Transcript PSYCHOLÓGIA TVORIVOSTI

PSYCHOLÓGIA
TVORIVOSTI
PhDr. Dáša Porubčanová
LITERATÚRA
M. Tuma: Tvorivý človek
J. Hlavsa: Psychologické základy teórie tvorby
M. Jurčová – J. Hlavsa: Psychologické
základy zisťovania tvorivosti. Psychodiagnostické
a didaktické testy, n.p., Bratislava 1978
D. Kusá a kol.: Zjavná a skrytá tvorivosť
ÚEP SAV, Bratislava 2006
M. Nollke: Naučte se myslet kreatívně. Grada,
Praha 2006
M. Juročvá, M. Zelina: Creativization and Its
Barriers. SAP, Bratislava 1995
Zelina,M.: Výchova tvorivej osobnosti. UK
Bratislava 1995 Zelina,M.: Ako sa stať tvorivým.
Fontána Šamorín 1997
Zelina,M., Zelinová,M.: Rozvoj tvorivosti detí a
mládeže. SPN, Bratislava 1990
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Sylabus predmetu
Pojem tvorivosť
Vymedzenie tvorivosti
Základné piliere tvorivosti
Bariéry tvorivosti
Význam tvorivosti
Teórie rozvoja tvorivosti
Teórie tvorivej osobnosti
Fázy tvorivosti
Úrovne tvorivosti
Faktory tvorivosti
Úlohy a príklady rozvoja tvorivosti
Metódy rozvoja tvorivosti
Predpoklady rozvoja tvorivosti
Pojem tvorivosť
• Tvorivosť = kreativita je slovo odvodené
od „creare“ znamená tvoriť, plodiť.
• J.GUILFORD (1950) ako prvý začal
skúmať túto oblasť ľudského intelektu
• E.P.Torance definuje kreativitu „ako
proces, ktorého zložkami sú jednak
medzery v poznaní, jednak citlivosť na
prvky, ktoré v poznaní chýbajú, ďalej
disharmónia odhaľovanie problémov a
hľadanie nových originálnych postupov
riešenia a konečne na komunikáciu
získaných výsledkov“ (Ďurič, L. a kol.: 1988, s. 126127).
Tvorivosť je zložitý proces
• Bean uvádza, že „tvorivosť je proces, ktorým
jedinec vyjadruje svoju základnú podstatu
prostredníctvom určitej formy alebo média takým
spôsobom, ktorý v ňom vyvoláva pocit uspokojenia,
proces, ktorý vyústi v produkt, ktorý o tejto
osobe, o pôvodcovi niečo hovorí ostatným“ (Bean,
R.:1995,s.15)
• K ďalším osobnostiam a významným autorom
zaoberajúcich sa oblasťou tvorivosti patria: Kirst,
V., Dikmeyer, U.
• Títo tvrdia, že každý človek je kreatívny, len je
potreba mať odvahu a určitý prehľad o
možnostiach, ako kreativitu rozvíjať.
Základné piliere tvorivosti
• tvorivý môže byť každý človek,
• tvorivosť sa môže prejaviť v každej
činnosti, ale nie každá činnosť poskytuje
rovnaké možnosti pre tvorivosť,
• tvorivosť je cvičitelná funkcia, tvorivosť
sa dá rozvíjať,
• tvorivosť je "ťažká práca" v tom zmysle,
že človek musí najprv mnoho vedieť,
poznať, premýšľať, aby mohol vytvoriť
nový a hodnotný produkt.
Bariéry tvorivosti
• Kreativitu potláčajú mnohé vnútorné aj
vonkajšie faktory
• predsudky, strach, obava, vnútorná
nedôvera,
• zhon, zvyky a tradície, pohodlnosť,
• sociálne prostredie, klíma, vedúci, učiteľ.
• Byť kreatívny znamená vyrovnávať sa s
aspektom, možnosťami zajtrajška a dneška.
