Transcript GOBI
je púšť v Mongolsku a severnej Číne
S celkovou rozlohou 1 295 000 km²
je to najväčšia púšť v Ázii a štvrtá najväčšia na
svete.
Zo severozápadu je ohraničená pohorím Altaj a
pastvinami Mongolska a z juhu tibetskou
náhornou plošinou.
V okolí mesta môžeme menovať niekoľko
turistických zaujímavostí, ako napríklad KharaKhoto približne 240 km
Púšť je aj náleziskom ropy, uhlia, krištálov,
achátu a tyrkysu.
Púšť Gobi má aj vlastnú legendu o tajomnom
živočíchovi ktorého domáci nazývajú Olgoj
Chorchoj.
Podľa domácich obyvateľov ide až o 1,5 metrov
dlhého slepého červa, ktorý žije v piesočných
oblastiach a údajne má na svedomí aj ľudské
životy. Pre vedcov je však tvor dosiaľ neznámy.
Gobi zaberá asi 30 % plochy Mongolska
Tiahne sa v oblúku dlhom približne 1 500 km
Od juhovýchodných výbežkov pohoria Altaj až k
hraniciam Mandžuska na východe.
Severnú hranicu tvorí pohorie Jablonový chrbát
a južnú Tibetská náhorná plošina a čínske
nížiny.
Priemerná nadmorská výška je približne
1
000 m a prevažná väčšina povrchu púšte je
pokrytá skalami, nie pieskom (piesočné duny
zaberajú len 3 % celkového povrchu púšte).
História púšte Gobi siaha hlboko do minulosti
našej planéty.
Pred 300 miliónmi rokov v karbone bola Gobi
morským dnom, ale potom nastala horotvorná
činnosť, ktorá mala za následnok vyvrásnenie
pohoria Altaj a Ťan-šan.
Gobi je studená púšť. Teplotné výkyvy sa pohybujú od
−40 °C v zime do 40 °C v letných mesiacoch.
Ročný úhrn zrážok predstavuje len 194 mm, tienenie
má na svedomí už spomínaná Tibetská náhorná plošina.
V druhohorách bola oblasť Gobi bohatá na život, čo
dokladajú početné nálezy fosílií dinosaurov v mongolskej
časti.
Koncom kriedy však došlo ku kolízii Indického
subkontinentu s Áziou, následkom čoho vyvrásnili
Himaláje a klíma v oblasti sa radikálne zmenilo.
Aj napriek púštnym podmienkam je v oblasti Gobi
značná diverzita života, niektoré časti boli
vyhlásené za národné parky.
V púšti žije vzácny leopard snežný, kozorožec
horský, kôň przewalského.
Častým porastom sú rôzne druhy stepných tráv.
Ku Gobi sa viaže aj legenda o červovi Olgoj
chorchoj, ktorý má dĺžku asi 1,5 m a dokáže zabiť
aj človeka.
Aj v púštnej oblasti nájdeme bohaté zastúpenie
rastlín a živočíchov.
Klimatické podmienky z nich urobili
mimoriadne odolné a životaschopné jedince.
Medzi najvýznamnejšie rastliny patria stepná
tráva, divoký tymián alebo tamariška.
Zo živočišnej ríše môžete na Gobi stretnúť ovce
argali, snežného leoparda, gogijskeho medveďa,
kozorožca horského alebo veľmi vzácny druh koňa
Przewalskeho, jež ušatý a mnoho ďalších.
Vďaka bohatému životu a množstvu ojedinelých
druhov boli veľké časti mongolskej púšte
prehlásené za národné park (napríklad Velká
gobijská rezervácia).
História púšte Gobi siaha hlboko do minulosti
našej planéty.
Pred 300 miliónmi rokov v karbone bola Gobi
morským dnom, ale potom nastala horotvorná
činnosť, ktorá mala za následnok vyvrásnenie
pohoria Altaj a Ťan-šan.
V ďalšej geologickej etape druhohôr sa Gobi
stala úrodnou oblasťou,ktorú v hojnej miere
obývali dinosauri
Po ktorých je možné nájsť na púšti mnoho
kostných pozostatkov.
Koncom kriedy ale začalo dochádzať k
dramatickým klimatizačným zmenám
ktorých výsledkom bola zmena zrážkového
systému a teda výrazné obmedzenie zrážok.
To sa prejavilo na druhotnom vyschnutí riečisk
a zmene biotopu z bujnej vegetácie na trávu a
kríky.
Paleontológom sa podaril skutočne husársky
kúsok, keď v priebehu dvoch dní objavili v púšti
Gobi 67 kostier dinosaurov.
Objavené pozostatky budú skúmať odborníci v
Mongolsku a Spojených štátoch.
V roku 1922 bol v tejto oblasti objavený prvý
exemplár Psittacosaura, alebo tzv.
papagájovitého jaštera.
Teraz objavili vedci hneď 67 exemplárov tohto
vyhnutého druhu.
Na mieste sa zúčastnili odkrývania dva tímy,
jeden mongolský a druhý americký.
Týmto objavom bol prekonaný minuloročný
„úlovok“ paleontológov, kedy objavili naraz v
jednej oblasti 30 kostier papagájovitého
jaštera.
Tieto zvieratá žili približne pred 120 miliónmi
rokov a živili sa bylinnou potravou.
Mali by byť predchodcami Triceratopov.
Dodnes bolo objavených spolu viac než 100
exemplárov, čo odborníkom poskytuje
dostatočný materiál, aby sa o týchto zvieratách
mnohé dozvedeli.
Výška objavených kostier sa pohybuje od 30 do
150 centimetrov.
Khara-Khoto (Heishuicheng), doslova Čierne
mesto je stredoveké mesto v Číne.
Nachádza sa na severe krajiny, v oblasti Ejin
khoshuu.
Leží v blízkosti jazernej oblasti Juyan, neďaleko
hraníc s Mongloskem.
Mesto Khara-Khoto bolo založené v roku 1032.
V 11. storočia sa stalo prosperujúcim
obchodným centrom národa Tangut.
Tvrz bola v roku 1227 dobytá Džingischánom a pod
nadvládou Mongolska naďalej mesto prosperovalo.
V roku 1372 bolo dobité armádou čínskej dynastie Ming.
Celé mesto Khara-Khoto bolo vyvraždených a zostalo
opustené.
Jeho trosky potom boli vykopané v roku 1908 ruským
cestovateľom Piotr Kuzma Kozlov.
Bolo tu objavených viac ako 2000 kníh v jazyku
Tanghut.
Dochované sú 9 m vysoké hradby a vonkajšie steny.