Transcript 6_Makroekonomicke_pojmy_a_vztahy

Makroekonomické pojmy a
vzťahy
Základné makroekonomické ukazovatele, hrubý
národný produkt, meranie HNP, úspory a investície,
ekonomický rast, činitele ekonomického rastu,
ekonomický cyklus.
Národné hospodárstvo
Národné hospodárstvo je zjednodušene systém vzťahov medzi štyrmi
sektormi:
•podnikmi
•domácnosťami
•vládou
•zahraničím
Medzi sektormi existuje kolobeh. Jeho výsledkom je výkonnosť národného
hospodárstva, ktorú je možné kvantifikovať cez viaceré makroekonomické
veličiny.
K základným makroekonomickým cieľom patrí:
a) dosahovanie vysokých makroekonomických výsledkov (HNP, HDP)
b) udržiavanie vysokej úrovne zamestnanosti
c) stabilita cenovej hladiny
d) rovnováha v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov
Základné makroekonomické
ukazovatele
•HNP, HDP
•TEMPO RASTU EKONOMIKY
•NEZAMESTNANOSŤ
•INFLÁCIA
HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT - HDP
-meria výkonnosť ekonomiky krajiny a blahobyt jej obyvateľov
-zahŕňa statky (tovary aj služby) vytvorené na území danej krajiny za 1
rok.
-- do HDP započítavame iba finálne statky (na každom stupni započítavame
iba hodnotu pridanú spracovaním)
HRUBÝ NÁRODNÝ PRODUKT - HNP
- z vecného hľadiska je HNP súhrn tovarov (spotrebných a kapitálových) a
služieb vyrobených výrobnými faktormi občanov 1 štátu (vrátane občanov
žijúcich v zahraničí) za 1 rok.
Hrubý a čistý národný produkt
Hrubý národný produkt predstavuje celkové množstvo vyrobených
finálnych výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré vyrobili výrobné faktory
občanov jedného štátu za 1 rok, vrátane občanov žijúcich v zahraničí.
Hrubý domáci produkt prestavuje celkové množstvo vyrobených
finálnych výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré vyrobili výrobné faktory na
území určitého štátu bez ohľadu na majiteľa. Platí tu územný (geografický)
princíp.
Čistý domáci/národný produkt zodpovedá hrubému (domácemu)
produktu po odčítaní amortizácie (odpisov) - prostriedkov vydaných na
opotrebované stroje a zariadenia za 1 rok.
-lepší ukazovateľ skutočnej výkonnosti ekonomiky
-amortizácia je však určovaná len odhadom – v praxi je veľmi ťažké zistiť
skutočný rozsah opotrebovania statkov dlhodobej životnosti, preto budeme
pracovať s HDP/HNP
NOMINÁLNY A REÁLNY
HNP
Nominálny HNP predstavuje HNP vyjadrený v bežných trhových
cenách (trhových cenách bežného roka).
Problém nastáva, keď chceme porovnávať HNP z rôznych rokov –
potrebujeme vylúčiť vplyv inflácie.
Reálny HNP je vyjadrený v stálych cenách (napr. cenovej hladine v roku
2000) – vyjadruje iba rast produkcie.
Pri meraní makroekonomických výsledkov v dlhšom časovom období bez
ich skreslenia infláciou sa používa implicitný cenový deflátor.
Hrubý národný produkt
ŠTRUKTÚRA HNP
HNP = C + I + G + (Ex - Im)
C - spotreba.Výdavky na osobnú spotrebu domácností (vo vyspelých
krajinách 65 - 70 %).
I -investície. Hrubé investície - investície do podnikového kapitálu,
výrobných budov, zariadenia a obytných domov. Delia sa na čisté a
reštitučné investície (IH = IR + IN). Tvoria okolo 20 % HDP.
G -výdavky štátu (štátne investície). Výdavky za tovary nakupované od
súkromného sektoru, platy štátnym zamestnancom, transferové platby (ich
príjemcovia neposkytujú štátu tovary a služby, napr. podpora v
nezamestnanosti)
Ex - Im (NX) - rozdiel exportu a importu.
