Transcript Geografia v praxi

Geografia v
praxi
1. Geografia
2. Mapa
3. Tematické mapy
4. Vznik mapy
5. Praktické úlohy
1.Geografia






patrí k najstarším vedným disciplínam, vznikla z praktických potrieb
človeka poznať prírodnú krajinu, v ktorej žil
skúma krajinu, procesy a vzťahy, ktoré v nej prebiehajú, napomáha
ľudskej spoločnosti lepšie využívať a vhodne usmerňovať ich ďalší
rozvoj
využíva poznatky aj iných vedných disciplín – biológie, geológie, štatistiky,
enviromentalistiky,...
pôvod slova: geos = Zem, gráphi = píšem, opisujem (opis Zeme, zemepis)
prvé geografické poznatky – starovek ( Mezopotámia, Egypt, Grécko),
súhrn vtedajších poznatkov o Zemi podal Eratosthénes (2.-3. st. p.n.l.) v
diele Geografika
od konca 15. st. rozvoj geografie súvisel s veľkými objavmi – objavenie
Ameriky, oboplávanie Afriky a Zeme, ale aj s rozvojom iných vied –
astronómie, biológie,...

ako moderná veda sa začína rozvíjať až začiatkom 19.st. – namiesto opisu
novoobjavených území sa zameriava na skúmanie a zisťovanie zákonitostí,
kt. fungujú v krajine, na praktický význam

skúma krajinu – ľubovoľnú časť zemského povrchu, ktorá obsahuje časti
všetkých geosfér, táto krajina môže byť ohraničená hranicami:
prírodnými – horská, lesná, stepná, nížinná ,...krajina
utvorenými človekom – priemyselná, mestská, poľnohospodárska,...
politická, administratívna – štát, kraj, okres, obec
1.
2.
3.

1.
2.
geosféry (koncentricky usporiadané vrstvy Zeme):
prírodné: litosféra, atmosféra, hydrosféra, biosféra, pedosféra – sú
navzájom prepojené vzťahmi, vytvárajú fyzickogeografickú sféru, je
prírodným prostredím ľudskej spoločnosti, touto sférou sa zaoberá časť
geografie – fyzická geografia (zakladateľ – Alexander von Humbolt)
vytvorené človekom: humánnogeografická (socioekonomická) sféra –
tvorí ju obyvateľstvo Zeme a produkty jeho činnosti ( sídla, priemyselné
závody, cesty, služby,...), touto sférou sa zaoberá časť geografie –
humánna geografia ( zakladateľ – Karl Ritter )


krajinná sféra - obe sféry sú navzájom prepojené väzbami (FGS+HGS),
vytvárajú jeden geosystém – krajinnú sféru, kt. je objektom skúmania celej
geografie
význam: 1. poznávací – skúmanie, poznávanie krajiny, jej vzniku, vývoja,
priestorovej organizácie, poznanie vzťahov medzi prírodným prostredím a
ľudskou spoločnosťou
2. vzdelávací – učí geografickému spôsobu myslenia, kt. sa zakladá
na poznávaní vzťahov a súvislostí v krajine, na chápaní v súvislostiach
(ináč by sme nedovolili postaviť firmy, alebo skládky odpadu v kotlinách so
zlým prevetrávaním, alebo v oblastiach výskytu podzemných vôd,...)
3. praktický – účasť na riešení problémov napr. životného
prostredia, pri tvorbe krajinných plánov, vyhodnocuje všetky prírodné zložky a
určuje spôsoby, ako ich možno využiť napr. v priemysle, rekreácii,...,skúma
katastrofálne javy a vypracúva spôsoby ochrany proti nim,...
priemyselná, poľnohospodárska a mestská krajina
horská, stepná, nížinná a lesná krajina
politická – administratívna hranica
2. Mapa







Je zjednodušený, zmenšený, rovinný obraz Zeme ( alebo aj iných
vesmírnych objektov )
Poskytuje názorný, prehľadný a skreslený obraz Zeme
Jednotlivé tvary a javy na Zemi, kt. znázorňuje, sú zobrazené vo forme
mapových značiek a symbolov
Je základné kartografické dielo a spolu s glóbusom zobrazuje svet okolo
nás, pomáha pri jeho poznávaní a premene
Význam : pomocou nich si môžeme utvoriť predstavu o súvislostiach medzi
objektmi(javmi) zemského povrchu – súvislosť medzi priebehom horstiev a
vodných tokov, využívajú sa pri riešení rôznych praktických, plánovacích
úloh – kadiaľ viesť novú dopravnú trasu, pomáhajú pri orientácii,...
Kartografia je veda, kt. sa zaoberá konštrukciou, obsahom, používaním a
vývojom máp ( Ptolemaios, Mercator, Samuel Mikovíni )
Polohu ľubovoľného bodu na zemskom povrchu môžeme určiť pomocou
zemepisných súradníc. Systém zemepisných súradníc sa skladá z
očíslovaných poludníkov a rovnobežiek, takže každá poloha na povrchu
Zeme je daná vždy dvomi číslami — ako poloha ľubovoľného bodu na
ploche.
Poludník

