Transcript prirodzená obežnica Zeme

Viktória Kobulnická
1.C
Mesiac je druhým najjasnejším telesom na oblohe. Všetko jeho svetlo je
odrazené a pochádza hlavne od Slnka. Malú časť mesačného svitu by sme
mohli nazvať zemský svit. Je to vidieť vtedy, keď má Mesiac tvar úzkeho
kosáčika a jeho temná časť je slabo osvetlená. Nazýva sa to popolavý svit.
Spôsobuje to slnečné svetlo odrazené od Zeme k Mesiacu a ten ho zase
odráža späť na Zem. Pri pozorovaní zo Zeme prechádza Mesiac postupne
všetkými fázami, ktoré sú určené tým, akú veľkú časť osvetleného povrchu
Mesiaca vidíme. Tieto fázy, ktoré zodpovedajú lunárnemu dňu zavŕšia
jeden úplný cyklus za 29 dní 12 hodín a 44 minút. Tento cyklus pozorovaný
zo Zeme sa nazýva synodický mesiac.
Náš Mesiac je šiestym najväčším mesiacom v slnečnej sústave. Zemi s
Mesiacom sa niekedy hovorí dvojplanéta.
Zem má iba 81-krát väčšiu hmotnosť a 4-krát väčší priemer ako Mesiac.
Priemer
3476 km
Priemerná vzdialenosť od
Zeme
406 676 km
Hmotnosť
7,63 × 1022 km
Doba rotácie (miestny deň)
27,32 d
Doba obehu (miestny rok)
27,32 d
Sklon rotačnej osi
1,53°
Sklon k rovine ekliptiky
4°58` až 4°9´
Priemerná teplota na povrchu
258 K
- Maximálna teplota
413 K
- Minimálna teplota
103 K
Atmosféra
stopové množstvo vodíka
Mesiac vznikol zhruba v rovnakom čase ako Zem – pred 4,6
miliardami rokov a jeho zloženie je v podstate rovnaké. Podľa jednej teórie sa
Mesiac oddelil od Zeme buď ako jediný kus alebo vznikol z úlomkov, ktoré sa
uvoľnili pri zrážke s asteroidom a neskôr sa spojili a vytvorili mesačnú hmotu.
Podľa inej teórie bol Mesiac kedysi samostatnou planétou, ktorú Zem
ulovila svojou gravitačnou silou. Podľa tretieho názoru vznikol Mesiac a Zem
rovnakým spôsobom na rovnakom mieste a v rovnakom čase, ale preto, že je
Zem 81 – krát hmotnejšia, ocitol sa Mesiac okamžite pod vplyvom jej
gravitácie.
Akonáhle zaujal Mesiac svoje miesto na obežnej dráhe, vyvíjal sa
veľmi podobne ako Zem. Jeho kôra, pôvodne roztavená, postupne tuhla a
zostalo len žeravé jadro. Zároveň bol Mesiac bombardovaný úlomkami, ktoré
vznikali pri formovaní slnečnej sústavy. Vplyvom dopadu veľkých telies pred 4,4
až 3,85 miliardami rokov vznikali na povrchu moria. Intenzívne zahrievanie
mesačného vnútra však spôsobilo, že na povrch vyvrelo veľké množstvo tmavej
vulkanickej horniny. Zahrievanie malo na svedomí čiastočne dopad meteoritov
a čiastočne rádioaktívny rozpad. Pred 3,3 miliardami rokov začal Mesiac
chladnúť, sopečná aktivita ale ešte pokračovala asi 1,3 miliardy rokov.
Na Mesačnom povrchu sa vyskytujú pohoria aj je rozrytý tisíckami
impaktných kráterov po dopade meteoritov. Pozorujeme na ňom tiež veľké
otvorené plochy nazývané moria. Moria sa vyskytujú takmer výlučne na
privrátenej strane a pokrývajú asi 15 percent povrchu. Kedysi to boli
pravdepodobne roztavené horniny vylievajúce sa z Mesačného vnútra.
Veľký podiel na tom, že väčšina morí sa nachádza na privrátenej strane má
pravdepodobne gravitačné pôsobenie Zeme. Na rozdiel od Zeme Mesiac
nemá magnetické pole, aj keď horniny v mesačnej pôde sú slabo
zmagnetizované. Vzhľadom k nízkej hustote a hmotnosti nemal Mesiac asi
nikdy atmosféru. Posádka Apolla 17 ale zistila malé množstvo vodíka a
hélia a nepatrné stopy argónu a neónu unikajúce z mesačného povrchu.
Mesačné vnútro je aktívne, na povrchu niekedy dochádza k
zemetraseniam.
Našu planétu Zem sprevádza ako verný spoločník. Má veľký vplyv na jej
ekliptiku, jeho rotácia okolo našej planéty spôsobuje, že je vyrovnaná, že
sklon zemskej osi je stály a os sa takmer nepohybuje. Ak by nebolo mesiaca,
Zem by pri rotácii kmitala, sklon by sa menil, rýchlo by sa menili póly a
pravdepodobne by tu nemohol byť život.
