SLNEČNÁ SÚSTAVA SATURN JUPITER ÚVOD SLNKO NEPTÚN ZEM PLUTO MERKÚR MARS VENUŠA KOMÉTY PLANÉTKY METEORITY URÁN Peter Dráb Gymnázium Snina © 2003 Toto je pohľad zo Zeme na našu galaxiu – Mliečnu cestu, ktorá má špirálovitý tvar, so štyrmi ramenami. Nevidíme.
Download ReportTranscript SLNEČNÁ SÚSTAVA SATURN JUPITER ÚVOD SLNKO NEPTÚN ZEM PLUTO MERKÚR MARS VENUŠA KOMÉTY PLANÉTKY METEORITY URÁN Peter Dráb Gymnázium Snina © 2003 Toto je pohľad zo Zeme na našu galaxiu – Mliečnu cestu, ktorá má špirálovitý tvar, so štyrmi ramenami. Nevidíme.
SLNEČNÁ SÚSTAVA SATURN JUPITER ÚVOD SLNKO NEPTÚN ZEM PLUTO MERKÚR MARS VENUŠA KOMÉTY PLANÉTKY METEORITY URÁN Peter Dráb Gymnázium Snina © 2003 Toto je pohľad zo Zeme na našu galaxiu – Mliečnu cestu, ktorá má špirálovitý tvar, so štyrmi ramenami. Nevidíme ju celú, pretože naša sústava sa nachádza v jednom z ramien špirály, konkrétne v ramene nazývanom rameno Orióna. Naša galaxia má priemer približne 100 000 svetelných rokov. Galaxia sa v priestore otáča tak, že hviezdy, ktoré sú viac v jej strede sa otáčajú rýchlejšie ako hviezdy na jej okrajoch. Slnko vykoná jeden obeh približne za 220 miliónov rokov. Slnečná sústava vznikla pred 4,6 miliardami rokov z plynovo-prachového mraku. 99,866% z jej hmotnosti tvorí hmotnosť Slnka, ktoré je materským objektom našej sústavy. Okolo Slnka obieha 9 planét, viac ako 60 mesiacov, viac ako 150 000 planétok, niekoľko desiatok miliárd komét a nespočetne veľa meteoritov. Planéty Merkúr, Venuša, Zem, Mars sú bližšie k Slnku a sú to pevné, kamenné planéty. Jupiter, Saturn, Urán, Neptún sú ďalej od Slnka a sú to prevažne veľké plynné planéty. Pluto sa za planétu nepovažuje, pre jeho veľkosť a veľký sklon dráhy. menu Tu máme znázornené dráhy planét, ktoré sú bližšie k Slnku a zároveň aj pomery ich veľkostí v grafickej forme. Merkúr Venuša Zem Mars Jupiter Merkúr Pás Planétok Venuša Zem Mars menu Tu sú znázornené dráhy planét, ktoré sú ďalej od Slnka a tiež aj pomery ich veľkostí v grafickej forme. Saturn Jupiter Urán Neptún Jupiter Saturn Urán menu Pluto Neptún Pluto Tu sú niektoré základné charakteristiky Slnečnej sústavy a jej planét zhrnuté v tabuľke : Planéta Vzdialenosť od Slnka Polomer Hmotnosť [AU] (Zem=1) (Zem=1) Slnko 0 109 332800 Merkúr 0,39 0,38 0,05 Venuša 0,72 0,95 0,89 Zem 1 1 1 Mars 1,5 0,53 0,11 Jupiter 5,2 11 318 Saturn 9,5 9 95 Urán 19,2 4 15 Neptún 30,1 4 17 Pluto 39,5 0,18 0,002 * - mení sa od 25 dní na rovníku po 36 dní na póloch Polomer Zeme = 6378 km Hmotnosť Zeme = 5,973 6 . 