Transcript Hitka

Miloš HITKA
Technická univerzita vo Zvolene
Katedra podnikového hospodárstva
[email protected]
www.miloshitka.szm.com
1
Stres a jeho zvládanie
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
Obsah prednášky
Príklad
Vymedzenie pojmov.
Príčiny vzniku stresu.
Príznaky stresu.
Psychológia stresu.
Stresové situácie.
Zvládanie stresu.
2
Princíp 90/10
Tento princíp je založený na fakte, že náš život je
zložený z 10% z toho, čo sa nám jednoducho stane – a až
z 90% z toho, ako na to budeme reagovať. Čo to teda v
praxi znamená? Ak sa nad tým zamyslíte, skutočne
nemáme kontrolu nad tými 10%. Nemôžeme zabrániť
tomu, keď sa nám pokazí auto. Lietadlo alebo vlak má
meškanie, čo nám narušilo všetky naše plány. Iný vodič
do nás môže naraziť. Týchto 10% nemôžeme ovplyvniť.
No s tými 90% je to o niečom inom. Vy určujete týchto
90%. Ako...? Vašou reakciou. Vy nemáte kontrolu nad
červenou na semafore. Máte však kontrolou nad tým, ako
na to zareagujete.
3
Príklad:
Raňajkujete so svojou rodinou. Vaša dcéra na vás prevrhne šálku kávy.
Táto káva sa vyleje priamo na vašu čistú košeľu. Nemáte kontrolu nad
tým, čo sa práve stalo. To, čo sa stane potom je určené tým, ako na to
zareagujete. Budete kričať. Ostro dcére vynadáte pre to, čo urobila.
Ona sa rozplače. Potom sa otočíte k manželke a začnete ju kritizovať
pre to, že položila šálku príliš blízko okraja stola. A hádka bude
pokračovať. S hnevom odídete do svojej izby a košeľu si prezlečiete.
Keď sa vrátite, zistíte, že dcéra stále plače, a preto sa nestihla pripraviť
do školy. Zmeškala autobus. Vaša žena musí hneď odísť do práce.
Preto sa ponáhľate do svojho auta a dcéru odveziete do školy. Pretože
meškáte, idete rýchlo. Zastaví vás polícia. Po 15-minútovom zdržaní a
zaplatení pokuty vo výške 100 €, priveziete dcéru do školy. Dcéra sa
bez rozlúčky rozbehne smerom k budove. Po tom, čo do vašej
kancelárie dorazíte o 20 minút neskôr, zistíte, že ste si zabudli kufrík.
Váš deň začal hrozne. A ako pokračuje, zdá sa to byť len horšie a
horšie. Už sa tešíte na to, ako sa vrátite domov... Keď sa však vrátite
domov, zistíte, že ste si narušili vzťah so svojou ženou aj s dcérou.
4
Prečo?
Prečo Ste mali taký zlý deň?
Bolo to pre kávu?
Bolo to kvôli dcére?
Bolo to kvôli policajtovi?
Bolo to kvôli vám?
Správna odpoveď je posledná odpoveď. Vy ste
nemohli ovplyvniť to, že sa káva rozliala. Vaša priama
reakcia však spôsobila to, že ste nakoniec mali taký zlý
deň.
5
Tu je príklad, ako by to mohlo a malo prebehnúť
inak:
Na košeľu sa vám vyleje káva. Vaša dcéra sa ide
rozplakať. Vy však jemne poviete, „To je v poriadku
zlatko, len by si mala byť v budúcnosti opatrnejšia.“
Vezmete si uterák a ponáhľate sa do izby prezliecť si
košeľu. Späť do kuchyne sa so svojim kufríkom vrátite
presne včas, aby ste videli svoju dcéru utekať na
autobus. Otočí sa a zamáva vám. Do práce prídete o 5
minút skôr a milo pozdravíte svojich kolegov. Váš šéf si
všimne, aký dobrý deň máte.
6
Všimli ste si ten rozdiel?
