5. a 6. (+9.) prikázanie Prikázania nie sú obmedzením slobody, ale ochranou ľudských hodnôt!  Morálka ľudského života a integrity osoby • Bioetika –

Download Report

Transcript 5. a 6. (+9.) prikázanie Prikázania nie sú obmedzením slobody, ale ochranou ľudských hodnôt!  Morálka ľudského života a integrity osoby • Bioetika –

Slide 1

5. a 6. (+9.) prikázanie
Prikázania nie sú obmedzením slobody, ale ochranou ľudských hodnôt!



Morálka ľudského života a integrity osoby
• Bioetika – ochrana hodnoty života a budovanie
kultúry života



Kresťanská sexuálna morálka
• Ochrana dôstojnosti ľudskej lásky, rodiny


Slide 2

Piate prikázanie




Nezabiješ! (Ex 20,13). Počuli ste, že otcom bolo
povedané: "Nezabiješ!" Kto by teda zabil, pôjde
pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde
každý, kto sa na svojho brata hnevá (Mt 5,2122).
KKC, 2258: "Ľudský život je posvätný, pretože
od svojho začiatku obsahuje v sebe Božie
stvoriteľské pôsobenie a navždy zostáva vo
zvláštnom vzťahu k Stvoriteľovi i k jeho jedinému
cieľu. Sám Boh je Pánom života od jeho počiatku
až do konca: nikto a za žiadnych okolností si
nemôže prisvojovať právo priamo zničiť nevinnú
ľudskú bytosť". (Inštrukcia Kongr. pre učenie
viery Donum vitae, úvod)


Slide 3

Ľudský život


Princípom ľudského života je rozumná duša. Tento život je preto životom
OSOBY.



Integrita ľudského života – celistvosť človeka.



Identita ľudského života.





Ľudský život je prvou hodnotou človeka (je hodnotou samou o sebe), ale
nie poslednou hodnotou. Neopakovateľná hodnota ľudského života je
otvorená pre transcendentnosť a je teda plná prísľubov.
Dôstojnosť ľ. života vyplýva z hodnoty osoby. Hovoriť o dôstojnosti
ľudského života znamená uznať jedinečnú hodnotu žijúcej osoby. Táto
hodnota vychádza z Božej lásky v Stvorení (Boh sám ju stvoril) a Vykúpení
(Boh sám ju vykúpil).


Túto dôstojnosť ľudskej osoby, ľudského života vlastní aj ľudské telo. (Nie je
akýmsi „príveskom“ ľudskej osoby, ale patrí do integrity ľudskej osoby.)


Slide 4

Sväté Písmo Starého Zákona






2259 Sväté písmo v správe o Kainovej vražde brata Ábela
naznačuje, že už od začiatkov ľudských dejín v človekovi žije hnev
a žiadostivosť ako následky prvého hriechu. Človek sa stal
nepriateľom svojho blížneho. Boh sám hovorí o ohavnosti tejto
bratovraždy: "Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata hlasno volá ku
mne zo zeme. Buď prekliaty teraz zo zeme, ktorá otvorila ústa,
aby pila krv tvojho brata z tvojich rúk" (Gn 4,10-11).
2260 Zmluva medzi Bohom a ľudstvom je popretkávaná
odvolávaním sa na Boží dar ľudského života a vražedné násilníctvo
človeka: "Krv vašich duší budem požadovať... Kto preleje ľudskú
krv, skrze človeka nech je prekliata jeho krv, lebo na obraz Boží
stvoril som človeka" (Gn 9,5-6).
2261 Sväté písmo spresňuje obsah piateho prikázania:
"Nevinného a toho, čo je v práve, nepriprav o život" (Ex 23, 7).


