitného,
pomerne stáleho správania. Črta je prejav
jednotlivej stránky osobnosti, ktorý momentálne
vnímame v správaní. Črtou je napríklad
čestnosť, bojazlivosť, ktorú človek práve
prejavil. Vlastnosť vzniká spojením príbuzných
čŕt a na rozdiel od črty predstavuje stálejšiu
charakteristiku osobnosti.
●
●
●
Prenikavosť vlastnosti – ňou označujeme jej
dominanciu nad ostatnými vlastnosťami. Čím
prenikavejšia je istá vlastnosť, tým častejšie a
výraznejšie sa prejavuje v správaní jednotlivca.
Psychológia osobnosti
●
Hierarchickosť vlastností – je akési
●
usporiadanie vlastností v tom zmysle, že príbuzné
vlastnosti sa spájajú do jednej základnej vlastnosti,
ktorú psychológovia nazývajú pojmom FAKTOR. (pod
faktor naivita sa zahrňujú tieto vlastnosti: prostý, neslávnostný,
nenáročný, sociálne neuhladený, neurčitý, sentimentálny, vrelý,
spoločenský, spontánny, jednoduchý vkus, nedostatok
porozumenia, neobratnosť v analýze motívov druhých, spokojný,
dôveruje prijatým hodnotám.) Všeobecná alebo základná
vlastnosti istým spôsobom združujú. Vlastnosti, ktoré
sa navzájom spájajú, utvárajú tzv. TRS. ( impulzivita,
družnosť, sklon k vtipnosti...)
●
Univerzálnosť vlastnosti – keď je príslušná
vlastnosť vlastná všetkým ľuďom alebo aspoň
absolútnej väčšine.
●
Individuálnosť vlastnosti – keď istú vlastnosť
má iba jednotlivý človek ( napríklad charakter, ktorým
sa odlišuje od ostatných ľudí).
●
Polarita vlastnosti – prevažná väčšina vlastností
osobnosti sa nachádza medzi dvoma pólmi: veselý –
smutný, zhovorčivý – mlčanlivý... Pozícia sa môže u
jednotlivca pohybovať, nemusí byť stála.
Rozmanitosť zdroja – tá istá vlastnosť môže
vzniknúť u jednotlivých ľudí z rozličných zdrojov.
Niektorí autori sú toho názoru, že vznik vlastností
osobností možno vysvetliť iba na základe činností
(reakcií)človeka, jeho interakcie so sociálnym
prostredím, poprípade v dôsledku sociálnych vplyvov.
vlastnosť, stojajca na najvyššom stupni hierarchie
vlastností sa nazýva aj typologickou vlastnosťou,
pretože je príznačná pre svojho nositeľa a priraďuje ho
k istému typu ľudí. Upevnené príbuzné vlastnosti
utvárajú typ osobnosti.
●
Integrovanosť alebo štrukturálna spätosť
vlastností – u každej osobnosti sa psychické
●
Osobnosť je dynamická, neustále sa mení v
súvislosti s vlastným vývinom, nadobúdaním nových
skúseností, pôsobením nových podnetov, neustálej
zmeny podmienok života. Osobnosť sa utvára po celý
život. Osobnosť je napriek tomu relatívne
stála, zachováva si systémy a hierarchiu vlastností,
ktoré sú pre danú osobnosť typické. Osobnosť
každého človeka je jednotou stáleho a
dynamického, meniaceho sa, čo človeku
umožňuje jednak byť samým sebou, jednak
prejaviť pružnosť a prispôsobiť sa novým
Psychológia osobnosti
●
●
●
Vrodené vlastnosti osobnosti
●
určujúcich dynamiku a intenzitu celého prežívania a
správania osobnosti. Dynamikou prežívania a správania
rozumieme najmä tempo striedania psychických
procesov, stavov a činností, kým intenzitou prežívania
zasa jeho hĺbku a intenzitu správania. Dynamika a
intenzita duševného života sú podmienené vlastnosťami
organizmu, najmä nervovej sústavy. Temperamentálne
vlastnosti sa považujú za vrodené, hoci výchovou a
sebavýchovou sa môžu značne zmeniť. Klasické
Vlohy, temperament, typy vyššej
nervovej činnosti
Vlohy – (dispozície) sú vrodené anatomickofyziologické osobitosti človeka, na základe ktorých sa
vyvíjajú schopnosti. Sú to jednak celkové osobitosti
organizmu – napr. predpoklady mohutného alebo útleho
vzrastu, jednak osobitosti zmyslových orgánov –
vrodené vlastnosti zraku, sluchu a pod., ale najmä
osobitosti stavby a činnosti centrálnej nervovej sústavy
– napr. sila, pohyblivosť, vyrovnanosť nervových
procesov. Vrodené vlohy majú tendenciu uplatniť sa,
čím človeka aktivizujú. Vlohy môžu osvojenie istej
činnosti uľahčiť alebo sťažiť ale absolútne
nedeterminujú stupeň ani smer rozvoja osobnosti. Na
základe tých istých vlôh sa môžu rozvinúť rozličné
schopnosti a tá istá schopnosť sa môže rozvinúť na
základe rozličných vlôh. Pritom schopnosti nie sú
jediným predpokladom úspešnej činnosti. Úspechy
činnosti závisia od celej osobnosti (od vôle,
charakteru).Okrem toho existuje kompenzácia jedných
schopností inými, príbuznými.