Hrubý národný produkt
pre možnosť porovnania sa používa ukazovateľ
HNP NA OSOBU =HNP/POČET OBYVATEĽOV
METÓDY ZISŤOVANIA HNP
a)výdavková metóda – na základe toku tovarov a služieb = peňažné
vyjadrenie toku finálnych produktov a služieb, ktoré vyrobil určitý národ.
(GNP = C + I + G + NX)
b) dôchodková metóda. Spočítavaním dôchodkov, ktoré dostávajú
vlastníci výrobných faktorov za rok sa určí národný dôchodok
Národný dôchodok tvoria mzdy a platy (hrubé) zamestnancov (tvoria až 60
% národného dôchodku), úroky, hrubé zisky pred zdanením, renty, príjmy zo
zamestnávania.
ČISTÝ EKONOMICKÝ BLAHOBYT
Podľa názoru niektorých ekonómov má HNP malú vyjadrovaciu schopnosť,
pretože:
•nie všetky tovary a služby prechádzajú trhom,
•existuje tieňová ekonomika - nelegálne činnosti,
•existujú príjmy, ktoré unikajú zdaneniu,
(tieto tri činitele môžu tvoriť až 15 % HNP)
•HNP nezahŕňa voľný čas,
•realizuje sa doma vykonávaná práca,
•páchajú sa škody na životnom prostredí a zdraví obyvateľstva (do HNP sa
nazarátavajú externality)
Navrhla sa teda nová veličina - čistý ekonomický blahobyt - ktorá
vyjadruje skutočnú ekonomický blahobyt spoločnosti.
Zahrňuje HNP, hodnotu voľného času, odhad produkcie tieňovej
ekonomiky a objem domácej nepeňažnej výroby. Od tohoto súčtu
sa odčítajú náklady spojené s odstraňovaním škôd na životnom
prostredí a dodatočné výdavky na zdravie obyvateľstva.
Tieto hodnoty (okrem HNP) sa nedajú oceniť, preto je ťažké určiť aj čistý
ekonomický blahobyt.
Makroekonomické vzťahy medzi spotrebou,
úsporami, investíciami a HNP
Medzi najdôležitejšie makroekonomické veličiny patria celkové úspory a
celkové investície zavedené J. M. Keynesom. Závisí od nich HDP, vývoj
zamestnanosti a spotreby.
Úspory (savings) - časť príjmu, ktorú jeho poberateľ v určitom období
nespotreboval. Rozdiel medzi príjmom a spotrebou. Úspory sú vytvárané
súkromnými domácnosťami (ukladaním do bánk, nákupom obligácií,
cenných papierov), výrobcami (tvorbou rezervných fondov), alebo inými
organizáciami (napr. obcami) pri prebytku príjmov.
Sporenie je predpokladom investovania. Bez sporenia nemožno investovať.
Makroekonomické vzťahy medzi spotrebou,
úsporami, investíciami a HNP
Sklon k spotrebe udáva, aká časť dôchodku sa spotrebuje.
Hraničný sklon k spotrebe udáva množstvo dodatočnej
spotreby vytvorenej dodatočným dôchodkom.
Sklon k úsporám vyjadruje, aká časť dôchodku sa usporí.
Hraničný sklon k úsporám udáva dodatočné úspory vytvorené
dodatočným dôchodkom
S
Y
Makroekonomické vzťahy medzi spotrebou,
úsporami, investíciami a HNP
Investície - peňažné náklady vynakladané na nákup kapitálových statkov, čiže
na:
•nákup strojov a zariadení,
•výstavba budov a infraštruktúry,
•investície do prírastkov zásob.
Podľa keynesovstva by sa úspory mali rovnať investíciám. Ak uvažované
investície sú nižšie ako úspory, nastáva medzera úspor. Ak sú uvažované
investície vyššie ako úspory, hovoríme o medzere investícií.
Medzera úspor a investícii závisí od úrokovej miery, teda od výnosu z
hraničného produktu kapitálu.
.
Makroekonomické vzťahy medzi spotrebou,
úsporami, investíciami a HNP
EFEKTY V DÔSLEDKU INVESTÍCIÍ
V dôsledku investícií existujú dva efekty:
•dôchodkový (multiplikačný),
•kapacitotvorný (akceleračný).
