Transcript Páchatelia kriminality

Páchatelia kriminality
Mgr. Daniela Košecká, PhD.
Chápanie pojmu páchateľ
Trestnoprávne:
Páchateľom je ten, kto sa dopustil trestného činu a bol kvôli
tomu stíhaný.
Kriminologické:
Páchateľom je každý, kto sa dopustí (obvykle) trestného
činu bez ohľadu na to, či za tento skutok je alebo nie je
stíhaný. Kriminológia sa ale zaoberá aj osobami, ktoré
sú potenciálnymi páchateľmi kriminality alebo sa v ich
správaní objavujú znaky sociálnej patológie.
Vekové špecifiká páchania
kriminality
Maloletí a mladiství páchatelia
• v období puberty a adolescencie pre nich prestávajú byť
dôležitým vzorom správania rodičia
• vzdor voči autoritám
• potreba imponovať svojim vrstovníkom
• porovnávanie seba s inými aj po materiálnej stránke
(drahé veci, oblečenie...)
• slabá odolnosť voči tlaku rovesníckej skupiny
• vnímavosť voči spoločenským problémom,
spolupatričnosť s radikálnymi skupinami
• kriminálne konanie mladistvých má svoj efekt najmä pred
publikom
Najčastejšie delikty páchané maloletými a
mladistvými páchateľmi:
• majetkové (najväčší podiel na celkovej kriminalite tejto
vekovej kategórie):
krádeže v obchode
krádeže vlámaním (byty, obchody, stánky, chaty)
krádeže motorových vozidiel alebo vecí z nich
krádeže v bytoch
• násilné:
lúpeže
úmyselné ublíženie na zdraví
trestné činy s rasovým motívom
• mravnostné:
pohlavné zneužívanie (vysoký výskyt súvisí so začatím
pohlavného života partnermi, z ktorých jeden dovŕšil vek
15 rokov, zatiaľ čo druhý vekovú hranicu pre začatie
legálneho pohlavného života ešte nedosiahol)
• ostatné:
výtržníctvo
drogová kriminalita
Nápravno-výchovné opatrenia (mladiství pách.)
• je vhodné rozlišovať páchateľov:
epizodických – kriminálne konanie je vývinovou,
epizodickou záležitosťou. V detstve antisociálne
správanie úplne chýba, prejavuje sa v adolescencii a
okolo 20. roka sa stratí
intenzívnych – celoživotných páchateľov. Rizikové
správanie u nich možno pozorovať už v detstve a v
dospelosti sa stupňuje.
• vek blízky veku mladistvých sa zohľadňuje aj pri indikácii
nápravno-výchovných opatrení u dospelých páchateľov
Dospelí páchatelia
• upustenie od niektorých foriem kriminálneho konania,
ktoré sú špecifické pre nižšie vekové kategórie
páchateľov (krádež v obchode, krádeže vecí z auta, a
pod.)
• rozvinutá kariéra dáva príležitosť k páchaniu podvodov,
hospodárskej kriminality, z násilných trestných činov
prevažujú napadnutia a vyhrážanie
• vo vyššom veku (u seniorov) je pravdepodobnosť
páchania trestnej činnosti nízka, do úvahy prichádzajú
skôr škody spôsobené nehodami zapríčinenými
zmenami kognitívnych funkcií seniorov (plynové havárie,
požiare a pod.). Aj kriminálne kariéry recidivistov sú v
staršom veku na ústupe.
Páchateľ a inteligencia
Inteligencia sa významne podieľa na kontrole správania,
pretože plní úlohu takzvaných mentálnych bŕzd.
• úroveň inteligencie sa vyjadruje inteligenčným
kvocientom, na základe ktorého rozlišujeme niekoľko
stupňov inteligencie.
Pre nás budú zaujímavé tieto:
priemerná inteligencia – IQ 90 – 110
mentálna subnorma – IQ 70 – 90
ľahká mentálna retardácia – IQ 50 – 69
Slabší intelekt má za následok narušenie súdnosti a
sebakritiky a ľahšiu sugestibilitu, ovplyvniteľnosť okolím.
