Transcript Osobnosť v náročných životných situáciách (dynamizmy adaptácie)

Osobnosť v náročných
životných situáciách
Záťažové situácie
Frustrácia
Deprivácia
Stres
Konflikt
Hromadné
psychické javy
Syndróm vyhorenia
Zvládanie záťažových situácií
Charakteristika záťažových situácií
= taká situácia, ktorú charakterizuje disproporcia medzi
požiadavkami, nárokmi danej situácie a kapacitnými
možnosťami, schopnosťami , zručnosťami človeka
potrebnými na jej zvládnutie
Taxonómia situácií, ktoré aktualizujú psychickú záťaž:
• výkonnostne náročné sit.
• problémové situácie
• situácie frustrácie
→ frustrácia,.. deprivácia
• konfliktné situácie
• stresogénne situácie
(Mikšík, 1991)
Dynamika psychických funkcií
v záťažových situáciách (Mikšík s.177)
•
mobilizácia
psychických
síl
vyriešenie
záťaže
riešenie záťaže
podľahnutie
záťaži
aktívnym
odolávaním
záťaži
1. fáza
aktívnym
vyrovnávaním sa
so záťažou
2. fáza
3. fáza
Základné druhy záťažových situácií
•
•
•
•
frustrácia
deprivácia
stres
konflikt
Frustrácia
lat. frustra = márne, bezvýsledne
= situácia, kedy sa na ceste k cieľu objaví viac
či menej neprekonateľná prekážka, ktorá zmarí
možnosť jeho dosiahnutia
= duševný stav, vyvolaný objektívne alebo subjektívne neprekonateľnými prekážkami pri dosahovaní cieľa
Prekážky
- fyzikálne
- sociálne
• externé
• interné
Sila frustrácie závisí od:
- subjektívnej významnosti dosiahnutia cieľa
- jeho zastupiteľnosti náhradným cieľom
Základné interakčné odozvy na prekážky
prekážka
ÚTOK
tendencie
osobnosti
cieľ
OBÍDENIE PREKÁŽKY
tendencie
osobnosti
ZÁSTUPNÝ CIEL
tendencie
osobnosti
cieľ
zástupný ciel
cieľ
REZIGNÁCIA
tendencie
osobnosti
cieľ
Frustračná tolerancia
• frustračná tolerancia
-
individuálna vnímavosť na stresory
- individuálne sklony reagovať citlivo, zraniteľne na stresory
- vplyv rozsahu aktuálnych stresov
- vplyv spôsobilosti zvládať stresy
Faktory, ovplyvňujúce frustračnú toleranciu:
• dedičnosť
• typ osobnosti
• vyčerpanie, oslabenie, choroba, úraz, handicap...
• vek
• vplyv životosprávy
• mentálne defekty
• výchovné vplyvy
Smer a spôsob reakcie na frustráciu
(S. Rosenzweig)
Extrapunitívna reakcia
Intropunitívna reakcia
Impunitívna reakcia
Deprivácia
(lat. deprivatio – chýbanie, zbavovanie)
= psychický stav, ktorý vzniká v situácii
dlhodobého neuspokojovania fyzických či psychických
potrieb človeka
→ neadekvátne podmienky pre zdravý vývin
Typy deprivácie (nejednotná klasifikácia):
a) senzorická (→ ilúzie, halucinácie)
b) citová
c) sociálna
d) základných biologických potrieb (potravy, vody, spánku..)
