PaedDr. Silvia Hajdúová

Literárna moderna

80 roky 19. storočia až 20 roky 20. storočia

SVETOVÁ literatúra v období MODERNY

• Symbolizmus

(gréc. symbolon – znak, náznak)

je literárne a umelecké hnutie v 80. rokoch 19. storočia vo Francúzsku.

• Základným prostriedkom na vyjadrenie je symbol, ktorý mal zvýrazniť viacvýznamo vosť básnikovej výpovede.

Napr.:  = láska , 

(biela holubica) = mier

,  = O.K

,  strážna veža = Rožňava

Franz Von Stuck:

Hriech

• Dekadencia

(franc. décadence – úpadok)

je myšlienkový a umelecký prúd z konca 19. a začiatku 20. storočia. • Za dekadentov sa pôvodne označovali básnici,

ktorí nepísali tradičnú poéziu.

• Pre literatúru je príznačný subjektivizmus, individualizmus a pesimizmus, zblíženie

poézie s hudbou a maliarstvom.

• Rozvíja sa

depresie lyrika

, ktorá vyjadruje

vosť a fantáziu, často úzkosť a človeka. nálado-

• V slovenskej lit. nemala svojich predstaviteľov.

• Impresionizmus

• Základom

v lyrike.

je • Spisovatelia • Dôležitý bol vnem

(lat. impresio – dojem)

je umelecký smer, ktorý vznikol v 2. polo vici 19. storočia vo Francúzsku. zobrazenie prchavých zmyslo vých vnemov a dojmov.

• Literárny impresionizmus sa prejavil najmä využívali

eufóniu, farebné asociácie, náladovosť, všetky odtiene zážitkov, lyrické opisy a sugestívnosť.

, pretože podľa impre sionistov

„krajina je stav duše“.

Názov dostal podľa obrazu francúzskeho maliara Clauda Moneta

Impresion, soleil levant (Dojem, východ slnka)

• Znaky symbolizmu:

1) Používanie symbolov 2) Idealizmus 3) Iracionalizmus –

v popredí je cit, zážitok, intuícia

4) Individualizmus –

nad celok vyzdvihovanie jednotlivca

5) Skepsa (pochybovanie)

voči svetu, voči spoločnosti

6) Hľadanie nových priestorov –

v neskutočne, v sne, teda mimo reality

7) Hra s asociáciou –

združovanie predstáv

Prekliati básnici

• na konci 19. storočia sa označovali tí básnici, ktorí opustili tradíciu v poézii.

• Predstavitelia: Francúzi

Charles Baudelaire, Paul Verlaine, Jean Arthur Rimbaud

• Charles Baudelaire

(1821-1867)

narodil sa aj zomrel v Paríži

• tvorba: • Kvety zla – najvýznamnejšia básnická zbierka • Komponovaná ako dramatické dielo , je rozčlenená do častí: • Kvety zla symbolizmus.

Splín a ideál, Parížske obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbura, Smrť. sú výpoveďou o básnikovej poetickej ceste od romantizmu až po • Spojil do kontrastných dvojíc telo a ducha, večnosť a dôvernosť.

• Jean Arthur Rimbaud

(1854 – 1891)

detstvo, mladosť, vzťahy v rodine, sociálne a spoločenské prostredie zohrali určujúcu úlohu v jeho tvorbe.

• tvorba: • Pobyt v pekle – prvotina , prevažujú básne v próze

Básne – zbierka básní

• Paul Verlaine

(1884 – 1896)

• patril k zakladateľom symbolizmu • tvorba: • Prekliati básnici – kniha , v ktorej uchoval spomienky na obdobie symbolizmu • Božská láska – básnická zbierka • vyšla aj v slovenčine »uplatnil v nej motívy lásky, smútku a túžby.

Film Agnieszky Holland

Jánošík) o mileneckom vzťahu staršieho ženatého

Paula Verlaina

(režírovala film a vtedy 16-ročného arogantného básnika

Arthura Rimbauda

Úplné zatmenie

• Avantgarda (franc. predvoj)

• je jedna z etáp

moderného umenia na začiatku 20. storočia

(okrem symbolizmu, dekadencie, impresioniz.

sú to všetky -izmy)

• Expresionizmus –

vznikol začiatkom 20. storočia v Nemecku.

• Vyznačuje sa • Využívali sa umelecký smer, ktorý zobrazovaním vnútorných zážitkov a predstáv jednotlivcov.

silné kontrasty a dynamickosť

.

–Po roku 1918 zobrazovali

zážitky z 1. svetovej vojny.

–Vykresľovali skutočnosť v obnaženej

•podobe – v grotesknej alebo karikatúrnej podobe. •Predstavitelia v literatúre: Bertolt Brecht • Impresionizmus • krásy prírody • vnem, okamih • pekné zážitky • príjemné pocity •  • Expresionizmus • vnútorné pocity ľudí • dynamika • otrasné zážitky • nepríjemné pocity • 

Edvard Munch Strach Výkrik

• Surrealizmus

je umelecký smer, ktorý vznikolv 20. rokoch 20. storočia vo Francúzsku a rozšíril sa v celej Európe.

