Transcript Planéta Zem

Planéta Zem
1.
2.
3.
Planéta Zem
Pohyby Zeme
Mesiac
1. Planéta Zem
1. Postavenie Zeme vo Vesmíre
Zem, na kt. žijeme je len nepatrnou súčasťou vesmíru, kt. nás obklopuje.
Vesmír je nepredstaviteľne veľký, obrovský priestor vyplnený izolovanými
telesami a riedkou medzihviezdnou hmotou. Spoločnou vlastnosťou je
pohyb. Medzi telesami sa rozlišujú žiariace hviezdy a tmavé telesá.
Hviezdy sú plynné telesá, v kt. prebiehajú termojadrové reakcie, preto
majú vysokú teplotu a žiaria vlastným svetlom. Súhvezdie je skupina
hviezd, ktoré spolu navzájom zdanlivo súvisia a vytvárajú určitý obrazec na
oblohe. V trojrozmernom priestore, väčšina hviezd v jednotlivých
súhvezdiach spolu prakticky nesúvisí, ale pre pozorovateľa na Zemi sa zdá,
že sú blízko seba. Galaxia je hviezdna sústava zložená z hviezd, hmlovín,
hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty.
Tmavé telesá sú väčšinou chladné, ich svetlo vzniká odrazom hviezdneho
žiarenia, sú gravitačne viazané na hmotnejšie hviezdy.
Mliečna dráha alebo Mliečna cesta známa ako Galaxia pozostáva z
200 až 400 miliárd hviezd. Jednou z hviezd je Slnko. Galaktický disk má
priemer asi 100 000 svetelných rokov, vzdialenosť Slnka od stredu galaxie
je asi 27 700 svetelných rokov. Hviezdy v galaktickom disku obiehajú okolo
stredu galaxie. Jeden obeh okolo stredu Galaxie trvá Slnečnej sústave 226
miliónov rokov. Rýchlosť obiehania jednotlivých hviezd v Mliečnej dráhe je
medzi 200 a 250 km/s
Proxima Centauri je najbližšia hviezda k Slnku vo vzdialenosti
4,22svetelného roka.
Slnečná sústava je naša planetárna sústava. Skladá sa zo Slnka a
všetkých telies, ktoré obiehajú okolo neho (planét, trpasličích planét,
planétok, komét, mesiacov, meteoroidov, medziplanetárneho plynu a
prachu), rovnako ako aj prostredia, v ktorom sa tento pohyb uskutočňuje.
Planéty sl. sústavy tvoria dve skupiny: 1. terestrické planéty ( podobné
Zemi – veľkosťou: Merkúr, Venuša, Zem, Mars)
2. veľké planéty (Jupiter, Saturn,
Urán, Neptún – sú tvorené kvapalnými plynmi, s pevným jadrom a
prstencami meteorického prachu a balvanov)




Zem ako súčasť vesmíru podlieha jeho zákonitostiam, vzťahy vesmíru a našej
planéty podmienili vznik krajinnej sféry a určujú jej základné vlastnosti –
najväčší význam pri tom zohráva Slnko a Mesiac
Vznik planéty Zem : Sl. sústava sa utvárala pred 4,6 mld. rokov. V tomto
období bola Zem asi celá z pevných látok, neskôr sa ohriala vplyvom
rádioaktívného rozpadu planetárnej hmoty a zrážkami s menšími telesami,
čím sa pevné kovové prvky postupne roztavili. Ťažšie kovové prvky sa oddelili
od ľahších nekovových kremičitých látok, klesli k stredu Zeme. Postupným
ochladzovaním planéty vznikla súčasná stavba.
Vlastnosti planéty Zem: 1. magnetizmus – Zem má vlastné magnetické
pole, vytvára magnetosféru, ktorá chráni život na Zemi pred nežiadúcimi
druhmi žiarenia z vesmíru. Magnetické pole nie je stabilné, mení sa (vrátane
polarity j. a s. magnetického pólu)
2. gravitácia – podmieňuje všetky erózne procesy na povrchu Zeme, tok riek,
pohyb ľadovcov, padanie zrážok, sila gravitácie je úmerná hmotnosti Zeme a
smerom od jej povrchu sa zmenšuje
Budúcnosť planéty Zeme: je spätá so Slnkom, kt. asi o 5 mld. Rokov
vstúpi do konečného štádia vývoja, stane sa červeným obrom, kt. povrch sa
začne zväčšovať a pohltí najbližšie planéty ( vysoká teplota spôsobí vyparenie
oceánov a Zem sa stane neobývateľnou)
Planéty slnečnej sústavy
Hmlovina Helix v súhvezdí Vodnára
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
Merkúr
Venuša
Zem
Mars
Jupiter
Saturn
Urán
Neptun
Špirálovitá galaxia NGC 1300
Hviezdokopa Plejády
2. Tvar a veľkosť Zeme





