Transcript Vodné dielo Gabčíkovo
Slide 1
Informačná animovaná prezentácia
Slide 2
Dunaj je po Volge
druhá najdlhšia
rieka v Európe,
ktorá preteká
alebo tvorí štátnu
hranicu celkom 10
krajín. Dĺžka toku
je 2 857 km
Rieka má zložitý vodný režim. Hladina začína stúpať vo februári
až apríli a na hornom a strednom toku sa udržiava vysoká do
mája, zatiaľ čo na dolnom až do júna. Celý vzostup hladiny sa
skladá z dvoch vĺn. Prvá je spôsobená topením snehu v rovinách
a druhá zmiešaná dažďu a topením snehu na horách
Slide 3
Zásahy človeka do prírodného prúdenia rieky Dunaj začali už dávno v
minulosti budovaním protipovodňových hrádzí s cieľom ochrániť životy
a majetok, prípadne získať novú pôdu vysušovaním podmočené pôdy pri
rieke, prípadne celých riečnych ramien
Slide 4
Koncom stredoveku pribudla potreba splavniť rieku pre potreby
rozvíjajúcej sa vodnej dopravy
Slide 5
Ani v našich časoch nebolo
príjemné čeliť dosť veľkému
kolísaniu hladiny Dunaja,
a tak zažívať takmer pravidelne sa
opakujúce záplavy
Slide 6
A pretože Dunaj tvorí aj časť štátnej hranice medzi Maďarskom
a Slovenskom, začali medzi Maďarskom a vtedajším
Československom rokovania o vybudovaní vodného diela Gabčíkovo
- Nagymaros
Slide 7
Pôvodne malo ísť o spoločnú československo-maďarskú stavbu
s cieľom jednak zabrániť záplavám v tejto oblasti, jednak zlepšiť
splavnosť tejto časti rieky. Dve veľké povodne v rokoch 1954 a 1965
práve zničili veľkú časť domov a spôsobili značné straty. Stavba veľkej
priehrady sa začala rysovať v roku 1976
Slide 8
História projektu
1952 - prvé rokovania s MĽR o využití spoločného úseku Dunaja na úrovni vládnych delegácií;
1963 - trojstranná konzultácia za účasti expertov zo Sovietskeho zväzu, bolo odporučené realizovať alternatívu s
prívodným kanálom na území ČSSR, t.j. sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, pretože minimalizovala
dopady na životné prostredie;
1964 - alternatíva dopracovaná na úroveň investičného úlohy;
1965 - povodeň a následné rekonštrukčné práce spôsobili dočasné prerušenie prípravných prác
1973 - obnovenie prípravných prác;
1974 - vlády ČSSR a MĽR schválili úlohu, ktorá sa stala podkladom pre vypracovanie spoločného projektu;
1977 - predsedovia vlád ČSSR a MĽR podpísali "Zmluvu medzi ČSSR a MĽR o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných
diel Gabčíkovo - Nagymaros";
1978 - začatie prípravných prác ;
Slide 9
Vypracovaním "Spoločného zmluvného projektu" boli stavebné náklady
rozdelené v pomere 1: 1. Pretože väčšina diela sa nachádzala na území ČSSR,
muselo Maďarsko zabezpečiť výstavbu aj za svojimi hranicami. Medzi
hrádzami vysokými aj cez 10 m mala vzniknúť vodná nádrž, schopná zadržať
veľký prísun vody a umožniť plavbu lodiam riečno-námorného typu
Slide 10
Začalo sa budovať, ALE:
13. február 1989 - podpredsedovia vlád ČSSR a MĽR podpísali protokol o skrátenie výstavby o 15 mesiacov.