Dôchodkový (multiplikačný) efekt
Zvyšovanie investícii spôsobuje zvyšovanie dôchodku. To zase spôsobuje
zvýšenie zamestnanosti. Platí to aj naopak - znižovanie investícii spôsobuje
znižovanie dôchodku a znižovanie zamestnanosti. Tento jav sa nazýva
multiplikačný efekt.
Keynes hovorí o investičnom multiplikátore, čo je koeficient, ktorý
kvantitatívne vyjadruje prírastok dôchodku a prírastok investícií. Rast
dôchodku, zamestnanosti a spotreby je násobkom prírastku investícii.
Makroekonomické vzťahy medzi spotrebou,
úsporami, investíciami a HNP
Veľkosť tohoto prírastku závisí od veľkosti sklonu k spotrebe, príp. k úsporám.
Vypočíta sa ako prevrátená hodnota hraničného sklonu k úsporám.
Dôchodkotvorný efekt má krátkodobejší charakter.
Kapacitotvorný efekt
Kapacitotvorný (akceleračný) efekt - pôsobí na strane ponuky a má
dlhodobejší charakter.
Akcelerátor podľa J. M. Clarka vyjadruje závislosť medzi rastom
dôchodkov a investíciami. Rýchlejšie tempo rastu dôchodkov je sprevádzané
ešte rýchlejším rastom investícií. Prírastok dôchodkov a teda rast dopytu
vyvolá rast zrýchlenia dopytu po investíciách.
Ekonomický rast
Cieľom národného hospodárstva je vysoká životná úroveň obyvateľstva. Jej
predpokladom je trvalý a dostatočne veľký ekonomický rast.
Ekonomický rast predstavuje zmeny v hospodárstve, ktoré sa prejavujú
prírastkom základných makroekonomických veličín v čase.
Ekonomický rast medzi krajinami sa porovnáva podľa rastu HDP na 1
obyvateľa.
Predpoklad skutočného ekonomického rastu - tempo rastu HDP je vyššie ako
tempo rastu obyvateľstva.
Tempo ekonomického rastu (G) -percentuálny podiel absolútneho
prírastku v danom období a úrovne produktu v predchádzajúcom období.
Ekonomický rast
FAKTORY EKONOMICKÉHO RASTU
•kvantitatívne
celkový objem všetkých výrobných faktorov - celkové zvýšenie množstva
práce, kapitálu a prírodných zdrojov vo výrobe
používaná technika a technológia výroby
•kvalitatívne
efektívnosť používaných výrobných faktorov - rast produktivity práce,
efektívnosti používaného kapitálu, pokles materiálovej a energetickej
náročnosti výroby
uplatňovanie výsledkov vedy a techniky vo výrobe
Ekonomický cyklus
V ekonomike dochádza k striedaniu vzostupných a zostupných fáz vývoja - k
ekonomickému pohybu. Jeho jednotlivá vlna sa nazýva ekonomický cyklus
(podnikateľský cyklus).
príčiny ekonomických cyklov:
Vonkajšie príčiny:
Vynálezy a inovácie. K rozmachu podnikateľských aktivít a investíciám
viedli významné zmeny v technológiách. Začalo sa to vynálezom parného
stroja a pokračovalo autom, lietadlom, počítačom. Tieto zmeny sa nekonajú
každý deň. Spôsobujú zvýšenie produktivity, zlepšenie pracovných
podmienok, zvýšenie komfortu a vedú cez expanziu k vrcholu.
Vojny a politické udalosti. Nástup nacistického Nemecka a začiatok II.
svetovej vojny odštartovali americké prezbrojovanie. Spôsobilo to obnovenie
výroby, čo znamenalo koniec obdobia hospodárskej krízy a hospodárstvo
vstúpilo do obdobia prosperity. V 70-tych rokoch spôsobili pokles ekonomiky
arabský bojkot, ako aj vojna v Perzskom zálive.
Ekonomický cyklus
Obchodné opatrenia. Krajiny môžu voči sebe uplatňovať dlhodobé
obmedzenia dovozu – embargo, ktoré znamenajú napríklad zákaz dovozu
špičkovej techniky, čo spôsobí konečné zaostávanie ekonomiky.