Povrch Zeme je v dôsledku dlhodobého historického vývoja veľmi členitý a
neustále podlieha ďalším zmenám (slapové javy, erózia…), preto by bolo na
takejto ploche nemožné určiť presnú polohu akéhokoľvek miesta.
Tvar zemského telesa sa pre matematické výpočty idealizuje a nahradzuje
najčastejšie geoidom a rotačným elipsoidom pre širokú verejnosť potom
guľou.
Dôkazy o guľatosti Zeme ako 1. zhrnul Aristoteles, neskôr to boli veľké
zemepisné objavné cesty. Vedecky dokázali tento tvar a vysvetľovali pohyby
Zeme heliocentrická sústava Kopernika, Keplerove zákony a Newtonov
gravitačný zákon.
Zem svojim tvarom pripomína nedokonalú guľu ( hruškovitý tvar). Je
sploštená v oblasti pólov a vydutá na rovníku. Sploštenie Zeme je dôsledok
jej rotácie okolo vlastnej osi. Teoreticky najlepšie vystihuje tento
nepravidelný tvar tzv. geoid – je veľmi zložité teleso v dôsledku
nepravidelného rozloženia hmôt s rôznou hustotou v zemskej kôre. Môžeme
si ho predstaviť ako plochu blízku pokojným stredným hladinám oceánov,
predĺženú pod kontinentmi. (geoid je teleso, ktorého atmosféra oddeľuje od
strednej pokojovej hladiny morí a oceánov)
Pre vedecké účely je zložitý a pre výpočty nepraktický, preto je geoid
nahradzovaný rotačným elipsoidom ( sféroidom), kt. sa svojim tvarom a
rozmermi najviac približuje geoidu. Najväčší rozdiel medzi plochou geoidu
a elipsoidu je asi 150 m².




Elipsoid vzniká rotáciou elipsy okolo jej malej osi, totožnej s osou zemskej
rotácie; čiže so spojnicou severného a južného pólu.
Základné rozmery rotačného elipsoidu:
- veľká polos (rovníkový polomer) – 6378 km
- malá polos (pólový polomer) – 6357 km → guľa – polomer 6371 km
( má povrch a objem ako elipsoid)
- povrch – 510,1 mil.km² - súš: 149 mil.km² - 29%, voda:361 mil. km² - 71%
- objem – 1083 mld. km3
- hmotnosť – 6.1021 ton
V dôsledku guľovitého tvaru Zeme sa dostáva na jednotlivé časti zemského
povrchu nerovnaké množstvo slnečného žiarenia (a tým aj nerovnomerné
zohrievanie zemského povrchu). Najviac ho dopadá na rovník a postupne ho
ubúda smerom k pólom. Rôzne klimatické pásma v rôznych zemepisných
šírkach a následné pásmovité usporiadanie pôdneho krytu, rastlinstva
a živočíšstva sú priamy odraz tejto skutočnosti.
Rotačný pohyb Zeme vyvoláva Coriolisovu silu, v dôsledku kt. sa vychyľujú
vzdušné a vodné prúdy od pôvodného smeru, na severnej pologuli doprava a
na južnej pologuli doľava.
Elipsoid a jeho vzťah ku guli
Geoid – Afrika a Európa
Coriolisova sila
Severná pologuľa
Severná pologuľa
Južná pologuľa
2. Pohyby Zeme
Zem vykonáva dva základné pohyby :
A: Obeh okolo Slnka