Dva rozličné scenáre. Obidva začali rovnako. A obidva
skončili úplne odlišne. Prečo? Preto, ako Ste
REAGOVALI. Skutočne nemôžete ovplyvniť tých 10%.
No tých 90% bolo určených vašou reakciou.
Tu je niekoľko spôsobov, ako aplikovať princíp 90/10. Ak
o vás niekto povie niečo negatívne, jednoducho si to
nevšímajte. Nedovoľte, aby vás tento útok nejako
ovplyvnil! Reagujte správne a nezničí vám to deň.
Nevhodná reakcia môže viesť k strate priateľa, k
prepusteniu zo zamestnania, alebo najčastejšie k
zbytočnému stresu. Ako zvyčajne reagujete, ak vám
niekto niečo nepríjemné urobí? Stratíte trpezlivosť?
Kričíte? Nadávate? Zvýši sa Vám krvný tlak? Snažíte sa
mu pomstiť? Prečo si nechať inými ľuďmi zničiť svoj
deň? Pamätajte na princíp 90/10 a neznepokojujte sa.
7
Vymedzenie pojmu stres
Pojem stres pochádza z anglického „stress", ktoré vzniklo z
latinského „stringo, stringere, strinxi, strictum“. Tieto slová
v slovenskom preklade znamenajú „priťahovať, sťahovať,
zaťahovať“. Vo voľnejšom prenesení tohto významu možno
stres chápať ako určitý tlak vyvíjaný na človeka zo
všetkých strán, a to nielen tlak pochádzajúci z okolitého
prostredia človeka, ale aj z jeho vnútra.
Stres je reakcia organizmu na interné a externé procesy,
ktoré dosahujú také hodnoty, že prekračujú fyziologickú
kapacitu organizmu.
Pod stresom môžeme chápať aj vnútorný stav človeka,
ktorý je buď niečím ohrozovaný, alebo určité ohrozenie
očakáva, pričom sa domnieva, že jeho obrana proti
nepriaznivým vplyvom nie je dostatočne silná.
8
Stres je nepriaznivou súčasťou každodenného
pracovného života veľkej časti zamestnancov organizácie
– manažérov, riadiacich zamestnancov i podriadených
spolupracovníkov. Množstvo ľudí postihnutých stresom
hrozivo narastá.
Manažérov postihuje stres, ktorý vyplýva z ich
pracovnej náplne spojenej so značnou neurčitosťou, z
požiadavky rýchlo a efektívne rozhodovať a riešiť
vzniknuté problémy, využívať dostupné príležitosti, z
nevyhnutnosti
vhodne
jednať
s
podriadenými
spolupracovníkmi a pod.
Radoví zamestnanci sú vystavení stresu pri riešení
organizačných a pracovných problémov a zmien,
konfliktov so spolupracovníkmi či nadriadenými a
pod.
9
Vplyv stresu na pracovný výkon
V prípade menej odolných ľudí sa v dôsledku
dlhodobého psychického preťaženia môže znižovať
pracovná výkonnosť, pričom sa veľmi často prejavujú
poruchy vnímania a koncentrácie pozornosti,
spomaľuje sa motorická činnosť, procesy myslenia a
rozhodovania, oslabuje sa pamäť. Na základe
neschopnosti jednotlivca vyrovnať sa s týmito
negatívnymi sprievodnými javmi dlhodobého stresu sa
často zvyšuje počet pracovných úrazov, častejšie
dochádza k prijímaniu nesprávnych a nelogických
rozhodnutí, vznikajú nové a ostrejšie konflikty s
ostatnými spolupracovníkmi či nadriadenými.
10
Existujú dva druhy stresu:
distres – je negatívny, škodlivý a ničivý stres, ktorý je
potrebné naučiť sa primerane dávkovať; tento pojem sa
používa pri označení tej najnepriaznivejšej stresovej
situácie,
eustres – je pozitívny, povzbudzujúci a životne
dôležitý stres, ktorý je vhodné vedome vyhľadávať;
príkladom eustresu môže byť stav radostného očakávania
pozitívnej emocionálne ladenej udalosti (napríklad
príchod spriazneného človeka).