Pri vyšetrovaní trestnej činnosti je dôležité posúdiť aj tzv.
mentálnu náročnosť kriminogénnej situácie, či
zodpovedá mentálnej úrovni páchateľa, a teda či možno
predpokladať, že nebol navedený intelektovo zdatnejším
spolupáchateľom.
Inteligencia páchateľa nemôže byť považovaná za jedinú
príčinu zlyhania, vždy je nutné posudzovať osobnosť
páchateľa komplexne. Osobnosť mentálne subnormných
ľudí býva často slabo diferencovaná, primitívna, s čím
úzko súvisí aj ich neschopnosť adekvátne zhodnotiť
situáciu, v ktorej sa ocitnú a primerane reagovať.
Mentálne subnormní a retardovaní páchatelia sa môžu
vyznačovať:
neadekvátnym spôsobom regulácie pudov,
štruktúrou sociability a vyšších citov,
vysokým podielom neadekvátnych mechanizmov
osobnosti pri ospravedlňovaní spáchania činu.
Osoby s priemerným alebo nadpriemerným intelektom sa
tiež môžu dopúšťať rôznych deliktov. Fakt, že svoje
schopnosti človek nevyužíva antisociálne, je dané
prítomnosťou vyšších citov. Ak je však osobnosť v tejto
oblasti narušená, intelektové schopnosti sú využívané
deštruktívnym, antisociálnym spôsobom. Vtedy
hovoríme o antisociálnej poruche osobnosti.
Páchateľ z hľadiska normy a patológie
Na normalitu možno nazerať z viacerých hľadísk.
• Štatistické chápanie normy – je založené na tom, že
určité psychické procesy sú merateľné, a teda istým
spôsobom aj kvantifikovateľné, čo nám umožňuje zmerať
ich na reprezentatívnej vzorke populácie a stanoviť tak
normu, teda určitý interval, v medziach ktorého by mal byť
aj výsledok merania danej funkcie u jednotlivca.
• Sociokultúrne chápanie normy – odráža určité
spoločenské zvyky, stereotypy a tradície, podľa ktorých sa
správanie jednotlivcov posudzuje buď ako primerané,
normálne, alebo neprimerané, neakceptovateľné.
• Funkčné chápanie normy – normálne je to, čoho
výsledkom je optimálne fungovanie. Toto ponímanie je
kľúčovým pre posudzovanie patológie psychických
funkcií.
Poruchy osobnosti
• Podľa staršej terminológie nazývané psychopatie
• Porucha osobnosti je charakteristická trvalým narušením
adaptácie, neprispôsobivým správaním, ktoré pôsobí
nápadne až rušivo a ktorým trpí buď postihnutý jedinec
alebo jeho okolie, často však tieto osobnosti spôsobujú
problémy sebe aj iným zároveň.
• Príčinou rušivého správania je disharmónia osobnosti,
kde niektoré vlastnosti sú nadmerne zvýraznené na úkor
iných, alebo sú naopak takmer nerozvinuté. Ide
prevažne o odchýlky:
v citovom prežívaní,
vo vzťahu k iným ľuďom,
v spôsobe uvažovania a postojoch.
• Prvé náznaky poruchy osobnosti sa často objavujú už v
detstve.
• Emocionálne prežívanie je neprimerané objektívnej
realite, pri niektorých poruchách osobnosti je príliš
ploché, pri iných sa zasa prejavuje precitlivenosť.
• Porucha je trvalá, neodstrániteľná, ale nie je pri nej
narušená rozpoznávacia a ovládacia schopnosť, preto z
jej diagnostikovania pre páchateľa nevyplýva žiadna
poľahčujúca okolnosť.
• Porúch osobnosti existuje niekoľko, avšak nie všetky sú
významné z hľadiska páchania trestnej činnosti.