Dráha obehu Zeme okolo Slnka sa volá orbita, má dĺžku asi 940 mil. km.
Vzdialenosť Zeme od Slnka nie je stála. V najbližšom bode príslní perihéliu je Zem začiatkom januára a vzdialenosť od Slnka je 147,1mil.km.
V príslní sa Zem pohybuje najrýchlejšie – 30,3km/s.
Najvzdialenejší bod na obežnej dráhe Zeme sa nazýva odslnie – afélium,
kedy je vzdialenosť od Slnka 152,1 mil .km a Zem sa tu nachádza
začiatkom júla, kedy sa pohybuje aj najpomalšie – 29,3km/s.
Zem sa pohybuje priemernou rýchlosťou 29,8 km/s., stredná vzdialenosť
Zem - Slnko je 149,6 mil. km .
Jeden obeh ukončí za časovú jednotku nazývanú rok. Tropický rok, ktorý
je základom kalendárneho roku má dĺžku 365 dní, 5 hodín, 48 minút a
45,4 sekúnd. Občiansky rok má 365, alebo 366 dní – každý štvrtý rok a
nazýva sa priestupný rok.
Obeh Zeme okolo Slnka
Dôsledky obehu Zeme okolo Slnka:






a) Striedanie ročných období
Základnou príčinou pravidelného striedania ročných období je stály sklon
zemskej osy a obeh Zeme okolo Slnka. Zemská os zviera s rovinou
ekliptiky stály uhol - 66°30'.(rovina, v ktorej obieha Zem okolo Slnka
sa nazýva ekliptika )
Astronomické leto na severnej pologuli začína 22. júna, severný koniec
zemskej osy je najviac priklonený k Slnku, je deň letného slnovratu a
začiatok leta. Najsevernejšou rovnobežkou na ktorú kolmo dopadajú slnečné
lúče je obratník Raka. Na sever a na juh od obratníka sa uhol dopadajúcich
slnečných lúčov zmenšuje. Severná pologuľa má najdlhší deň a najkratšiu noc.
Postupne sa začína zmenšovať príklon zemskej osy k Slnku a na severnej
pologuli nastáva deň jesennej rovnodennosti - 23. septembra, leto končí
a začína astronomická jeseň. Dĺžka dňa i noci je 12 hodín.
Od dňa jesennej rovnodennosti sa k Slnku viac prikláňa južná časť zemskej osy
a dňa 22. decembra začína na severnej pologuli astronomická zima, je zimní
slnovrat. Severný koniec zemskej osy je najďalej od Slnka. Slnečné lúče
dopadajú na poludnie kolmo na obratník Kozorožca. Na severnej pologuli je
najkratší deň a najdlhšia noc.
Zima končí na severnej pologuli 21. marca v deň jarnej rovnodennosti,
začína astronomická jar. Dĺžka dňa i noci je 12 hodín. Slnečné lúče dopadajú
kolmo na rovník.
Vzhľadom k rôznej obežnej rýchlosti Zeme okolo Slnka, sklonu zemskej osy a
nerovnakej vzdialenosti Zeme od Slnka je dĺžka trvania ročných období rôzna
pre obyvateľov severnej a južnej pologule.( letá sú na s. pologuli dlhšie a
menej teplé, zimy sú kratšie a teplejšie ako na j. pologuli , dlhšie trvanie
polárneho dňa na s. póle )
Sklon zemskej osi
Polárny deň a polárna noc
Uhol dopadu slnečných lúčov na Zem
b) Dĺžka dňa a noci na Zemi
V priebehu roku dochádza k zmenám zdanlivých dráh Slnka nad obzorom,
ktoré sa na Zemi prejavujú rôznou dĺžkou dňa a noci.
Na severnom póle Slnko od 21.3. do 23.9 nezapadá, hovoríme o polárnom
dni. Južný pól má v tomto období polárnu noc. Najkratšie je trvanie
polárnej noci na severnej polárnej kružnici – 24 hod. - dňa 21.12., na južnej
polárnej kružnici je to 21.6.Opačne je to s polárnym dňom.
c) Klimatické teplotné pásma
Rozhodujúcim činiteľom pre vznik teplotných pásiem na Zemi je uhol
dopadu slnečných lúčov na povrch Zeme. Rozlišujeme tieto základné
teplotné pásma:
- teplý (tropický) pás - je vymedzený obratníkmi Raka a Kozorožca, územie
s najväčším prídelom slnečného žiarenia
- mierne pásy severnej a južnej pologule - sú vymedzené obratníkmi a
polárnymi kružnicami príslušných pologulí.
- polárne pásy severnej a južnej pologule - sú vymedzené od polárnych
kružníc obidvoch pologulí k pólom.
d) Perióda obehu Zeme okolo Slnka ako základ kalendára
Rok, ako perióda obehu Zeme okolo Slnka sa stal základom pre zostavovanie
kalendárov.
B. Rotácia Zeme okolo vlastnej osi