Slide 5

Kristus




2262 V reči na vrchu Pán pripomína toto
prikázanie: "Otcom bolo povedané: Nezabiješ!"
Mt 5,21) a pripája k nemu zákaz hnevu, nenávisti
a pomsty. Ba ešte viac: Kristus žiada od svojho
učeníka nadstaviť pre úder aj druhé líce a milovať
svojich nepriateľov. On sám sa nebránil a Petrovi
prikázal ponechať meč na jeho mieste.
Ježiš ponúka VEČNÝ ŽIVOT (ZOE AIONIOS).
Biologický život (BIOS) má svoju perspektívu
(ZOE). V tomto svetle sa ešte lepšie chápe
nevysloviteľná hodnota ľudského života napriek
utrpeniu, bolesti, obmedzeniam. Odhaľuje sa totiž
Boží prísľub spásy pre každý ľudský život. Pre
kresťana niet života bez zmyslu, bez hodnoty.


Slide 6

Posvätnosť ľudského života




Boh človeku zveril vládu nad všetkým stvoreným.
Niektoré veci však chráni posvätnosťou. Medzi
nimi je aj ľudská osoba, stvorená na Boží obraz.
Nikto teda nemôže svojvoľne nakladať s ľudským
životom – ani so svojím ani s cudzím.

Svetská etika – nahrádza pojem posvätného
pojmom kvalita života, ktorá by bola súhrnom
istých parametrov určujúcich hodnotu ľ. života.
Takto by hodnota ľ. života závisela od ľudsky
stanovených parametrov a nie všetky osoby by
mali rovnakú dôstojnosť... Mnohí posvätnosť
odmietajú v mene tolerancie a autonómie.


Slide 7

Neporušiteľnosť nevinného
ľudského života






Kristovou autoritou, udelenou Petrovi a jeho
nástupcom, v spoločenstve s biskupmi
katolíckej Cirkvi potvrdzujem, že priame a
úmyselné zabitie nevinnej ľudskej bytosti je
vždy hlboko nemorálnym činom. (Ján Pavol II.,
enc. Evangelium vitae)
Priame zabitie – cieľom je zabitie. Onkologická
chemoterapia počas tehotenstva môže mať ako
nechcený dôsledok smrť dieťaťa. Ak je jediným
spôsobom ako liečiť matku a jeho nechceným
dôsledkom je smrť dieťaťa, nejde o priame
zabitie.
Nevinná ľudská bytosť – nemyslí sa tu na
morálnu nevinnosť („zlých ľudí môžeme
zabíjať“?), ale na ľudí, ktorí neohrozujú iný
ľudský život alebo inú rovnako dôležitú
hodnotu.


Slide 8

Oprávnená obrana




KKC, 2263: Oprávnená obrana osôb a
spoločenstiev nepredstavuje výnimku zo zákazu
vraždy nevinného, teda zo zákazu úmyselného
zabitia človeka. "Sebaobrana môže mať dvojaký
následok: jedným je zachovanie vlastného života,
druhým smrť útočníka... Iba prvý z nich bol
zámerný, druhý nie".
Tu je dôležité jadro zákazu piateho prikázania –
nikdy nesmie byť vražedný úmysel! Zabitie
môže byť morálne dovolené iba v prípade, že je
nechcené samo osebe, ale je jediným druhotným
dôsledkom ochrany inej hodnoty.


Slide 9

Oprávnená obrana




KKC, 2264: Láska k sebe samému zostáva
základným princípom mravnosti. Je teda legálne, ak
človek dbá, aby sa rešpektoval jeho právo na život.
Kto bráni svoj život, nedopustí sa vraždy, hoci by bol
nútený zasadiť svojmu protivníkovi smrteľný úder.
Ak človek, ktorý sa bráni, spôsobí väčšie násilie, ako
bolo nevyhnutné, spáchal, čo nie je dovolené. Ale je
dovolené odvrátiť násilie primeraným spôsobom. A
nie je pre spásu potrebné, aby človek zanedbal
primeranú sebaobranu len preto, aby nezabil iného;
človek totiž má v prvom rade dbať o svoj život, a nie
o život druhého.
KKC, 2265: Oprávnená sebaobrana môže byť
nielen právom, ale aj veľkou povinnosťou človeka,
najmä ak je zodpovedný za životy iných a za
spoločné dobro rodiny alebo vlasti.