Poludník (meridian) je čiara na
povrchu Zeme spájajúca severný
a južný pól. Nazýva sa tak preto,
že na všetkých bodoch poludníka
je poludnie (denná kulminácia
Slnka) v rovnakom okamihu. Vždy
dva protiľahlé poludníky (dve
polkružnice) vytvárajú veľkú
kružnicu.
Keďže sú všetky poludníky
identické (20 004km), začiatok
vzťažného systému — nultý
poludník — bol určený dohodou
jedného z nich (Greenwichský
poludník). Ak preložíme nultým
poludníkom rovinu, pretína táto
rovina Zem na dve polovice. Na
východ od nultého poludníka je to
východná pologuľa (eastern
hemisphere) a na západ od
nultého poludníka je to západná
pologuľa (western hemisphere).
Rovnobežka


Rovnobežka (parallel, parallel
of latitude) je priesečník
povrchu Zeme s rovinou, ktorá
je kolmá na zemskú os. Má
tvar kružnice. Najväčšia
kružnica sa nazýva rovník
(equator). Ostatné kružnice sa
smerom k pólom zmenšujú.
Rovník, ako jednoznačná
(najväčšia) rovnobežka je
stanovená ako začiatok
vzťažného systému — nultá
rovnobežka (40 075 km).
Ak preložíme nultou
rovnobežkou rovinu, pretína
táto rovina Zem na dve
polovice. Na sever od nultej
rovnobežky je to severná
pologuľa (northern
hemisphere) a na juh od nultej
rovnobežky je to južná
pologuľa (southern
hemisphere).

Poludníky a rovnobežky tvoria sieť
zemepisných súradníc

Nultý poludník a nultá rovnobežka
Zemepisná šírka

Zemepisná šírka - uhol, ktorý zviera
rovina rovníka a priamka SP. Kde S je
stred Zeme a P miesto ne Zemi
ktorého zemepisnú polohu určujeme.
Rozlišujeme severnú (s.z.š.) a južnú
zemepisnú šírku(j.z.š.). Pre označenie
zemepisnej šírky sa používa grécke
písmeno fí a nadobúda hodnoty od 0
do 90°.
P
S
Zemepisná dĺžka

zemepisná dĺžka - uhol, ktorý zviera
rovina základného poludníka a
miestneho poludníka. Rozlišujeme
západnú (z.z.d.) a východnú
zemepisnú dĺžku( v.z.d.). Označuje sa
gréckym písmenom lambda a
nadobúda hodnoty od 0 do 180°.
Mierka mapy
Mapa zobrazuje zemský povrch v zmenšenej podobe. Toto zmenšenie sa
vyjadruje určitým pomerom, kt. nazývame mierka mapy.
 Môže byť : číselná a grafická
 Vyjadruje sa pomerom : 1:m, kde m – je mierkové číslo označujúce
veľkosť zmenšenia
 Napr. : 1:30 000 znamená, že 1 cm na mape zodpovedá 30 000cm v
skutočnosti (=300m=0,3 km)
 Podľa mierky sa mapy delia na :
1. mapy veľkých mierok (od 1:10 000 do 1:200 000) – malé územie, veľká
podrobnosť
2. mapy stredných mierok (od 1:200 000 do 1:1 000 000)
3. mapy malých mierok ( nad 1:1 000 000) – veľké územie, malá podrobnosť


Mapy mierky od 1:500 do 1:5 000, na ktorých zobrazované územie
nepresahuje 200 km2 sa nazývajú plány, majú zjednodušený obsah
(nezobrazujú nerovnosti zemského povrchu )

Bohatosť obsahu mapy závisí od jej
mierky. Čím je väčšia mierka, tým je
jej obsah bohatší. Pri prechode na
menšiu mierku sa musí obsah mapy
zjednodušovať . Tento postup
nazývame generalizácia obsahu
mapy.

