Transcript Ekonómia a psychológia

Ekonómia a psychológia –
potrebujú sa?
Viera Bačová
ÚEP SAV Bratislava
Seminár CE SAV CESTA 7.2.2012 PÚ SAV
Ciele prezentácie – nastoliť otázky:
Môžu sa psychológia a ekonómia obohatiť pri
skúmaní ekonomického správania ľudí?
Aké sú argumenty pre a proti vysvetleniam
ekonomického správania pomocou
psychologických a fyziologických procesov a
mentálnych reprezentácií?
Súčasné názory o prepájaní ekonómie a
psychológie
1. Ekonómia nepotrebuje psychologické vysvetlenia
ekonomických javov, pretože jej ciele sú odlišné
od psychológie: „there is a case for mindless
economics“ (Gul, Pesendorfer, 2005).
2. Sofistikovanejšie psychologické vysvetlenia
ekonomického správania sú nutné, pretože
„opravujú“ predstavu ekonómie o človeku ako
efektívnom maximizérovi svojich záujmov: „there
is a case for mindful economics“ (Loewenstein, Rick,
Cohen, 2008).
Protikladné názory o prepájaní ekonómie a
psychológie
vychádzajú z toho, že ekonómia a psychológia
chápu človeka vysvetľujú správanie ľudí
rozdielnymi spôsobmi.
Sú tu aj dôležité rozdiely v historickom vyvoji.
Z histórie – 1 – Postupy poznávania
Psychológia ako moderná veda vznikla a bola od samého
začiatku vedou empirickou. -- Journal of Experimental
Psychology bol založený 1916, krátko po oficiálnom
vzniku modernej psychológie (1897). -- Psychológia
bola/je doteraz kritizovaná za to, že nedoceňuje teóriu.
Napriek svojej oveľa dlhšej histórii ekonómia bola dlho
formálnou teóriou – časopis Experimental Economics
vznikol až v roku 1998. -- Ekonómia bola dlho
kritizovaná, že preceňuje teóriu a nedoceňuje údaje, t. j.
empíriu.
Z histórie – 2 – modely človeka
• V neoklasickej ekonómii dominoval/dominuje
teoretický model človeka ekonomického, t. j.
racionálneho.
• V porovnaní s ekonómiou psychológia nemá
žiadnu jedinú dominantnú teóriu /model
človeka (Kuhn: je to „predparadigmatická“ veda).
V psychologickom výskume dominantnou
paradigmou psychológie je empiricky overovať
teoretické tvrdenia (konštrukty).
Z histórie – 3 – prístup k teórii
• Psychológovia chcú svoje teórie overovať;
zavrhujú tie, ktoré možno vyvrátiť. Tolerujú
teórie stredného / obmedzeného dosahu. Ak
rozdielne problémy vyžadujú rozdielne teórie,
tak je to v poriadku.
• Ekonómi vnímajú teórie ako užitočné
aproximácie. Chcú, aby boli užitočné v celom
rade okolností, sú ochotní tolerovať, že nie sú
precízne pravdivé, pretože to sa od aproximácií
nevyžaduje (Murnighan, Roth, 2006).
Z histórie – 4
Zakladatelia ekonómie psychológiu zohľadňovali,
prejavili značný cit a aj rešpekt pre psychologické
fungovanie ľudí.
To však prestalo platiť u ďalších predstaviteľov
ekonómie.
Takmer storočný oddelený vývoj ekonómie a
psychológie začali prepájať pokusy o ich
„premostenie“ len nedávno .
Pokusy o prepojenie ekonómie a
psychológie
Prvý pokus predstavuje behaviorálna ekonómia
(70.roky 20.stor.). Usiluje využiť výsledky
psychologických výskumov a psychologickehé
poznania. Cieľ: zvýšiť explanačnú a prediktívnu
silu ekonomickej teórie.
Druhý pokus o „premostenie“ psychológie a
ekonómie predstavuje neuroekonómia (90.roky
20.stor.).