Slide 10

Legitímnosť vojny?











2308 Všetci občania a všetci vládcovia sú povinní pričiniť sa, aby
sa vyhlo vojne. "Kým bude jestvovať nebezpečenstvo vojny a
nebude naporúdzi kompetentná medzinárodná autorita,
disponujúca náležitou mocou, dovtedy nemožno vládam uprieť
právo na svoju zákonitú obranu".70
2309 Veľmi prísne treba posudzovať podmienky legitímnej obrany
vojenskou silou. Závažnosť takéhoto rozhodnutia podlieha prísnym
podmienkam mravnej oprávnenosti. Musí spoločne platiť:
- že škody, spôsobené národu alebo spoločnosti zo strany
agresora by boli trvalé, závažné a vznikli by určite,
- že všetky ostatné prostriedky, ako tomu zabrániť, sa ukázali ako
nepoužiteľné alebo neúčinné,
- že sú dobré vyhliadky na úspech,
- že použitie zbraní nebude mať za následok závažnejšie zlo a
neporiadky, ako sú tie, ktorým sa štát chce vyhnúť. Účinnosť
moderných zbraní pôsobí veľmi naliehavo pri zvažovaní uvedených
okolností.
Toto sú prvky, ktoré sa tradične uvádzajú v učení o "spravodlivej
vojne", Vyhodnotenie týchto podmienok mravnej oprávnenosti
spočíva na rozvážnom posúdení tých, ktorí majú na starosti
všeobecné blaho.


Slide 11

Čo v prípade vojny?









2312 Cirkev a ľudský rozum hlásajú stálu platnosť mravného
zákona aj počas ozbrojených konfliktov. "Aj keby na nešťastie ľudí
vypukla vojna, nie je bojujúcim stranám všetko dovolené".73
2313 Treba rešpektovať a ľudsky zaobchádzať s tými, ktorí
nebojujú, s ranenými vojakmi a so zajatcami. Činy, ktoré sú
vedome nasmerované proti právu národov a jeho všeobecným
zásadám, a tiež príkazy, ktorými boli nariadené, sú zločiny. Slepá
poslušnosť nemôže ospravedlniť tých, ktorí sa im podriaďujú. Preto
vyhladzovanie nejakého ľudu, národa alebo etnickej menšiny sa
musí považovať za smrteľný hriech. Sme mravne viazaní odporovať
rozkazom, ktoré nariaďujú genocídu.
2314 "Každá vojnová činnosť, ktorá smeruje k zničeniu celých
miest alebo rozsiahlych oblastí aj s ich obyvateľstvom bez
akéhokoľvek rozdielu, je zločinom proti Bohu a proti človekovi,
ktorý treba rázne a rozhodne odsúdiť".4 Riziko modernej vojny
spočíva v tom, že ponúka príležitosť majiteľom moderných zbraní,
hlavne atómových, biologických alebo chemických, že sa takých
zločinov dopustia.
2317 Nespravodlivosť, veľká rozdielnosť ekonomických alebo
sociálnych poriadkov, závisť, zlomyseľnosť a pýcha, ktoré zúria
medzi ľuďmi a národmi, neprestajne ohrozujú mier a vyvolávajú
vojny. Všetko, čo sa robí, aby sa prekonali tieto
neporiadky,prispieva k budovaniu mieru a vyhýbaniu sa vojne.