1024 kg menu Rotácia (deň=1) 25-36* 58,8 244 1 1,029 0,411 0,428 0,748 0,802 0,267 Počet mesiacov Doba obehu Hustota [g.cm3] 1,41 0 88 d 5,43 0 224,7 d 5,25 1 365,26 d 5,25 2 1,88 r 3,95 16 11,86 r 1,33 18 29,5 r 0,69 18 84 r 1,29 8 164,8 r 1,64 1 248,5 r 2,03 Slnko vzniklo asi pred 4,6 miliardami rokov a podľa odhadov mu do konca jeho života ostáva asi 7 miliárd rokov. Rovnako ako ostatné hviezdy aj Slnko žiari vďaka termonukleárnym reakciám prebiehajúcim v jeho jadre. Povrch Slnka sa neustále mení, vznikajú a zanikajú tu protuberancie, erupcie, slnečné škvrny a iné útvary. Slnko ovplyvňuje ostatné telesá Slnečnej sústavy gravitačným poľom, magnetickým poľom, prúdom nabitých častíc a tiež žiarením so širokým spektrom vlnových dĺžok. Slnko je hviezda podpriemernej veľkosti, leží asi 30 000 svetelných rokov od stredu našej galaxie. Každú sekundu sa v jeho jadre premení asi 700 miliónov ton vodíka na 695 miliónov ton hélia a 5 miliónov ton hmotnosti sa premení na energiu: 96% tvorí elektromagnetické žiarenie, 4% odnášajú elektrónové neutrína. Hustota Slnka v jadre je asi 130 g.cm-3(desať násobok hustoty olova), na povrchu je to len asi 0,001 g.cm-3. Jeho hmotnosť je 1,989.1030 kg, priemer 1,4 milióna km, teplota v jadre dosahuje asi 15 miliónov kelvinov, na povrchu je to asi 5 700 kelvinov. Tiažové zrýchlenie tu má hodnotu 28 g. Výkon Slnka je asi 4.1026 W. V chemickom zložení Slnka prevláda vodík (92,1%), na druhom mieste je hélium (7,8%), v stopových množstvách sa nachádza najviac kyslíka (0,061%) a uhlíka (0,03%). menu Zatmenie Slnka z roku 1998 – obraz slnečnej koróny menu Slnečná protuberancia menu Slnko odfotené cez zelený filter menu Viditeľné spektrum Slnka menu Fotosféra Chromosféra Konvektívna zóna Vrstva v žiarivej rovnováhe VRSTVA V ŽIARIVEJ ROVNOVÁHE: Obklopuje jadro, je hrubá 500 tisíc kilometrov. Cez túto oblasť putujú fotóny z jadra asi 100 000 rokov, čo je spôsobené ich pohltením hmotou a opätovným vyžiarením v náhodnom smere. Jadro Slnečné škvrny Protuberancia menu JADRO: Prebiehajú tu jadrové reakcie, ktoré sú zdrojom energie pre Slnko. Vodík sa tu mení na hélium a uvoľňuje sa pritom energia vo forme fotónov. Erupcia Spikule KONVEKTÍVNA ZÓNA: Jej hrúbka je asi 200 000 km. Horúca slnečná hmota tejto zóny prúdi k povrchu, tu vyžiari energiu a ochladená klesá späť. FOTOSFÉRA: Je to vlastne povrch Slnka, má teplotu asi 5800 kelvinov. Je pre ňu charakteristická granulácia, čo sú pahorky vzostupných a zostupných prúdov z konvektívnej zóny. Typické útvary fotosféry sú slnečné škvrny a protuberancie. CHROMOSFÉRA: Je to tenká vrstva priliehajúca k fotosfére, jej teplota rastie smerom od Slnka. KORÓNA: Tvorí akúsi riedku hornú atmosféru Slnka. Jej teplota je vyššia ako teplota fotosféry (1,5 milióna kelvinov) VONKAJŠIE PREJAVY SLNKA PROTUBERANCIE: Sú to výtrysky slnečnej hmoty ďaleko nad povrch Slnka, sú ovládané magnetickým poľom Slnka. Ich tvar kopíruje siločiary lokálneho magnetického poľa. ERUPCIE: Erupcie predstavujú náhle zjasnenia vo fotosfére s chromosfére, sú sprevádzané výrazným uvoľnením hmoty a energie. Môže dôjsť aj k odtrhnutiu oblaku plazmy, ktorá ak putuje vesmírom a dostane sa k magnetosfére našej Zeme vyvoláva výrazné polárne žiary a magnetické búrky. SLNEČNÉ ŠKVRNY: Sú to oblasti na povrchu Slnka, ktoré majú nižšiu teplotu ako okolité prostredie, a preto sa javia ako tmavé škvrny. SPIKULE: Úzke výtrysky plynov z chromosféry, ktoré majú životnosť niekoľko minút. MAGNETICKÉ POLE: Siločiary majú tvar takzvanej Archimedových špirál. menu SLNEČNÝ VIETOR: Je označenie pre prúdy nabitých častíc, ktoré sú vyvrhnuté zo Slnka tlako žiarenia. Slnečný vietor v podstate vytvára vonkajšiu atmosféru Slnka. Pri prieniku častíc z tohto vetra do magnetického poľa planét vznikajú polárne žiary a magnetické búrky. Erupcia Slnečný vietor menu Magnetické pole Slnka Spikule Protuberancia najbližšia planéta k Slnku meno dostala podľa rímskeho posla bohov povrch je podobný nášmu Mesiacu, kamenistý a posiaty krátermi atmosféra je riedka, tvorená hlavne vodíkom, sodíkom, héliom a kyslíkom teplota na povrchu sa Pohybuje od –180°C (po západe Slnka) do 430°C cez deň okolo vlastnej osi sa otočí za 59 našich dní, okolo Slnka obehne za 88 dní. dráha okolo Slnka je elipsa, najmenšia vzdialenosť od Slnka je 45,9 milióna km, najväčšia je zas 69,7 milióna km. atmosférický tlak na povrchu je veľmi nízky, takmer nemerateľný, pravdepodobne nepresahuje 10-5 Pa. Hmotnosť planéty je 3,3.1023 kg, jej priemer je 4870 km. Nedávno získané informácie nasvedčujú tomu, že na póloch planéty v kráteroch sa nachádza vodný ľad. Voda sa tam dostala pravdepodobne pri dopade komét. Doposiaľ jedinou sondou, ktorá skúmala Merkúr bol Mariner 10, ktorá zistila, že planéta má aj magnetické pole, aj keď je veľmi slabé. Merkúr nemá mesiace. menu Niektoré fotografie Merkúru, ktoré urobil Mariner 10 menu Takto vyzerá povrch Merkúru, je tu očividná podoba s našim Mesiacom menu Druhá planéta najbližšia k Slnku je pomenovaná podľa rímskej bohyne krásy a lásky. Je to po Slnku a Mesiaci druhý najjasnejší objekt pozorovateľný na oblohe. Jej dráha okolo Slnka sa spomedzi všetkých planét najviac podobá kružnici. Vzdialenosť od Slnka je 108 miliónov km. Okolo Slnka obehne raz za asi 225 dní, jednu otáčku okolo vlastnej osi vykoná asi za 243 dní, čo je najviac zo všetkých planét našej sústavy, okrem toho sa otáča opačným smerom. Venušu obklopuje hustá atmosféra tvorená prevažne oxidom uhličitým, čo vytvára mimoriadne silný skleníkový efekt. Atmosferický tlak na povrchu dosahuje až okolo 9 MPa, čo je 90 krát viac ako na Zemi. Teplota na povrchu sa pohybuje v rozmedzí zhruba 440 až 480 °C. Na tejto planéte je stále zamračené, osvetlenie povrchu je s červenkastým nádychom. Hlavná oblačnosť je vo výške 50 až 70 km nad povrchom. menu Povrch Venuše je zahalený v oblakoch, preto sa nedá zmapovať klasickým spôsobom, no aj napriek tomu máme k dispozícii dosť podrobné mapy získané pomocou rádiových vĺn. Asi 60 percent povrchu Venuše tvorí mierne zvlnená planina a vzhľadom na ňu sa merajú výšky povrchových útvarov. Najväčším horským masívom na Venuši je Maxwellovo