Neuroekonómia skúma správanie,
predovšetkým však využíva technologický
pokrok v neurovedách,
najmä možnosti zobrazovať prácu mozgu pri
„ekonomickom správaní“ (napr. rozhodovaní).
Silné neuroekonomické stanovisko
uprednostňuje neurálne údaje – t. j. údaje o
práci mozgu, pred údajmi o správaní.
Z histórie aj súčasnosti vyplýva -- 1
že nie celá psychológia a nie celá ekonómia sa o
otázky vzájomného prepojenia zaujíajú.
• „Prepájanie“ je agendou nových – viac-menej
ekonomických – smerov, ktoré vznikli/vznikajú na
hraniciach viacerých vedných disciplín.
• Ďalej je to záujem tých, ktorí bádajú v
problematike spoločnej pre obe disciplíny.
• Potrebné je tiež uviesť, že tak behaviorálna
ekonómia, ako aj neuroekonómia, sú v
„štandardnej“ ekonómii marginálne smery.
Z histórie aj zo súčasnosti vyplýva -- 2
že presnejšia formulácia otázky o vzťahu ekonómie a
psychológie nie je symetrická, t. j. či sa vzájomne
potrebujú;
ale asymetrická: „potrebuje ekonómia psychológiu?“
Loewenstein, Rick, Cohen (2008) k tomu píšu:
 Neuroekonómia mohla začať prepájať ekonómiu a
psychológiu v dôsledku zmien v ekonómii.
 Ekonómia sa začala otvárať sofistikovanejšiemu
modelu človeka dlho po tom, čo v nej prevládal
pomerne jednoduchý model ekonomického človeka.
• Prijímanie nových zložitejších (multiple) modelov,
či už ľudskej bytosti, alebo modelov
ekonomického správania, nie je ľahké.
• Zástancovia oboch táborov – pre a proti
spolupráci ekonómie a psychológie -- nemajú voči
sebe príliš priaznivé postoje.
Argumenty a konfrontácie:
• „Štandardní“ ekonómovia hanlivo píšu o
neuroekonómii, že je „novou frenológiou“,
a odmietajú, že by „neurálne/psychologické
údaje mohli vyvrátiť ekonomické modely“.
Neuroekonómovia, resp. psychológovia
skúmajúci ekonomické správanie, tvrdia o
neoklasických ekonómoch:
ich snaha o udržanie simplicity a koherentnosti
svojho teoretického rámca sa javí ako rozsudok
intelektuálneho solipsizmu a politickej
irelevantnosti (Weber, Johnson, 2009).
Neuroekonómovia tvrdia, že tento rozsudok si
klasickí ekonómovia vyniesli sami nad sebou.
Roviny a oblasti argumentov
Z týchto reakcií – ako aj z iných odborných
stanovísk – je zrejmé, že v diskusii zástancov
oboch protikladných táborov ide o viacero rovín:
– filozofické otázky, najmä epistemologické,
– metodologické prístupy,
– komparabilitu modelov a spôsobov
modelovania javov,
– otázky jazyka a terminológie,
– charakter a druh relevantných údajov.
Neuroekonómia 1 -- Východiská a tvrdenia
Neuroekonómia obsahuje výskum v psychológii a v
ekonómii, ktorý sa odvoláva na zistenia neurovied.
• Mozog, ktorý robí ekonomické rozhodnutia, je ten istý
mozog, v ktorom prebiehajú psychologické procesy.
• Psychologické a fyziologické zistenia (napr. opisy a
zobrazenia afektívnych stavov a procesov v mozgu) sú
relevantné pre ekonomické teórie.
• Psychológia a neuroekonómia môžu poskytnúť iné
modely človeka než ekonómia, napr. model človeka
ako „adaptívneho rozhodovateľa“.
Neuroekonómia 2 -- Zistenia, prínosy, výzvy
• Pri rozličných problémoch mozog kombinuje
rozdielne špecializované procesy.
• Prácu mozgu možno modelovať ako operácie
buď v „cold“ alebo „hot“ mode.