Slide 12

Trest smrti




KKC, 2265: Úsilie štátu zabrániť šíreniu takých správaní, ktoré
poškodzujú práva človeka a základné pravidlá občianskeho
spolunažívania, zodpovedá požiadavke ochrany spoločného dobra.
Právoplatná verejná moc má právo a povinnosť uložiť tresty
primerané závažnosti zločinu. Trest má predovšetkým za cieľ
napraviť neporiadok spôsobený previnením. Keď ho vinník prijme
dobrovoľne, trest nadobúda hodnotu odpykania. Okrem obrany
verejného poriadku a ochrany bezpečnosti osôb má trest aj
liečebný cieľ; nakoľko je možné, má prispieť k náprave vinníka."
2267 : "Za predpokladu, že sa plne zistila totožnosť a
zodpovednosť vinníka, tradičné učenie Cirkvi nevylučuje použitie
trestu smrti, ak by bol jedinou možnou cestou na účinnú obranu
ľudských životov pred nespravodlivým útočníkom. Ak však na
obranu a na ochranu bezpečnosti osôb pred útočníkom stačia
nekrvavé prostriedky, verejná moc má použiť iba tie, lebo lepšie
zodpovedajú konkrétnym podmienkam spoločného dobra a väčšmi
sa zhodujú s dôstojnosťou ľudskej osoby. A skutočne dnes, keď už
štát má k dispozícii možnosti účinne potlačiť zločin tak, že
zneškodní páchateľa a pritom mu definitívne neodníme možnosť
vykúpiť sa, prípady, v ktorých je absolútne nevyhnutné usmrtiť
vinníka, „sú už veľmi zriedkavé, ak sa ešte vôbec skutočne
vyskytujú“."


Slide 13

Ochrana počatého života




KKC, 2270: Ľudský život treba absolútne
rešpektovať a chrániť už od chvíle počatia. Ľudskej
bytosti už od prvej chvíle jej jestvovania treba
priznať práva osoby, medzi ktorými je
nedotknuteľné právo každej nevinnej bytosti na
život. (Donum vitae)
Skôr, než som ťa utvoril v živote, poznal som ťa a
skôr, než si vyšiel z lona, som ťa zasvätil (Jer 1,5).
Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som
vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme (Ž
139,15).


Slide 14

Potrat


2271 Už od prvého storočia Cirkev vyhlasovala
mravné odsúdenie každého vyvolaného potratu.
Tento postoj sa nezmenil a ostáva
nezmeniteľným. Priamy potrat, to znamená
zámerný a chcený, ako cieľ alebo prostriedok, je
v ostrom protiklade s mravným zákonom:
Nezabiješ embryo potratom a nedáš zahynúť
novorodencovi. (Didaché) Lebo Boh, Pán života
zveril ľuďom vznešenú úlohu udržiavať život. To
sa má uskutočňovať spôsobom, dôstojným
človeka. Život treba chrániť s tou najväčšou
starostlivosťou hneď od počatia: Potrat a vražda
dojčiat sú ohavnými zločinmi. (II. vat. koncil)


Slide 15

Cirkevný trest za potrat


2272 Aj výslovná spolupráca na potrate je
ťažkým hriechom. Cirkev stíha tento zločin proti
ľudskému životu kanonickým trestom
exkomunikácie. "Ktokoľvek obstaráva potrat a
dostaví sa následok, podlieha exkomunikácii latae
sentenciae", teda "už samým činom, že sa tohto
činu dopustil" za podmienok, ktoré predpokladá
cirkevné právo. Cirkev nemá v úmysle takto
zužovať oblasť milosrdenstva. Zdôrazňuje len
závažnosť spáchaných zločinov a poukazuje na
nenapraviteľné škody, ktoré sa spôsobujú rodičom
a celej spoločnosti tým, že sa nevinný posiela na
smrť.