13. mája 1989 - predseda maďarskej vlády Miklós Németh pozastavil práce na výstavbe stupňa Nagymaros
20. júl 1989 - Maďarsko pozastavilo práce na výstavbe Hate Dunakiliti
31. august 1989 - predseda vlády ČSSR Ladislav Adamec oznámil maďarskej vláde listom, že ČSSR bude
uplatňovať nárok na náhradu škôd vzniknutých postupom maďarskej strany a že si vyhradzuje právo realizovať
svoju časť vodného diela jednostranne na svojom území;
September - október 1989 - v Maďarsku prebehli desaťtisícové demonštrácie proti výstavbe stupňa v
Nagymaros
Október 1989 - maďarský parlament odhlasoval ukončenie výstavby vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros
Slide 11
Maďarsko od zmluvy odstúpilo a zlikvidovalo rozostavanú časť priehrady pri
Nagymaros. Slovensko vo výstavbe pokračovalo (v tom čase bola stavba na
slovenskom strane hotová už z 90%)
Slide 12
Za situácie, kedy vodné
dielo Gabčíkovo bolo na
slovenskej strane takmer
hotové, totiž prišli
projektanti a inžinieri s
dôvtipným náhradným
riešením, ako obísť
nesúhlas maďarskej strany
s výstavbou na jej území.
Takzvaný variant "C"
posunul umiestnenie
pôvodnej hate Dunakiliti
proti prúdu rieky až na
slovenské územie k
predmestiu Bratislavy mestskej časti Čunovo
Slide 13
Tým sa síce pôvodné
plánované priehradné
jazero - Hrušovská nádrž zmenšilo, no umožnilo to
uviesť vodné dielo
Gabčíkovo do prevádzky
len na slovenskom území.
Zahatanie dunajského
toku sa začalo v októbri
1992
Slide 14
K tomu bolo potrebné vybudovať na slovenskej strane kanál privádzajúci
vodu k elektrárni. To vyvolalo pobúrenie na maďarskej strane. Maďari sa
obávali zničenia lužných lesov kvôli nedostatku vody v pôvodnom koryte
Slide 15
Spor se dostal až k soudnímu dvoru v Haagu. A soudí se dodnes
Spor o Lužný les v ramenách Dunaja pri Gabčíkove sa dostal až k
súdnemu dvoru v Haagu. A súdi sa dodnes
Slide 16
Kanál bol vybudovaný, začalo prehrádzanie Dunaja a väčšina toku rieky
bola nasmerovaná do prívodného kanálu ku Gabčíkovu
Vznikol ohromný konflikt:
-Maďari smútili, plakali,
zúrili a protestovali pod
heslom "Ukradli nám Dunaj"
spomína spolupracovník
Slovenského rozhlasu v
Budapešti Gregor Martin
Papucsek. V Bratislave
dokonca vznikla fáma, že ku
slovenským hraniciam idú
maďarské tanky. Informáciu
potom médiá dementovala.
Slide 17
Niektoré z už dokončených stavieb, ktoré sa nachádzali na
československom území, sa museli kvôli "variante C" doplniť ešte o
ďalšie. Boli to: vodná elektráreň pri Čunove s výkonom 24,2 MW;
(dopĺňajú ju plavebné kanály a športové zariadenia, nahrádzajúce
zrušenú u Dunakiliti), odberný objekt do mošonského ramena,
ktorý zabezpečil prívod vody na maďarskú stranu a deliaca hrádza,
ktorá vyčlenila z pôvodnej veľkej nádrže iba slovenskú časť
Slide 18
Prehradenie Dunaja v Čunove, ktoré je súčasťou vodného diela
Gabčíkovo. Čunovo tvorí vodná nádrž Hrušov o rozlohe 2518 ha
a objeme 110,831 mil. m3
Slide 19
Čuňovská priehrada bola postavená na starom koryte rieky iba 15
km od centra Bratislavy, má 27 prelivov, ktoré slúžia na odvedenie