11
distres
eustres
útek
útok
odmietnutie
(popretie)
prijatie
zvolená
defenzíva
zvolená
ofenzíva
zvolená
blokácia
zvolená
akceptácia
podnet
vyhodnotený ako
negatívny
podnet
vyhodnotený ako
pozitívny
spracovanie
podnetu
vnímanie
podnetu
podnet
(stresor)
12
Obrázok – Rozhodovanie o povahe stresu
Podľa intenzity reakcie človeka na stresové zaťaženie
rozlišujeme:
hyperstres – stres, ktorý prekračuje hranice
vyrovnania sa so stresom, hranice adaptability,
presahuje medze jeho zvládania,
hypostres – stres, ktorý nedosahuje hraničnú mieru
preťaženia – nepresiahne hranicu zvládnuteľnosti, ale
kumuláciou alebo dlhodobým pôsobením môže prerásť
do hyperstresu. Býva spôsobený tzv. ministresormi –
pozvoľným negatívnym vplyvom monotónnosti, nudy a
frustrácie.
13
Hyperstres
Distres
Eustres
Hypostres
Obrázok – Základné rozmery stresu
14
Faktory stresu
Reakcie
prebiehajúce
vo
vnútri
organizmu
–
intraindividuálne reakcie – majú pri rozličných stresoch
u všetkých ľudí do veľkej miery rovnaký základný
charakter. Jedná sa tzv. všeobecný adaptačný syndróm.
Napriek tomuto syndrómu však interindividuálne spôsoby
reagovania na podnety vyvolávajúce stres môžu byť veľmi
rozdielne.
Z tohto hľadiska je možné vymedziť štyri najdôležitejšie
faktory, ktoré ovplyvňujú prežívanie stresu daným
jednotlivcom:
15
Faktory stresu
Reakcie
prebiehajúce
vnútri
organizmu
–
intraindividuálne reakcie – majú pri rozličných stresoch
u všetkých ľudí do veľkej miery rovnaký základný
charakter. Jedná sa tzv. všeobecný adaptačný syndróm.
Napriek tomuto syndrómu však interindividuálne spôsoby
reagovania na podnety vyvolávajúce stres môžu byť veľmi
rozdielne.
Z tohto hľadiska je možné vymedziť štyri najdôležitejšie
faktory, ktoré ovplyvňujú prežívanie stresu daným
jednotlivcom:
• vnímanie situácie zo strany jednotlivca,
• predchádzajúca skúsenosť, ktorú jednotlivec získal,
• prítomnosť, alebo nedostatok sociálnej opory,
16
• individuálne rozdiely v reakciách na stres.
Príčiny vzniku stresu
Stres vzniká v takých medziľudských vzťahoch, ktoré
vyžadujú vysokú sebakontrolu, pružné myslenie,
blokujú
používanie
zaužívaných
stereotypov
správania a rozhodovania apod. Tieto situácie v
interpersonálnych vzťahoch v určitej špecifickej
pracovnej podobe sa veľmi často vyskytujú práve v
činnosti riadiaceho zamestnanca – manažéra.
Stresory predstavujú podnety, ktoré vyvolávajú stres.
Môžu tiež predstavovať podmienky či vplyvy, ktoré
negatívne pôsobia na človeka.
17
•
•
•
•
•
•
V pracovnom procese vzniká najčastejšie stres pri
nasledujúcich
pracovných
podmienkach
–
stresoroch:
preťaženie pracovnými úlohami (náročnosť úloh,
množstvo úloh a povinností),
nedostatok času pri plnení úloh,
neprimerané pracovné prostredie (hluk, teplota,
osvetlenie),
nadbytok podnetov (neustále vyrušovanie v práci),
nedostatok podnetov (informačná alebo komunikačná
bariéra, monotónnosť),
nepriaznivé medziľudské vzťahy na pracovisku, alebo
v rodine.