e) komplexná existenčná deprivácia
Psychické prežívanie a prejavy pri frustrácii a deprivácii
- negatívne reakcie na záťažovú situáciu
Napätie uvoľňované do:
úniku zo života
regresie správania
sila toku potreby
tendencie
subjektu
CIEĽ
depresívnych stavov
rezervoár
napätia
agresivity
prekážka a malou priepustnosťou
(Mikšík, 2007)
STRES
(lat. strigo, stringere - uťahovať, sťahovať)
•nešpecifická fyziologická reakcia organizmu na
záťaž, prebiehajúca ako GAS(general adaptation
syndrome) (Selye,1907 - 1982)
•vnútorný stav človeka, ktorý je buď priamo niečím ohrozený
alebo takéto ohrozenie očakáva a pri tom sa domnieva, že jeho
obrana proti nepriaznivým vplyvom nie je dosť silná (Křivohlavý)
Priebeh stresu (ARE)
1) Alarm
2) Rezistence
3) Exhauscie
Typy stresu:
1) Vzhľadom na intenzitu reakcie:
• hyperstres
• hypostres
• 2) Vzhľadom na kvalitu situácie:
• distres
• eustres
- stres vyvolávajú náročné život. situácie – veľmi zaťažujúce,
mimoriadne, dlhodobé... vyvolávajú tlak ohrozenia,
zodpovednosti, ... → úzkosť, neistota
Stresogénne situácie:
•
•
•
•
•
•
•
časový stres
stres z nadmerného množstva úloh
stres z nadmernej rozmanitosti úloh
stres z chaotickej organizácie práce
stres v dôsledku nezmyselnej, nudnej činnosti
stres z narušených medziľudských vzťahov
stres zo sťažených, nezvyčajných klimatických,
senzorických, prostriedkových podmienok pre realizáciu
činnosti
Symptómy stresu
Organické:
• nechutenstvo
• bolesť brucha, hnačka
• časté nútenie na močenie
• pokles sex. túžby, impot.
• zmeny menštruač. cyklu
• svalové napätie
• dvojité videnie, problémy
so sústredením
Emočné:
• trápenie sa pre drobnosti
• neschopnosť empatie
• hypochondria
• denné snívanie, autismus
• únava, neschopnosť
dokončovať úlohy
• podráždenosť, úzkostnosť
V správaní:
• absencie, pomalé
uzdravovanie
• nehodovosť
• zhoršená kvalita práce
• vyššia konzumácia cigariet,
alkoholu,...
• prejedanie, ...hladovanie
• nespavosť, zmena rytmu
• znížená výkonnosť
Konflikt
(lat. confligere, conflictum – narážať do seba, zraziť sa)
= psychický stav stretnutia dvoch alebo viacerých
protichodných tendencií, síl, (názorov, postojov, motívov..)
Klasifikácia konfliktov
1) Podľa počtu zúčastnených
- intrapersonálne
- interpersonálne
- vnútroskupinové
- medziskupinové
2) Podľa psychol. charakteristiky stretávajúcich sa
tendencií
- predstáv
- postojov
- názorov
- záujmov
3) Podľa funkcie
- funkčné
- dysfunkčné
Intrapsychické konflikty
• vnútorný konflikt jednej osoby
= rozhodovanie (boj motívov)
- dôležitosť miery pravdepodobnosti dosiahnutia cieľa (P)
- význam subjektívnej hodnoty cieľa (H)
→ hodnota cieľa je vo vzťahu k pravdepodobnosti jeho
dosiahnutia (ceníme si najviac ťažko dosiahnuteľného....)
H=1–P
- najkonfliktnejšie rozhodovanie „fifty-fifty“
- ľudia s vysokou potrebou výkonu – preferencie situácií
stredného riziká (P=0,5)
- ľudia s vysokou potrebou vyhnúť sa zlyhaniu – preferencia
úloh s malým rizikom (P=0,8 - 0,9) alebo veľmi vysokým
rizikom (P=0,2 - 0,1)
Intenzita príťažlivosti žiaducich a odpudzovania
nežiaducich cieľov → gradienty priblíženia a vyhýbania
1. Gradient priblíženia – stúpa s blízkosťou cieľa (zvyšuje sa
úsilie, tešenie...)
2. Gradient vyhýbania – stúpa s približovaním cieľa s
negatívnou valenciou (nebezpečie...)
– stúpa s blízkosťou rýchlejšie ako 1.