Zem sa otáča okolo svojej osi, prechádzajúcej severným a južným pólom - od
západu na východ. Jedno otočenie Zeme okolo osi trvá presne 23 hodín 56
minút a 4,1 sekúnd a nazýva sa hviezdny deň.
Čas na Zemi sa riadi podľa slnečného dňa – je to čas, kt. uplynie medzi
dvoma po sebe nasledujúcimi vrcholeniami konštantnou rýchlosťou sa
pohybujúceho Slnka na tom istom poludníku. Tento deň sa stal základom
občianskej časomiery a trvá presne 24 hodín.
Uhlová rýchlosť rotácie Zeme - rýchlosť, kde na jednu hodinu pripadá
pootočenie o 15°. Všetky body na zemskom povrchu ( okrem bodov, ktorými
prechádza os zemskej rotácie ), majú rovnakú uhlovú rýchlosť rotácie.
Zemeguľa bola rozdelená poludníkmi na 24 časových pásiem so šírkou 150.
V jednom pásme platí rovnaký čas, kt. sa stotožnil s miestnym časom
stredného poludníka - platí tu tzv. pásmový čas. Pretože ako začiatok
pásmového času pokladáme nultý poludník, bolo navrhnuté označenie tohoto
časového pásu ako svetový čas označovaný anglickou skratkou UT
(univerzal time, UTC,GMT) . Nie každé časové pásmo je presne ohraničené
poludníkom o danej zemepisnej dĺžke, ale sú tu zohľadnené i hranice štátov a
ďalšie vplyvy, viď. obrázok. Pri prechode o jedno časové pásmo sa zmení čas
o jednu hodinu, a síce smerom na východ o jednu hodinu dopredu, smerom
na západ o jednu hodinu dozadu. Až sa pri cestovaní dostaneme do oblasti
Tichého oceánu, narazíme na dátumovú hranicu. (na obrázku červená).


Dátumová hranica je veľmi dôležitá, lebo po jej prekročení si cestovateľ musí
zmeniť dátum, a síce tak, že si jeden deň pripočítava pri prechode dátumovej
hranice od západu na východ a smerom od východu na západ si jeden deň
odčíta.
Dátumová hranica bola stanovená medzinárodnou zmluvou na 180. poludník
(r. 1845). Toto miesto bolo vybrané zámerne, pretože sa v blízkosti tohoto
poludníka nenachádza žiadne väčšie mesto, vyhýba sa kontinentom a ostrovom.
Miestny čas - je čas určovaný vzhľadom na miestny poludník. Každé miesto,
ktoré leží na určitom poludníku, má v tom istom okamihu rovnaký miestny čas.
V bežnej praxi sa nepoužíva.
Dôsledky zemskej rotácie





a) vychyľovanie pohybujúcich sa objektov – na každé teleso zemského
povrchu pohybujúceho sa poludníkovým smerom pôsobí Coriolisova sila dôsledky sme už spomínali.
b) striedanie dňa a noci - podmieňuje denný rytmus organizmov, procesov a
javov v krajinnej sfére
c) slapové javy - slapová vlna obehne v dôsledku rotácie za deň celú
zemeguľu
d) zdanlivý pohyb nebeskej sféry - pozorovateľ na Zemi nevníma rotáciu
Zeme, ale pozoruje zdanlivé otáčanie nebeskej sféry so všetkými vesmírnymi
telesami okolo Zeme
e) tvar Zeme - odstredivá sila, vznikajúca pri rotácii Zeme, spôsobila
nahromadenie hmoty v oblasti rovníka a sploštenie Zeme na póloch
Časové pásma na Zemi
Stredoeurópsky čas - používa sa u nás, oproti UTC+1( 1 hodinu napred voči koordinovanému svetovému času)
V lete sa používa tzv. letný čas - v letných mesiacoch roku sa nepoužíva čas daný príslušným časovým
pásmom, ale používa sa čas, ktorý je o určitú dobu (obvykle o 1 hodinu) posunutý dopredu.
3. Mesiac







