Transcript A T M O S F É RA
A T M O S F É R A
1
.
Atmosféra – vzduchový obal Zeme 2. Počasie 3. Podnebie 4. Všeobecná cirkulácia atmosféry 5. Klimatické pásma a oblasti 6. Zmeny klímy na Zemi, aké bude počasie
1. Atmosféra – vzduchový obal Zeme
rotuje
spolu so Zemou, je nevyhnutnou podmienkou pre život – vytvára
ochranný filter
, kt. zabraňuje prenikaniu niektorých druhov slnečného žiarenia a
riadi
rozdelenie vlahy a teploty na Zemi Procesy v atmosfére študuje: 1.
meteorológia
– sleduje počasie 2.
klimatológia
– sleduje podnebie a jeho zmeny v čase
Zloženie atmosféry
: 1. plynná zložka: dusík – 78%, kyslík – 21%, argón – 0,9%, oxid uhličitý, ozón, neón, vodná para 2. tekutá zložka: voda vo forme vodných kvapiek, vznikla kondenzáciou vodnej pary 3. tuhá zložka: ľadové kryštáliky, zrnká sopečného, vesmírneho a pozemského prachu, častice morskej soli, mikroorganizmy - tvoria
kondenzačné jadrá
, okolo nich sa vytvára tenká vrstva vody
vo vertikálnom reze atmosféry rozlišujeme tieto sféry: 1.
troposféra
– asi 11 km os zem. povrchu, zahŕňa skoro 90% hmoty atmosféry, väčšinu vodnej pary, tvoria sa tu oblaky a zrážky, prebieha v nej horizontálny a vertikálny prenos vzduchových hmôt, s ostatnými zložkami krajiny je prepojená neprestajnou výmenou látok a energie. S výškou klesá tlak, hustota a teplota vzduchu ( asi o 0,6˚ C na každých 100 m) 2. stratosféra 3. mezosféra 4. termosféra 5. exosféta tieto sféry sa odlišujú hlavne svojimi fyzikálnymi vlastnosťami súčasťou stratosféry je
ozonosféra
, je vo výške kolo 30 km najvyššia koncentrácia ozónu
vertikálny rez atmosférou
2. Počasie
je okamžitý stav atmosféry
určuje sa hodnotami meteorologických prvkov na danom mieste
základné meteorologické prvky
vlhkosť vzduchu, slnečné žiarenie, smer a rýchlosť vetra, oblačnosť a zrážky sú: tlak vzduchu, teplota vzduchu, tlak vzduchu je sila akou tlačí vzduch s určitou hmotnosťou na jednotku plochy (m ²), chladnejší vzduch je ťažší a tlačí viac, teplejší vzduch tlačí menej – snaží sa dostať do vyšších vrstiev, tým umožní, aby sa chladnejší vzduch dostal na jeho miesto. Tlak meriame v hektopascaloch (hPa), normálny tlak má hodnotu: 1013,27 hPa.
rozoznávame dva tlakové útvary:
tlakové níže výše
= anticyklóny = cyklóny a
tlakové
cyklóny a anticyklóny sú rozsiahle tlakové víry o rozmeroch stoviek až tisícok km. Môžu byť níž) a
pohyblivé stacionárne
– v priebehu roka ostávajú na mieste ( Azorská a Sibírska tlaková výš, Islandská a Iránska tlaková – v priebehu roka putujú po ustálených dráhach v miernom podnebnom pásme postupujú od západu na východ a prinášajú so sebou zmeny počasia do
tlakovej níže
( teplý – ľahší vzduch) prúdi vzduch zo všetkých strán, vzduch v nej vystupuje do výšky a tvorí sa
oblačnosť a zrážky
( v lete ochladenie, v zime oteplenie) z
tlakovej výše
(chladnejší – ťažší vzduch) prúdi vzduch špirálovite na všetky strany, zostupuje a tým sa znižuje jeho relatívna vlhkosť a oblačnosť zaniká, preto je
jasné a suché počasie
( v zime silné mrazy, v lete vysoké teploty)
tlaková níž so stredom sz od V.Británie
cyklóna, anticyklóna Smer prúdenia vzduchu v cyklóne a anticyklóne
teplota vzduchu – slnečným žiarením sa vzduch ohrieva iba nepatrne, hlavným
tepelným zdrojom vzduchu je zemský povrch
teplota vzduchu sa meria v tieni, v zemským povrchom, ortuťovým teplomerom ( o 7, 14, 21 hod.), najčastejšie sa udáva v ˚C meteorologickej búdke, 2 m nad závisí od mnohých faktorov – uhla dopadu sl. lúčov, nadmorskej výšky, typu povrchu, farby povrchu...