•

Poéziu chápali ako prelínanie sna a skutočnosti, opierali sa o psychoanalýzu.

• Surrealistická literatúra využívala metaforické zložky, symboly a alegórie.

• Surrealistická poézia sa zriekla

pravidelného rytmu a rýmu.

• Predstavitelia v literatúre: André Breton • Výrazný predstaviteľ surrealizmu vo

výtvarnom umení: španielsky maliar

• Salvador Dalí

Neodbytnosť spomienok

•

Kubizmus

asociácie.

je umelecký smer, ktorý vznikol okolo roku 1910 v Paríži.

• Kubisti zobrazovali pomocou základných

geometrických útvarov.

• Literárny kubizmus zdôrazňoval obraz

alebo slovo, ktoré vyvolávajú nečakané

• Kombinácie obrazov uskutočňovali na základe neočakávaných spojení,

bez logickej nadväznosti.

• Básnici využívali

typografické úpravy

veršov, napr.

Guillaume Apollinaire:

Kaligramy

Najznamejší predstaviteľ kubizmu vo výtvarnom umení – Španiel žijúci vo Francúzsku –

Pablo Picasso Aviňonské slečny Traja hudobníci

• RUSKÁ literárna moderna

• Vladimír Majakovskij

• usiloval sa o novú poéziu • vniesol do poézie 20. rokov svojskú grafiku verša • obohatil jazyk a svojské novotvary, hovorovú reč a netradičné metafory, • rozbil v poézii dovtedajší literárny vkus.

• Tvorba:

poéma Vojna a mier,

»Satirická hra Horúci kúpeľ

• Sergej Jesenin

• pochádzal z roľníckej rodiny, čo natrvalo ovplyvnilo jeho poéziu.

• Jesenin sa považuje za najvýraznejšieho básnika ruskej prírody, udržiavania jednoty medzi prírodou, predmetmi a človekom.

• Tvorba: mesta. –

poézia Dúha

– ťaží zo skúsenosti a poznania prírody, voľného života mimo

Autor pracuje s obraznou metaforou a melodickým básnickým jazykom.

• ČESKÁ literárna moderna

• koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa česká literatúra „oslobodzuje“ od plnenia spoločenských funkcií (národné sebauvedomenie, politická samostatnosť, obrana pred germanizáciou).

• Najvýznamnejší predstavitelia: • Josef Svatopluk Machar, Antonín Sova,

František X. Šalda,

• Petr Bezruč, Fráňa Šrámek.

• Petr Bezruč

• jeho básne sú výrazne epické, • vyjadrujú osobný zážitok a nenaplnený hlboký cit.

• Tvorba: • básnická kniha Slezké písně –

báseň

Maryčka Magdonová

je

sociálna balada o živote baníkov a ich rodín

na Ostravsku.

• Báseň Ostrava – známa sociálna balada.

• Fráňa Šrámek

• vniesol do českej literatúry umelecký smer

vitalizmus.

• Vitalizmus: • rozvíjal kult zmyslov, radosť zo života, z existencie človeka. • oslavoval lásku, krásu, radosť z poznávania sveta.

• Tvorba:

Nové básne

– nadšenie zo života, útek do prírody.

•

SLOVENSKÁ literárna moderna

• A) poézia: • Ivan Krasko

(1876 – 1956)

• vlastným menom

Ing. Ján Botto

• rodisko - Lukovištia na Gemeri • vyštudoval chemickú fakulta v Prahe • počas 1. svetovej vojny bol na ruskom i talianskom fronte • žil v Piešťanoch, zomrel v Bratislave, vstupoval do slovenskej poézie pod

dvoma pseudonymami:

• Janko Cigáň – podpisoval básne, ktoré posielal do časopisov

Slovenské pohľady

a

Dennica

• Ivan Krasko – • Tvorba: pod týmto menom častejšie písal poéziu • dve básnické zbierky:

Verše

a

Nox et solitudo (Noc a samota)

Sú písané

symbolizmom a impresionizmom

.

• Neopisuje fakty objektívneho sveta, ale podáva ich cez vlastnú dušu, cez osobný obraz, cez svoj vlastný subjekt.

»Symboly:

mesiac, večer, noc, smútok, samota, ticho.

• Lyrický hrdina v jeho básňach je

často sám autor.

1. básnická zbierka Nox et solitudo (Noc

samota):

• najznámejšia báseň

Topole

• lyrická, prírodná tematika, vyjadruje cit k prírode. Chce porozumieť prítomnosti, vníma skutočnosť ako vzťah medzi realitou a osobnou situáciou človeka.

• Vyjadruje

smútok, melanchóliu, uzavretosť básnika.

»Symbol topole = samota

2. básnická zbierka Verše

•

báseň Baníci:

• báseň so sociálnou tematikou, • autor rozšíril lyrické motívy aj o tie, ktoré alegorizujú (démon) a symbolizujú (zrada, sloboda, odriekanie).

• mystickosť a tajomnosť sa stali úvodom buričstva v básni.