• Kirst uvádza, že „kreativitu je
možné nacvičiť rovnako ako odvahu k nej a
schopnosť využívať každú príležitosť k jej
rozvíjaniu“ (Kirst, W. – Diekmeyer,U.: 1998, s. 7.)
Význam tvorivosti
• ľudský a sociálny – je výzvou na prežitie
spoločnosti, produktívneho a kvalitného
života
• praktický - každodenné situácie
• umenie a tvorivosť - umelecká tvorba sa
rozvíja predovšetkým v tvorivej činnosti
• citová kultivácia – formovanie vnútorného
prežívania na základe jedinečnosti,
neopakovateľnosti
Vlastnosti vysoko tvorivých ľudí sa
skúmajú z dvoch aspektov
1. Analýzou osobnostných vlastnosti dospelých ľudí,
ktorí už dokázali svoju vysokú úroveň kreativity
/ geniálny vedci, umelci/ - v ich životopisoch sa
sledovalo a sleduje akými osobnostnými
vlastnosťami sa vyznačovali v detstve, aké boli ich
školské úspechy v jednotlivých učebných
predmetoch, ako sa správali voči svojim
spolužiakom, rodičom a učiteľom a pod.
2. Testami tvorivosti zisťovali úroveň tvorivosti u
detí a žiakov aj na ZŠ, dokonca aj v predškolskom
veku. Tie deti, ktoré sa vyznačovali vysokou
úrovňou T, začali bádatelia skúmať aj zo stránky
osobnostných vlastností.
Význam prostredia a tvorivosť
• Vygotskij, Piaget a Erikson sa vyslovili, že
výchova k tvorivosti je prekonávanie seba
ale tiež nie menej dôležitou podmienkou je,
aby prostredie poskytovalo
• podnety
• voľnosť v tvorbe nových nápadov
• učiteľ by mal byť odborníkom na tvorbu
prokreatívneho prostredia a profesionálom
na podávanie tvorivých podnetov na tvorivé
myslenie, tvorivú prácu
• S. H. Kim uvádza, že „koreň“ tvorivosti je v
schopnosti produkovať variácie na danú
tému.
• Tvorivosť je viac definovaná problémom, či
úlohou ako oblasťou, osobou alebo
procesom. Kimove vymedzenie tvorivosti
upozorňuje na aspekt výchovy k tvorivosti.
Ide o metodologickú paradigmu.
Zdôrazňuje prístup, zameranie na človeka
k problémom, k životu. Nezáleží na
metódach postupe spôsoboch, ale na tom,
aby si žiak osvojil paradigmu riešenia
odpovedania na otázky, problémy života.
• Zelina, M. vymedzuje tvorivosť takto:
„Tvorivosť je taká interakcia subjektu s
objektom pri ktorej subjekt mení okolitý svet
a vytvára nové, užitočné a pre subjekt,
referenčnú skupinu alebo populáciu významné
hodnoty“.
• Táto dimenzia teórie rieši veľmi závažný
pedagogický problém.
• Musí byť produkt tvorivosti akceptabilný pre
okolie, spoločnosť? Alebo treba uznať
hodnotu nápadu, riešenia, aj keď má význam
len pre samotný subjekt?
• Podľa THV je vhodné k tvorivosti
pristupovať podľa veku dieťaťa, žiaka. Čím
je mladšie, tým viac má učiteľ posilňovať
kreatívnu produkciu dieťaťa, aj keď je
spoločensky nevýznamná.
• Postupne však je učenie, činnosť a aktivitu
žiaka vhodné smerovať k tomu, aby sa
zapojili do procesov hodnotenia
akceptability, užitočnosti, prijateľnosti
jeho nápadov. Tieto hranice majú byť skôr
voľnejšie, než upäté, blokované.
Teórie rozvoja tvorivosti
• Aby bolo možné rozvíjať tvorivosť človeka, je
potrebné vedieť, aké psychické procesy sa
odohrávajú v psychike človeka pri tvorivom
procese, ktoré činitele sú pre rozvoj tvorivosti
rozhodujúce.