vlhkosť vzduchu - udáva
množstvo vody - vodných pár obsiahnutých vo vzduchu
, množstvo vodnej pary vo vzduchu závisí od zemepisnej šírky (teploty) - chladný a suchý arktický vzduch neobsahuje skoro žiadnu vlhkosť, zatiaľ čo teplý tropický vzduch pri rovníku obsahuje maximálne množstvo vodnej pary keď vzduch už nie je schopný prijať viac vodnej pary – dochádza k zmene skupenstva – vodná para kondenzuje na vodu ( stav nasýtenia = 100% vlhkosť, rosný bod)
slnečné žiarenie - hlavný zdroj energie na Zemi, množstvo dopadajúceho slnečného žiarenia na povrch Zeme je hlavnou príčinou vzniku
podnebných pásiem
atmosférou prejde asi 70% žiarenia, ktoré na Zem dopadá, zvyšných 30 % pohltia a rozptýlia molekuly vzduchu meriame dĺžku slnečného svitu a jeho intenzitu vietor – v snahe vyrovnávať tlak na rôznych miestach sa vzduch neustále v atmosfére pohybuje ( horizontálne aj vertikálne).Tlakové rozdiely sa vyrovnávajú prúdením vzduchu z oblasti vyššieho tlaku do oblasti nižšieho tlaku. Horizontálna zložka pohybu sa nazýva
vietor
, charakterizuje sa
smerom
( odkiaľ vanie, severný vanie zo severu...) a
rýchlosťou
(km/h, m/s, 1m/s = 3,6km/h ) špeciálna stupnica, ktorá popisuje účinky vetra v prírode je
Beaufortova stupnica
Beaufortovo číslo
7 8 9 10 11 0 1 2 3 4 5 6 12
popis
bezvetrie ľahký vánok ľahký vietor slabý vietor mierny vietor svieži vietor silný vietor skoro víchrica víchrica silná víchrica veterná búrka prudká búrka hurikán
rýchlosť (km h -1 )
menej než 1 1-5 6-11 12-19 20-29 30-39 40-50 51-61 62-74 75-87 88-101 102-117 118 a viac
oblačnosť - oblačnosť znamená stupeň pokrytia oblohy oblakmi oblačnosť a zrážky súvisia s vlhkosťou vzduchu – vzduch obsahuje vždy molekuly vody, keď sa vzduch tak ochladí, že už nie je možné, aby všetka voda, kt. je v ňom obsiahnutá bola vo forme pary, zráža sa na kondenzačných jadrách do mikroskopických kvapiek. Hromadením kvapiek alebo ľadových kryštálikov potom v atmosfére vznikajú oblaky (priemer jednej kvapky je 10 ⁿ m, n= - 4 až -6) hmla vzniká kondenzáciou vodnej pary pri zemskom povrchu, viditeľnosť je pod 1 km ak chceme pozorovať oblačnosť, musíme určiť typ mraku, výšku spodnej základne oblačnosti a množstvo oblačnosti. Množstvo oblačnosti sa vyjadruje v osminách pokrytia oblohy mrakmi - 0/8 (na oblohe nie sú mraky - jasno) až 8/8 (celú oblohu pokrývajú mraky).