Disociálna porucha osobnosti
• nazývaná aj asociálna, sociopatická
• najvýraznejšie narušenie v oblasti sociálnej adaptácie
• extrémny egoizmus, zameranie len na svoje potreby a
ich okamžité uspokojenie
• nezdržanlivosť, neschopnosť odložiť uspokojenie
potrieb, nízka frustračná tolerancia
• neschopnosť vcítenia sa do druhých
• neschopnosť prežívať pocit viny, absencia svedomia
• častá brutalita v správaní
• nutkavé vyhľadávanie vzrušenia
• bezohľadnosť a sebeckosť aj vo vzťahoch
• udržiavanie vzťahov iba s ľuďmi, ktorých môžu využívať
alebo inými antisociálnymi osobami (spoločné
dobrodružstvá)
• narušené sociálne učenie = žiadna možnosť
resocializácie
• tresty nemajú prevýchovný účinok, efekt je skôr opačný
– nadobudnutie ďalších zručností a kontaktov
využiteľných v ďalšej kriminálnej kariére
• výsledky výskumov výskytu tejto diagnózy medzi
recidivistami sa pohybujú v intervale 70 – 100%.
Emočne nestabilná porucha osobnosti
• v niektorých rysoch podobná disociálnej, v popredí
klinického obrazu však stojí dráždivosť a neschopnosť
človeka ovládať svoje pocity a správanie, z čoho
pramení väčšina jeho problémov
• časté nepredvídateľné výbuchy násilia vyprovokované
nepatrnými a objektívne bezvýznamnými podnetmi =
časté konflikty, neznášanlivosť, impulzívne konanie
• nízka frustračná tolerancia
• podozrievavosť, pocit ohrozenia zo strany iných ľudí
• v medziľudských vzťahoch sú povrchní a bezohľadní,
alebo v nich úplne zlyhávajú
• sklon vyhľadávať vzrušenie – alkohol, drogy
• páchatelia násilnej kriminality
Paranoidná porucha osobnosti
• sústavný iracionálny pocit ohrozenia zo strany okolia
• nadmerne podozrievaví, vzťahovační, neutrálne situácie
si vysvetľujú nesprávne
• negatívne nastavenie voči okoliu
• precitlivenosť na kritiku, častý pocit krivdy a
nepochopenia zo strany okolia
• zdôrazňujú svoje postoje, postoje iných neberú do
úvahy, lebo ich považujú za nepriateľsky nastavené voči
ich osobe
• v partnerskom vzťahu hrubo obmedzujú, kontrolujú,
žiarlia
• páchatelia domáceho násilia
Endogénne psychózy
Sú to psychické ochorenia, ktorých základ tvorí vždy určitá
vnútorná, genetická predispozícia v podobe zmien v
štruktúre a funkcii mozgu a bývajú vyvolané určitým
spúšťacím podnetom, najčastejšie nejakou záťažovou
situáciou.
V prípade, že sa predisponovaný jedinec dostane do
situácie kladúcej zvýšené nároky na jeho adaptačné
mechanizmy, môže spolupôsobením týchto faktorov dôjsť k
prepuknutiu choroby.
Schizofrénia
Mániodepresívna psychóza
Schizofrénia
Postihuje
• vnímanie
• myslenie
• emocionalitu
• sociabilitu
• vyššie city
Myslenie je roztrieštené, človek stráca schopnosť uvažovať
v kontexte a spracovávať informácie, v psychike vzniká
chaos.
Strata identity – neschopnosť rozlišovať medzi „ja“ a
okolím.
Myšlienky chorého sa mu zdajú byť cudzie, akoby
vnucované niekým iným, zvonka ovplyvňované, a to isté sa
dá povedať aj o jeho emocionálnom prežívaní. Má pocit, že
jeho telesné funkcie a psychické procesy niekto na diaľku
ovplyvňuje.
Akustické halucinácie – počutie hlasov, ktoré si o
postihnutom niečo hovoria, alebo ho na niečo nabádajú.
Bludy – myšlienkové okruhy určitého obsahu, ktoré
nekorešpondujú s realitou, ale chorý je o ich pravdivosti
presvedčený. Na rozdiel od ilúzií vznikajú nezávisle od
vonkajšieho podnetu. Sú výtvorom chorobných duševných
procesov a ovplyvňujú správanie chorého.
Citové prežívanie je veľmi ploché, čo do polarity viac
prevládajú negatívne emócie nad pozitívnymi.