• Existuje niekoľko teórií rozvoja osobnosti.
• Podľa psychoanalytických teórií sa blokovaný
pohlavný pud presúva (sublimuje) zo psychických
operácií, najmä do fantázie a jej zhmotnenie v
podobe umeleckého diela prináša umelcovi
náhradné uspokojenie.
• Podľa humanistických teórií je tvorivosť
predpokladom a výsledkom sebaaktualizácie
človeka, jeho plného fungovania.
• C. R. Rogers uvádza, že „tvorivosť je
vrcholným prejavom ľudskej osobnosti,
výrazom vrodenej tendencie k
sebaaktualizácii a sebarealizácii. Je
spojená s potrebou slobody a
samostatnosti človeka, ktorého právom je
ísť si vlastnou životnou cestou a objavovať
na nej vlastný význam“ (1995, s. 29) .
• A. H. Maslov tiež hovorí, že
sebaaktualizujúca tvorivosť kladie dôraz v
prvom rade na osobnosť, nie na výkon,
výkon považuje za vedľajší jav. Zdôrazňuje
priamosť, odvahu, spontánnosť, jasnosť,
integráciu, sebaprijatie
• Kognitívne teórie tvorivosti
• americký psychológ Guilford vyslovil a
verifikoval hypotézu, že tvorivosť nie je
totožná s inteligenciou (meranou IQ –
testami).
• Tvorivé schopnosti sa stanú jasnejšími a
zmysluplnejšími, keď sa porovnávajú s
inými schopnosťami a keď sa zistia vzťahy
medzi nimi.
• Guilford vytvoril trojrozmerný model
štruktúry intelektu, ktorého podstatu tvorí
triedenie testov intelektových schopností
podľa obsahov, operácií a produktov.
Obsahy
• predstavujú vstup informácií do systému
intelektu
• figurálne – informácie sú v konkrétnej forme
a postihujú veľkosť, tvar, farbu, štruktúru
predmetu a smerujú k vizuálnym vnemom,
• symbolické – informácie sú vyjadrené
symbolmi, znakmi,
• sémantické – informácie v podobe slovného
významu – slovná komunikácia
• behaviorálne – nonverbálne informácie v
medziľudských vzťahoch vyjadrujúce postoje,
potreby, túžby, nálady, zámery.
•
•
•
•
•
Operácie
slúžia na spracovanie vstupu informácií na
výstup.
Guilford rozoznáva 5 typov intelektuálnej
aktivity:
poznávanie – pochopenie vnímaných
informácií, citlivosť na aspekty prostredia,
schopnosť presne označiť a pomenovať
prostredie, vedieť o niečom, naučiť sa ,
oceniť,
pamäť – schopnosť vštepovať, uchovávať
a následne si vybaviť informácie vo vedomí,
divergentné myslenie – uplatňuje sa pri
problémoch a úlohách umožňujúcich viaceré
prístupy a spôsoby riešenia - je to
konštruktívne, tvorivé myslenie
• konvergentné myslenie – myšlienkové
operácie zamerané na riešenie úlohy
jedným smerom, jedným spôsobom
• hodnotenie – zisťovanie primeranosti
správnosti informácie, ide o posudzovanie,
porovnávanie
Produkty
• sú vstupné informácie zo systému
intelektu po spracovaní vstupných
informácií pomocou intelektových
operácií, produktov.
• Guilford určil 6 typov:
• jednotky – triedy – vzťahy – systémy –
transformácie - implikácie
• Sociálno – psychologické teórie
sa sústreďujú na hľadanie podmienok, ktoré
podporujú alebo brzdia tvorivý proces.
Základné východisko týchto teórií spočíva v
tom, že tvorivosť ako osobný predpoklad
je v spoločnosti prítomný vo väčšej miere,
ako je spoločnosť schopná využiť.
Rozhodujúcim činiteľom je tvorivá
atmosféra utváraná makro a mikro klímou
na pracovisku, alebo v procese.
