Transcript Nadvetná (textová) syntax Nadvetná (textová) syntax skúma skladbu celého textu. Text je súvislý jazykový prejav, ktorý sa skladá zo zámerne usporiadaných viet.

Nadvetná (textová) syntax
Nadvetná (textová) syntax skúma skladbu celého textu.
Text je súvislý jazykový prejav, ktorý sa skladá zo
zámerne usporiadaných viet a vyjadruje uzavretý
myšlienkový obsah (téma).
Text nie je súčtom viet, ktoré sa v ňom nachádzajú.
Súvislosť existuje nielen medzi vetami, ale aj medzi
jednotlivými obsahovými časťami textu (motívmi témy).
Obsahové časti textu sú usporiadané v istom poriadku,
radenie obsahový zložiek za sebou nazývame
architektonika textu.
Predmet skúmania nadvetnej syntaxe:
-
nadväznosť textu (konexia)
slovosled
modifikácia vetnej stavby
Nadvetná kompozícia textu
A) členenie textu
B) odstupňovanie textu
Nadväznosť textu a prostriedky
nadväznosti textu
Text je cieľavedomé usporiadanie textových jednotiek.
Autor ukladá vety (výpovede) tak, aby bol jeho text
súdržný, aby jednotlivé obsahové časti na seba
nadväzovali (konexia – nadväznosť, súdržnosť textu).
Prostriedky, ktoré vytvárajú medzi vetami nadväzovací
vzťah, sa nazývajú spájacie prvky medzi vetami
(konektory).
Súdržnosť textu dosiahneme o. i. opakovaním výrazov
alebo častí textu (anafora, epifora, refrén), nevyjadrením
podmetu, ak je známy z kontextu.
Pri štylizovaní si musíme spájacie prostriedky uvedomovať
a efektívne nimi narábať. Pri stavbe textu pôsobia
1. smerom dozadu (retrospektívne) napr:
Na štýl jednotlivca pôsobia subjektívne štýlotvorné činitele.
Najdôležitejším z nich je autorova intelektuála vyspelosť.
Zámeno nich spája obsah druhej vety s obsahom prvej
vety, lebo my z kontextu vieme, že hovorí o štýlotvorných
činiteľoch.
2. Smerom dopredu (perspektívne). Dnes ti čosi
prezradím. Necestujem, zostávam doma. Počúvajúci
spočiatku netuší, čo mu hovoriaci povie, slovo čosi
avizuje, že niečo bude nasledovať.
Druhy konektorov
a)
b)
c)
d)
e)
f)
Jazykové prostriedky (zámená, synonymá,
antonymá..)
Obsahové prostriedky (fázy rozprávania, opakovanie
motívu)
Mimojazykové prostriedky (pri hovorenom texte aj
mimika a gestikulácia, odkaz na predchádzajúcu
situáciu)
Retrospektívne konektory
Perspektívne konektory
Mimotextové nadväzovanie
Slovosled
Na výstavbe textu sa veľkou mierou podieľa slovosled.
Slová majú určenú svoju pozíciu vo vete.
Nadradený vetný člen podmet so svojimi rozvíjajúcimi
vetnými členmi (napr. nezhodným prívlastkom) je
zvyčajne na začiatku vety.
Chlapec od susedov doniesol hrušky.
Tým, že jedna časť vety je známa z predchádzajúceho
kontextu (východisko výpovede) a druhá časť prináša
nové informácie, fakt (jadro výpovede), text sa stáva
zovretejším.
V pokojnej komunikácii je objektívne poradie častí
výpovede:
1.
Východisko výpovede +
(známe fakty, okolnosti)
2. jadro výpovede
(nový fakt)
V emocionálnej vypätej komunikačnej situácii (napr. prudký
dialóg) je subjektívne poradie častí výpovede: jadro +
východisko výpovede, napr.: Stotisíc mu susedia
požičali!.
Modifikácia vetnej stavby
(nepravidelnosti v stavbe vety)
Veta nemá vždy klasickú stavbu rešpektujúcu požiadavky
slovenského slovosledu.
Nepravidelnosti v stavbe vety:
1. Vytýčený vetný člen
2. Pripojený vetný člen
3. Osamostatnený vetný člen
4. Výpustka – elipsa
5. Neukončená výpoveď - apoziopéza
6. Vsuvka - parentéza
1.
Vytýčený vetný člen
-
Najčastejšie býva na začiatku vety. Využíva sa ako expresívny
výrazový prostriedok na zachytenie atmosféry, situácie,
nedočkavosti a pod.
Ružová, tá sa mi páči!
(oddelený čiarkou alebo
Jednotka – tá ešte neznamená úspech v živote. pomlčkou)
Vytýčený vetný člen býva často vyjadrený neurčitkom takého istého
slovesa, ako je v prísudku.
Kradnúť nekradne
( v tomto prípade sa neoddeľuje čiarkou)
2. Pripojený vetný člen
K vete sa doplní dodatočne, po jej zdanlivom ukončení. Zvyčajne
doplní informáciu vo vete, ak autor nevedomky alebo zámerne na niečo
zabudne.
Prosím si tvaroh, ale čerstvý.
Vrátili sme sa z brigády, včera.
(pripojený vetný člen je vždy oddelený čiarkou)
3. Osamostatnený vetný člen
Ak pripojený vetný člen formálne upravíme ako vetu, vznikne
osamostatnený vetný člen, napr.
Na pohovke niečo ležalo. Okaté a strakaté.
