Transcript Čína a India

H O S P O D Á R S T VO
takmer 60 % populácie sveta
- rapídne rozdiely medzi krajinami i regiónmi
- polovica devízových rezerv sveta
- regióny s najvyšším rastom HDP
- silná previazanosť s históriou i prírodnými pomermi
-
Prehľad základných
makroekonomických
ukazovateľov
makroekonomické ukazovatele za celý svetadiel
odhady MMF za 2010






HDP nominálny
HDP v PKS
HDP nom. per capita
HDP v PKS per capita
rast HDP v PKS p.c.
miera nezamestnanosti
18 515 biliónov USD
24 077 biliónov USD
4 629 USD
7 041 USD
7,9 %
3,8 %
krajiny podľa HDP (nominál)
v mld. USD (podľa MMF), 2010









> 1,000
200-999
10-199
< 10
SLOVENSKO
SVET



87,450
62,911,253
Čína
5,878,257
Japonsko
5,458,797
India
1,631,970
Rusko*
1,479,825
Južná Kórea
1,014,482
Turecko*
735,487
Indonézia
706,752
... ... ...
Tadžikistan
5,642
Kirgizsko
4,615
Maldivy
2,168
Bután
1,457
Východný Timor
628
* Aj s európskou časťou
krajiny podľa HDP per capita (v PKS)
medzinárodný dolár (podľa MMF), 2010
88,222
nad svetovým priemerom  1. Katar
 3. Singapur
56,694
 5. Brunej
48,333
 6. SAE
47,439
 14. Kuvajt
38,775
pod svetovým
 20. Taiwan
35,604
priemerom  25. Japonsko
34,740
 27. Južná Kórea
31,220
... ... ...
 155. Bangladéš
1,585
 162. Nepál
1,269
 163. Mjanmarsko
1,256
 173. Afganistan
909
 181. Burundi
412
SVET
SLOVENSKO
10,922
22,195
India
Čína
3660
8390
Verejný dlh ako podiel na HDP
podľa EUROSTAT, odhady z 2010 - 2011
2. Japonsko
4. Libanon
9. Singapur
18. Srí Lanka
25. Izrael
28. Bahrajn
30. Jordánsko
... ... ...
124. Rusko
125. Uzbekistan
131. Azerbajdžan
132. Omán
198 %
134 %
105 %
82 %
75 %
66 %
63 %
9%
8%
5%
4%
porovnanie:
• svet
• Grécko
59 %
160 / 116 %*
• Slovensko
41 %
• Čína
19 %
* po odpise 50 % dlhu bankami
* Medzi krajiny s najnižším verejným dlhom patria spravidla krajiny bývalého ZSSR
Miera nezamestnanosti
(The World Factbook, OECD, EUROSTAT) 2004 - 2011







Katar
Thajsko
Kuvajt
Kambodža
Singapur
Laos
Vietnam
0,5 %
1,2 %
1,5 %
1,7 %
1,9 %
2,5 %
2,9 %







Turkmenistan
Tadžikistan
Nepál
Pásmo Gazy
Jemen
Afganistan
Východný Timor
70 %
60 %
46 %
38 %
35 %
35 %
20 %
porovnanie:
Rusko
Čína
Japonsko
Indonézia
J. Kórea
Izrael
Zimbabwe
Slovensko
8%
4%
4%
7%
4%
5%
97 %
13 %
Export (The World Factbook, odhad 2009 - 2010)
nominál v mld. USD
1. Čína
1 600
4. Japonsko
770
7. Južná Kórea
460
10. Rusko
400
12. Singapur
370
15. Taiwan
270
17. India
250
18. Saudská Arábia 240
...
44. Slovensko
64
- EÚ
2 000
3. USA
1 300
per capita v tis. USD
1. Singapur
2. SAE
11. Kuvajt
18. Omán
...
39. Japonsko
54. Rusko
79. Čína
...
13. Slovensko
- EÚ
45. USA
45,3
37,3
16,2
11,7
4,3
2,2
0,6
14,6
2,9
3,4
Historický exkurz







od raného stredoveku až do začiatku 19. stor. možno Čínu a
Indiu považovať za najväčšie ekonomiky sveta ***
kolónie (s výnimkou Číny, Japonska a Siamu/Thajska)
kolonializmus čiastočne rozvrátil pôvodné hospodárstvo, vo
väčšine krajín však zároveň zvýšil konkurencie schopnosť,
zabezpečil budovanie infraštruktúry, atď.
od r. 1900 objavovanie ropy a zem. plynu v Perzii
po vojne najväčšie ekonomiky Čína a India prijali socialistickú
hospodársku politiku, na druhej strane, Japonsko a ázijské tigre
(Hongkong, JK, Singapur, Taiwan)
1990 -> reštrukturalizácia hospodárstva bývalého východného
bloku, prudký rast indického hospodárstva
2000 -> Čína sa stáva druhou najväčšou ekonomikou sveta,
vďaka finančným rezervám drží v rukách vývoj svetovej
ekonomiky, do roku 2030 by sa mala stať najväčšou
ekonomikou sveta
*** dôkazom významu oblastí Indie a Číny je Hodvábna cesta
- staroveká a stredoveká trasa spájajúca regióny
dnešnej Činy cez oblasť Južnej a Strednej Ázie s
Rímskou a Byzantskou ríšou
- vďaka nej sa do Európy dostali vynálezy ako
papier, hodváb, porcelán
- mala význam aj pri šírení kultúry, náboženstva...
-celková dĺžka asi 8 000 km