pohorie, ktorého najvyššívrch má výšku až okolo 11 km. Na povrchu je tiež veľa sopiek, ktoré sa po celéstáročia nezmenili, keďže tu nefunguje zvetrávanie (nie je tu voda, búrky, zmenyteplôt, ľad a pod.). Priemer Venuše je 12102 km, jej hmotnosť je 4,87.1024 kg. Venuša nemá mesiace. Podrobne bola zmapovaná pomocou sondy Magellan. Pred ňouplanétu skúmali sondy Pioneer, Mariner 10, Mariner 2, a Galileo. Mapa povrchu získaná pomocou sondy Magellan menu Zem je v poradí tretie teleso vzhľadom k Slnku a je to zároveň jediná planéta o ktorej môžeme tvrdiť, že je na nej život. Zem obehne okolo Slnka za 365,25 dní, jedna otočka okolo vlastnej osi jej trvá 23 hod 56 min a 3 s. Atmosféru tvorí dusík (78%), kyslík (21%) a ostatné plyny v stopovom množstve (1% - argón, oxid uhličitý a p.). Atmosférický tlak pri hladine mora je okolo 100 kPa, vo výške 20-30 km sa nachádza vrstva ozónu, ktorá nás chráni pred UV žiarením. Teploty sa pohybujú od –90°C do 60°C (v extrémnych prípadoch), priemerná teplota je okolo 15°C. V každom okamihu je Zem prikrytá oblakmi asi na 50%. Počasie na Zemi je veľmi premenlivé. Teplota v jadre Zeme je asi 4000°C a tlak 0,4 TPa, magnetické pole má dipólový charakter, je deformované slnečným vetrom. menu Až 71% povrchu tvoria oceány, pevnina tvorí ostatných 29%. Povrch podlieha erozívnym a tektonickým procesom čo spôsobilo vymazanie mnohých kráterov a pod. Najvyššia oblasť je Tibetská náhorná plošina (Mount Everest – 8 848 m nad morom). Na póloch sú polárne čiapky meniace svoju veľkosť podľa ročného obdobia. Zem je teleso s druhou najväčšou sopečnou aktivitou v sústave (po Jupiterovom mesiaci Io). Magnetické pole Zeme chráni organizmy pred žiarením z kozmu. Hmotnosť Zeme je 5,9.1024 kg, jej priemer je 12 700 km. Zem má jeden mesiac, ktorý sa aj tak volá, teda Mesiac. Obieha v priemernej vzdialenosti 384 400 km od Zeme a má priemer 3476 km. menu Fotografie nášho Mesiaca Štvrtá planéta v poradí od Slnka, meno dostala podľa boha vojny. Ak je v opozícii Vzhľadom na Slnko možno ho pozorovať celú noc. Okolo Slnka obehne za 687 dní, Okolo svojej osi sa otočí za 24 hod 37 min a 23 s. Jeho vzdialenosť od Slnka sa mení od 207 do 249 miliónov km. Atmosféra je tu veľmi riedka, prevažuje oxid uhličitý (95%), ďalej sú to dusík (2,7%), argón (1,6%), kyslík (0,15%). Atmosférický tlak je asi 100 až 150 krát menší ako na Zemi (6-10 hektopascalov). Priemerná teplota je tu –56°C, na rovníku sa teploty pohybujú od –90°C do –10°C. Na póloch planéty sa nachádzajú snehové čiapky, predpokladá sa, že pod nimi je hrubá vrstva vodného ľadu. Často tu dochádza k prachovým búrkam, ale aj k cyklónovým búrkam podobným ako na Zemi. Fotografia takzvaných tvári na Marse, ktorú urobila sonda Viking v roku 1977 Ďalšie tváre z Marsu menu Ďalšie obrázky tvári z Marsu, tentoraz urobené sondou MGS z roku 1998 menu Povrch planéty je tvorený načervenalým pieskom