Základné typy oblakov
Cumulus - kopa Cirrus - riasa
altocumulus cumulonimbus – búrková kopa
stratus nimbostratus
Mrak vznikajúci v dôsledku horenia nazývame pyrocumulus Ionizované častice uľahčujú kondenzáciu vodných pár Podobný jav môžeme pozorovať za lietadlom
zrážky – nepadajú zo všetkých mrakov, malé kvapôčky sa v mrakoch spájajú, keď sú dostatočne veľké začínajú z oblakov vypadávať ako tzv.
vertikálne zrážky
– podľa veľkosti vodných kvapiek rozlišujeme napr:
mrholenie
sneh – kvapky o veľkosti do 0,5 mm,
ľadové kryštáliky dážď
– O,5-2 mm, hviezdicovitého tvaru vytvárajúce vločky,
zmrznutý dážď
– ľadové zrnká o veľkosti do 5 mm a ľadu o veľkosti nad 5 mm
krúpy
– guličky
horizontálne zrážky
vznikajú na studenom alebo podchladenom povrchu alebo na rôznych predmetoch, patrí tu napr.
rosa, námraza
...
zrážky meriame v mm,
jeden mm zrážok znamená 1 l vody na plochu 1 m ².
V v mm prípade tuhých zrážok sa meria rovnako - výška po ich rozpustení
dážď námraza rosa
sneženie krúpy
3. K l í m a
klíma = podnebie
časovou stálosťou.
sa na rozdiel od počasia vyznačuje relatívnou klíma je
dlhodobý priebeh, režim počasí na danom mieste
1. geografická šírka
, s , podmieňuje ju sústavné pôsobenie klimatotvorných činiteľov. Sú to: jej zmenou od rovníka k pólom klesá množstvo slnečného žiarenia
2. rozloženie pevnín a oceánov
a vzdialenosť od nich, čiže stupeň kontinentality či oceanity
3. všeobecná cirkulácia v troposfére
, t. j. premiestňovanie sa teplých a studených vzduchových hmôt na veľké vzdialenosti, ktorých smer pohybu ovplyvňuje Coriolisova sila
4. morské prúdy
– teplé a studené
5. nadmorská výška
– s jej zväčšovaním klesá teplota v priemere 0,6 0C na 100 metrov
6. charakter zemského povrchu
– napríklad rozloženie horských pásem, rôzna orientácia georeliéfu voči Slnku, pôda - jej farba a vlhkosť, vegetačná a snehová pokrývka a iné
7. činnosť človeka
, ktorá ovplyvňuje klímu nielen regionálne, ale už aj globálne
Atmosferické procesy
(výmena tepla, vlahy, prúdenie vzduchu)
hlavným zdrojom všetkých procesov prebiehajúcich v atmosfére a v krajinnej sfére je
slnečné žiarenie
časť slnečného žiarenia, ktorá je pohltená atmosférou a zemským povrchom sa mení na teplo a ohrieva pedosféru
,
vrchnú časť litosféry, hydrosféru a spodnú časť atmosféry slnečným žiarením sa zemský povrch ohrieva viac ako atmosféra, preto medzi atmosférou a zem. povrchom sa sústavne uskutočňuje
výmena tepla
(1)
kontinenty
pomalšie sa ohrievajú a ochladzujú rýchlejšie
, moria a oceány guľovitý tvar Zeme
spôsobuje nerovnomerné ohrievanie jednotlivých oblastí na Zemi - vznik vzduchových hmôt a klimatických pásem
vzduchové hmoty
sú to veľké masy vzduchu, ktoré majú v celom objeme zhruba rovnaké vlastnosti ( teplotu, tlak, vlhkosť,...)a pohybujú sa v smere všeobecnej cirkulácie atmosféry a pomaly sa menia pod vplyvom zmeny vlastností plochy, nad ktorou sa nachádzajú vzduchové hmoty sa klasifikujú podľa približného miesta ich vzniku na: arktickú, polárnu, tropickú a ekvatoriálnu okrem ekvatoriálnej sa každá vzduchová hmota delí na oceánsku a kontinentálnu
atmosferické fronty
– pomerne úzke prechodné vrstvy, vytvárajú sa na styku vzduchových hmôt rôznych vlastností. Rozlišujeme: arktický, polárny a tropický atm. front
teplý front
, dlhotrvajúce zrážky
studený front