od raného stredoveku až do začiatku 19. stor. možno Čínu a
Indiu považovať za najväčšie ekonomiky sveta ***
kolónie (s výnimkou Číny, Japonska a Siamu/Thajska)
kolonializmus čiastočne rozvrátil pôvodné hospodárstvo, vo
väčšine krajín však zároveň zvýšil konkurencieschopnosť,
zabezpečil budovanie infraštruktúry, atď.
od r. 1900 objavovanie ropy a zem. plynu v Perzii
po vojne najväčšie ekonomiky Čína a India prijali socialistickú
hospodársku politiku, na druhej strane, Japonsko a ázijské tigre
(Hongkong, JK, Singapur, Taiwan)
1990 -> reštrukturalizácia hospodárstva bývalého východného
bloku, prudký rast indického hospodárstva
2000 -> Čína sa stáva druhou najväčšou ekonomikou sveta,
vďaka finančným rezervám drží v rukách vývoj svetovej
ekonomiky, do roku 2030 by sa mala stať najväčšou
ekonomikou sveta
Odvetvia
(pozor, nie sektory!)
ťažba nerastných surovín
- lesohospdárstvo
- poľnohospodárstvo
- priemysel
- doprava
- služby a finančníctvo
-
ťažba nerastných surovín

kovy




ČĽR a bývalý ZSSR
množstvo nerastných surovín, napr.: zlato,
striebro, železo, urán, zinok, olovo, titán...
zastarané technológie – málo efektívna ťažba –
množstvo obetí – napriek tomu zisky – vysoké ceny
komodít na burzách (napr. zvýšený dopyt Číny)
Palivá (ropa a zemný plyn)



Arabský polostrov, Irak, Rusko
obrovské príjmy z ťažby
v mnohých krajinách sa však zisky „prejedajú“
Ťažba ropy, Kuvajt
Povrchová ťažba azbestu
Mesto Asbest, Rusko
Uhoľné bane, Čína
Ťažba kovových rúd, Čína
lesníctvo a ťažba dreva



bohaté zdroje s výnimkou JZ a strednej Ázie
ťažba je extenzívna
do značnej miery sa vyťažené drevo vyváža

a naspäť sa dovážajú drevené výrobky s pridanou
hodnotou
Lesy v Rusku
Intenzívne lesohospodárstvo, India
Poľnohospodárstvo
rastlinná výroba






silná poľnohospodárska tradícia
najvýznamnejšie plodiny ryža a obilie
vysoká produktivita (najmä pestovania ryže) umožňuje v
mnohých regiónoch extrémne vysokú hustotu
zaľudnenia (Bangl., Pakistan, juh Číny, Kambodža,
India, Vietnam)
obzvlášť dôležité v teplých a vlhkých oblastiach Ázie,
silný vplyv na reliéf (terasovité polia)
v suchých ale úrodných oblastiach umelé zavlažovanie
(Aral)
napriek zákazu rozšírená produkcia ópia (Afg.)
Najvýznamnejší producenti:













pšenica: východná Čína, India, stepné oblasti Ruska, Turecko, severný
Kazachstan, Pakistan
ryža: Čína, India, Indonézia, Bangladéš, Vietnam, Mjanmarsko, Thajsko,
Japonsko
kukurica: Čína
proso: India, Čína
sója: Čína
bavlník: Kazachstan, Čína, India, Pakistan
kokosová palma: Indonézia
olejová palma: Malajzia, Indonézia
zemiaky: Čína, Rusko
cukrová repa: Čína
cukrová trstina: celá subtropická oblasť
čaj: India, Čína, Srí Lanka
tabak: Čína, India
Ryžové polia v Thajsku
... Japonsku...
...a Bangladéši
Zavlažovanie v Strednej Ázii a vysýchanie Aralu
Štáty podľa podielu ornej pôdy
1. Bangladéš
7. India
23. Turecko
25. Pásmo Gazy
30. Thajsko
37. Sýria
38. Pakistan
39. Taiwan
44. Severná Kórea
50. Azerbajdžan
24. Slovensko: 29 %;
60 %
50 %
30 %
30 %
30 %
25 %
25 %
25 %
22 %
20 %
177. Bhután
182. Brunej
184. Saud. Arábia
185. Katar
186. Singapur
191. Kuvajt
192. SAE
193. Mongolsko
202. Omán
- Macao
77. Čína: 15 %;
2,3 %
2,1 %
1,7 %
1,6 %
1,5 %
0,8 %
0,8 %
0,8 %
0,1 %
0,0 %
101. Indonézia: 11 %
Poľnohospodárstvo
živočíšna výroba

