S O C I Á L N A P A T O L Ó G I A
Download
Report
Transcript S O C I Á L N A P A T O L Ó G I A
SOCIÁLNA PATOLÓGIA
RIEŠENIE KONFLIKTOV: VYMEDZENIE
POJMU; FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE PRIEBEH
KONFLIKTOV;AKO ROZMÝŠĽAME
O KONFLIKTE; ZDROJE KONFLIKTU;
SPÔSOBY RIEŠENIA KONFLIKTOV
Sociálno - patologické javy sa vyskytujú:
v nefunkčných rodinách (hodnoty, normy a
pravidlá sú degradujúce)
odlúčením dieťaťa od rodiny
deprimovaným deťom
Tieto faktory ovplyvňujú
vznik soc. patológie.
V období puberty má partia väčší vplyv ako
rodina, ak má dieťa pevné zázemie v rodine,
Faktory, ktoré znižujú odolnosť k záťaži:
patogénna citová väzba rodiča a dieťaťa (príliš úzkostný
alebo príliš dominantný rodič)
ambivalentný vzťah rodiča k dieťaťu (príliš liberálni rodičia,
dieťa nemá hranice)
prílišné akceptovanie, nadmerné potláčanie iniciatívy a
potrieb dieťaťa
citový nedostatok v detstve
Sociálna deviácia
Soc. deviácia – predstavuje termín na označenie odchýlky od
očakávaného štandardizovaného a inštitucionalizovaného správania,
ktoré predpisuje soc. norma.
Správanie - zmysluplná odpoveď jednotlivca alebo skupiny na
situáciu, ktorá má tiež zmysel.
Soc. správanie - každé správanie, ktoré je svojim zmyslom
orientované na partnera soc. kontaktu alebo vzťahu
Deviantné správanie nie je možné vysvetľovať iba prostredníctvom
osoby, ktorá sa deviantne správa, vzniká ako dôsledok vzájomnej
interakcie medzi indivíduom a spoločnosťou.
Konanie - je súčasťou správania, vedomá činnosť zameraná k cieľu
Soc. konanie - konanie zamerané na správanie iných ľudí, jeho
orientácia na partnera v správaní
Konflikt
Je významnou súčasťou vnímanej reality.
Je prejavom dynamického priebehu všetkého diania a neustálej zmeny. Zdá
sa, že úspech v akejkoľvek oblasti ľudského úsilia často závisí práve od
schopnosti rozoznať, správne interpretovať a následne vyriešiť konflikt.
Treba ho vždy chápať ako nedorozumenie medzi ľuďmi. Títo sa stotožňujú s
nedorozumením, stávajú sa účastníkmi konfliktu.
Christopher W. Moore (1989) rozdeľuje konflikty do 5 skupín:
• konflikt vzťahov
• konflikt informácií
• konflikt záujmov
• štrukturálny konflikt
• konflikt hodnôt
Faktory ovplyvňujúce priebeh konfliktu:
Povahové vlastnosti zúčastnených strán a ich hodnotové
systémy, ich predchádzajúci vzťah.
Typ problému, o ktorý ide.
Prostredie, v ktorom konflikt prebieha.
Prítomnosť zainteresovaných divákov – či aktérov konfliktu
niekto vidí, ako sa správajú a hodnotia ich.
Osobná stratégia oboch strán – či sú skôr ústupčiví alebo
agresívni.
Dôsledky riešenia – lákavá odmena alebo obávaný trest.
Strach z rizika – otázky dôvery voči druhému, strach zo
zlyhania a prehry.
Komunikácia medzi oboma stranami – či existuje a aká je jej
forma
Charakteristika konfliktu
Tri základné druhy konfliktov: vonkajší, vnútorno-vonkajší a vnútorný.
O vonkajšom konflikte sa hovorí vtedy, keď vonkajšie prostredie kladie na
naše správanie protikladné požiadavky.
O vnútorno-vonkajšom konflikte hovoríme vtedy, keď nastane zrážka,
stretnutie medzi vonkajšou požiadavkou na správanie a vnútornou
tendenciou človeka správať sa istým spôsobom.
O vnútorný konflikt ide vtedy, keď v človeku samotnom vzniknú
protikladné tendencie k istému správaniu, činnosti alebo konaniu, niekedy
môže dôjsť aj k navrstvovaniu konfliktov, keď sa stretávajú viaceré
uvedené druhy konfliktov.
Závažnosť konfliktov v našom živote zvyšuje to, že k nim spravidla dochádza v
ťažkých chvíľach, keďže ide o významné hodnoty, keď si treba niečo vybrať,
zvoliť alebo odmietnuť a keď si uvedomujeme možné následky.