Slide 16

Povinnosť spoločnosti


2273 Neodňateľné právo na život každého ľudského
jednotlivca predstavuje zakladný prvok občianskej spoločnosti
a jej zákonodarstva: "Neporušiteľné právo človeka musí
uznávať a rešpektovať občianska spoločnosť i politická moc.
Práva ľudskej bytosti nezávisia ani od jednotlivcov, ani od
rodičov a úž vôbec nie sú podriadené spoločnosti a štátu;
patria k ľudskej prirodzenosti a sú vlastné každému
jednotlivcovi. Dostal ich od Stvoriteľa, u ktorého má svoj
pôvod. Medzi tieto základné práva patrí právo na život a
fyzickú neporušiteľnosť každej ľudskej bytosti od jej počatia až
po smrť". "V tom momente, keď pozitívny zákon zbavuje celú
skupinu ľudských bytostí ochrany, ktorú by im malo priznať
civilné zákonodarstvo, štát popiera rovnosť všetkých pred
zákonom. Keď štát nevloží svoju moc do služieb všetkých
občanov, a predovšetkým tých najslabších, sú ohrozené
samotné základy jeho právneho stavu...Ako dôsledok úcty a
ochrany, ktoré treba priznať deťom už od chvíle počatia, musí
zákon predpokladať trestné postihy, primerané každému
úmyselnému porušeniu ich práv".


Slide 17

Zločiny proti ľudskosti
(horšie ako svetové vojny)
Počet interrupcií v roku 1999 v SR bol 18 141 .
V USA je každý rok 700 000 potratov po 9.
týždni (v 8. týždni už má dieťa žalúdok, pečeň,
obličky).

1% potratov – po znásilnení
3% potratov – kvôli vrodeným vadám
3% - kvôli zdravotným problémom matky


Slide 18

Niektoré bioetické problémy


2274 Keďže zárodok treba považovať za
ľudskú bytosť už od počatia, treba ho chrániť v
jeho nedotknuteľnosti, treba sa oň starať a liečiť
ho ako každý iný život, pokiaľ na to stačia
ľudské možnosti. Prenatálna diagnostika je
mravne dovolená, "ak rešpektuje život a
integritu embrya a ľudského zárodku a ak sa
zameriava na jeho zachovanie a individuálne
uzdravenie... Je v príkrom rozpore s
prirodzeným zákonom, ak predpokladá ako
následok možnosť potratu. Diagnostika sa
predsa nemôže rovnať rozsudku smrti„.


Slide 19

Niektoré bioetické problémy


2275 Ako dovolené treba považovať také zákroky
na ľudskom embryu, ktoré rešpektujú život a
integritu zárodku a nepredstavujú preň neprimerané
riziko, ale sa zameriavajú na jeho uzdravenie,
zlepšenie podmienok pre jeho zdravý vývin a
individuálne prežitie". "Je nemorálne produkovať
ľudské embryá na to, aby sa využívali
experimentálny biologický materiál". "Pokusy
zasahovať do chromozómového alebo genetického
dedičného fondu nemajú terapeutický cieľ, ale sú
namierené na produkciu selektovaných ľudských
bytostí jednak podľa pohlavia alebo iných vopred
stanovených kvalít. Takéto manipulovanie je v
protiklade s dôstojnosťou ľudskej bytosti, jej
integrity a identity", ktorá je jedinečná a
neopakovateľná.


Slide 20

Eutanázia




KKC, 2276: Tí, ktorým sa život už kráti a slabne,
si vyžadujú osobitnú úctu. Chorým alebo inak
postihnutým osobám treba poskytnúť všemožnú
podporu, aby mohli v rámci možností viesť normálny
život.
2277 Nech by sa sledovali akékoľvek ciele a
využívali akékoľvek prostriedky, priama eutanázia
smeruje k ukončeniu života postihnutých,
nemocných alebo umierajúcich. Mravne je
neprijateľná. Podobne aj konanie alebo i
zanedbanie, ktoré samé osebe alebo aj s vedomým
úmyslom urýchľuje smrť, aby sa skrátila bolesť, je
vraždou a je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a s
úctou voči živému Bohu, jej Stvoriteľovi. Konanie s
"dobrým úmyslom" (bona fide) nemení povahu tohto
vražedného a neprípustného činu.