Neoddeliteľnou súčasťou máp je
legenda(popis), na základe kt. sa
vyhľadávajú jednotlivé objekty na
mapách. Sú to mapové značky,
význam ktorých je tu vysvetlený.
Tieto značky môžu byť bodové,
čiarové a plošné. Legenda musí vždy
obsahovať všetky značky zakreslené
v mape
3. Tematické mapy
Obsah mapy




Tvorí súhrn všetkých kartograficky na nej zobrazených predmetov
Súčasťou mapy je označenie mierky a legenda, názov mapy,
vydavateľa, mená autorov, dátum tlače,...
V obsahu mapy rozlišujeme : výškopis, polohopis a popis mapy
Výškopis - zobrazuje vertikálnu členitosť povrchu, reliéf.
Na mapách je najčastejšie zobrazený pomocou vrstevníc - čiar, kt.
spájajú miesta s rovnakou nadmorskou výškou, kót - bodov
s označením nadmorskej výšky a izobát - vrstevníc vodných plôch. Na
geografických mapách sa výška znázorňuje farbami – od zelenej po
hnedú, hĺbka mora – od svetlej po tmavomodrú.
Najlepšie vyjadrujú reliéf trojrozmerné reliéfne mapy.






Polohopis – tvorí súbor bodov, čiar, plôch a značiek, kt. zobrazujú sídla,
komunikácie, hranice, vodstvo, rastlinstvo, pôdu,...Na ich odlíšenie sa využíva
buď farba, alebo značka, vysvetlenie týchto značiek je uvedené v legende
Popis mapy – udáva ako sa ktorý objekt na mape volá ( s výnimkou slepých
a pre orientačný beh určených máp). K popisu sa používajú niektoré druhy,
veľkosť, sklon a tvar písma – odlišne sa popisujú sídla, štáty, vodstvo,
pohorie, mestá,...
Podľa obsahu rozlišujeme mapy: 1. katastrálne – je v nich zaznamenané
vlastníctvo pozemkov, parcely, môžu mať mierku napr. 1:2000
2. topografické – slúžia k podrobnému meraniu na mapách, môžu mať mierku
napr.:1:10 0000 – 1:200 000
3. všeobecnogeografické - znázorňujú najzákladnejšie skutočnosti
zobrazovaného územia ( podávajú prehľad o základných rysoch väčších
území – štátov, svetadielov), v mierke napr. 1: 5 000 000
4. tematické - vyjadrujú vymedzenú tému, pričom ostatné prvky sú potlačené,
alebo úplne vynechané. Patria tu napr. mapy geologické, demografické,...







Tematické mapy môžeme deliť na tie, kt. sú zamerané na prírodné javy
(fyzickogeografické – klimatické, vegetačné,...), na spoločenské javy
(socioekonomické – obyvateľstva, priemyslu,...) a ostatné ( dejepisné,
životného prostredia,...)
V mnohých vedeckých, ale aj novinových článkoch sa často stretávame so
zvláštnymi druhmi tematických máp – s kartogramom a kartodiagramom
Kartogram – pomocou farby alebo vzoru určuje kvantitu určitého javu na
vybraných územiach / napr. hustota obyvateľstva v okresoch/
Kartodiagram – do vybraných územných jednotiek a vkladá diagram, ktorý
vyjadruje kvantitu a vnútorným členením aj jeho vlastnosti – čiže kvalitu
/percentuálne zastúpenie národnostných skupín na celkovom počte
obyvateľstva/
Priblížiť, zjednodušiť, sprehľadniť,... množstvo geografických informácii
napomáhajú aj tabuľky, schémy, diagramy, grafy,...
Atlasy - súbory máp, ktoré vzniknú účelným usporiadaním podľa vydania a
spôsobu prevedenia. Existujú preto rôzne druhy atlasov napr. Školský atlas
sveta, Atlas podnebia,...
Mapové súbory sú postupne vydávané, jednotne koncipované mapy
vytvorené podľa jednotného tvorčieho zámeru. Napr. súbory turistických máp
SR.
Kartogram
Kartodiagram
katastrálna mapa
topografická mapa
katastrálna mapa
topografická mapa
príklady tematických máp

Diagram -grafické znázornenie
číselných údajov a vzťahov
pomocou geometrických útvarov
(spojníc bodov, stĺpcov, kruhových
výsekov), príp. obrázkov alebo
záznamov na mapovom podklade
Piešťany
Bratislava