Temperament – je súhrn vlastností organizmu
typy temperamentu: sangvinik – má nestálu
povahu, je živý, značne pohyblivý, ľahko uňho
vznikajú a rýchle sa striedajú málo hlboké city;
cholerik – má výbušnú povahu, vznikajú uňho náhle,
silné emocionálne reakcie, ťažko sa vie ovládať;
flegmatik – má pomalú, pokojnú povahu, pomaly
vznikajúce, navonok málo výrazné citové reakcie;
melancholik – má láskavú, dobrotivú povahu, city
uňho vznikajú pomaly, ale sú trváce.
●
Typy vyššej nervovej činnosti – slabý –
silný – nevyrovnaný – vyrovnaný –
pohyblivý - nepohyblivý.
Psychológia osobnosti
●
Získané vlastnosti osobnosti
●
Schopnosti – schopnosťami – nazývame
vlastnosti osobnosti, ktoré sú predpokladom
úspešného vykonávania nejakej činnosti. Sú
ukazovateľom toho, aký rozdiel bude v kvalite,
rýchlosti a ľahkosti vykonávania tej istej
činnosti u rozličných ľudí za ináč rovnakých
podmienok v skúsenosti, vo vedomostiach, v
zručnostiach a návykoch. V širšom
psychologickom chápaní sa schopnosťami
označuje každý stupeň predpokladu pre úspešnú,
resp. aj neúspešnú činnosť. Schopnosti nie sú
vrodené, vznikajú a rozvíjajú sa v činnosti na
základe vrodených vlôh. Pred činnosťou a mimo
činnosti neexistujú, bez činnosti sa nemôžu
rozvíjať. Ľudské schopnosti sú historicky
podmienené – vznik nových druhov práce –
vznik a rozvoj nových schopností – schopnosť
lietať.
●
Stupne schopností:
Nadanie – súhrn schopností určitého druhu, ktoré
umožňujú pozoruhodné, nadpriemerné výkony v
danej oblasti činnosti.
Talent – osobitne vysoko rozvinutý súhrn
schopností. Umožňuje človeku, aby vo svojom
odbore dosiahol vynikajúce výkony.
Genialita - mimoriadne rozvinutý talent, ktorý
umožňuje človeku vytvoriť jedinečné až epochálne
diela. Utvorené diela génia majú historický význam,
pretože urýchľujú vedecký, technický alebo
kultúrny pokrok a trvale obohacujú ľudstvo.
●
Rozdelenie schopností: Všeobecné
schopnosti - podmieňujú úspešnosť
vykonávania mnohých činností, obyčajne sa
stotožňujú so všeobecnou inteligenciou.
Špecifické schopnosti - umožňujú úspešnosť
vykonávania špecifických druhov ľudskej činnosti
- hudobné, matematické
Primárne – podmieňujú rozvoj ostatných
vlastností – schopnosť vnímania, predstavivosti..
Sekundárne – uplatňujú sa pri rozličných
Psychológia osobnosti
●
Inteligencia a jej meranie
●
Záujmy, záľuby, sklony
Inteligencia – je všeobecná rozumová
Záujem – je trvalá snaha človeka zaoberať sa
výkonnosť (schopnosť) človeka. Aj keď sa
kvalita inteligencie viaže predovšetkým na
kvalitu myslenia, je nepopierateľné, že sa
podmieňuje aj kvalitou ostatných poznávacích
procesov, dovtedajšou skúsenosťou,
psychickými stavmi, rozhodovaním a zároveň
od nich závisí.
Meranie inteligencie - prebieha pomocou tzv.