povodňových vĺn a ľadových krýh do starého koryta Dunaja
Slide 20
Voda odtiaľ
prúdi k
elektrárni
Gabčíkovo
Elektráreň
je plne
automatizovaná,
a bezobslužná
Slide 21
Pri elektrárni
vznikli
športové
zariadenia,
vrátane
kanála s
divokou
vodou
Slide 22
Kanál vodných športov Čuňovo
Slide 23
Voda z Mošonskej elektrárne odteká do starého koryta do Maďarska
Slide 24
Komplex Čuňovo udržiava potrebnú hladinu spádu pre Gabčíkovo
a súčasne prepúšťa spolu s časťou diela Dobrohošť Mošov zmluvné
objemy vody do starého koryta. Obsahuje plavebné komory, zaisťuje
hlbokovodné Medzinárodné riečne plavebné cesty a súčasne
obsluhuje ďalšie prietočné vodné elektrárne
Slide 25
Vodné dielo Gabčíkovo je najväčšia vodná plocha Slovenska
Pre porovnanie
Slide 26
Priehradná hrádza vodného diela leží necelých 40 kilometrov
juhovýchodne od Bratislavy
Slide 27
Už z diaľky je vidieť
typická veža – regulačné
stredisko, ktoré
kontroluje prevádzku v
dvoch prepúšťacích
komorách, na hornej
alebo dolnej rajde
(priestor pred vjazdom
do alebo výjazdom z
plavebnej komory, kde
lode čakajú pred
semaforom na pokyn z
riadiacej veže, kedy môžu
vplávať to plavebnej
komory).
V dolnej časti veže je
vyhliadková plošina,
ktorá umožňuje pekný
výhľad aj návštevníkom
Slide 28
Slide 29
Prívodný kanál k priehrade
je dlhý 17 km,
široký 267 – 737 metrov
a hlboký 7,3 – 14,3 m
Priehrada bola vybudovaná
v blízkosti obce toho
istého mena
Slide 30
Gabčíkovo (maďarsky Bős) je obec okrese Dunajská Streda.
V roku 1948 bola obec premenovaná na počesť Jozefa Gabčíka,
účastníka operácie Anthropoid, ktorý sa podieľal na likvidácii
Reinharda Heydricha. V súčasnej dobe je tiež známa vďaka neďalekej
vodnej elektrárni, ktorá je už dlhú dobu predmetom sporov s
Maďarskom, židovským cintorínom a termálnym kúpaliskom
(prameň 51°C)
Slide 31
Na priehrade sú umiestnené dve plavebné komory o dĺžke
275 m a šírke 34 m
Slide 32
Plavebné komory sa plnia ôsmimi kanálmi o rozmeroch 4x4 m.
Na jedno preplavenie je treba asi 0,2 mil. m3 vody
Slide 33
Plavebné komory umožňujú prekonanie výškového rozdielu hladín
16 - 23,3 m. Plnenie a vypustene plavebných komôr trvá asi 15 minút
Slide 34
Vzdúvadlo na hrádzi v Gabčíkove
Slide 35
Slide 36
V hydroelektrárni je umiestnené osem turbín typu Kaplan o priemere
9,3 m a váhe 1225,5 tony. Ročne vyrobí cca 2200 GWh elektriny. Samotná
hydrocentrála bola dokončená v roku 1996
Slide 37
Čuňovo - inštalovaný výkon 24,1 MW
Malá vodní elektráreň Mošov - inštalovaný výkon 1,2 MW
Dobrohošť – inštalovaný výkon 2,2 MW
Súčasná priemerná produkcia komplexu Gabčíkovo ročne 2 429 GWh
Slide 38
Slide 39
Vyhliadkové plavby loďou Ondava. Sú pripravené 2 programy
okružných plavieb a 4 vyhliadkové plavby do Čuňova, Štúrova,
Ostrihomu alebo do Budapešti
Slide 40
Dunaj splavný prakticky po celý rok
Slide 41
Porovnanie veľkosti plavebných komôr:
Panamský prieplav – 305 x 33,5 m
Gabčíkovo – 275 x 34 m
Slide 42
Slide 43
Vodné dielo Gabčíkovo zaisťuje plynulú celoročnú plavbu
Slide 44
Slide 45
Ani tejto
dopravnej
ceste sa ale
nevyhýbajú
nehody.