18
preťaženie
vonkajšie
rušenie
1
2
8
vnútorné
rušenie
7
DISTRESORY
3
naliehavosť
4
6
vnútorná
neistota
vonkajšia
neistota
5
dôležitosť
bezmocnosť
Obrázok – Významné zdroje distresu
19
–
–
–
Stres možno z hľadiska stresorov rozdeliť do troch
kategórií:
Fyziologický stres, ktorý vzniká ako dôsledok
pôsobenia extrémnych fyzikálnych podmienok, napr.
znečistenie ovzdušia, vibrácie, otrasy, katastrofy,
nehody, úrazy, alkohol, nikotín, kofeín, drogy. V tomto
prípade sa hovorí o fyzikálnych stresoroch.
Psychologický stres, ktorý je dôsledkom neprimeraných
psychologických a emocionálnych podnetov, napr. príliš
vysoké ašpirácie (očakávania, túžby), úzkosť, strach,
nenávisť, nepriateľstvo, hnev, nedostatok spánku,
nedostatok podnetov, obavy z porušenia zákazov atď.
Tieto stresory možno označovať ako emocionálne.
Kombinovaný stres, ktorý je dôsledkom pôsobenia
20
obidvoch typov stresorov.
Príznaky stresu
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie možno
rozdeliť príznaky (symptómy), ktoré signalizujú, že
človek je v strese, na:
•
•
•
•
•
•
•
Fyziologické príznaky stresu, napr.
búšenie srdca,
bolesť za hrudnou kosťou,
nechutenstvo alebo prílišné prejedanie sa,
zvracanie, migréna, ekzémy,
zvieravé pocity v hrdle,
dvojité videnie,
sťažené zameranie pohľadu na jeden bod a pod.
21
•
•
•
•
•
•
•
Emocionálne – citové príznaky stresu, napr.
prudké a výrazné zmeny nálady,
nadmerné trápenie sa nad skutočnosťami, ktoré nie sú až
tak dôležité,
neschopnosť prejaviť emocionálnu náklonnosť a
spolucítenie s druhými,
nadmerná starostlivosť o zdravotný stav a fyzický
vzhľad,
nadmerné snívanie a stiahnutie sa zo spoločenského
styku,
nadmerné pocity pretrvávajúcej únavy a ťažkosti pri
sústredení sa,
zvýšená podráždenosť či úzkosť.
22
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Psychologické príznaky stresu, napr.
nerozhodnosť a neustále sťažovanie si na niečo
(niekoho),
zvýšenie počtu absencií,
zvýšenie úrazovosti,
zhoršená kvalita práce,
úsilie vyhýbať sa povinnostiam či zodpovednosti –
výhovorky a klamstvá,
závislosť na drogách,
zvýšená spotreba liekov na spanie alebo upokojenie,
strata chuti k jedlu alebo prejedanie sa,
problémy so spánkom atď.
23
Zvládanie stresu
Zvládnuť stres je možné dvomi spôsobmi. Prvý spočíva
v ovplyvňovaní záťaže, druhý v ovplyvňovaní
odolnosti človeka voči stresu.
Tento model zvládania stresu je užitočný tým, že ukazuje
rozdiel medzi dvoma pojmami, ktoré v ľudovom poňatí
splývajú: záťaže a stresu, ktorý táto záťaž spôsobuje.
Bežne sa popisuje stres ako tlak úloh, nedostatok času,
neisté pracovné podmienky, žiarlivý manžel, alebo
hádavá svokra. Toto všetko nie je stres, ale stresory,
teda pôsobiaca záťaž. Pod ich vplyvom stres
v organizme môže vzniknúť, a to v miere nepriamo
úmerne odolnosti.
24
záťaž
o
d
o
l
n
o
s
ť
stres
Obrázok – Vplyv odolnosti na stres (a)
25
záťaž
o
d
o
l
n
o
s
ť
stres
Obrázok – Vplyv odolnosti na stres (b)
26
Zvládanie stresu – metóda 8P
Analýza poznania minulosti
Najväčšie obavy vzbudzujú veci neznáme a nepoznané.
Cyklus zvládnutia distresu je preto potrebné začať
dôkladnou analýzou vlastných skúsenostní s prežívaním
stresových situácií. Ak chcete poznať svoj stres, pokúste
sa určiť, kedy nastáva, z čoho pramení a ako sa
prejavuje. Uvedomte si tiež, ako na stres reagujete.