Teórie tvorivej osobnosti
zameriavajú sa na zisťovanie osobnostných čŕt ľudí,
ktorých nezávislí posudzovatelia považujú za tvorivých
na základe produktov činnosti.
Tvorivú osobnosť tvoria podľa Zelinu 4 horizonty:
1. Pôvod zdroja tvorivej aktivity osobnosti
2. Regulácia ľudskej činnosti
a) praktický,
b) algoritmický,
c) heuristický štýl
3. Časový aspekt
4. Axiologický aspekt
Psychologických koncepcií osobnosti je mnoho.
Najčastejšie je osobnosť definovaná z hľadiska
dvoch pólov, behaviorálneho a humanistického, k nim
sa pripájajú póly fenomenologické a holistické.
.
Charakteristika tvorivej
osobnosti
TO je zložitý komplex sociálnych vzťahov,
skúseností, ktoré regulujú vzťahy človek – svet.
• Tvorivá osobnosť je charakterizovaná tým, že sa
usiluje uspokojovať najmä vyššie potreby na báze
nižších.
• Tvorivý potenciál predstavuje súhrn vedomostí,
zručností, schopností, motivácie, osobnostných
morálnych vlastností, ktoré sa vo vzájomnej súhre
angažujú v tvorivom procese.
• Kreatológia je východiskovou vedou v pochopení
osobnosti ako otvoreného systému pre
sebatvorbu, ale aj otvorenosti, nedokončenosti
výchovy, vzdelávania, riadenia ľudí ako možností
pre anticipáciu budúcnosti, pre proaktívny,
produktívny proces bytia.
Základné črty tvorivej osobnosti
• ochota riskovať – človek sa nebojí vysloviť svoje
myšlienky nahlas
• odvaha – prekročiť medze konvencií
• hravosť – hra s ideami, myšlienková nespútanosť,
humor
• originalita – bez snahy o výstrednosť
• sústredivosť – veľkú schopnosť sústrediť sa
• húževnatosť, vytrvalosť, cieľavedomosť
• flexibilita – osoba je flexibilná a otvorená zmenám,
schopnosť vidieť všetky zložky problému a nefixovať
sa len na jednu časť,
• zvedavosť – neustály záujem o všetko čo sa deje okolo
nás,
• inteligencia
•
•
•
•
Fázy tvorivosti
fáza – preparácia – zhromažďovanie
informácii, materiálov, oboznámenie sa
s problémom
fáza – inkubácia, fáza kľudu – človek sa
nezaoberá činnosťami ktoré súvisia
s problémov, pracuje nevedome
fáza – iluminácia – osvietenie, vynorenie sa
nového nápadu, aha efekt
fáza – verifikácia – riešenie sa kriticky
preskúmava, hodnotí sa kvalita nápadov a
riešení
Úrovne tvorivosti
• sú dané uznaním novosti a užitočnosti nápadu
(M. Zelina)
• najnižší stupeň – tvorivosť ktorá je nová
a užitočná len pre samotný subjekt –
subjektívna tvorivosť
• vyššia tvorivosť – keď nápad, riešenie,
myšlienku uzná určitá skupina ľudí
• ešte vyššia tvorivosť – keď je užitočná
a uznaná napr. národom, krajinou
• najvyššia tvorivosť – myšlienky uznané v celom
svete
Faktory tvorivosti
faktor fluescencie, faktor flexibility, faktor
originality, faktor elaborácie
1.fluencia - znamená schopnosť pohotovo,
ľahko utvoriť čo najviac psychických
produktov určitého druhu (slová, myšlienky,
obrázky ...)
variácie fluencie:
a) slovná fluencia
b) figurálna fluencia
c) číselná fluencia
d) asociačná fluencia
e) expresívna fluencia
f) ideačná fluencia
Úlohy na stimulovanie jednotlivých
divergentných schopností
Aby úloha mohla viesť k tvorivosti je
potrebné:
1. vnášať do učenia prekvapivosťprezentovať úkazy, ktoré nie sú v súlade
s očakávaniami
2. vyvolávať pochybnosti, nechať robiť
odhady, používať intuíciu
3. zadávať náročné, na prvý pohľad takmer
nezvládnuteľné úlohy
4. predkladať rozporné tvrdenia
5. dramatizovať podanie úloh.