Živočíšnu výrobu v Ázii výrazne determinuje
religiozita






HD: India
Ošípané: Čína (cca 40 %), Rusko
Kone: Stredná Ázia, Mongolsko, Arabský
polostrov
Ťavy: púštne oblasti
Hydina: Čína, Rusko
Rybolov


Morský: Japonsko, Rusko Čína, Indonézia
Sladkovodný: Čína, Indonézia, India
Priemysel

bohaté zdroje nerastných surovín, zväčša sa
vyvážajú

tradične silné odvetvia: textilná výroba (lacná
pracovná sila, lacná doprava), potravinárska
výroba (lacná pracovná sila, intenzívna
poľnohospodárska produkcia), strojárska
výroba (moderné technológie, pracovitosť)

priame zahraničné investície z Ameriky a
Európy
textilná výroba



jeden z najväčších zamestnávateľov
výroba s veľmi nízkou pridanou hodnotou
väčšina svetovej produkcie pochádza z J a JV Ázie, najmä:

Vietnam, Čína, India, Pakistan, Thajsko, Bangladéš, Indonézia
strojárska výroba



najvýznamnejší výrobcovia: Čína, Taiwan,
Japonsko, Južná Kórea a Singapur
výroba lacných výrobkov s nízkou pridanou
hodnotou: Čína, Pakistan, India, Bangladéš,
Vietnam, Thajsko...
high-tech (počítače, hracie konzoly, mobilné
telefóny, autá)


Japonsko: Sony, Toyota, Toshiba, Honda, Panasonic
Južná Kórea: Samsung, LG, Hyunday, Kia
Centrála LG, Soul
doprava:




všetky druhy dopravy:
automobilová: Japonsko, J. Kórea – vynikajúca cestná
sieť, dobrý vozový park
železničná: transsibírska magistrála, rýchlotrate v
Číne, Japonsku
letecká: najrýchlejšie rastúci trh (letiská 2013):







2. Peking
4. Tokio
7. Dubaj
10. Jakarta
11. Hongkong
13. Singapur
15. Bangkok
84 mil. pasažierov
69
66
60
59
53
51
doprava:
najväčšie námorné prístavy podľa objemu prepravených tovarov (2012)
poradie
názov
štát
objem prepravy
(1000 ton)










1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
Ningbo-Zhoushan
Šanghaj
Singapur
Tiencin (Tianjin)
Rotterdam
Kanton (Guangzhou)
Čhing-Tao
Ta-Lien (Dalian)
Pusan (Busan)
Port Hedland
Čína
Čína
Singapur
Čína
Holandsko
Čína
Čína
Čína
Južná Kórea
Austrália
744,000
644,659
538,012
477,000
441,527
438,000
407,340
303,000
298,689
288,443
cestovný ruch


v roku 2010* sa stala Čína treťou najnavštevovanejšou krajinou sveta
Z 10 najnavštevovanejších miest sveta je 7 ázijských, po Paríži,
Londýne a New Yorku nasledujú turecká Antalya (9,2 mil.),
Singapur (9,2), malajský Kuala Lumpur (8,9), Hongkong (8,4),
SAE Dubaj (8,3), thajský Bangkok (7,2) a turecký Istanbul (6,9)
krajina
zahr. tur. 2010 (v tisícoch)
Čína
56 000
Malajzia
25 000
Hongkong (Čína)
20 000
Thajsko
16 000
Macao (Čína)
12 000
10/09
9,4
3,9
18,7
12,0
14,7
príjmy (v mil. USD)
46 000
18 000
23 000
20 000
18 000
Výrazný nárast počtu návštevníkov (2010/2009) zaznamenávajú aj: Srí Lanka
(46,1 %), Vietnam (34,8), Japonsko (26,8), Taiwan (26,7), Maldivy (20,7),
Kambodža (17,3 %), Filipíny (16,7), Južná Kórea (12,5), Indonéza (10,7),
...India (8,1);
10 najnavštevovanejších krajín sveta
(2013)
služby:



7 hlavných centier finančníctva: Dubaj,
Bangalore, Bombaj, Hongkong, Šanghaj,
Singapur a Tokio
Outsourcingové spoločnosti: India
Ďalšie rastúce finančnícke a službové centrá:

Dháka (Bangladéš), Čennaj (India), Naí Dillí
(India), Soul (Južná Kórea), Puné (India),
Hajdarábad (India), Šen-čen (Čína), Kalkata
(India), Jakarta (Indonézia), Kuala Lumpur
(Malajzia), Karáči (Pakistan), Laháur/Lahore
(Pakistan), Bangkok (Thajsko)