4. Výpustka (elipsa)
-
Je to neúplná výpoveď. Vzniká vypustením niektorej časti, zvyčajne
menej dôležitej, ktorá je známa z kontextu alebo komunikačnej
situácie. Dosiahne sa tým úspornosť
Mladosť – pochabosť (mladosť je pochabosť)
Aká matka, taká Katka ( Aká je matka, taká je Katka)
Dobré ráno! (Prajem dobré ráno!)
(namiesto vypusteného vetného člena býva v ustálených elipsách pomlčka alebo čiarka)
5. Neukončená výpoveď (apoziopéza)
Typická pre hovorovú reč, spája sa s gestom alebo mimikou. Autori ju
využívajú, aby dali najavo, že ich postavy sú rozrušené, nepokojné
alebo vnútorne nevyrovnané.
Žofa: Čoby ste i nedali kúštik, aby sa odrátalo...
Ďurko: Aspoň lúčku pod Žiarom...
6. Vsuvka (parentéza)
Vsuvkou môže byť slovo alebo veta vložená do inej vety.
Začneme, a teraz celkom vážne, s rozborom vašich prác.
Na obed – v horúčave i mraze – chodil domov.
Jano, ako tvrdila matka, bol po otcovi.
Vsuvku oddeľujeme zľava aj sprava čiarkou, pomlčkou alebo
zátvorkami. Vsuvka má (narozdiel od prístavku) voľný slovosled,
môžeme ju v rámci vety premiestniť. Prístavok nemôže meniť svoje
miesto vo vete.
Nadvetná kompozícia textu
Členenie textu
V rámci členenia skúmame rozloženie
textu na jednotky, ako sú odsek, kapitola,
diel; akt/výstup, dejstvo; strofa, spev a
rámcové zložky textu na začiatku (prológ,
predhovor, úvod, abstrakt) a na konci textu
(epilóg, záver, resumé).
Odsek
- Je najmenšia nadvetná kontextová jednotka, má formu
(grafické označenie) a obsah.
- Jeho rozsah sa nedá presne vymedziť, môže byť v
rozsahu jedného slova (umelecký text) až po jednu
stranu (odborná literatúra)
- Odseky členia aj jadro textu na menšie obsahové celky
(motívy, motivické celky)
- Sprehľadňuje text
- Odsek musíme urobiť, ak sa v rozprávaní zmení
postava, ak postava začne robiť inú činnosť ako v
predchádzajúcom odseku, ak v opise začneme opisovať
iný objekt.
Kapitola
- Zvyčajne sa skladá z viacerých odsekov.
- Nie je tak presne vymedzená obsahom a formou ako
odsek.
- Istá samostatnosť kapitoly sa prejavuje aj tým, že má
samostatný názov alebo číslovanie.
- Obsah kapitoly je niekedy až natoľko uzavretý, že
nemusíme poznať obsah predchádzajúcich kapitol, aby
sme textu porozumeli (SJ – Lexikológia)
Odstupňovanie textu
Text sa skladá z významnejších a menej významných
obsahových častí, ktoré sú odstupňované (vertikálne)
nielen podľa dôležitosti ale aj podľa funkcie.
V odbornej literatúre: - grafické prostriedky (body, grafy,
podčiarkovanie, typ písma), logické princípy výkladového
textu.
V umeleckej literatúre sa v epike odlišuje pásmo
rozprávača a pásmo postáv, čo čitateľovi pomáha
porozumieť text a intenzívne ho vnímať.
Pásmo rozprávača
Rozprávač predkladá čitateľovi príbeh, ktorý prežíva
postava.
Rozprávač je fiktívna postava, ktorú autor vytvoril, aby
vyrozprávala príbeh. Preto nesmieme stotožňovať autora
s rozprávačom (v prípade poézie s lyrickým subjektom),
no napriek tomu, že v niektorých dielach sú tieto dve
kategórie takmer identické.
Rozprávač môže byť:
a) Vševidiaci – používa 3. osobu sing., vie všetko o deji aj o
jednotlivých postavách, záleží len na ňom, koľko
informácií čitateľovi prezradí a kedy.
b) Subjektívny (priamy) – rozprávačom je postava, ktorá
rozpráva príbeh v 1. osobe, spravidla je to hlavná
postava, ktorá rozpráva svoj vlastný príbeh, alebo je to
vedľajšia postava, ktorá bola účastníkom alebo
pozorovateľom príbehu.
Z obsahového hľadiska pásmo rozprávača tvoria
prehovory, v ktorých rozprávač napr. postavy opisuje
alebo charakterizuje. V autorskej reči si môže od postáv
udržiavať odstup, vyjadrovať k nim sympatie či antipatie.
Autor môže rozprávať príbeh v 1. osobe singuláru, plurálu
(priame rozprávanie) alebo v 3. osobe singuláru.
Pásmo postáv
Pásmo postáv sa skladá z prehovorov postáv.
Postavy ich buď vyslovujú nahlas (priama reč), alebo si ich
myslia (vnútorný monológ). Priama reč je graficky
vyčlenená úvodzovkami alebo pomlčkami, v modernej
literatúre sa nemusí označovať interpunkčnými
znamienkami.
Jej výrazným znakom je uvádzacia veta (ktorá patrí do
pásma rozprávača, vyslovuje ju autor).
Chlapec nespúšťal matku z očú a pokorne povedal: „Povedzte prosím, Fleur, že to nejde.!
Vnútorný monológ je myslený, nahlas nevyslovený
prehovor postavy.
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk 1. Učebnica pre stredné školy.
Bratislava: Orbitus Pictus Istropolitana, 2008. 96 s. ISBN 978-807158-910-5
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. Bratislava: ENIGMA
PUBLISHING, 2010. 369 s. ISBN 978-80-89132-93-5
Spracoval: Mgr. Peter Beňo
www.maturitavpohode.webnode.sk