a prachom, čo svedčí o veľkom obsahu železa. Sčasti je pokrytý krátermi, ale nachádzajú sa tu aj roviny. Nájdeme tu aj najväčší vulkán v Slnečnej sústave – Olympus mons, ktorý dosahuje výšku 21183 metrov nad okolitým terénom. (podľa meraní družice MGS) V rovníkovej oblasti sa nachádza kaňon Valles Marineris, ktorý je dlhý viac ako 4500 km a štyrikrát hlbší ako Grand Canon v Colorade. Nachádzajú sa tu aj vyschnuté riečne korytá, v ktorých mohla tiecť v dávnej minulosti voda. Magnetické pole Marsu je slabé, avšak je merateľné. Okolo planéty obiehajú dva mesiace nepravidelného tvaru. Ich názvy sú Phobos a Deimos, čo v preklade znamená strach a hrôza. K Phobosu bola vyslaná sonda, ktorá však kvôli technickým problémom nebola úspešná. Priemer planéty je 6794 km, jej hmotnosť dosahuje 6,4.1023 kg. Preskúmaná bola sondami Mariner 4, Mariner 9, Viking 1, Viking 2, Mars Pathfinder a MGS (Mars Global Surveyor). menu menu Najväčší vulkán v Slnečnej sústave – Olympus Mons Fotografie mesiacov Marsu – vľavo Deimos, vpravo Phobos menu Pohľad zo sondy Mars Pathfinder Vozidielko Mars Global Surveyor (MGS) menu Jupiter je v poradí piata planéta Slnečnej sústavy, je to zároveň najväčšia planéta a preto bol pomenovaný po vládcovi rímskych bohov. Na oblohe je štvrtým najjasnejším objektom. Okolo Slnka obehne približne raz za 12 rokov, v strednej vzdialenosti 779 miliónov km. Okolo vlastnej osi sa otočí za asi 10 hodín. Jeho atmosféra je mohutná a skladá sa prevažne z vodíka (90%) a hélia (asi 10%). Jupiter nemá pevný povrch, prostredie prechádza z plynného na kvapalné a v strede planéty sa nachádza pravdepodobne len malé pevné jadro. Vrchné vrstvy oblakov na Jupiteri majú okolo -145°C, v hlbších vrstvách atmosféry je asi –110°C. Na povrchu možno vidieť plynné pásy, ktoré sa smerom k pólom strácajú, známym objektom je Veľká červená škvrna, kt. je na povrchu asi 300 miliónov rokov. V atmosfére dochádza k častým elektrickým výbojom a polárnym žiaram. Na pozadí snímku môžeme vidieť Jupiterov prstenec, čo je vlastne zhluk prachu a plynu a je veľmi nevýrazný. Veľká červená škvrna menu Jupiter má veľmi silné magnetické pole, ktoré svojou intenzitou prevyšuje polia všetkých ostatných planét. Okolo Jupitera obieha 16 mesiacov, najznámejšie sú Io, Europa, Ganymedes a Calisto. Objavil ich Galileo Galilei. Ďalšími sú: Metis, Adrastea, Amalthea, Thebe, Leda, Himalia, Lysithia, Elara, Ananke, Carme, Pasiphae a Sinope. Ganymedes je najväčší mesiac v sústave, Io prejavuje najväčšiu sopečnú aktivitu z telies v Slnečnej sústave a na mesiaci Europa sa pod vrchnou vrstvou ľadu pravdepodobne nachádza oceán vody. Priemer planéty je 143 760 km, jej hmotnosť je 1,9.1027 kg. Preskúmaná bola sondami Pioneer 10, Pioneer 11, Voyager 1, Voyager 2, Ulysess a Galileo, ktorá ešte stále funguje na obežnej dráhe okolo Jupitera. Mesiace Jupitera zhora: Europa, Io, Callisto, Ganymedes