, zrážkové pásmo kratšie
atmosféra a zemský povrch sú prepojené neprestajnou
výmenou vlahy(2 ) -
( vznik zrážok, ich padanie na zemský povrch, výpar a opätovný vznik zrážok,...) zrážky sú na zemskom povrchu rozdelené veľmi nerovnomerne, podľa ročného úhrnu zrážok vyčleňujeme 4 zrážkové pásma:
1. vlhké teplé pásmo
mm zrážok za rok medzi 20 ºsevernej a južnej šírky- 1000 -3000
2. suché teplé pásmo
250mm a medzi 20º a 30º severnej a južnej šírky – menej zrážok za rok, púšte a polopúšte
3. vlhké mierne pásmo
250 medzi 30º a 60º severnej a južnej šírky 1000mm zrážok za rok
4. suché studené pásmo-
rok, tuhé skupenstvo od 60 º k pólom- pod 250mm zrážok za na malých územiach ovplyvňuje množstvo zrážok aj reliéf – bariérny efekt ( náveterná a záveterná strana )
bariérny efekt
náveterná strana – zrážky, záveterná - sucho
4. Všeobecná cirkulácia atmosféry
je zložitý systém vertikálneho a horizontálneho prúdenia vzduchu medzi horúcim rovníkovým pásmom a studenými polárnymi oblasťami, ako aj medzi pevninami a oceánmi v dôsledku Coriolisovej sily sa horizontálne prúdenie vzduchu odchyľuje na severnej pologuli napravo a na južnej pologuli naľavo (v smere pohybu) vznikajú tri čiastkové cirkulácie ovzdušia : 1.
Cirkulácia vzduchu v horúcom pásme
: pozdĺž rovníka sa vzduch silne zohrieva od zemského povrchu – vytvára sa
oblasť nízkeho tlaku,
výstupnými prúdmi nahromadený vzduch sa vo výške rozdeľuje a prúdi k obratníkom ako a klesá –
antipasáty
, ochladzuje sa
subtropické pásmo vysokého tlaku
, časť týchto vzduchových hmôt sa vracia pri zemskom povrchu ako
pasáty,
na severnej pologuli
juhovýchodný ako – severovýchodný,
na južnej pologuli
2.
Cirkulácia vzduchu v miernom pásme :
pozdĺž 60.- 65. rovnobežky sa rozprestiera na oboch pologuliach
pásmo nízkeho tlaku vzduchu,
hmoty sa na severnej pologuli stáčaním menia na juhozápadné až
západné vetry.
do ktorého prúdi vzduch zo severu i z juhu, vzdušné 3.
Cirkulácia vzduchu v studenom pásme :
studený ťažký vzduch okolo pólov vytvára
pásmo vysokého tlaku
s prevládajúcimi
východnými vetrami,
ktoré prenikajú do pásiem nízkeho tlaku miernych šírok.
Pravidelné vetry – počas roka menia svoj smer:
monzúny : letný monzún
: nad pevninou nízky tlak, nad oceánom vysoký tlak prúdenie vzduchu z mora nad pevninu - prinášajú množstvo zrážok
zimný monzún
a : nad pevninou vysoký tlak, nad morom nízky tlak prúdenie vzduchu z pevniny na more , výskyt - južná, juhovýchodná východná Ázia
všeobecná cirkulácia atmosféry, stále vetry
vznik pasátu
Miestne vetry : vyrovnávajú tepelné a tlakové rozdiely na malých miestach : bríza- monzún v malom, fohn- teplý, padavý vietor- Kaukaz, Alpy, bóra – silný, padavý, studený – Dalmácia Teplotná inverzia - keď teplota vzduchu v niektorej vrstve dolnej sčasti atmosféry s výškou neklesá, ale stúpa
bríza
monzúnové prúdenie
, vzniká v dôsledku nerovnomerného ohrievania pevnín a oceánov
fohn, miestny vietor inverzia teploty
5. Klimatické pásma a oblasti
určujeme podľa prevládajúcich vzduchových hmôt počas celého roka = hlavné pásma, alebo sezónnym striedaním vzduchových hmôt vznikajú = prechodné pásma v pásmach rozlišujeme kontinentálne a oceánske typy, ako aj typy klímy západných a východných pobreží pevnín
1. ekvatoriálne pásmo