Mesiac je náš jediný prirodzený satelit (= mesiac = družica); je to najbližšie
nebeské teleso k Zemi a zatiaľ jediné, na ktorom stál človek ( americký
kozmonaut Neil Armstrong - 20.07.1969 - kozmická loď Apollo 11. – prvý
človek).
Jeho stredná vzdialenosť je len 384 000 km. Je však pomerne malým
telesom s priemerom 3 476 km a s hmotnosťou iba 1/81 hmotnosti Zeme.
Mesiac nesvieti vlastným svetlom (vo viditeľnej oblasti spektra), ale odráža
svetlo zo Slnka. Na mesačnom povrchu vidíme aj voľnými očami tmavé
"moria" a svetlé planiny.
Striedanie mesačných fáz vzniká v dôsledku toho, že Slnko osvetľuje vždy
inú časť mesačného povrchu. Ako sa mení poloha Mesiaca voči Slnku a
Zemi, mení sa vzhľad Mesiaca ako ho vidíme z povrchu Zeme.
V nove je natočená k Zemi tmavá strana a Mesiac nie je zo Zeme viditeľný s
výnimkou prípadu, kedy leží presne na priamke prechádzajúcej Slnkom a
Zemou; vtedy pozorujeme zatmenie Slnka.
O dva - tri dni sa Mesiac objaví na západe po západe Slnka ako tenký
kosáčik. Zo dňa na deň kosáčik Mesiaca dorastá (vyzerá ako písmeno D) a
posúva sa na východ.
V prvej štvrti je vidieť polovica pologule Mesiaca. Mesiac ďalej pribúda.





V splne je osvetlená celá privrátená pologuľa Mesiaca. Žiari po celú noc,
pretože je presne oproti Slnku. Potom Mesiac opäť ubúda.
Posledná štvrť - Mesiac „cúva“ až k poslednej štvrti a kotúčik v tvare „C“
je na rannej oblohe, smeruje opäť až k novu, ktorý je začiatkom nového
cyklu fáz.
Medzi dvoma novmi uplynie takmer 29,5 dňa.
Pohyby Mesiaca - obieha okolo Zeme (po obežnej dráhe tvaru elipsy)
a zároveň sa za rovnakú dobu otočí raz okolo svojej osi. Doba obehu a
doba rotácie sú rovnako dlhé – preto vidíme zo Zeme stále len jednu a tú
istú privrátenú stranu Mesiaca.
Slapové javy - vplyv príťažlivej sily Mesiaca sa na Zemi prejavuje v
podobe pravidelných deformácií tvaru Zeme, ktoré sa označujú ako
slapové javy. Najvýraznejšie sa prejavujú na vodnej hladine svetového
oceánu v podobe odlivu a prílivu. Morský príliv a odliv sa vystrieda na
tom istom mieste dvakrát za deň. (Príliv a odliv sa pravidelne opakujú
po 12 hodinách a 25 minútach). Príčinou je súčasné vzdúvanie oceána
na privrátenej strane k Mesiacu v dôsledku jeho príťažlivosti a na
odvrátenej strane v dôsledku prevahy odstredivej sily rotácie Zeme nad
jej gravitačnou silou.
Obrázky znázorňujú fázy Mesiaca
Slapové javy a
fázy Mesiaca