menu Planéta druhá najväčšia v Slnečnej sústave dostala meno podľa rímskeho boha Saturna, otca boha Jupitera. Planéta je známa svojimi prstencami, ktoré pozoroval už Galileo Galilei. Saturn má najmenšiu hustotu, je to iba 0,7 násobok hustoty vody. Planéta sa skladá zo 75% vodíka a 25% hélia, so stopami metánu, vody a amoniaku, podobne ako Jupiter. V atmosfére vanú vetry s rýchlosťou až 1800 km.h-1. Jadro je z kovového vodíka, ktorý má teplotu asi 12000 kelvinov (vodík sa správa ako kov, pretože je tu veľmi vysoký tlak). Planéta vyžaruje viac energie ako prijíma od Slnka, teda musí mať vlastný zdroj. Okolo Slnka obehne za 30 rokov a jedna otočka okolo vlastnej osi mu trvá 10 hodín. Z prstencov, ktoré sú okolo celej planéty sú veľkými ďalekohľadmi viditeľné tri. Prstence tvoria ľadom obalené kúsky hornín s priemermi aj niekoľko desiatok metrov. Magnetické pole je slabšie ako u Jupitera a má dipólový charakter. menu Povrchová teplota Saturna je asi –150°C. Saturn má doteraz známych 18 mesiacov. Sú to: Atlas, Prometheus, Pandora, Epimetheus, Janus, Mimas, Enceladus, Tethys, Telesto, Calypso, Dione, Helene, Rhea, Titan, Hyperion, Iapetus a Phoebe. Najznámejší a najväčší je Titan, ktorý má priemer 2575 km a má aj vlastnú, veľmi hustú atmosféru. Mesiac Titan Planéta má priemer 120 420 km. Hmotnosť Saturna je 5,68.1026 kg. Ako prvá skúmala planétu sonda Pioneer 11, ďalej to boli Voyager 1, Voyager 2 a v súčasnosti je na ceste k planéte sonda Cassini, ktorá k nej dorazí v roku 2004 a obsahuje prístroj, ktorý bude skúmať atmosféru a povrch mesiaca Titan. Mesiac Iapetus menu Mesiac Dione Rozmermi tretia najväčšia planéta má meno podľa gréckeho praboha, vládcu nebies. Je to ďalší plynný obor medzi planétami. Teplota sa tu pohybuje okolo –220°C, atmosféra je zložená prevažne z vodíka (83%), hélia (15%) a metánu (2%). Okolo Slnka obehne raz za približne 84 rokov, okolo osi sa otočí za 17 hodín 14 minút. V strede Uránu je jadro z hornín a železa. Magnetické pole je svojou intenzitou porovnateľné s magnetickým poľom Zeme. Aj Urán má po svojom obvode prstence. Ich existenciu potvrdil až Voyager 2. Pohľady na Urán z Voyageru 2 Znázornenie polohy prstencov menu Prstencov okolo planéty je 11, avšak väčšina je málo patrná. Urán má 15 dosiaľ pomenovaných a najmenej 6 ďalších mesiacov. Z pomenovaných sú to: Cordelia, Ophelia, Bianca, Juliet, Desdemona, Rosalind, Portia, Cressida, Belinda, Puck, Miranda, Ariel, Umbriel, Titania a Oberon. Najviac známych je posledných päť menovaných. Urán má s priemerom 51 300 km hmotnosť 8,7.1025 kg. Urán doteraz skúmala iba jedna sonda a to Voyager 2. Najznámejšie a najväčšie mesiace Uránu: Miranda, Ariel, Umbriel, Titania a Oberon. menu Štvrtá najväčšia planéta – Neptún, má meno podľa boha morí a oceánov, a je v poradí ôsma vo vo vzdialenosti od Slnka. Ako všetky veľké planéty sústavy je zložený prevažne