Typy intrapsychických konfliktov
• konflikt dvoch pozitívnych motívov + +(priblíženie-priblíženie)
• konflikt dvoch negatívnych motívov - - (vyhnutie - vyhnutie)
• cieľ obsahuje pozitívne aj negatívne charakteristiky + (priblíženie – vyhnutie)
• rozhodovanie medzi dvoma cieľmi, ktoré majú aj príťažlivé aj
odpudivé stránky +- +- (dvojnásobné priblíženie – vyhnutie)
Interpersonálne konflikty
- stretnutie protichodných názorov, cieľov,
želaní, hodnôt, postojov, motívov dvoch
alebo viacerých ľudí, jednotlivca a skupiny,
alebo dvoch skupín
Zdroje interpersonálnych konfliktov
1) osobnostné
2) štrukturálne
3) komunikačné
1
Apriórna pozícia riešenia
konfliktu
Odôvodnenie apriórnej
pozície riešenia konfliktu
Predpokladaný výsledok
stratégie
Úniková
(nechcem
s tým mať nič spoločné)
Je lepšie sa vyhnúť stresu
vzniklého v konfliktnej
situácii.
Pasivita konflikt zvyčajne
nerieši. Možno bude narastať
a všetkých frustrovať.
Adaptačná(nebudem
Prioritným záujmom je
udržať si dobré vzťahy s
ostatnými partnermi.
Agilnejší partner náš postoj
zneužije v svoj prospech.
Konsensuálna
Najlepším riešením je
východisko, ktoré nepoškodí
ani jednu stranu konfliktu,
pričom postoje oboch strán
sú rovnako významné.
Obidve strany konfliktu
považujú riešenie za svoj
úspech. Konflikt je zvyčajne
vyriešený bez opodstatnenej
recidívy.
Kompromisná (každý
Je treba nájsť rýchle
riešenie konfliktu, aby sa
dlhodobým stretom
nenarušila sociálna
súdržnosť týmu.
Došlo k realizácii prvého
schodného riešenia, ale nie
efektívneho. Pravdepodobne
znovu vznikne konflikt, z inej
príčiny.
Autoritatívna
Je lepšie vyvolať v ľuďoch
nepríjemný pocit než upustiť
zo svojho cieľa a oslabiť
svoju mocenskú autoritu.
Výhra jedného je vykúpená
porážkou druhého, preto
vznikajú podmienky pre nový
konflikt.
2 ni- komu robiť
nepríjemnosti – radšej
vyhoviem)
3
4
5
(nájdem obojstranne
výhodné riešenia)
zľaví zo svojho nároku a
nájdeme rýchle prijateľné
riešení)
(riešenie je prejavom
mojej vôle na základe
delegovanej právomoci)
Pozitívne účinky konfliktov
• umožňuje nájsť nové riešenia (sú zdrojom zmien).
• ukončuje negatívne vnímané procesy a stavy,
• zabraňuje ustrnutiu – núti hľadať stále nové cesty,
• vedie k výmene informácií a otvorenej diskusii,
• uvoľňuje napätie a pomáha ventilovať emócie,
• učí riešiť problém – vedie k analýze,
• overuje a prehodnocuje vzťahy,
• dáva korekcie – spätnú väzbu,
- neriešený konflikt sa často vracia, eskaluje a vedie
k deštrukcii.