Inteligenčných testov, ktoré obsahujú úlohy
vyžadujúce uplatnenie spomínaných
myšlienkových operácií, úsudky. Výsledok
dosiahnutý v inteligenčnom teste sa vyjadruje
prostredníctvom INTELIGENČNÉHO
KVOCIENTU (IQ), ktorý v bodoch zachycuje
skóre dosiahnuté v danom inteligenčnom teste.
Podnormálnu rozumovú výkonnosť označujeme
slabomyseľnosťou – oligofréniou. Zapríčiňuje ju
najmä nesprávny vývin a poruchy mozgu. (debil,
imbecil, idiot). Nadnormálna inteligencia
prechádza od stupňa mierne nadpriemernej
inteligencie cez vysokú až po veľmi vysokú,
predmetmi alebo činnosťami, ktoré ho upútavajú z
poznávacej alebo citovej stránky. Vyznačuje sa
výberovým vzťahom k predmetom alebo činnostiam,
ktorý je podmienený tým, že mu človek subjektívne
pripisuje osobitný význam. Záujem sa prejavuje: a)
snahou o aktívny styk s predmetom záujmu, b) snahou
čím lepšie poznať a ovládať predmet záujmu,
c)kladným citovým zafarbením činnosti spojenej s
predmetom záujmu. Záujmy vznikajú na základe
potrieb, vlôh, schopností a citových vzťahov. Majú
osobitný význam v živote človeka: podporujú rozvoj
jeho osobnosti, vedú k zdokonaleniu jeho vedomostí a
zručností a prinášajú mu osobitné uspokojenie z
vykonanej práce. Jednou z funkcie záujmu je plniť
úlohu uvoľnenia, aktívneho odpočinku alebo zábavy.
Záľuba – je vyhranený, často ústredný záujem.
Druhy záujmov – materiálne, spoločenské,
duchovné, aktívne, pasívne.
Vlastnosti záujmov – šírka, hĺbka, stálosť.
Sklony – zameranie človeka na vykonávanie
určitých činností. Záujmy, záľuby, sklony výrazne
charakterizujú osobnosť a určujú najmä jej zameranosť.
Psychológia osobnosti
●
Charakter
●
Štruktúra charakteru
●
Širšie chápanie – vlastnosti sebaregulačné:
Charakter – je súhrn tých psychických
vlastností osobnosti, ktoré sa zakladajú na jej
morálnom presvedčení a prejavujú sa v mravnej
stránke jej správania a konania. V charaktere sa
prejavuje mravná stránka osobnosti – morálny
profil človeka. O charaktere človeka môžeme
hovoriť až vtedy, keď zvnútorní mravné normy,
príjme ich za svoje, stanú sa jeho mravným
vedomím a začne sa podľa nich riadiť.
Zvnútornenie mravných noriem je iba jedna
stránka charakteru – predpoklad jeho vzniku.
Charakter posudzujeme až podľa vonkajšieho
správania, konania človeka, keď ho hodnotíme z
mravného hľadiska. Charakter z
psychologického hľadiska tvorí súhrn všetkých
jeho mravných vlastností – kladných aj
záporných.
vôľa, sebakoncepcia, kritika, svedomie
vlastnosti vzťahovo-postojové: postoje, ideály,
citové vzťahy
vlastnosti aktivačno-motivačné: potreby, záľuby,
sklony, ašpirácie, životné plány, čiastočné zvyky
●
Užšie chápanie - vlastnosti svetonázorové,
mravné, pracovné, spoločenské a vlastnosti, v
ktorých človek vyjadruje vzťah k sebe samému.
Psychológia osobnosti
●
Vôľové vlastnosti osobnosti
Vôľa ako proces cieľavedomého a zámerného
sebaovládania sebarealizácie predstavuje
vrcholný orgán sebaregulácie. Významnú úlohu
majú pri tom také vlastnosti osobnosti ako:
cieľavedomosť, zásadovosť, vytrvalosť,
rozhodnosť, sebaovládanie, samostatnosť
iniciatívnosť.
Cieľavedomosť - sa prejavuje v tom, že človek
svoje konanie podriaďuje jasne postavenému hlavnému
cieľu.
Zásadovosť – že človek sa drží vo svojom konaní
pevných zásad., vyplývajúcich z jeho mravného
presvedčenia.