V druhej fáze prichádza na rad analýza príčin vzniku
distresu vo vytipovaných situáciách. Analýza obvykle
začína slovom „prečo“. Prečo ma stresuje práve táto vec,
tento človek, toto miesto alebo tieto okolnosti?
27
V tretej fáze pôvodu distresu analyzujeme, či zistené
situácie nemajú nejaké spoločné rysy a či medzi
odhalenými príčinami stresu, teda medzi stresormi, nie je
spoločný menovateľ.
poznanie
(analýza minulosti)
28
na aké stresry som
citlivý(á)?
využiť?
zobecnenie
čo bolo dobré?
ktoré stresory
pôsobia?
identifikácia
stresorov
doplniť?
ako obvykle
reagujem?
čo chýbalo?
kedy stres prichádza
analýza
stresových
situácií
potlačiť?
čo sa
neosvedčilo?
Obrázok – Poznanie – hľadanie v minulosti
29
Predikcia stresu
Mnohé stresové situácie sa dajú predvídať – predikcia.
Úspešné predpovedanie toho, že hrozí alebo nastane stresová
situácia, je účinným nástrojom pri zvládaní distresu, pretože
umožňuje včas zasiahnuť. Podľa miery očakávaného stresu
v súvislosti s konkrétnymi udalosťami je vhodné zamerať sa
na rôzne vzdialené horizonty. Veľké stresy spojené
s intenzívnymi stresormi je z pochopiteľných dôvodov lepšie
predvídať s väčším predstihom než stresy menšie.
poznanie
(analýza minulosti)
predikcia
(predvídanie)
30
hodiny a minúty
bezprostredná
budúcnosť
týždne a dni
blízka
budúcnosť
ktoré stresory
budú pôsobiť
ako ich
zvládnuť?
mesiace a roky
vzdialená
budúcnoť
Obrázok – Predpoveď – hľadanie v budúcnosti
31
Prevencia – zdroje distresu
Prevenciu, teda predchádzanie stresu, môžeme vnímať
ako zámernú činnosť, ktorej cieľom je obmedziť
výskyt, alebo intenzitu hroziaceho stresu. Poznanie
zdrojov vytvárajúcich distres je dôležitou prevenciou jeho
zvládania. Niektorým distresorom sa dá dokonca predísť.
poznanie
(analýza minulosti)
predikcia
(predvídanie)
prevencia
(predchádzanie
stresovým
situáciám)
32
Príprava na stres
Zmyslom prípravy na stres je znížiť riziko
nezvládnutia distresu v prípade, kedy sme stresovú
situáciu vedeli predpovedať, ale je neodvratná alebo
nie je vhodné ju odvracať. Príprava disponuje troma
vplyvnými nástrojmi: môžeme analyzovať, plánovať
a trénovať.
33
tréning
plánovanie
analýza
Obrázok – Schéma prípravy na distres
34
Príprava na stres
V rámci analýzy sa môžeme oprieť o výsledky
poznávania stresu, vybaviť si, čo nás bude stresovať, ako
na to obvykle reagujeme a ako by sme chceli reagovať
v situácii, na ktorú sa pripravujeme
35
V rámci plánovania si môžeme v duchu prejsť stresovú
situáciu od začiatku do konca, uvedomiť si kľúčové
momenty a pripraviť si vhodné reakcie na ne.
Ďalšou možnosťou je mierna „sebamanipulácia“. Pre
distres môžeme vytvárať kontext, ktorý ho oslabuje. (Pri
tréme pred verejným vystúpením môžeme niekoho
požiadať, aby si nás vypočul a povedal nám, čo je na
našom vystúpení dobré (a je dobré to zachovať) a čo by
bolo lepšie zmeniť).
V rámci tréningu môžeme vyhľadávať situácie
s obdobnými stresormi. (Pred vystúpením vo firme pred
stovkami poslucháčov si môžeme nájsť príležitosť, ako
prehovoriť k tridsiatim záhradkárom, alebo stovke žiakov
miestnej školy. Ak budeme pred desiatkami poslucháčov
už ôsmykrát, stane sa tréma len zaujímavou spomienkou.)