mm (okolie rovníka) – ekvatoriálna vzduchová hmota, priemerné mesačné teploty: 24 - 28˚C, vysoký výpar a teploty = veľká vlhkosť vzduchu, stúpanie vzduchových más vedie k vzniku oblačnosti - rozloženie počas roka rovnomerné, 1000 – 3000
2. subekvatoriálne pásmo
3000 (monzúnové pásmo, tropické vlhké) – striedanie ekvatoriálnej a tropickej vzduchovej hmoty – striedanie obdobia sucha a dažďov, od rovníka sa množstvo zrážok zmenšuje: – 1500 mm, v pohoriach je množstvo zrážok vyššie
Azízija, 58˚C Atacama, 1mm zrážok ročne Vostock, - 89,2 ˚C Havajské ostrovy, 12 000 mm zrážok
3. Tropické pásmo :
pásmo tropického vzduchu, teplotné maximá Azízija ( Líbya) - 56°C, ročný úhrn zrážok je pod 250mm, veľké teplotné rozdiely medzi dňom a nocou,
typ podnebia západných pobreží
vplyv studených morských prúdov, vznik púští Atacama, Namib
4. Subtropické pásmo :
v lete tropická vzdušná hmota - suché teplé letá, v zime vzdušná hmota z miernych pásiem - vlhká, mierna zima, v kontinentálnom subtropickom podnebí: 30˚C teplota, zrážky okolo 500mm, netvorí sa stála snehová pokrývka
Typ subtropickej klímy východných pobreží pevnín -
monzúnový ráz, najviac zrážok v lete pri prúdení vetra od oceánu
5. Mierne pásmo
: prevláda polárna vzduchová hmota, striedanie cyklonálnych a anticyklonálnych situácií = premenlivosť počasia,
kontinentálny typ
teplé, mierne vlhké letá a studené zimy s trvalou snehovou pokrývkou
kontinentov , oceánsky typ
teplá a vlhká zima bez trvalej snehovej pokrývky, chladné vlhké leto, v
ýchodné oblasti
– monzúnový charakter - chladné daždivé leto suchá mrazivá zima, striedanie ročných období v danom pásme
6. Subarktické pásmo
: prevládanie arktického vzduchu v zime, v lete vzduch z miernych šírok
7. Arktické ( Antarktické ) pásmo
: prevláda v ňom arktický (antarktický ) vzduch po celý rok, priemerná teplota najteplejšieho mesiaca nedosahuje 0 °C, ročný úhrn zrážok 100 - 200mm vo forme snehu
Klimatické pásma Zeme
6. Zmeny klímy na Zemi, aké bude počasie
klíma sa na Zemi neustále menila, najpodrobnejšie informácie o zmenách pochádzajú zo štvrtohôr – ľadové a medziľadové doby od 80. rokov 20. st sa objavujú názory, ktoré hovoria o žiarenie zo zemského povrchu, a tým sa
globálnom otepľovaní – príčinou sú ekonomické aktivity človeka zvyšuje teplota
(freóny, metán, oxidy dusíka, oxid uhličitý, vodná para – pohlcujú dlhovlnné atmosféry) priemerná teplota na Zemi bola asi 16˚C, v priebehu 20.st. narástla
o 0,6˚C dôsledky:
1. zvyšovanie hladiny oceánov 2. roztápanie permafrostu – stabilita budov 3. biologická diverzita ohrozená 4. vysušovanie niektorých oblastí – problém s poľnohospodárskou pôdou a zabezpečením potravinami 5. nedostatok pitnej vody
Aké bude počasie
meteorologické predpovede
kde prenikajú vzduchové hmoty z každej strany – prevláda prúdenie zo západu sú zložité, a to hlavne v str. Európe, vstupné údaje pre predpovede sa získavajú z prízemných meteorologických staníc, ale aj údajov z umelých družíc ( METEOSAT ) ich hodnoty sa pre daný okamih nanášajú špeciálnymi znakmi a číslami do
synoptickej mapy
( sleduje sa hlavne vývoj a pohyb cyklón a anticyklón) predpovede sa delia na: krátkodobé ( 1-2 dni ), strednodobé (3 - 5 dní) a dlhodobé podľa určenia užívateľom sú predpovede: všeobecné – pre občanov, špeciálne – pre letectvo, poľnohospodárstvo,...
synoptická mapa
skleníkový efekt = otepľovanie Zeme