Vytrvalosť – že človek neustupuje pri dosahovaní
vytýčeného cieľa ani napriek mnohým neúspechom a
prekážkam, ale ich prekonáva. Veľká vytrvalosť sa
nazýva húževnatosť. Od húževnatosti treba odlíšíť
tvrdohlavosť, ktorá je už zápornou vlastnosťou
vlastnosťou vôle. Tvrdohlavý človek ide za svojim
cieľom i keď je neuvážený, neodôvodnený, napriek
dobrým radám iných, s jedinou snahou splniť svoje
osobné želanie.
Rozhodnosť – sa prejavuje v tom, že človek sa po
rozumnej úvahe rázne, včas, bez zaváhania, rýchle,
pevne a odhodlane rozhodne a svoje rozhodnutie
premení na konanie, čin. Pri rozhodnosti nesmie chýbať
odvaha. Svoje rozhodnutie človek nemení bez
závažných dôvodov.
Sebaovládanie – sa prejavuje v zadržaní a
premáhaní neželaného správania a konania, ktoré by
sťažilo alebo prekazilo dosiahnutie cieľa.
Sebaovládanie má svoj fyziologický základ v dobre
vypestovanom vnútornom útlme.
Samostatnosť – človek sa nerozhoduje a nekoná
podľa šablóny, napodobňovaním iných a pod ich
vplyvom, ale samostatne si určuje ciele a nachádza
spôsoby ako ich dosiahnuť na základe vlastných
vyhranených názorov. Takýto človek sa vyznačuje
zodpovednosťou za svoje skutky. Sugestibilita je
opakom samostatnosti, táto záporná vlastnosť vôle
spočíva v tom, že človek ľahko podlieha akýmkoľvek
vplyvom okolia. Podriaďuje sa im aj proti svojej vôli.
Iniciatívnosť – človek nekoná iba na rozkaz iných,
ale sám, bez cudzích pokynov nachádza nové ciele
konania a spôsoby ich dosiahnutia.
Silná a slabá vôľa – súhrn kladných vlastností
vytvára silnú vôľu človeka, výsledkom viacerých
Psychológia osobnosti
●
Rozdiely v povahových vlastnostiach
ľudí – v bežnej komunikácii sa súhrn vlastností
osobnosti označuje pojmom povaha –
temperamentálno-charakterové vlastnosti a
vlastnosti citových a vôľových procesov –
výbušná povaha, nestála povaha a pod.
●
Rozdiely vo vlastnostiach osobnosti
Vrodené vlastnosti – rozdiely v type vyššej
nervovej činnosti
- v dispozíciách – značné rozdiely v
špecifických schopnostiach.
Získané vlastnosti – záujmy – individuálne
rozdiely v obsahu aj v ich vlastnostiach – hĺbka,
šírka, prenikavosť... - charakter – rozdiely sa
môžu týkať všetkých zložiek charakteru –
svetonázorovej, mravnej, pracovnej,
spoločenskej, sebahodnotiacej – dôsledok
vplyvu prostredia, výchovy a sebavýchovy.
Rozdiely medzi osobnostnými
vlastnosťami muža a ženy – podmienené
biologicky, výchovou a sebavýchovou.
●
Metódy poznávania osobnosti
Komplexné poznanie – poznanie úrovne vývinu
a individuálnych osobitostí psychických procesov a
psychických stavov a úroveň osobnostných vlastností.
Iba poznanie všetkých stránok ľudskej osobnosti
umožňuje poznať, pochopiť a predvídať jej prežívanie,
správanie a konanie.
Metódy: psychodiagnostické dotazníky, dotazníky
postojov, záujmové dotazníky, projekčné techniky,
frustračné testy, štúdium života, podmienok, rozbor
výtvorov činností, denníkov, pozorovanie.
Faktory skresľujúce poznávanie osobnosti –
autoprojekcia (tendencia posudzovať iného podľa
seba), „Haló efekt“ (tendencia riadiť sa pri posudzovaní
iného človeka všeobecným dojmom, aký urobil na
posudzovateľa), poradie informácii (prvotné informácie
výrazne ovplyvňujú nasledujúce informácie), súkromná
teória osobnosti (ak má človek vlastnosť X, tak má aj
Y), povaha inetrakcie medzi posudzovateľom a
posudzovaným (všímame si iba tie vlastnosti, ktoré sú
pre nás významné), efekt dobroty (lepšie hodnotiť
blízkych a známych ako neznámych), figúra a pozadie
(posudzujeme človeka na pozadí ľudí, medzi ktorými
žije), aktuálne psychické stavy posudzovateľa (dobrá,
optimistická nálada – tendencia posudzovať ľudí v