Zdroje konfliktu
Zdroj konfliktu - v akých rôznych oblastiach môžu
konflikty vzniknúť:
Intrapersonálne sú konflikty vo vnútri jedného
človeka.
Interpersonálne sú konflikty medzi dvoma alebo
viacerými osobami.
Vnútroskupinové sú konflikty vo vnútri jednej
skupiny.
Medziskupinové sú konflikty medzi dvoma alebo
viacerými skupinami.
Druhy reakcií na konflikt
Reakciou na konflikt označujeme psychický stav alebo správanie
jednotlivca, ku ktorým dochádza v konfliktovej situácii, najmä, keď sa
konflikt bezprostredne a hladko nerieši, teda reakcia na konflikt je iba
akoby jeho vedľajším produktom a vyskytuje sa iba preto, že konflikt
nevieme riešiť.
Pri konflikte vyvolanom prekážkou na ceste pri dosahovaní cieľa, resp.
uspokojovaní potreby sa rozlišujú tri typické druhy reakcií, v úsilí
ubrániť vlastné ,,ja„:
Reakcia trestajúca navonok, keď sa reakcia zameriava na vonkajšiu
prekážku. Jednotlivec agresívne prenáša vinu na iné osoby a veci, pričom
presúvanie sprevádza hnevom, zlosťou a pod.
Reakcia trestajúca dovnútra, keď sa reakcia upriamuje na vnútorné
príčiny nedosiahnutia určeného cieľa. Jednotlivec je agresívny voči sebe,
sprievodným znakom agresívnosti je sebaobviňovanie, výčitky svedomia,
Netrestajúca (neobviňujúca) reakcia, keď sa konflikt zľahčuje.
Jednotlivec sa usiluje neúspech podceňovať
Ako rozmýšľame o konfliktoch
Naše nastavenie voči konfliktom veľmi ovplyvňuje, ako sa v
konflikte správame a ako ho prežívame. S konfliktmi máme
spojené aj predsudky alebo mylné predstavy, ktoré nám boli
vštepené v rodine, a tie si so sebou nosíme celý život a často
nám bránia pozrieť sa na konflikt „pozitívnejšími očami”.
Uvedieme niekoľko takých predsudkov a mýtov voči
konfliktom:
• „Slušný chlapec”, „slušné dievča” neodvráva.
• „Dobrí priatelia nemajú konflikty.”
• „Konflikty sú zlé, nebezpečné a ubližujúce.”
• „Konflikty majú len tí emocionálni a iracionálni, čo sa nevedia
kontrolovať.”
• „Ak by si chcel, nemal by si konflikty s inými.”
Návrhy na konštruktívne riešenie konfliktov
Buďte konkrétny, keď uvádzate problém
Neuspokojte sa so sťažnosťami aj keby boli konkrétne
Žiadajte a poskytujte spätnú väzbu, aby ste si boli istí, že
ste dobre pochopili a boli pochopení.
Sústreďte sa na jedinú tému, inak sa vám môže stať, že sa
stratíte v záplave tém.
Nerozprávajte priveľa a buďte tolerantní. Všímajte si
vlastné pocity a pocity druhých.
Uvažujte o kompromise. Neexistujú absolútne objektívne
pravdy.
Nepredpokladajte, že viete, čo si druhí myslia, overte si to
v otvorenej komunikácii.
Nehovorte druhým, čo by mali vedieť alebo
dokonca cítiť. Nenaprávajte druhých.
Neoznačujte druhých nálepkami. „ Do krabíc patria
veci, nie ľudia.“
Sarkazmus je zákerná zbraň.
Držte sa toho, čo je tu a teraz. Krivdy týkajúce sa
minulosti sa naprávajú veľmi ťažko alebo vôbec.
Usporiadajte si myšlienky skôr, ako prehovoríte.
Nebojte sa zatvoriť oči a premýšľať.
Výhrou budú dobré medziľudské vzťahy.
Cieľ riešenia konfliktu
odstrániť ťažkosti, prekážky stojace na ceste uspokojovania
potreby a dosahovania cieľa,
vybiť vnútorné napätie vzniknuté konfliktom, obnoviť
narušenú vnútornú (duševnú) a vonkajšiu rovnováhu,
Zásadne treba konflikty riešiť a ich riešenie
neodďaľovať, neodkladať
Riešenie konfliktu je podstatne zindividualizovaný
proces,
závisí od povahy konfliktu, situácie, od skúsenosti, osobných
vlastností jednotlivca atď.,
zámery možno napriek prekážkam realizovať vtedy, keď sa
nepripustí vznik reakcie na konflikt, ktorá oslabuje motiváciu
jeho riešenia. To je prvý predpoklad jeho riešenia.