Schéma je základná, vo všeobecných
a podstatných črtách vypracovaná
osnova; zjednodušená podoba
zachytávajúca podstatné prvky a
súvislosti nejakého predmetu,
mechanizmu, úvahy a pod. Schéma
slúži na stručné vyjadrenie už
získaných znalostí alebo na uľahčenie
výskumu.
Náveterná a záveterná strana pohorí
Obeh vody v prírode
Tabuľky :
Letisko Košice
Rok
Počet pasažierov
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
125 844
138 083
161 827
187 716
231 410
269 885
343 818
4. Vznik mapy
Zemský povrch je veľmi zložitý, pre potreby mapovania ho treba zjednodušiť(zmenšiť
a zobraziť do roviny).To dosiahneme pravouhlým premietnutím na zjednodušený
matematický povrch na tzv. topografickú priemetňu, môže byť:
a) rovinná (ak zobrazuje malé územie)
Zobrazuje malé územie do 200 km2, priemet zmenšíme, vzniká tak plán. Zachováva
uhly, tvary a dĺžky, plochu zmenšuje podľa mierky. Mierka plánu môže byť:
1:500 - 1: 5 000.
b) guľová
Ak zobrazujeme územie väčšie ako 200 km2, kde sa prejavuje zakrivenie zemského
povrchu. Vzniká tak guľový priemet krajiny, ktorého zmenšený model celej zemegule
voláme glóbus (má neskreslené uhly a tvary, dĺžky a plochy sú zmenšené podľa
mierky.) Ak treba znázorniť zem. povrch, musí sa jeho obraz z guľovej plochy
premietnuť na rovinu. Túto úlohu riešia kartografi rôznymi zobrazovacími spôsobmi.
Tak vznikajú obrazy zem.povrchu, ktoré voláme mapy.
Na geografických mapách sa označuje mapová mierka glóbusu, z ktorého bola mapa
zostrojená. Udáva, koľkokrát je polomer glóbusu zmenšený oproti polomeru Zeme.
Základné kartografické zobrazenia:
Spôsoby, ktorými zobrazujeme zem. povrch do roviny nazývame kartografické
zobrazenia a zaoberá sa nimi matematická kartografia. Kartografické zobrazenia
rozdeľujeme:
a) podľa druhu kartografického zobrazenia glóbusu do roviny:
- azimutálne zobrazenie – vzniká pri zobrazeniach priamo na rovnú plochu, kedy sa
rovina dotýka Zeme v 1 bode.
- kužeľové zobrazenie – vzniká zobrazením zem. povrchu na plášť kužeľa, ktorý sa
dotýka Zeme na vedľajšej kružnici
- valcové zobrazenie – vzniká vtedy, ak sa valcová plocha dotýka Zeme na hlavnej
kružnici, najčastejšie na rovníka.
b) podľa hodnôt skreslenia
- rovnakouhlé - zachováva pomer uhlov
- rovnakoplošné - zachováva pomer plôch na mape a v skutočnosti (zobrazenie štátov)
- rovnakodĺžkové - zachováva pomery dĺžok
c)podľa umiestnenia bodu premietania:
- gnónomická projekcia – ak je premietací bod v strede Zeme (a)
- stereografická projekcia – ak je premietací bod v protiľahlom bode premietacej roviny (b)
- ortografická projekcia – ak je premietací bod v nekonečne (c)
kužeľové zobrazenie
c
b
azimutálne zobrazenie
valcové zobrazenie
a
Využitie geografických informácií v praxi





Spoluúčasť na riešení problémov ŽP, pri tvorbe krajinných plánov, kt. slúžia
ako podklady pre územné prognózy
Poznanie vzťahov medzi prírodným prostredím a spoločnosťou
Poskytuje priestorovú predstavu pre vyjadrenie špeciálnych informácií aj pre
iné odbory ( napr. o surovinách, o výskyte biologických druhov,...).Používa k
tomu slovné, mapové, grafické,...prostriedky .
Podieľa sa pri vyhodnocovaní všetkých prírodných zložiek krajiny, určuje
spôsoby ako ich využiť napr. v priemysle, rekreácii...
Vedieť čítať mapy a ďalšie grafické výstupy, ovládať zhromažďovanie,
triedenie a interpretáciu informácií o krajine a jej prírodných a spoločenských
zložkách a o vzťahoch a väzbách medzi jej jednotlivými prvkami, javmi,
sférami.
GPS - Global Positioning System