Toto je jedna
z nich:
Dve nákladné lode plávali zviazané do plavebnej komory, ešte pred
ňou však došlo k nehode - lode sa naklonili proti sebe. Tlačný
remorkér zostal nepoškodený na hladine. Haváriu spôsobil náklad,
ktorý sa z neznámych dôvodov posunul a naklonil loď. Je možné že
sa potopia. Celkom lode vezú spolu 600 ton ocele
Slide 46
Doprava na Dunaji je kvôli nehode na nejaký čas prerušená
Slide 47
Maďarsko pred rokmi nepostavilo svoju časť vodného diela
Gabčíkovo - Nagymaros, odborníci z Maďarskej akadémie vied teraz
odporúčajú výstavbu priehrady na toku Dunaja pod Budapešťou.
Štúdiu maďarských akademikov zverejnil denník Népszabadság v
pondelok 25. októbra 2010
Slide 48
Bývalý šéf spoločnosti Vodohospodárska výstavba Július Binder, ktorý
dal pred rokmi pokyn na zahataniu Dunaja, usudzuje, že Maďarsko
nakoniec bude musieť svoju časť projektu dokončiť.
-Myslím, že Európska únia donúti Maďarov, aby dokončili dolný
stupeň, pretože je to potrebné pre plavbu i pre ochranu územia.
Maďari teraz len strácajú, nemajú zisky, majú výdavky. Ak by
dobudovali vodné dielo Nagymaros, tak by mali zisky, - povedal
Binder, ktorý je označovaný za "Otca Gabčíkova"
Slide 49
Slide 50
Význam a dôležitosť vodného
diela Gabčíkovo sa prejavuje
hlavne pri záplavách
na rieke Dunaj
Slide 51
Velká voda v Bratislave na videu :
https://www.youtube.com/watch?v=6JhUns5edGY
Hudba: Johan Strauss ml.
Na krásnom modrom Dunaji
Upravil a do slovenčiny preložil
Dedojano jún 2013
Informačná animovaná prezentácia
Slide 2
Dunaj je po Volge
druhá najdlhšia
rieka v Európe,
ktorá preteká
alebo tvorí štátnu
hranicu celkom 10
krajín. Dĺžka toku
je 2 857 km
Rieka má zložitý vodný režim. Hladina začína stúpať vo februári
až apríli a na hornom a strednom toku sa udržiava vysoká do
mája, zatiaľ čo na dolnom až do júna. Celý vzostup hladiny sa
skladá z dvoch vĺn. Prvá je spôsobená topením snehu v rovinách
a druhá zmiešaná dažďu a topením snehu na horách
Slide 3
Zásahy človeka do prírodného prúdenia rieky Dunaj začali už dávno v
minulosti budovaním protipovodňových hrádzí s cieľom ochrániť životy
a majetok, prípadne získať novú pôdu vysušovaním podmočené pôdy pri
rieke, prípadne celých riečnych ramien
Slide 4
Koncom stredoveku pribudla potreba splavniť rieku pre potreby
rozvíjajúcej sa vodnej dopravy
Slide 5
Ani v našich časoch nebolo
príjemné čeliť dosť veľkému
kolísaniu hladiny Dunaja,
a tak zažívať takmer pravidelne sa
opakujúce záplavy
Slide 6
A pretože Dunaj tvorí aj časť štátnej hranice medzi Maďarskom
a Slovenskom, začali medzi Maďarskom a vtedajším
Československom rokovania o vybudovaní vodného diela Gabčíkovo
- Nagymaros
Slide 7
Pôvodne malo ísť o spoločnú československo-maďarskú stavbu
s cieľom jednak zabrániť záplavám v tejto oblasti, jednak zlepšiť
splavnosť tejto časti rieky. Dve veľké povodne v rokoch 1954 a 1965