Ako riešiť konflikt
1) je potrebné nedovoliť citové napätie, potlačiť „citový tlak“.
2) ďalšou požiadavkou je tzv. racionalizácia konfliktu, t. j. premyslenie
Ide o pochopenie podstaty konfliktu, jeho rozbor, osvetlenie, o
vyjasnenie, ako a prečo ku konfliktu došlo, a o zaplánovanie jeho
riešenia.
3) riešenie konfliktu často vyžaduje aj zmenu citového postoja,
prípadne aj intelektuálneho postoja k jednému zo vzájomne
sa vylučujúcich cieľov alebo motívov konania,
často ide najmä o zámernú zmenu záporného postoja na kladný, ak sú
obidva ciele alebo motívy záporné, ale aj o zmenu kladného postoja na
záporný (ak sú obidva ciele alebo motívy kladné),
zmenou postoja, prehodnotením hodnôt sa spravidla likviduje napätie,
ktoré už prípadne konflikt vyvolal, a možno ho už racionálne riešiť.
4) jednou z ciest riešenie konfliktov je aj zvýšené úsilie objektívne
poznať seba,
neobjektívne sebapoznanie je totiž jednou z veľmi častých príčin
konfliktov so sebou i s okolím,
na druhej strane objektívne poznanie vlastných kladov a nedostatkov
umožňuje zvýšenou sebakontrolou i sebavýchovou vyhýbať sa
konfliktom aj úspešnejšie ich riešiť.
Fázy konfliktu
1. fáza – Príznaky konfliktu
2. fáza – Otvorenie konfliktu
3. fáza – Polarizácia – strany si začínajú brániť
svoje pozície
4. fáza – Izolácia – táto fáza môže, ale nemusí
nastať
5. fáza – Deštrukcia
6. fáza – Únava, depresia
Spôsoby riešenia konfliktov
1. Autoritatívne
Presadenie sa silou - strany komunikujú spolu
priamo, ale silnejšia z nich presadí svoje
rozhodnutie v takej miere, aký je pomer síl. Strany
si merajú sily a neriešia podstatu konfliktu.
Rozhoduje silnejšia strana.
Rozhodnutie autoritou - Autorita (podľa vlastného
úsudku rozhodne bez vypočutia alebo po vypočutí
strán.
2. Alternatívne
Tretia nezaujatá strana pomáha viesť korektný a vyvážený
proces komunikácie medzi oboma stranami. Strany
komunikujú priamo za pomoci tretej osoby, ktorá riadi a
sprehľadňuje diskusiu - dohodu dosahujú spoločne.
Mediácia – sprostredkovateľ komunikácie strán pri riešení
konfliktu komunikuje osobitne aj s
jednou aj s druhou stranou, pomáha udržiavať korektnú
komunikáciu a pomáha viesť proces
vyjednávania strán. Dohodu dosahujú spoločne.
Zmierovanie - Zmierovanie strán sa môže konať pomocou
zástupcov strán.
Vyjednávanie - Strany spolu komunikujú priamo, nemajú
žiadneho prostredníka - dohodu dosahujú strany spoločne.
Záver
Konflikty sú prirodzenou súčasťou nášho života a je
normálne, že sa s nimi v bežnom kontakte s
ostatnými ľuďmin stretávame. Keďže každý človek
má v rozličných časoch odlišné potreby
vychádzajúce z jeho osobnosti a situácie v ktorej sa
nachádza, je nevyhnutné, že v priebehu svojho
života (je to väčšinou dennodenne) narazí na iného
človeka alebo ľudí, ktorí majú iné potreby a záujmy,
ktoré sú s jeho záujmami v konflikte. Riešenie
konfliktu a jeho efektívne využívanie patrí spolu s
vyjednávaním medzi významne zručnosti, ktoré by
si mal každý osvojiť.
Zdroje
Aleš Bednářik, Prevencia a riešenie konfliktov, 2001 Linky:
- mediacia.pdcs.sk/rozdelenie_sposobov.html#autor
- pdcs.sk/mod/fileman/files/01_UVODNE.pdf
- referaty-seminarky.sk/riesenie-konfliktov-avyjednavanie/
Koniec vytlačenej stránky z http://referaty.atlas.sk
ONDREJKOVIČ, Peter a kolektív: Sociálna patológia.
Bratislava, Veda, 2001, ISBN 80-224-0685-6
TOKÁROVÁ,
Anna a kolektív: Sociálna práca. Prešov:
Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2003. ISBN 80968367-5-7
Ďakujem za pozornosť
Mgr. Alena Grešlíková
( ZŠ s MŠ Bukovce)