Vnútorné príčiny:
Spotreba. Firmy sa snažia poskytovať spotrebiteľom tovary a služby, o ktoré
majú záujem. Keď sa zvýšia výdavky spotrebiteľov – spotreba, podniky chcú
dosahovať zisk, a preto začnú zamestnávať viac pracovníkov a zvyšujú výrobu.
Zvýšenie výroby, spotreby a zamestnanosti je spojené so vstupom
hospodárstva do obdobia expanzie. Keď obyvatelia znižujú svoju spotrebu,
klesajú nákupy – dopyt, nastane situácia opačná. Znižuje sa výroba, zvyšuje sa
nezamestnanosť a hospodárstvo vstupuje do recesie.
Investície. Investície do kapitálových statkov (do tovární, strojov, technológie)
vytvárajú nové pracovné miesta, zvyšujú produktivitu a kúpnu silu spotrebiteľov.
Zvýšenie výdavkov vytvorené prvotným zvýšením investícií vedie k ďalším
investíciám, pretože snaha dosahovať zisk je veľká. Investície však neprinášajú
zisk okamžite, ale až po určitom čase a pôsobia dlhodobo. To vedie k
zvyšovaniu spotreby a produkcie, ale aj k znižovaniu nákladov na jednotku
produkcie a k perspektívnemu znižovaniu cien.
Ekonomický cyklus
Činnosť vlády. Vláda môže svojimi opatreniami – zásahmi do ekonomiky
regulovať hospodársky cyklus spomalením alebo urýchlením expanzie alebo
recesie. Robí to dvoma spôsobmi. Reguláciou daní a reguláciou množstva
peňazí v obehu. Tieto zásahy nazývame hospodárskou politikou vlády. Sú to
opatrenia na zabezpečenie stanovených cieľov vlády.
Zásahy štátu s cieľom stabilizovať ekonomiku môžu mať často opačný efekt
ako bolo pôvodne zamýšľané.
FÁZY EKONOMICKÉHO CYKLU
Recesia (kríza, depresia)
je definovaná ako dva štvrťroky /6 mesiacov/ klesajúceho HDP. Po období
vrcholnej ekonomickej aktivity spotrebitelia a firmy začnú redukovať mieru
svojej spotreby. Podniky môžu začať prepúšťať zamestnancov, redukovať
nákup výrobného materiálu a redukovať výrobu, pretože vyprodukovali zásoby,
ktoré nemôžu predať. Niektoré podniky sa rozhodnú používať staré
technológie a vybavenie namiesto investícií do nového vybavenia. Niektoré
podniky a spotrebitelia zredukujú svoju spotrebu, pretože ekonómovia
predpovedajú, že rast ekonomiky sa spomalí v nasledujúcich mesiacoch.
Akákoľvek je príčina, pokles spotreby firiem a spotrebiteľov znamená začiatok
recesie.
Ekonomický cyklus
Dno (sedlo)
Po období recesie ekonomika dosiahne svoje dno.Výroba je značne kapacitne
poddimenzovaná, nezamestnanosť dosahuje svoj vrchol. Celkové množstvo tovarov a
služieb klesá. Úroková miera je nízka a krátkodobý kapitál je lacný, čo dáva predpoklady
na rast.
Expanzia (konjunktúra, boom)
Po nejakom čase ekonomika opäť ožíva. Nastáva fáza expanzie ekonomického cyklu.
Počas expanzie spotreba podnikov a spotrebiteľov rastie. Ako náhle podniky zaznamenajú
rast spotreby, začnú postupne zvyšovať produkciu. Nezamestnanosť klesá, keďže sa
prijímajú noví zamestnanci. Táto skutočnosť vedie k opätovnému rastu spotreby,
produkcie a zamestnanosti.Výroba sa rozširuje, nezamestnanosť klesá. Zväčšujú sa zisky
podnikov. Rastie dopyt, z čoho vyplývajú rastúce ceny výrobkov. Začínajú sa objavovať
inflačné tlaky.
Vrchol
Na vrchole ekonomickej aktivity ekonomika kvitne. Výroba dosahuje svoju
kapacitu a ľudia nemajú problém nájsť si prácu . Počas tohto obdobia investície a
celková spotreba dosahujú vysokú úroveň. Ale pretože ekonomika dosahuje plnú
zamestnanosť a dopyt po tovaroch a službách rastie, ceny rastú tiež.
Ekonomický cyklus