práve zničili veľkú časť domov a spôsobili značné straty. Stavba veľkej
priehrady sa začala rysovať v roku 1976
Slide 8
História projektu
1952 - prvé rokovania s MĽR o využití spoločného úseku Dunaja na úrovni vládnych delegácií;
1963 - trojstranná konzultácia za účasti expertov zo Sovietskeho zväzu, bolo odporučené realizovať alternatívu s
prívodným kanálom na území ČSSR, t.j. sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, pretože minimalizovala
dopady na životné prostredie;
1964 - alternatíva dopracovaná na úroveň investičného úlohy;
1965 - povodeň a následné rekonštrukčné práce spôsobili dočasné prerušenie prípravných prác
1973 - obnovenie prípravných prác;
1974 - vlády ČSSR a MĽR schválili úlohu, ktorá sa stala podkladom pre vypracovanie spoločného projektu;
1977 - predsedovia vlád ČSSR a MĽR podpísali "Zmluvu medzi ČSSR a MĽR o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných
diel Gabčíkovo - Nagymaros";
1978 - začatie prípravných prác ;
Slide 9
Vypracovaním "Spoločného zmluvného projektu" boli stavebné náklady
rozdelené v pomere 1: 1. Pretože väčšina diela sa nachádzala na území ČSSR,
muselo Maďarsko zabezpečiť výstavbu aj za svojimi hranicami. Medzi
hrádzami vysokými aj cez 10 m mala vzniknúť vodná nádrž, schopná zadržať
veľký prísun vody a umožniť plavbu lodiam riečno-námorného typu
Slide 10
Začalo sa budovať, ALE:
13. február 1989 - podpredsedovia vlád ČSSR a MĽR podpísali protokol o skrátenie výstavby o 15 mesiacov.
13. mája 1989 - predseda maďarskej vlády Miklós Németh pozastavil práce na výstavbe stupňa Nagymaros
20. júl 1989 - Maďarsko pozastavilo práce na výstavbe Hate Dunakiliti
31. august 1989 - predseda vlády ČSSR Ladislav Adamec oznámil maďarskej vláde listom, že ČSSR bude
uplatňovať nárok na náhradu škôd vzniknutých postupom maďarskej strany a že si vyhradzuje právo realizovať
svoju časť vodného diela jednostranne na svojom území;
September - október 1989 - v Maďarsku prebehli desaťtisícové demonštrácie proti výstavbe stupňa v
Nagymaros
Október 1989 - maďarský parlament odhlasoval ukončenie výstavby vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros
Slide 11
Maďarsko od zmluvy odstúpilo a zlikvidovalo rozostavanú časť priehrady pri
Nagymaros. Slovensko vo výstavbe pokračovalo (v tom čase bola stavba na
slovenskom strane hotová už z 90%)
Slide 12
Za situácie, kedy vodné
dielo Gabčíkovo bolo na
slovenskej strane takmer
hotové, totiž prišli
projektanti a inžinieri s
dôvtipným náhradným
riešením, ako obísť
nesúhlas maďarskej strany
s výstavbou na jej území.
Takzvaný variant "C"
posunul umiestnenie
pôvodnej hate Dunakiliti
proti prúdu rieky až na
slovenské územie k
predmestiu Bratislavy mestskej časti Čunovo
Slide 13
Tým sa síce pôvodné
plánované priehradné
jazero - Hrušovská nádrž zmenšilo, no umožnilo to
uviesť vodné dielo
Gabčíkovo do prevádzky
len na slovenskom území.