Neuroekonómi tvrdia, že tieto a podobné zistenia
o práci mozgu a správaní nie sú v súlade so
štandardnými ekonomickými modelmi a
vysvetleniami (Camerer, Loewenstein, Prelec, 2005) -preto by ekonómia mala byť „mindfull“ (Weber,
Johnson, 2009).
Psychologické vysvetlenia javov –
napr. v rozhodovaní
môžu objasniť, čo je „skryté v tieni matematickoštatistického prístupu k rozhodovaniu“, napr.:
 model rozhodovania ako boj medzi hráčom na „dlhé
trate“ a na „krátke trate“,
 odlíšenie dynamického rizika od statického,
 „zrovnoprávnenie“ emočných procesov s kognitívnymi,
 vysvetlenie kontextu a predchádzajúceho rozhodovania
selektívnou pozornosťou a selektívnymi informáciami,
 Konštruovanie preferencií pri rozhodovaní, nielen ich
uskladňovanie a privolávanie z pamäti.
Kritika neuroekonomie/psychológie
zo strany štandardnej ekonómie -- 1
• Neuroekonómia a psychológia nerozumejú
metodológii ekonómie a podceňujú flexibilitu jej
štandardných modelov.
• Neurovedy nemôžu vyvrátiť ekonomické modely,
pretože tie neobsahujú žiadne predpoklady o
fyziológii mozgu a nerobia o nej žiadne závery.
Kritika neuroekonomie/psychológie -- 2
• Veda o mozgu/psychike nemôže
revolucionizovať ekonómiu, pretože nemá
prostriedky na riešenie problémov ekonómie.
• Predsa nemožno ustanoviť jediný (spoločný)
súbor konštruktov pre všetky disciplíny, ktoré
skúmajú človeka.
→ Ekonómia je veda, ktorá nepotrebuje odlišné
vysvetlenia javov, ktoré skúma – ekonómia je vo
svojej podstate „mindless“.
Kritika neuroekonomie/psychológie -- 3
• Neuroekonómovia postupuju tak, že chápu
štandardné modely ekonómie ako modely mozgu
a potom hovoria, že nie sú adekvátne.
• Ekonómiu chápu ako amatérsku vedu o mozgu a
potom ju ako takú vyvracajú – zistenia o štruktúre
a práci mozgu chápu ako ekonomické dôkazy na
odmietnutie modelov ekonómie.
• Neuroekonómia a psychológia chápe ekonomickú
definíciu blahobytu ako teóriu šťastia -- a potom
hľadá proti nej argumenty.
Kritika neuroekonómie/psychológie – 4
• Realistické predpoklady a užitočné abstrakcie
pre overenie vzťahu (napr.) viscerálnych
podnetov a správania môžu byť menej
realistické a menej užitočné pre overenie
vzťahu správania a premenných trhu.
• Nedáva veľký zmysel tvrdiť, že ekonomická
predstava averzie voči riziku je nesprávna, ale
psychologická predstava je pravdivá.
Rozdiely medzi disciplínami -- 1
Ekonomické a psychologické myslenie a modely
sa odlišujú:
• cieľmi skúmania,
• druhom správania, ktoré skúmajú,
• v premenných výskumu,
• empirickej evidencii,
• terapeutických ambíciách,
• vytváraných abstrakciách,
• špecializovaným a špecifickým slovníkom
( Gul, Pesendorfer, 2005).
Rozdiely medzi disciplínami – 2
• Každá disciplína používa špecializované
abstrakcie, ktoré sa ukázali pre ňu užitočné.
• Niektoré javy, ktoré psychológia považuje za
rovnaké, pretože v nich pôsobia rovnaké
psychologické procesy, nie sú rovnaké pre
ekonómiu a vice versa.
• Údaje zobrazujúce mozog / údaje o prežívaní
ľudí sú radikálne odlišné od typických
ekonomických údajov.
Rozdiely medzi disciplínami – 3
• Ekonómia a psychológia rozvinuli odlišné praktiky
experimentovania = odbornou komunitou zdieľané
zvyky, postupy, konvencie v procedúre experimentu.