36
To znamená, že na situácie, ktoré sa nám podarilo
predpovedať, ale nedokážeme sa pred nimi uchrániť, sa
môžeme dôkladne pripraviť – príprava a urobiť určité
protistresové opatrenia ešte predtým, než stresor začne
pôsobiť.
poznanie
(analýza minulosti)
predikcia
(predvídanie)
prevencia
(predchádzanie
stresovým
situáciám)
príprava
(protistresové
opatrenia)
37
Ďalším spôsobom môže byť pestovanie odolnosti voči
stresu a snaha dosiahnuť stav pripravenosti organizmu čeliť
stresu – pripravenosť. Tréningom v sebe môžeme
vypestovať určitú zásobu reakcií, z ktorých bude náš
organizmus vyberať v stresových situáciách a voľbou
životného štýlu môžeme zaistiť, že náš organizmus bude
mať neustále dostatok energie pre zvládanie vyhrotených
stresových situácií.
poznanie
(analýza minulosti)
predikcia
(predvídanie)
prevencia
(predchádzanie
stresovým
situáciám)
pripravenosť
príprava
(pestovanie
odolnosti)
(protistresové
opatrenia)
38
Faktory znižujúce odolnosť voči stresu
nedostatok
spánku
nedostatok
pohybu
iné
zlé svedomie
ZNÍŽENÁ
ODOLNOSŤ
negatívne
vnímanie svetla
zlá výživa
neschopnosť
relaxovať
umelá situácia
Obrázok
Faktory znižujúce odolnosť voči distresu
39
O povahe reakcie na podnety môžeme v mnohých prípadoch
vedome rozhodovať a vďaka zmene vnímania – percepcia
nedovoliť distresu, aby nás poškodil.
poznanie
(analýza minulosti)
predikcia
(predvídanie)
prevencia
percepcia
(predchádzanie
stresovým
situáciám)
(zmena vnímania)
pripravenosť
príprava
(pestovanie
odolnosti)
(protistresové
opatrenia)
40
Zmena vnímania – percepcia
eustres
zmena
vnímania
podnetu
nové
spracovanie
jeho
vnímanie
kľud
menší
distres
distresor
podnet
nová
reakcia
distres
spracovanie
reakcia
Obrázok – Zmena vnímania podnetu – percepcia
41
Príklad
Vo svojom úsilí zvládať stres sme obvykle vo veľkej
miere ovplyvňovaní svojím okolím. Investícia do
zvýšenia odolnosti voči stresu z nášho okolia sa preto
vyplatí – hlavne ak sme pri dosahovaní cieľov na tomto
okolí závislí.
Pokiaľ si zvykneme prakticky používať princípy
zvládania stresu, poskytneme svojmu okoliu to
najlepšie, čo je v našich silách – príklad.
Príklady – ako je známe – priťahujú a človek, ktorý
dokáže nepodľahnúť stresu, bude iste ostatnými ochotne
napodobňovaný a stane sa vzorom.
42
Pretože žijeme medzi ostatnými ľuďmi, ktorí sú
potencionálnymi nositeľmi a rozmnožovateľmi stresu,
môžeme veľa dosiahnuť aj tým, že ostatným ľuďom
poskytujeme vzor, ako sa v stresových situáciách správať
a ako distres zvládať – príklad.
poznanie
(analýza minulosti)
príklad
predikcia
(vzor pre
druhých)
(predvídanie)
prevencia
percepcia
(predchádzanie
stresovým
situáciám)
(zmena vnímania)
pripravenosť
príprava
(pestovanie
odolnosti)
(protistresové
opatrenia)
43
Poučenie
Stres, ktorý devastuje, má napriek svojej negatívnej
povahe, svoj zmysel a význam. Prežívaný stres v sebe
nesie množstvo cenných informácií o nás samých.