Zahatanie dunajského
toku sa začalo v októbri
1992
Slide 14
K tomu bolo potrebné vybudovať na slovenskej strane kanál privádzajúci
vodu k elektrárni. To vyvolalo pobúrenie na maďarskej strane. Maďari sa
obávali zničenia lužných lesov kvôli nedostatku vody v pôvodnom koryte
Slide 15
Spor se dostal až k soudnímu dvoru v Haagu. A soudí se dodnes
Spor o Lužný les v ramenách Dunaja pri Gabčíkove sa dostal až k
súdnemu dvoru v Haagu. A súdi sa dodnes
Slide 16
Kanál bol vybudovaný, začalo prehrádzanie Dunaja a väčšina toku rieky
bola nasmerovaná do prívodného kanálu ku Gabčíkovu
Vznikol ohromný konflikt:
-Maďari smútili, plakali,
zúrili a protestovali pod
heslom "Ukradli nám Dunaj"
spomína spolupracovník
Slovenského rozhlasu v
Budapešti Gregor Martin
Papucsek. V Bratislave
dokonca vznikla fáma, že ku
slovenským hraniciam idú
maďarské tanky. Informáciu
potom médiá dementovala.
Slide 17
Niektoré z už dokončených stavieb, ktoré sa nachádzali na
československom území, sa museli kvôli "variante C" doplniť ešte o
ďalšie. Boli to: vodná elektráreň pri Čunove s výkonom 24,2 MW;
(dopĺňajú ju plavebné kanály a športové zariadenia, nahrádzajúce
zrušenú u Dunakiliti), odberný objekt do mošonského ramena,
ktorý zabezpečil prívod vody na maďarskú stranu a deliaca hrádza,
ktorá vyčlenila z pôvodnej veľkej nádrže iba slovenskú časť
Slide 18
Prehradenie Dunaja v Čunove, ktoré je súčasťou vodného diela
Gabčíkovo. Čunovo tvorí vodná nádrž Hrušov o rozlohe 2518 ha
a objeme 110,831 mil. m3
Slide 19
Čuňovská priehrada bola postavená na starom koryte rieky iba 15
km od centra Bratislavy, má 27 prelivov, ktoré slúžia na odvedenie
povodňových vĺn a ľadových krýh do starého koryta Dunaja
Slide 20
Voda odtiaľ
prúdi k
elektrárni
Gabčíkovo
Elektráreň
je plne
automatizovaná,
a bezobslužná
Slide 21
Pri elektrárni
vznikli
športové
zariadenia,
vrátane
kanála s
divokou
vodou
Slide 22
Kanál vodných športov Čuňovo
Slide 23
Voda z Mošonskej elektrárne odteká do starého koryta do Maďarska
Slide 24
Komplex Čuňovo udržiava potrebnú hladinu spádu pre Gabčíkovo
a súčasne prepúšťa spolu s časťou diela Dobrohošť Mošov zmluvné
objemy vody do starého koryta. Obsahuje plavebné komory, zaisťuje
hlbokovodné Medzinárodné riečne plavebné cesty a súčasne
obsluhuje ďalšie prietočné vodné elektrárne
Slide 25
Vodné dielo Gabčíkovo je najväčšia vodná plocha Slovenska
Pre porovnanie
Slide 26
Priehradná hrádza vodného diela leží necelých 40 kilometrov
juhovýchodne od Bratislavy
Slide 27
Už z diaľky je vidieť
typická veža – regulačné
stredisko, ktoré
kontroluje prevádzku v
dvoch prepúšťacích
komorách, na hornej
alebo dolnej rajde
(priestor pred vjazdom
do alebo výjazdom z
plavebnej komory, kde
lode čakajú pred
semaforom na pokyn z
riadiacej veže, kedy môžu
vplávať to plavebnej
komory).
V dolnej časti veže je
vyhliadková plošina,
ktorá umožňuje pekný
výhľad aj návštevníkom
Slide 28
Slide 29
Prívodný kanál k priehrade
je dlhý 17 km,
široký 267 – 737 metrov
a hlboký 7,3 – 14,3 m
Priehrada bola vybudovaná
v blízkosti obce toho
istého mena
Slide 30
Gabčíkovo (maďarsky Bős) je obec okrese Dunajská Streda.