Mesiac vplýva na život na Zemi viacej, ako sme si ochotní pripustiť. Jeho
slapové sily majú obrovskú moc. Zoberme si len príliv a odliv. Slapové sily
dokážu dvíhať hladiny oceánov, dokážu dokonca obrátiť toky i tých
najväčších riek. Závisí to v akom znamení zvieratníka sa Mesiac nachádza a v
akej fázy je.
Mesiac vyvoláva u ľudí už od dávna rôzne asociácie.
Niektorí ľudia nemôžu pri splne dobre spať, iných dokonca ohrozuje
námesačnosť.
Jeho postavenie a fáza vplýva i na hojenie rán, preto by sa napríklad operácie
mali robiť len pri ubúdajúcom mesiaci.
Vplyv Mesiaca na náš život je ozaj veľký, ďaleko väčší, než si dokážeme
predstaviť.
Liečivé bylinky majú v sebe najviac účinných látok práve pri splne, najmä ak
zbierame koreň.
Mesiac ma vplyv aj na sejbu v záhrade a na poliach.
Mesiac svojou silou vplýva aj na drevo. Ak chcete vyťažiť dobré drevo na
hudobný nastroj, tak sa bez znalostí fáz a postavení Mesiaca v zvieratníku
vôbec nedá obísť. Inak by nevznikol majstrovský nástroj. Dokonca je možné
ťažiť i nehorľavé drevo, ak sa vie kedy, potom je ho možné použiť na výrobu
krbov, komínov...
Striedanie mesačných fáz vzniká v dôsledku toho, že Slnko osvetľuje vždy inú
časť mesačného povrchu. Ako sa mení poloha Mesiaca voči Slnku a Zemi, mení
sa vzhľad Mesiaca ako ho vidíme z povrchu Zeme. V nove je natočená k Zemi
tmavá strana a Mesiac nie je zo Zeme viditeľný s výnimkou prípadu, kedy leží
presne na priamke prechádzajúcej Slnkom a Zemou; vtedy pozorujeme
zatmenie Slnka.
O dva - tri dni sa Mesiac objaví na západe po západe Slnka ako tenký žiarivý
kosáčik. Zo dňa na deň kosáčik Mesiaca dorastá (pamätáme si podľa toho, že
vyzerá ako písmeno D) a posúva sa na východ. V prvej štvrti je vidieť polovica
pologule Mesiaca. Mesiac ďalej pribúda až je osvetlená celá privrátená pologuľa
Mesiaca - hovoríme že Mesiac je v splne. Jeho okrúhla "tvár" žiari po celú noc,
pretože je presne oproti Slnku. Potom Mesiac opäť ubúda - "cúva" až
k poslednej štvrti a kotúčik v tvare "C" je na rannej oblohe, smeruje opäť až
k novu, ktorý je začiatkom nového cyklu fáz. Medzi dvoma novmi uplynie
takmer 29,5 dňa, hovoríme tomu lunácia.
Ako dlho trvá skutočný obeh o 360° voči vzdialeným hviezdam udáva siderická
obežná doba. Čas, za ktorý sa teleso dostane do rovnakej polohy voči
pohybujúcej sa Zemi a Slnku (zdroju žiarivej energie, vďaka ktorému teleso na
pozemskej oblohe môžeme pozorovať) udáva synodická obežná doba.
Apollo 11 vyštartovalo z mysu Canaveral 16. júla 1969. Jeho posádku tvorila
trojica skúsených astronautov Neil Armstrong, Edwin Aldrin a Michael
Collins.
Kozmická loď najprv zamierila na parkovaciu obežnú dráhu okolo Zeme,
kde sa veliteľský modul Columbia úspešne spojil s lunárnym modulom
Eagle a po nevyhnutných skúškach sa celý komplex vydal na dlhú cestu k
Mesiacu.
20. júla, dorazila loď na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Veliteľ Armstrong s
Aldrinom nastúpili do priestoru lunárneho modulu a oddelili sa od
veliteľskej časti, v ktorej ostal Collins.
Po poslednej vizuálnej kontrole Armstrong a Aldrin naštartovali motor
lunárneho modulu a začali svoj zostup na povrch. Potom nasledovala
príprava na výstup na mesačný povrch. Obaja strávili poldruha hodiny
navrtávaním mesačného povrchu, fotografovaním okolia a zbieraním
kameňov a iných vzoriek. Nakoniec nastúpili do lunárneho modulu.
Návratový modul rýchlo vystúpil na obežnú dráhu okolo Mesiaca, kde sa
spojil s veliteľským modulom Columbia. Astronauti pristáli na rodnej
planéte štyri dni nato, 24. júla, na hladine Tichého oceánu. Po Apolle 11
vzlietli k Mesiacu ešte ďalšie kozmické lode: Apollo 12, 13, 14, 15, 16 a 17.
Posádky týchto lodí sa prechádzali po Mesiaci (s výnimkou Apolla 13, ktoré
sa po vážnej nehode muselo vrátiť na Zem.
http://www.vesmir.sk/index.php?id=mesiac
http://veda.sme.sk/c/4912230/clovek-na-mesiaci.html
http://astroportal.sk/sol_syst/mesiac.html
http://www.nahlik.estranky.sk/stranka/vplyv-mesiaca
Detská encyklopédia
Atlas Vesmíru