Zvládanie stresu by určite nebolo úplné, keby sme si
z každej významnejšej prežitej a lepšie či horšie
zvládnutej stresovej situácie nevzali žiadne poučenie.
Poučením zo stresu sa vraciame pri procese zvládania
stresu na jeho samý začiatok, do fázy poznania. Do
ďalšieho kola zvládania stresu však vďaka poznaniu
vstupujeme silnejší, pretože si vzniknuté poučenie
odnášame ako účinný prostriedok, ktorý nám môže
pomôcť.
44
Po odznení stresu sa môžeme pokúsiť zhodnotiť stres
i svoje správanie a vyvodiť z toho hodnotenia dôsledky
pre ďalší postup pri zvládaní stresu – poučenie. Tým je
kruh metódy 8P uzatvorený.
poučenie
(zhodnotenie
skúseností)
poznanie
(analýza minulosti)
príklad
predikcia
(vzor pre
druhých)
(predvídanie)
prevencia
percepcia
(predchádzanie
stresovým
situáciám)
(zmena vnímania)
pripravenosť
príprava
(pestovanie
odolnosti)
(protistresové
opatrenia)
45
poučenie
(zhodnotenie
skúseností)
poznanie
(analýza minulosti)
príklad
predikcia
(vzor pre
druhých)
(predvídanie)
prevencia
percepcia
(predchádzanie
stresovým
situáciám)
(zmena vnímania)
pripravenosť
príprava
(pestovanie
odolnosti)
(protistresové
opatrenia)
Obrázok – Cyklus zvládania stresu – metóda 8P
46
Pohyby v cykle 8P
Predvídanie je rozhodujúcim faktorom v problematike
stresu. Do značnej miery dáva smer ďalšiemu postupu. Pri
včasnej a úspešnej predikcii distresu leží medzi zistením,
že stresujúca situácia určite, alebo pravdepodobne nastane
a začiatkom pôsobenia stresoru bude určitý časový interval,
počas ktorého máme priestor pre uplatnenie svojich
skúseností (v prípade už známych situácií), alebo svojich
invencií a kreativity (v situáciách dosiaľ úplne neznámych).
Zvlášť silným nástrojom zvládania stresu je spôsob
vnímania, teda percepcia stresovej situácie (šieste P,
zrejme najdôležitejšie zo všetkých ôsmich). Za určitých
okolností dokáže veľmi účinne brániť tomu, aby nás
pôsobenie stresu ohrozilo.
47
poučenie
poznanie
(zhodnotenie
skúseností)
(analýza minulosti)
bola predikcia
úspešná?
príklad
(vzor pre
druhých)
percepcia
(zmena vnímania)
(predvídanie)
áno
nie
je možné stres
ovládnuť?
nie
predikcia
áno
nie
pripravenosť
príprava
(pestovanie
odolnosti)
(protistresové
opatrenia)
prevencia
(predchádzanie
stresovým
situáciám)
48
Obrázok – Pohyby v cykle 8P
Psychológia stresu
Stres si môžeme teda zjednodušene definovať ako stav
napätia organizmu, spôsobený uspokojením (eustres),
alebo neuspokojením (distres) potrieb organizmu.
Kľúčovou potrebou organizmu je prežívanie príjemných
pocitov, resp. vyhýbanie sa pocitom nepríjemným. V
rámci psychológie riešenia stresu nachádzame rozpory
medzi potrebami, túžbami a realitou.
Potrebami rozumieme to, čo objektívne potrebujeme
mať a všetko, čím objektívne potrebujeme byť, aby sme
mohli žiť kvalitný život.
49
Od potrieb je užitočné rozlišovať túžby, teda to, čo
subjektívne chceme. Potreby a túžby niekedy splývajú.
Tretím faktorom k potrebám a túžbam je realita, teda to,
čo skutočne sme alebo čo skutočne máme. Realita
vypovedá o tom, do akej miery sú naše potreby a túžby
naplňované. Zároveň vytvára rámec pre vznik nových
potrieb a túžob.