• Podnety na tvorbu úloh môžu byť nasledovné:
• Fluencia
• • vymenuj čo najviac situácií, v ktorých si sa
stretol s…
• • navrhni čo najviac spôsobov (metód) ako
zmerať…
• • navrhni čo najviac pokusov, ktorými by si
demonštroval platnosť…
• • navrhni čo najviac pokusov, ktoré by si
mohol predviesť, keby si mal…
• • navrhni čo najviac možností, ako by si riešil
situáciu, do ktorej by si sa dostal,
• • čo by sa stalo, keby… uveď čo najviac
dôsledkov danej situácie,
• • povedz (napíš) čo najviac otázok, ktoré ťa
napadnú v súvislosti s uvedeným…
2. flexibilita - schopnosť pružne utvárať
rôznorodé riešenie problémov a
prekonať myšlienkovú zameranosť
Napríklad: vymenuj čo najrozmanitejšie
situácie, v ktorých si sa stretol s…;
navrhni čo najrozmanitejšie spôsoby ako
zmerať…atď.
Činnosť žiakov upriamujeme na
rôznorodosť (rozmanitosť, pestrosť)
generovaných nápadov, nie iba na
množstvo nápadov
3. originalita - schopnosť utvárať bystré,
dôvtipné, neobvyklé, nie bežné produkty,
ktoré odhaľujú vzdialené súvislosti
Napríklad:
• vymysli čo najneobyčajnejšie využitie…
(veci, zariadenia...),
• vymysli originálny, vtipný… (obrázok
ilustrujúci platnosť porekadiel, (kto
druhému jamu kope ... )
• komentár k obrázku, k prečítanému textu,
mechanizmus s istými vlastnosťami;
hádanku; krížovku; kvíz
• vymysli originálnu hru, v ktorej by si mohol
preskúšať vedomosti svojich spolužiakov z
gramatiky, matematiky, dejín
4. senzitivita - t.j. citlivosť na problémy je
schopnosť všimnúť si, vystihnúť, postrehnúť
problém tam, kde si to iní bežne nevšimnú, nevidia
Podnety na tvorbu úloh
• vymenuj čo je príčinou danej situácie…,
• vymenuj aké sú možné dôsledky danej
situácie…,
• hľadaj kde sú chyby, nedostatky…, (na
obrázku, schéme, v texte, výrokoch
žiakov…),
• hľadaj, čo do danej skupiny… patrí, nepatrí,
• vyber… podľa istého znaku,
• nájdi… (čo by nikto nenašiel, čo si iní
nevšimnú).
5. redefinovanie - schopnosť zmeniť
význam a použitie predmetov alebo ich
častí, použiť ich novým spôsobom,
oslobodiť sa od zaužívaných spôsobov
riešenia daného problému
Podnety na tvorbu úloh na rozvíjanie
redefinovania, môžu vyzerať nasledovne:
• čo všetko možno merať s… (využitím
predmetu, zariadenia),
• čo všetko možno demonštrovať s… •
nájdite náhradné riešenie v situácii,
keď…
Príklady úloh:
• ako založíš oheň, keď máš iba:
vreckovku, hodinky, drevenú ceruzku,
okuliare, gombík; ako posunieš auto na
ceste v lese keď máš iba dlhé, pevné
lano
• Vymyslite ďalšie úlohy ...