Zvládanie záťažových situáci
(coping)
Coping
= úsilie zvládnuť problémovú situáciu bez
ohľadu na úspešnosť alebo neúspešnosť
tohto procesu
= organizovaný systém, prostredníctvom ktorého
ľudia regulujú svoje správanie, emócie a usmerňujú
svoju motiváciu v podmienkach psychologického
distresu (Parkers, Terry)
Odlišnosť od adaptácie – c.- zvládanie nadlimitnej
záťaže, riešenie kríz, ktoré nie sú bežné a
nedisponujeme potrebnými vedomosťami a
zručnosťami na ich zvládanie
Faktory ovplyvňujúce proces copingu
A. Osobnostné faktory
B. Interakčné prístupy ku copingu
A. Osobnostné faktory
1. Koncept lokalizácie kontroly (J.B. Rotter)
- význam dominantného miesta v osobnosti, odkiaľ je riadená
činnosť človeka:
a) externá kontrola
b) interná kontrola
→ internalisti zvládajú záťažové situácie ľahšie a
konštruktívnejšie ako externalisti
2. Koncepcia osobnostného typu A a B
(M. Friedman, R.H. Rosenmann)
- 30 ročný výskum výskytu srdcovo-cievnych chorôb
pracníkov v priemysle obchodu a administratíve
a) Osobnostný typ A - súperivosť, snaha dosiahnuť
mimoriadne ciele, pracovitosť, rýchlosť, netrpezlivosť,
vyššia miera hostility a agresivity, zameranie na časovo
termínované úlohy
→ častejšia záťaž, horšie zvládanie, ohrozenia zdravia (infarkt
myokardu)
b) Osobnostný typ B – vysoký výkon, široký okruh záujmov,
schopnosť primerane relaxovať → ľahšie zvládanie záťaže
3. Koncepcia zmyslu pre koherenciu
(A. Antonovsky)
- význam koherencie, t.j. celistvosti v chápaní sveta ako
zmysluplného celku (dianie vo vnútornom a vonkajšom
svete je zákonité, riadené podľa určitého poriadku,
zrozumiteľné → predvídateľné)
→ predstava, že som schopný toto dianie riadiť..,. dôvera
• salutogenetické myslenie – globálna orientácia
človeka
→ orientácia na zdravie a jeho stupňovanie
1. zrozumiteľnosť
2. zvládnuteľnosť
3. zmysluplnosť
4. Koncepcia osobnostnej odolnosti
(S.C. Kobasová)
(hardiness – tvrdosť a nepoddajnosť)
- človek chápaný ako biologicky, sociálne a psychicky
založená bytosť – cieľom je hľadanie a ustanovenie zmyslu
Hardiness = koncept odolnosti, faktor, ktorý reguluje vzťah
medzi stresovými udalosťami a zdravím jednotlivca
Sústava osobnostných postojov - 3 komponenty:
a) Zodpovednosť – osobná zaangažovanosť, jasné priority,
uvedomenie si zmyslu a hodnoty cieľov (x odcudzenie)
b) Kontrola – význam pocitu kontroly nad svojím prežívaním a
konaním, viera v svoje schopnosti, vedomie, že medzi
vlastnými aktivitami a vonkajšími udalosťami je (x
beznádej)
c) Výzva – záťaž chápaná ako výzva (príležitosť a nie
ohrozenie) – otvorenosť stimulujúcim zážitkom súvis
(x ľahostajnosť, apatia)
B. Interakčné prístupy ku copingu
- chápanie copingu ako výsledku pôsobenia individuálnych
dispozícií a osobitostí aktuálnej situácie
Determinačné faktory na strane jednotlivca
Determinačný faktor situácie
Človek hodnotí situácie v dvoch fázach:
a) Primárna fáza hodnotenia – situácia je normálna, náročná
nenáročná, ...ohrozujúca, významná, bezvýznamná
b) Sekundárna fáza hodnotenia – odhad vlastných možností,
reakcií, očakávaných dôsledkov...
- podstata – interpretácia podmienok situácie (vplyv
schopností, skúseností, osobnostných vlastností, životnej
histórie....)
Copingové stratégie
- vzorce správania, ktoré jednotlivec používa na zvládnutie
záťažovej situácie
Najčastejšie klasifikácie stratégií:
1) priblíženie – vyhnutie sa stresoru
2) adaptívne – maladaptívne
3) útok – obrana
4) ofenzívne (aktívne) – defenzívne(pasívne)
Súčasnosť – 2 základné stratégie:
A. zamerané na aktívne zvládnutie problému
B. zamerané na proces (snaha zvládnuť emócie)
J.H. Amirkham (1990) – faktorová analýza  3
bazálne copingové stratégie:
• inštrumentálna
• vyhľadávanie sociálnej opory, ľudského
kontaktu
• vyhýbanie sa
R.H. Moos a A.G. Billings (1981)
• zvládanie zamerané na hodnotenie
• zvládanie zamerané na problém
• zvládanie zamerané na emócie
Aktívne zvládanie záťaže – kroky:
1) Diagnóza
• o stresore
• o vlastnom stave
• o prognóze
2) Mobilizácia rezerv
• obranyschopnosť (úprava život. štýlu)
• kognitívne zvládanie (hľadanie zmyslu, mať prečo žiť...)