• Ide napr. o ne/informovanie účastníkov, možnosti
opakovať experiment, platenie/odmeňovanie
účastníkov a nezastieranie cieľov výskumu /
nepodvádzanie.
V experimentálnej ekonómii výskumníci zdieľajú
jednotné štandardy experimentovania, čo
jednotlivým výskumníkom-ekonómom neumožňuje
priveľmi variovať experimentálne praktiky.
V psychológii absentuje štandard jednotných
experimentálných procedúr pri skúmaní istej
oblasti javov
Hertwig, Ortmann (2001) psychológii vyčítajú, že:
• Výskumníci-psychológovia často predkladajú
protikladné a konfliktné výsledky experimentov.
• Ich experimenty nemožno replikovať,
• nemožno ich ani kumulatívne zhrnúť, pretože sú príliš
rôznorodé;
• rozdielne experimentálne praktiky samé môžu
vytvárať variabilitu empirických výsledkov;
• experimentálne výsledky skúmania v psychológii v
istých oblastiach sa javia ako “efemérne“.
Pred záverom
• Prezident USA prišiel za svojou Radou psychologických
poradcov a hovorí im: Zajtra budem riešiť istý problém,
potrebujem radu. Psychológovia starostlivo zvážili
všetky informácie o probléme a povedali: „Pán
prezident, prišli ste na správne miesto. Ale trochu sa to
odlišuje od toho, čo sme skúmali predtým, takže
musíme urobiť nové experimenty. Príďte o šesť
mesiacov.“
• Prezident prešiel na druhú stranu chodby k svojej Rade
ekonomických poradcov a požiadal o to isté. Ekonómi
mu povedali: „Pán prezident, prišli ste na správne
miesto. Máme teóriu, ktorá presne rieši Váš problém.
Mimochodom, aký je Váš problém?“
Záver 1
• Súčasná diskusia, ktorá obsahuje aj silné
výpady voči druhej strane, ukazuje mnoho
zdôvodňovaní moralistického charakteru
a zdôvodňovania, ktoré je poplatné duchu
doby (efektu novosti a módy).
• Rétorike sa nemožno vyhnúť ani vo vede – ide
len o to, ktorý typ rétoriky si vyberieme a či
a ako svoju rétoriku reflektujeme.
Záver 2
Súčasná diskusia o tzv. „mindful“ verzus
„mindless“ teóriách ekonomického správania
presahuje túto vecnú oblasť -- môže ovplyvniť
chápanie, teoretizovanie a skúmanie človeka v
sociálnych vedách.
Vypovedá aj o dopadoch súčasných nejednotných
názoroch na snahu o inter-, multi- či transdisciplinaritu.
Záver 3
• Rozdiely a často protikladné stanoviská o
spolupráci rôznych vedných disciplín
kladú pred výskumníkov oboch disciplín
naliehavú požiadavku vyjasniť si svoje vlastné a
spoločné stanoviská vo všetkých fázach
výskumu.
Literatúra
• CAMERER, C., LOEWENSTEIN, G., PRELEC, D., Neuroeconomics: How
Neuroscience Can Inform Economics. Journal of Economic Literature, 2005, XLIII,
9–64.
• DE CREMER, D., ZEELENBERG, M., MURNIGHAN J.K. (EdsS.): Social Psychology
and Economics. Mahwah, NJ, Lawrence Erlbaum Associates 2006.
• GUL, F., PESENDORFER, W., The Case for Mindless Economics. Princeton, NJ,
Princeton University Press 2005.
• HERTWIG, R., ORTMANN, A., Experimental practices in economics: A
methodological challenge for psychologists? Behavioral and brain sciences,
2001, 24, 383-403.
• LOEWENSTEIN, G., RICK, S., COHEN, J. D., Neuroeconomics. Annual Review of
Psychology, 2008, 59, 647-672.
• WEBER, E. U., JOHNSON, E. J., Mindful Judgment and Decision Making. Annual
Review of Psychology, 2009, 60, 53-85.
Ďakujem za pozornosť.