Na rozpory medzi potrebami, túžbami a realitou
môžeme pozerať, ako na hlbšie príčiny stresu. Stres
vzniká konfrontáciou potrieb (P), túžob (T) a reality (R)
v pomyselnom trojuholníku PTR. Čím bližšie sú si
v trojuholníku PTR jednotlivé vrcholy, tým menší
konflikt je medzi nimi. Ak sú naopak niektoré vrcholy
veľmi odľahlé, je to známkou konfliktu, ktorý spôsobí50
stres.
(realita, to čo skutočne
máme)
P
T
(potreby, to čo skutočn
potrebujeme)
(túžby, to po čom
túžime)
Obrázok – Trojuholník potrieb, túžob a reality
R
51
Stresové situácie
Tvar trojuholníka PTR vypovedá veľa o povahe stresu.
Následne sú znázornené príklady trojuholníka PTR pre
niektoré dôležité typy stresovaných jedincov.
52
Obrázok predstavuje človeka,
ktorý racionálne hodnotí svoje
vlastné potreby, ale stretáva sa
s nepriaznivou realitou. Chce, čo
potrebuje, ale nedostáva sa mu to.
Stres je spôsobený vonkajšími
vplyvmi a spočíva predovšetkým
v konflikte potrieb a reality.
Príkladom takého jedinca môže
byť
napríklad
nespravodlivo
odsúdený väzeň.
R
P
T
Obrázok – Typy stresovaných ľudí
53
R
P
T
Nasledovný typ je charakterizovaný ako nespokojný,
náročný rojko, ktorého potreby sú síce v zásade
naplnené, ale on požaduje od života ďaleko viac. Chce,
čo nepotrebuje a nedostáva sa mu to. Je stresovaný
hlavne vnútornými faktormi, ktoré súvisia s konfliktom
túžieb a potrieb. Tomuto modelu sa blíži pokročilý
hypochonder.
Obrázok – Typy stresovaných ľudí
54
R
P
T
Uvedený typ charakterizovaného človeka hodnotí svoje
potreby iracionálne. Na rozdiel od predchádzajúceho typu
však dokáže svoje nerozumné túžby uspokojovať. Chce,
čo nezodpovedá jeho potrebám, a dostáva sa mu to.
Hlavný konflikt je medzi potrebami a realitou. Ak sú
realizované túžby tohto človeka v priamom rozpore
s jeho potrebami, dostávame obraz psychicky alebo
fyzicky ohrozeného človeka. Príkladom tohto typu môže
byť majetný narkoman.
55
Obrázok – Typy stresovaných ľudí
Z uvedených príkladov je zrejmé, že vzdialenosti
niektorých vrcholov trojuholníka sú v priamej súvislosti
s určitými typmi stresu. Ich podielom môžeme porovnávať
a číselne merať niektoré charakteristiky distresu.
Podiel R/T (alebo vzdialenosť bodov R a T v príslušnom
priestore) tak môžeme nazvať indexom spokojnosti.
V jednorozmernom priestore určenom súradnicami
„veľkosť mesačného príjmu“ by napríklad hodnota T
mohla byť 700 € a hodnota R 600 €. Index spokojnosti by
v takomto prípade mal hodnotu 0,85.
56
Podobne podiel P/T môžeme považovať za index
skromnosti. Pokiaľ objektívne potrebujem počítač
s určitou kapacitou pamäti a túžim práve po počítači
s takouto kapacitou, môj index skromnosti v tomto
jednorozmernom priestore vyjadruje číslo 1.
A nakoniec podiel R/P vystihuje akúsi „priazeň osudu“,
a môžeme mu teda hovoriť napr. index šťastia. Ak
potrebujem k svojmu životu bežne rozoznávať zvuky
s určitým rozdielom frekvencií, a pritom som schopný
rozlišovať zvuky s trikrát väčšou presnosťou, v tejto
jednotlivej disciplíne (v tomto jednorozmernom
priestore) je môj index šťastia rovný číslu 3.
57
Odporúčaná literatúra:
Plamínek, J.: Sebepoznání, sebeřízení a stres. Grada Publishing,
58
Praha 2004. ISBN 80-247-0671-7.2008