• motivácia
• zvládanie emócií
• hľadanie osobných istôt (viera, presvedčenie...)
• pokoj (využitie relaxačných techník)
• katarzia (uvoľňovanie napätia, pocitov viny...)
• asertivita
• tréning zvládania záťaže
• sociálna opora
;
3) Plánovanie
• diferenciácia zmeniteľného a nezmeniteľného
• stanovenie žiaduceho a dosiahnuteľného cieľa
• rozčlenenie cesty k cieli na etapy
• presné stanovenie prvého kroku a kritérií splnenia
4) Realizácia
• redukcia vplyvu škodlivých látok (nikotínu, alkohol, liekov..)
• iniciatíva (napr. rozhodnutie sa ísť na operáciu...)
• protiútok (terapia....)
5) Perzistencia (výdrž)
• nedať sa odradiť, byť nezdoľný
• akceptácia (prijatie ťažkostí, vedieť s nimi žiť...)
• vytrvalosť (udržanie stanoveného postupu)
Pasívne zvládanie záťaže – kroky:
1)
Vyčkávanie
2)
Ľahostajnosť
3)
Rezignácia
4) „Odpísanosť“
Osobnosť v záťaži a hromadné správanie
• záťažou môžu byť postihnuté celé soc. zoskupenia, ktoré
začnú reagovať hromadným správaním
Základné typy uvoľňovania psychických otrasov či tenzií:
1) panika
2) výbuchy agresie
3) masová hystéria (davové poblúznenie)
4) hromadné hnutia hodnotovej povahy
Panika
- hromadný strachový afekt
- špecifické úzkostné vyladenie jedinca
a jeho zameranie na špecifické
elementy, ktoré signalizujú nebezpečenstvo
• zväčša neprimeraný podnetovej situácii,
• správanie stráca účelnosť, orientáciu (pokles racionality a
vzostup emocionality)
• strata individuálnej vôľovej kontroly
Kľúčový moment vzniku paniky – homogenizácia súboru ľudí
= rozrastanie a prehlbovanie emočne podloženej nápodoby z
jednotlivých ohnísk (jedinci - emočne vnímaví na signály
ohrozenia – panikári, k emóciám hnevu, k extázii- blúzneniu,
veľmi radikální – a sugestibilní)
→ emočná nákaza
- homogenizovaný dav → vyššie napätie, sugestibilita, sklony
imitovať správanie druhých, ..autostimulácia
→ degradácia skupiny → zníženie kohézie, pokles autority
vodcov, rešpektu z noriem, úbytok solidarity, narušená
komunikácia
→ bezohľadnosť, asociálnosť, egoizmus X hodnotová orientácia
jednotlivcov
Prevencia a likvidácia paniky
- blokovanie všetkých momentov, ktoré k vzniku a rozvoju p. vedú
a) v davu
- blokovanie homogenizačných procesov (ukľudňovanie, marenie
vplyvu panikárov, náhrada vhodnými emočnými vodcami)
- pokyny bezpečne modifikujúce priebeh správania
b) v organizovanej sociálnej skupine
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
posiľňovanie súdržnosti skupiny na akčnom základe,
udržovanie pozitívnej motivácie (spoločné ciele...),
udržovanie autority vedenia,
neutralizácia panikárov, „šeptandy“, zvestí o nebezpečie,
uvoľňovanie tenzie (humor, hry, šport),
maximalizácia pozitívnej prognózy (sľuby riešenia),
pranierovanie prípadov degradácie skupiny (amorálnosť),
výcvik v modelových situáciách (simulácia ohrozenia)
Výbuchy násilia
Príčina – sociálne generalizovaný afekt hnevu (ale niekedy
bezemočná inštrumentálna agresia (príležitosť ventilácie
tenzií)
- najčastejšie – reaktívny charakter – moment pomsty alebo
spravodlivosti– nacionálne, xenofóbne, rasové hnutia
- homogenizácia spojená s autostimuláciou anonymita davu
znižuje pocit zodpovednosti jednotlivcov (alibizmus)
- slúži ku katarzii všetkým, ktorí dlhšie odkladali či presúvali
svoje pofrustračné agresie
- brutálnejšie ako priemerná brutalita jednotlivcov
Syndróm vyhorenia
(burn-out syndróm)
- stav telesného, citového a duševného vyčerpania,
-
spôsobeného dlhodobým pobývaním v situáciách, ktoré
sú emocionálne mimoriadne náročné
spojenie veľkého očakávania a chronických situačných
stresov
často dôsledok zlyhania pri hľadaní zmyslu života
dôsledok zlyhania procesov adaptácie
súvis s workoholizmom (nutkavá potreba pracovnej
výkonnosti) a s „terorom príležitosti“ (musím teraz, druhá
príležitosť nebude)
Príznaky:
Subjektívne – veľká únava, bolesti hlavy, tráviace ťažkosti...