• báseň Otcova roľa: • vyjadruje svoje myšlienky, pocity, nálady • prostredníctvom svojich pocitov vyslovuje aj

pocity celej svojej generácie.

• opisuje svoj •

rodný kraj a vyjadruje smútok za domovom.

• Symbol roľa: 1. skutočné pole otca

2. vlasť – národná roľa

•

3. domov

• báseň Otrok: • skladá sa z troch strof, • vyjadruje protest voči všetkým, ktorí popierajú slobodu človeka a národa, nesúhlas s útlakom.

otrok = symbol neslobody, útlaku

• B) próza: • Janko Jesenský

literárnej moderny • Tvorba: • debutoval tvorí vždy určitý

(1874-1945)

• predstaviteľ prozaickej tvorby slovenskej „ľudovou“ rozprávkou Mišo • Malomestské rozprávky: • motivický základ malomestských próz

konflikt, rozpor

: veľmi často je to

citová alebo mravná kríza vo vnútri hrdinu

(poviedky Večera, Elenka)

• rozpor medzi slovami a činmi

postavy

(poviedka Strašidlo)

• komický protiklad medzi správaním doma

a na verejnosti

(poviedka Výborník)

• vnútorné nezhody postáv autor kombinuje s nedorozumeniami, nepochopením, • otvoreným nepriateľstvom a roztržkami

medzi postavami v súkromnom

a rovnako aj vo verejnom živote

vrstiev

(poviedky Hríby, Pani Rafiková, Štvorylka, Kukuk).

• buduje zápletku na rozdieloch životného

názoru medzi predstaviteľmi sociálnych

(poviedka Slnečný kúpeľ).

• Dej poviedky ŠTVORYLKA • Odohráva sa v malom meste, v čase, keď sa blíži letná zábava.

• Organizátor bálu, pán

podsudca

, je zaľúbený

do slečny Olinky

• pán podsudca , ktorá mu sľúbi pred bálom všetky tance – štvorylky i čardáše.

• Do mesta prichádzajú

oficieri

a všetky slečny chcú tancovať iba s nimi.

s ostatnými chlapmi odchádza do krčmy.

– Bál je v plnom prúde a zrazu zaznie „alarma“ o

oficieri

odchádzajú.

• Osem tanečníc zostane bez tanečníkov a až do rána sedia na svojich miestach samy.

• idea:

zosmiešnenie márnivosti, ľahkomyseľnosti malomeštiackych slečien.

• Dej satirickej poviedky PANI RAFIKOVÁ • Pani Rafiková je

pokrytecká klebetnica.

• Má

muža podsudcu a dcéru Milušku;

• Svojho muža neustále poučuje a napomína, ironizuje každý jeho čin.

• Odchádza ku krajčírke, pretože sa jej zdá, že jej dcéra a • Tam sa dozvedá, že

mladá vdova Malinová

majú rovnakú látku na šaty.

vdova Malinová

sa včera zoznámila s

mladým advokátom Brveníkom.

• Rafiková si informácie potrebuje overiť a preto prichádza

k Malinovej,

kde si vymýšľa nehoráznosti o

Rafiková Brveníkovi.

• Neskôr sa všetky panie zídu u

Polesnej

klame, že mladý advokát požiadal o ruku jej

dcéru Milušku.

Ženy však už vedeli, že si berie

Malinovú.

a

• U Rafikovcov je každý na nohách, pretože

Miluška

zmizla bez slova. Vydala sa za na oči. • Idea:

chudobného učiteľa francúžštiny.

• Rafiková reaguje „rafikovsky“:

malomeštiactva.

Netrápi ju, ako si jej dcéra sama poradí vo svete, ale narieka, ako sa s takou hanbou ukáže ľuďom

ostré pranierovanie a výsmech

• Román Demokrati: • je vrcholným dielom

Janka Jesenského

• nemá pevnú dejovú líniu: • je založený na vzťahu

Dr. Landíka a kuchárky Hany,

• je prerušovaný epizódami a obrazmi z politického života, • román sa skladá

z dvoch častí:

• Dej 1. sa odohráva v

Starom meste

, • v 2. sa premiestňuje

do Bratislavy.

• Idea:

humoristicky útočí na malosť a tuposť slovenského meštiaka. Odkrýva slabé miesta v morálke, ideáloch a v zmysle života;

• hlavná postava románu vniesť ideu demokratizmu dôsledne do života, a to je prameňom jeho utrpenia a konfliktných situácií.

• odmieta karierizmus a nachádza uspokojenie v skromnom živote malého úradníka v šťastnom manželstve

Dr. Landík

sa usiluje so slúžkou Hanou, ženou, schopnou všetkých obetí.

• iný charakter má postava

advokáta Dr.

Petroviča -

súhlasí s tým, aby sa dostal do popredia nedemokratickými prostriedkami, • jeho životným krédom sú peniaze a politická moc, vyzdvihuje demokraciu, ale • aj vlastnú dcéru

Želku

predáva za zhýralca, len keď je bohatý a politicky vplyvný.