vyznačuje sa možnosťou pracovať kdekoľvek na Zemi, je nezávislý na počasí, dennej
či nočnej dobe, bez rozlíšenia hraníc štátov. Je charakteristický vysokou presnosťou,
ktorá sa pohybuje v toleranciách +/- 5 m. (Túto presnosť treba posudzovať s
vedomím, že družice sú vo výške 20.000km, že z tejto výšky sa pomocou merania
doby prenosu signálu medzi satelitom a prijímačom na zemskom povrchu vypočítava
poloha s prihliadnutím na posun satelitov po svojej dráhe).
Využitie systému je veľmi široké, od prvotných vojenských aplikácií sa dnes systém
využíva na zistenie polohy v moriach a oceánoch, vo vojenskom aj civilnom letectve, v
turistike a podobne. GPS sa u nás začal používať neskôr, v poslednej dobe sa
presadzuje najmä ako monitorovací a navigačný systém v cestnej doprave a
samozrejme má opodstatnenie v najrôznejších podobách ako turistické prístroje.
Čo je to GPS? Skratka GPS pochádza z anglického “Global Positioning System“, čo v
preklade znamená niečo ako “Globálny Systém na určovanie Polohy”. Ide o satelitný
navigačný systém, ktorý dokáže určiť vašu presnú zemepisnú polohu na zemskom
povrchu. Nech sa nachádzate kdekoľvek na našej planéte systém GPS dokáže určiť
Vašu presnú zemepisnú polohu.
GPS systém využíva na určenie presnej polohy satelity. Konkrétne ide o sústavu 27
satelitov, z toho sú 3 záložné, obiehajúcich našu planétu vo výške 20 000km na
šiestich obežných dráhach. Každý zo satelitov obletí zem za 12 hodín pričom
nepretržite vysiela údaje o svojej polohe a presnom čase. Ak chcete využívať systém
GPS potrebujete k tomu prístroj, ktorý dokáže takéto signály vysielané satelitmi
zachytiť a spracovať - GPS prijímač.
5. Praktické úlohy





Priama vzdialenosť dvoch miest A, B meria v skutočnosti 4,8 km a na mape
192 mm. Určte mierku mapy !
Priama vzdialenosť dvoch miest A, B na mape s mierkou 1:500 000 je 64
mm. Vypočítajte ich priamu vzdialenosť v skutočnosti(km) a na mape s
mierkoun1:200 000.
Vypočítajte polomer r glóbusu, kt. rovinným obrazom je geografická mapa v
mierke 1:3 200 000 (použite polomer R=6371 km Zeme).Výsledok udajte v
cm.
Na mape s mierkou 1:50 000 je zakreslené jazero, kt. má plochu 3 cm2 .Aká
je skutočná plocha jazera? ( v km2 )
Azimut – v topografii je to uhol medzi severným smerom a smerom pohybu.
Doplňte : Svetová strana
Azimut
východ ..............................................................
..................................................................1800
..................................................................3150
juhozápad ........................................................




Zostavte jednoduchý diagram vyjadrujúci národnostné zloženie Slovenska v r.
2001 : Slovenská národnosť: 85,8%, maďarská: 9,7%, rómska: 1,7%, ostatné:
2,8%
Zostavte jednoduchý diagram vyjadrujúci podiel jednotlivých elektrární na
výrobe elekt. energie na Slovensku v r. 2004 : Jadrové :63%, vodné:15%,
využívajúce plyn:5%, tepelné:17%.
Zostavte jednoduchý graf vyjadrujúci zmeny v prirodzenom prírastku
obyvateľstva Slovenska za dané obdobia:
R. 1925 – 14,8‰
1935 – 9,3‰
1945 – 4,2‰
1955 – 17,8‰
1965 – 11,1‰
1975 – 11,1‰
1985 – 7,3‰
1995 – 1,6‰
2001 - -0,2‰
2004 – 0,4‰
2005 – 0,2‰
Zostavte jednoduchú tematickú mapu(kartogram) – vyjadrujúci podiel ornej
pôdy na celkovej rozlohe poľnohospodárskej pôdy (v%) podľa krajov SR:
Bratislavský – 79,3%, Trnavský – 89,8%, Trenčiansky – 53,1%, Nitriansky –
86,6%, Žilinský – 25,6%, Banskobystrický – 39,9%, Prešovský – 39,2%,
Košický – 60,4%.

Ostrov COOK leží v Tichom oceáne. Na ostrove ležia mestá Xa, Ze, Yo
a Tu. Mesto Ze leží 300 m n. m. Stred mesta Xa má súradnice 15˚ j. g. š.
a 165˚ v. g. d.
a) Koľko meria v skutočnosti trasa spájajúca mestá Ze a Yo?
b) Ktorá z 3 trás (Xa – Ze, Ze – Tu, Ze – Yo) na náčrte ostrova COOK
má najstrmší sklon?
c) Ako sa nazývajú stále vetry, ktoré vanú na ostrove COOK?
d) Zostrojte graf, ktorý znázorňuje trasu spájajúcu mestá Xa a Ze.
1 : 1 500 000