- znížené sebaocenenie a sebahodnotenie
- pocity beznádeje a bezmocnosti
- zlé sústredenie
- podráždenosť, negativizmus, negatívny postoj
k sebe aj svetu→odcudzenie sa druhým,
sociálna izolácia
Objektívne – znížená výkonnosť
Priebeh procesu vyhorenia:
1) fáza nadšenia
2) fáza stagnácie
3) fáza frustrácie
4) fáza apatie
5) syndróm vyhorenia
Nevyrovnané životné I. nadšenie, cieľ, pocit zmysluplnosti
situácie
II. z prostriedku sa stáva cieľ → práca
len pre peniaze, odcudzenie
III. strata úcty k hodnote druhých ľudí,
+
vecí ,cieľov, ..cynizmus, irónia...
salutory
- strata úcty k vlastnému životu,
presvedčeniu, snahám –
stresory
existencionálne vákuum, vegetovanie
3 fázy priebehu burnout (podľa A. Laengle)
I.
II.
III.
nadšenie
utilitárny
záujem
popol
Prevencia a zvládanie vyhorenia
• Dôležité oblasti – životný štýl
- medziľudské vzťahy
- úprava pracovných podmienok
- prijatie seba
• Sociálna opora
- umenie počúvať, poskytovanie „sociálneho zrkadla“,
vyjadrovanie uznania, povzbudzovanie, empatia, emocionálna
vzpruha, delenie práce, spolupráca, prosociálnosť – pomoc...
Literatúra
BENDL, S., KUCHARSKÁ, A. a kol. 2008. Kapitoly ze školní pedagogiky a
psychologie. Praha: Pedagogická fakulta UK. 237 s. ISBN 978-80-7290366-5
HOŠEK, V. 1997. Psychologie odolnosti. Praha: FTVS UK, 70 s. ISBN 807066-976-4
KŘIVOHLAVÝ, J. 1998. Jak neztratit nadšení. Praha: Grada, 131 s. ISBN
80-7169-551-3
MIKŠÍK, O. 2007. Psychologická charakteristika osobnosti. Praha: UK v
Prahe, Karolinum, 273 s. ISBN 978-80-246-1304-8
MIKŠÍK, O. 2005. Hromadné psychické jevy (Psychologie hromadného
chování). Praha: UK v Prahe. 269 s. ISBN 80-246-0930-4
ORAVCOVÁ, J. 2005. Sociálna psychológia. Banská Bystrica: FHS UMB,
314 s. ISBN 80-8083-128-9
SMÉKAL, V. 2002. Pozvání do psychologie osobnosti. Člověk v zrcadle
vědomí a jednání. Brno: Barrister & Principal, 517 s. ISBN 80-85947-80-3
•http://pef.czu.cz/~macak/och12.ppt#266,1,Konflikty a vyjednávání v rámci
organizace