z plynov, a jeho oblačná atmosféra rotuje rýchlosťou 2000 km.h-1. Prevládajú v nej vodík a hélium a sú tu obrie anticyklóny, jej zafarbenie spôsobujú stopy metánu. Povrchová teplota planéty je asi –213°C, čo je viac ako na Uráne, aj keď Neptún je ďalej od Slnka. Neptún má v jadre tiež vlastný zdroj energie podobne ako Jupiter a Saturn. Aj Neptún má okolo seba prstence. Sú štyri ale sú nevýrazné. Najvýraznejší má meno Adams. Magnetické pole planéty je dipólové, boli tu detekované slabé polárne žiary. Fotografie Neptúnu urobené sondou Voyager 2 menu Neptún má osem pomenovaných mesiacov. Sú to: Naiad, Thalassa, Despina, Galatea, Larissa, Proteus, Triton, Nereid. Najznámejšie sú Triton a Proteus. Triton je približne taký veľký ako náš mesiac a má dusíkovú atmosféru, jednu jeho tretinu tvorí ľad. Neptún obehne okolo Slnka raz za približne 165 rokov, okolo svojej osi sa otočí za 16 hodín 7 minút. Hmotnosť planéty s priemerom 49 500 km je 1,0.1026 kg. Neptún skúmal iba jedna sonda a to Voyager 2. Mesiac Proteus Mesiac Larisa Mesiac Triton menu Najmenšia a najvzdialenejšia planéta Slnečnej sústavy dostala meno podľa gréckeho boha podsvetia. Pluto je dokonca menšie ako sedem najväčších mesiacov v sústave. Akonáhle sa zistilo aké je Pluto malé začali špekulácie o existencii desiatej planéty X. Tieto teórie sa nepodarilo dokázať. Povrch Pluta je tvorený dusíkovým ľadom, so stopami metánu. Pravdepodobne sa tu nachádza aj voda, oxid uhličitý a oxid uhoľnatý. Pluto je dosť často považované nie za planétu, ale za objekt z Kuiperovho pásu, čo je pás stoviek veľmi malých planétok. Pluto má aj mesiac. Je ním Cháron. Tieto telesá sú považované za dvojplanétu, niekedy majú aj spoločnú plynnú atmosféru, ktorá sa periodicky vytvára a stráca sa. Priemer Pluta je 2324 km a jeho hmotnosť je 1,3.1022 kg. Povrchová teplota dosahuje –230°C. Okolo Slnka obehne za 248,5 roka, okolo vlastnej osi sa otočí za 6,4 dňa. Pluto nebolo skúmané žiadnou sondou, avšak v štádiu príprav je sonda Pluto Express. menu Obrázky Pluta a Chárona z Hubblovho vesmírneho teleskopu Tieto všetky objekty môžeme jednoducho pomenovať medziplanetárna hmota. Ich spoločná hmotnosť je zanedbateľná, avšak v histórii našej sústavy majú svoje pevné miesto. KOMÉTY Kométy sú vlastne pozostatky z čias tvorby Slnečnej sústavy a sú za hranicami sústavy v takzvanom Oortovom mračne. Kométa je zlepenec kameňov a ľadu s priemerom najviac niekoľko desiatok kilometrov. Vplyvom porúch sa kométa môže vydať na cestu cez Slnečnú sústavu a pri priblížení sa k Slnku sa začne roztápať, čo spôsobí, že sa jej vytvorí takzvaný chvost, čo je vlastne ionizovaný plyn z roztápajúceho sa ľadu. Plynný chvost smeruje od Slnka a je unášaný slnečným žiarením a čiastočne ovládaný slnečnou gravitáciou. Pri ceste cez Slnečnú sústavu kométa stratí časť svojej hmoty, ktorá ostáva pozdĺž jej dráhy ako kozmické smetie. Ak