6. elaborácia - schopnosť vypracovať
detaily riešení, aby sa skompletizoval
nejaký celok alebo plán
• Podnety na tvorbu úloh
• doplň… (čo chýba v texte, dokresli obrázok,
graf podľa istých vlastností…),
• domysli detaily… (plánu),
• zaznamenaj rôzne detailne kroky, ktoré sú
potrebné na vypracovanie plánu práce v
jeho hlavných črtách,
• dolož detaily k danej časti, aby sa celok
stal úplným, aby sa stal účelným
Metódy rozvoja
tvorivosti
• V literatúre existuje veľké množstvo metód rozvoja
tvorivosti. Vo vzťahu k osvojovaniu si nových
poznatkov sa využívajú:
• Prípadové (problémové) - opierajú sa o
produktívne tvoriví myslenie žiakov,
aktivizujú, podnecujú ich k
samostatnému riešeniu skutočných alebo
umele nastolených problémov z
výchovnej a vzdelávacej práce.
• Projektové - spočívajú v tom, že žiaci
pod vedením učiteľa, alebo aj
individuálne si vypracujú projekt, ktorý
postupne riešia a tým sa vlastne učia.
• Simulačné - imitujú skutočné prostredie,
predmet alebo pracovný prostriedok.
Charakteristickým znakom je, že k nácviku
nových zručností sa používajú zvláštne
vyučovacie technické prostriedky
(simulátory, trenažéry).
• Inscenačné - podstatou je riadený slovný
dialóg. Uplatňujú sa predovšetkým pri
príprave žiakov v obchode a v službách.
Tieto metódy výrazne aktivizujú myslenie
učňov, a rozvíjajú ich vyjadrovacie
schopnosti pri jednaní s ľuďmi. Pre využitie
inscenačnej metódy musí pedagóg
spracovať súbor základných inscenačných
situácií a taktiež scenáre ich riešenia.
• heuristické metódy (predstavujú pokyny, kroky,
odporúčania) akronym DITOR – D-efinuj, Informuj, T-vor riešenia, O-hodnoť, R-ealizuj
• metódy tvorivého riešenia problému
Brainstorming, HOBO metóda (cieľ je nájsť
jedno nové, originálne riešenie)
• metódy a techniky divergentných úloh –
pamäťových úloh divergentného charakteru
• métody obsahujúce úlohy na dôvtip a antirigdné
myslenie
• metódy na rozvoj senzitivity
• metódy zlepšovania fluencie, flexibility. originality
• metódy tvorivého hodnotenia
• problémové metódy
• problémová diskusia,
• metóda philips 66 – 6 žiakov za 6
minút rieši úlohu. Po tomto časovom
intervale sa zhromaždia za okrúhlym
stolom pod dozorom učiteľa,
diskutujú ďalej. Ostatní diskusiu
sledujú. Po vystúpení posledného
diskutujúceho učiteľ urobí závery
sám alebo spolu so žiakmi v triede.
Predpoklady rozvíjania tvorivosti v
škole
• osobnosť učiteľa (motivovať, podporovať
samostatnosť a spoluprácu, využívať
diskusie, poskytnúť spätnú väzbu a
konštruktívnu kritiku, vyberať úlohy, ktoré
podporujú tvorivosť žiakov, ...),
• osobnosť žiaka
sú žiaci vysoko tvoriví, stredne tvoriví a
menej tvoriví. Úroveň T žiakov sa môže
merať špeciálnymi psychodiagnostickými
metódami.
• vybavenie materiálne aj nemateriálne
(atmosféra )
Úloha tu a teraz
• Aktivita č.1 - Životopis
Cieľ: rozvoj tvorivosti
Účastníci: od 15 rokov
Čas: 20 minút
Pomôcky: papier, pero, životopis
Účastníci si napíšu stručne svoj životopis neuvedú
meno. Navzájom si ich povymieňajú. Ich úlohou je
z daného životopisu utvoriť príbeh. Potom sa
čítajú príbehy a ostatní hádajú, čí je to životopis
Na záver
• Tvoriť znamená žiť
Byť zdravším
Byť ľudskejší
Byť viac sebou a zodpovednejším
Byť produktívnejší
Byť šťastnejší
• Tvoriť znamená produktívne žiť.
HOMO CREATOS
ĎAKUJEM
ZA
POZORNOSŤ