V roku 1948 bola obec premenovaná na počesť Jozefa Gabčíka,
účastníka operácie Anthropoid, ktorý sa podieľal na likvidácii
Reinharda Heydricha. V súčasnej dobe je tiež známa vďaka neďalekej
vodnej elektrárni, ktorá je už dlhú dobu predmetom sporov s
Maďarskom, židovským cintorínom a termálnym kúpaliskom
(prameň 51°C)
Slide 31
Na priehrade sú umiestnené dve plavebné komory o dĺžke
275 m a šírke 34 m
Slide 32
Plavebné komory sa plnia ôsmimi kanálmi o rozmeroch 4x4 m.
Na jedno preplavenie je treba asi 0,2 mil. m3 vody
Slide 33
Plavebné komory umožňujú prekonanie výškového rozdielu hladín
16 - 23,3 m. Plnenie a vypustene plavebných komôr trvá asi 15 minút
Slide 34
Vzdúvadlo na hrádzi v Gabčíkove
Slide 35
Slide 36
V hydroelektrárni je umiestnené osem turbín typu Kaplan o priemere
9,3 m a váhe 1225,5 tony. Ročne vyrobí cca 2200 GWh elektriny. Samotná
hydrocentrála bola dokončená v roku 1996
Slide 37
Čuňovo - inštalovaný výkon 24,1 MW
Malá vodní elektráreň Mošov - inštalovaný výkon 1,2 MW
Dobrohošť – inštalovaný výkon 2,2 MW
Súčasná priemerná produkcia komplexu Gabčíkovo ročne 2 429 GWh
Slide 38
Slide 39
Vyhliadkové plavby loďou Ondava. Sú pripravené 2 programy
okružných plavieb a 4 vyhliadkové plavby do Čuňova, Štúrova,
Ostrihomu alebo do Budapešti
Slide 40
Dunaj splavný prakticky po celý rok
Slide 41
Porovnanie veľkosti plavebných komôr:
Panamský prieplav – 305 x 33,5 m
Gabčíkovo – 275 x 34 m
Slide 42
Slide 43
Vodné dielo Gabčíkovo zaisťuje plynulú celoročnú plavbu
Slide 44
Slide 45
Ani tejto
dopravnej
ceste sa ale
nevyhýbajú
nehody.
Toto je jedna
z nich:
Dve nákladné lode plávali zviazané do plavebnej komory, ešte pred
ňou však došlo k nehode - lode sa naklonili proti sebe. Tlačný
remorkér zostal nepoškodený na hladine. Haváriu spôsobil náklad,
ktorý sa z neznámych dôvodov posunul a naklonil loď. Je možné že
sa potopia. Celkom lode vezú spolu 600 ton ocele
Slide 46
Doprava na Dunaji je kvôli nehode na nejaký čas prerušená
Slide 47
Maďarsko pred rokmi nepostavilo svoju časť vodného diela
Gabčíkovo - Nagymaros, odborníci z Maďarskej akadémie vied teraz
odporúčajú výstavbu priehrady na toku Dunaja pod Budapešťou.
Štúdiu maďarských akademikov zverejnil denník Népszabadság v
pondelok 25. októbra 2010
Slide 48
Bývalý šéf spoločnosti Vodohospodárska výstavba Július Binder, ktorý
dal pred rokmi pokyn na zahataniu Dunaja, usudzuje, že Maďarsko
nakoniec bude musieť svoju časť projektu dokončiť.
-Myslím, že Európska únia donúti Maďarov, aby dokončili dolný
stupeň, pretože je to potrebné pre plavbu i pre ochranu územia.
Maďari teraz len strácajú, nemajú zisky, majú výdavky. Ak by
dobudovali vodné dielo Nagymaros, tak by mali zisky, - povedal
Binder, ktorý je označovaný za "Otca Gabčíkova"
Slide 49
Slide 50
Význam a dôležitosť vodného
diela Gabčíkovo sa prejavuje
hlavne pri záplavách
na rieke Dunaj
Slide 51
Velká voda v Bratislave na videu :
https://www.youtube.com/watch?v=6JhUns5edGY
Hudba: Johan Strauss ml.
Na krásnom modrom Dunaji
Upravil a do slovenčiny preložil
Dedojano jún 2013