Na príliv a odliv pôsobí aj Slnko asi o 64% menšou príťažlivou silou, než je
sila Mesiaca. Ak je Mesiac aj Slnko v jednej rovine so Zemou, ich príťažlivé
sily sa znásobujú a spôsobujú skočný príliv, ktorý sa opakuje každých 15 dní.
Naopak, ak je Mesiac v prvej a poslednej štvrti, t. j. nie v jednej rovine so
Slnkom, mesačná príťažlivosť je čiastočne narušená slnečnou príťažlivosťou
a vzniká hluchý príliv.
Slapové pohyby majú v pobrežných krajinách dôležité geografické dôsledky.
Napríklad vysoký príliv umožňuje vplávať zaoceánskym lodiam hlboko do
vnútrozemia cez ústia veľkých riek ( Londýn, Rotterdam, atď.). Energia
morského prílivu sa využíva v prílivových hydroelektrárňach.
Zatmenie Slnka - nastane, ak sa Slnko, Mesiac a Zem dostanú do jednej
priamky. Na Zemi sa to prejavuje tak, že Mesiac úplne alebo čiastočne
zatieni Slnko. Poznáme úplné, čiastočné a prstencové zatmenie Slnka.
Zatmenie Slnka nastáva každý rok, avšak je vždy viditeľné len v určitých
zemepisných šírkach a len z časti povrchu Zeme. V jednom roku môžu
nastať 4 zatmenia Slnka, vo výnimočnom prípade až 5 zatmení.
Zatmenie Mesiaca - nastáva vtedy, ak sa Slnko, Zem a Mesiac dostanú do
jednej priamky a zemský tieň dopadne na Mesiac. Poznáme polotieňové,
čiastočné a úplné zatmenie Mesiaca. Čiastočné zatmenie Mesiaca môže trvať
najviac 3 hodiny 49 minút, úplné zatmenie Mesiaca maximálne 1 hodinu 44
minút a polotieňové zatmenie Mesiaca 5 hodín 57 minút. V jednom roku
môžu nastať najviac 3 zatmenia Mesiaca.
Schéma prstencového zatmenia Slnka
Schéma úplného zatmenia Slnka
Schéma zatmenia Mesiaca
Zatmenie Slnka – prstencové, úplné a čiastočné
Fázy zatmenia Mesiaca
posádka Apolla 11 - N. Amstrong, M. Collins, E. Aldrin
„Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“
-Neil Armstrong
Z histórie prieskumu Vesmíru













Sputnik 1- 4. október 1957 - prvá družica Zem
Luna 1- 2. január 1959 - prelet okolo Mesiaca (pokus o dopad na Mesiac?) prvý prelet
okolo Mesiaca
Luna 2- 12. september 1959 - prvý dopad na Mesiac
Mariner 2- 27. august 1962 - prvý prelet okolo Venuše
Mariner 4- 28. november 1964 - prvý prelet okolo Marsu
Venera 3- 16. november 1965 - pristátie na Venuši (stratené spojenie prvý dopad na
Venušu
Luna 9- 31. január 1966 - prvé pristátie na Mesiaci
Luna 10 - 31. marec 1966 - prvá družica Mesiaca
Venera 4- 12. jún 1967 - prvá atmosferická sonda Venuše
Zond 5 – 15.september 1968- prvý prelet okolo Mesiaca a návrat na Zem
Apollo 11- 16. júl 1969 - prvé pristátie ľudí na Mesiaci
Venera 7 - 17. august 1970 - prvé pristátie na Venuši
Luna 17/Lunochod 1 - 10. november 1970 - prvé vozidlo na Mesiaci













Mars 2- 19. máj 1971 - prvá družica Marsu/pokus o pristátie/prvý dopad na Mars
Mars 3- 28. máj 1971 - družica Marsu/prvé pristátie na Marse a prvá atmosferická sonda
Marsu
Pioneer 10- 3. marec 1972 - prvý prelet okolo Jupitera a prvá sonda smerujúca von zo
Slnečnej sústavy
Pioneer 11- 5. apríl 1973 - Jupiter/prvý prelet okolo Saturnu
Mariner 10- 4. november 1973 - prelet okolo Venuše/prvý prelet okolo Merkúru
Venera 9 - 8. jún 1975 - prvá družica Venuše a pristátie – pristátie
Helios 2 - 15. január 1976 - najväšie priblíženie k Slnku
Voyager 2- 20. august 1977 - Jupiter/Saturn/prvý prelet okolo Uránu/prvý prelet okolo
Neptúnu
ISEE-3/ICE - 12. august 1978 - prelet okolo kométy Giacobini-Zinner a Halleyovej kométy- prvý
prelet okolo kométy
Galileo- 18. október 1989 - prvý prelet okolo asteroidu, objav prvého mesiaca asteroidu, prvá
družica Jupitera a prvá atmosferická sonda Jupitera
Mars Pathfinder - 4. december 1996 - pristátie na Marse a prvé vozidlo na Marse
Cassini-Huygens - 15. október 1997 - prvá družica Saturnu, prvé pristátie na Titane
STEREO - 26. október 2006 - dve sondy pre výskum Slnka