sa Zem stretne s dráhou bývalej kométy, tak môžeme pozorovať meteorický roj. V roku 1994 bola pozorovaná kométa Shoemaker-Levy 9, ktorá sa rozpadla na 9 častí, ktoré dopadli na Jupiter. V roku 1996 to bola kométa Hale-Bopp, v roku 1998 zas dve kométy Romeo a Júlia, ktoré padli do Slnka takmer súčasne. Pád kométy na Zem v minulosti mohol spôsobiť vyhynutie dinosaurov. Domnienky vedcov hovoria o tom, že na povrchu komét v malých jazierkach by mohli byť zárodky života a sú roznášané po celej Slnečnej sústave. menu V roku 1996 bolo zistené, že chvosty komét vyžarujú magnetické pole. Kométy podľa toho majú magnetosféry s tečúcimi elektrickými prúdmi. Kométa Shoemake-Levy 9 Kométa Hale-Bopp Kométy Rome a Julia menu Kométa Hale-Bopp Kométa Hale-Bopp Rotácia jadra Hale-Bopp PLANÉTKY Planétky sú pravdepodobne pozostatkami nedokončenej planét z čias tvorby Slnečnej sústavy, ktorá sa mala nachádzať medzi Marsom a Jupiterom. Sú to skaliská nepravidelných tvarov a krátermi na povrchu. Najväčšia je Ceres (priemer 933 km). Predpokladá sa však, že existuje 300 000 planétok s priemerom väčším ako 1000 km. Známe sú aj planétky Amor, Apollo a Athen patriace do skupiny AAA. Ich obežné dráhy zasahujú dovnútra sústavy a často pretínajú aj dráhu Zeme. Ďalšia známa skupinka sa nazýva Trojania a je viazaná na Jupiter, patrí sem Achillova skupinka (Trojania pred Jupiterom) a Patroklova skupinka (Trojania za Jupiterom). Jupiter je zodpovedný za takzvané Kirkwoodove medzery medzi dráhami planétok. Jupiter vymetá preč planétky s obežnou dobou v pomere malých celých čísel k obežnej dobe Jupiteru. Medzi najväčšie planétky patria: Ceres, Pallas, Vesta, Hygeia, Davida, Intermina, Europa. Planétka Vesta Planétka Ida, na obrázku je patrný aj jej mesiac Planétka Toutatis menu METORITY Najväčšia časť meteoritov vznikla rozpadom komét a asteroidov na ich dráhach. Niektoré však vznikli vyvrhnutím horniny z Mesiaca, Marsu, alebo planétky Vesta pri dopade väčších telies na ich povrch. Všadeprítomné sú mikrometeority a telesá neznámeho pôvodu, ktoré predstavujú kozmické smetie. Pri ich prelete zemskou atmosférou sa vytvára známy svetelný efekt. Vlastné kozmické teliesko sa nzýva meteoroid, svetelný úkaz v atmosfére je meteor a časť, ktorá dopadne na Zem je meteorit. Poznáme kamenné, železné a železno-kamenné meteority. Často dochádza k javu, ktorý sa nazýva meteoritický dážď, alebo roj. Je spôsobený tým, že Zem prechádza cez dráhu nejakej kométy a do svojej atmosféry zachytáva kozmické smetie, ktoré spôsobuje mnohé svetelné javy v atmosfére. S týmito dráhami sa Zem stretáva pravidelne každý rok. Trinásty meteorit pochádzajúci z Marsu bol nájdený na Sahare, je veľký asi ako grapefruit, váži 2 kilogramy Meteorit ALH 84001 pochádza z Marsu, bol nájdený v Antarktíde v roku 1993, oranžovožlté štruktúry mali byť dôkazom o živote na Marse Meteorit z planétky Vesta menu