Okolitý svet je pre nich zdrojom príliš intenzívnych a
nepochopiteľných podnetov, preto smerujú k sociálnej
izolácii, stránia sa spoločnosti a uťahujú sa do vlastného
sveta. – autizmus
Existuje niekoľko foriem schizofrénie, avšak z hľadiska
možného páchania trestnej činnosti najviac prichádza do
úvahy paranoidná schizofrénia.
Nebezpečnosť týchto ľudí býva laickou verejnosťou príliš
preceňovaná, najmä vďaka medializácii ojedinelých
prípadov.
Maniodepresívna psychóza
• postihuje najmä afektivitu a emocionalitu
• má periodický priebeh
• bipolárna a monopolárna forma
Bipolárna forma je charakteristická striedaním manickej a
depresívnej fázy.
Monopolárna forma sa vyznačuje opakovaním len manickej
alebo len depresívnej fázy, pričom manická forma je
vzácnejšia.
Medzi fázami dochádza k ústupu príznakov - remisiám.
Manická forma
• euforické ladenie
• expanzívna nálada
• zvýšená aktivita
Depresívna forma
• depresívne ladenie
• hypobúlia až abúlia
• spomalenie myslenia
• telesné symptómy (zápcha, nechutenstvo)
Z hľadiska možného páchania kriminality je u tejto
psychózy riziková suicidalita.
Rozšírené samovraždy – usmrtenie najprv svojich blízkych
a potom seba. Svojich rodinných príslušníkov nechce
nechať žiť vo svete, ktorý je podľa postihnutého bezútešný
a zlý, a tiež ho desí predstava, že po jeho smrti sa o nich
nik nepostará.
Vlastná samovražda občas ostane nedokonaná a skutok
sa vyšetruje ako vražda.
Organické poškodenie centrálnej nervovej
sústavy
Môže mať viacero príčin:
• ochorenia
• intoxikácie
• ťažkosti spojené s procesom starnutia
Trvalé psychické zmeny súvisiace s týmito príčinami sa
nazývajú demencie.
Vyznačujú sa
• degradáciou intelektu
• sploštením emocionality
• dezorientáciou v čase a priestore
• vedomie narušené nie je
U niektorých ľudí postihnutých týmto druhom ochorenia
môže dôjsť k narušeniu ovládania pudovej sféry, v
dôsledku čoho sa môžu stať páchateľmi sexuálne
motivovanej kriminality.
Pravdepodobnejšie sú však skôr nedbanlivostné trestné
činy všeobecného ohrozenia (požiare a podobne).
Krátkodobé psychické poruchy
Aj ľudia, ktorí za normálnych okolností nejavia známky
psychickej poruchy, môžu za určitých okolností reagovať
spôsobom, ktorý prekračuje rámec normy. Každý človek sa
môže dostať do situácie, ktorá je nad jeho psychické sily a
ktorá u neho vyprovokuje extrémnu reakciu.
Ide najmä o mimoriadne závažné záťažové situácie ako
smrť blízkej osoby, ohrozenie vlastnej telesnej integrity a
podobne.
Takéto situácie môžu vyvolať zlyhanie regulačných
mechanizmov psychiky a viesť k reakciám, ktorým
hovoríme abnormné.
Patický afekt
• Ide o krátkodobú poruchu vedomia, ku ktorej môže dôjsť
pri extrémnom emocionálnom vypätí.
• Je pri nej narušená rozpoznávacia a ovládacia
schopnosť, je teda dôvodom pre priznanie nepríčetnosti.
Prejavuje sa:
• rýchlym nástupom reakcie
• neorganizovaným správaním v čase činu spôsobeným
krátkodobou poruchou vedomia, mrákotným stavom
• po čine nastáva fáza vyčerpania
• nasleduje amnézia na obdobie, kedy bola osoba v afekte
(neschopnosť vybaviť si udalosť z pamäti)
• Výskyt patického afektu je veľmi zriedkavý a u zdravého
človeka takmer nepravdepodobný.
• U prostého afektu sa nevyskytuje porucha vedomia, ani
amnézia.
• Patický afekt je nutné odlíšiť od vystupňovaného afektu,
pri ktorom nedochádza k poruche vedomia.
Vystupňovaný afekt nie je dôvodom pre priznanie
nepríčetnosti.
Ďakujem za pozornosť