Slide 21

Niektoré bioetické problémy




2278 Prerušenie namáhavých, nebezpečných, mimoriadnych
alebo neprimeraných lekárskych procedúr s predpokladaným
výsledkom sa môže považovať za legitímne. Ide tu o
odmietnutie "liečby za každú cenu". Cieľom nie je spôsobiť
smrť; je to len súhlas s poznaním, že jej nemožno zabrániť.
Takéto rozhodnutie musí urobiť sám pacient, pokiaľ je
svojprávny a schopný, alebo tí, ktorí majú na rozhodnutie
právo podľa zákona, ale vždy po rozumnom uvážení a so
zreteľom na oprávnené záujmy nemocného.
2279 I keď sa smrť považuje za bezprostredne hroziacu,
bežná opatera, ktorá náleží nemocnej osobe, sa nemôže
svojvoľne prerušiť. Používanie analgetík, aby sa zmiernilo
utrpenie umierajúceho, hoci aj s rizikom, že sa dni jeho života
skrátia, nie je v mravnom rozpore s dôstojnosťou človeka.
Nesmie tu však byť úmyslom smrť ani ako cieľ ani ako
prostriedok, hoci sa ona už predvída a prijíma ako
nevyhnutnosť. Bolesť zmierňujúce prostriedky sú v takomto
prípade jednou z foriem preukazovanej lásky. Preto treba
odporúčať ich poskytovanie.


Slide 22

Samovražda








2280 Každý je za svoj život zodpovedný pred Bohom, ktorý mu
ho daroval. Boh zostáva jeho najvyšším Pánom. My ho máme
prijímať s vďačnosťou a chrániť ho pre jeho dôstojnosť a pre spásu
našich duší. My sme len správcami, a nie majiteľmi života, ktorý
nám zveril Boh. Nedisponujeme svojím životom.
2281 Samovražda protirečí prirodzenej náklonnosti človeka
zachovať a stále udržiavať svoj život. Ťažko protirečí
prirodzenej sebaláske a uráža aj lásku k blížnemu, lebo
nespravodlivo pretŕha putá solidarity s rodinným, národným a
ľudským spoločenstvom, voči ktorým má každý príslušné záväzky.
Samovražda protirečí aj láske k živému Bohu.
2282 Ak sa spácha s úmyslom dať príklad iným, predovšetkým
mladým, nadobúda ešte aj závažnosť pohoršenia. S mravným
zákonom je v protiklade aj dobrovoľná spolupráca pri samovražde.
Ťažké psychické poruchy, úzkosť alebo neprekonateľný strach pred
nejakou životnou skúškou, utrpením alebo mukami môžu zmierniť
mravnú zodpovednosť samovraha.
2283 Netreba sa vzdávať nádeje na večnú spásu osôb, ktoré si
spôsobili smrť. Boh im môže poskytnúť, a to cestami, ktoré pozná
len on sám, príležitosť na spásnu ľútosť. Cirkev sa modlí za ľudí,
ktorí si siahli na svoj život.


Slide 23

Úcta k dôstojnosti človeka









Úcta k duši iného: pohoršenie:Pohoršenie je postoj alebo
správanie, ktoré vedú iného ku konaniu zla. Je to útok na čnosť a
spravodlivosť; môže spôsobiť bratovi duchovnú smrť. Pohoršenie je
ťažkým hriechom, ak privádza druhého do ťažkého hriechu
priamym skutkom alebo nejakým zanedbaním.
Úcta k zdraviu: Čnosť miernosti uspôsobuje človeka, aby sa
vyhýbal všetkým druhom výstrelkov: zneužívaniu jedla, alkoholu,
tabaku a liekov. Tí, čo v stave opilosti alebo neprimeranou
rýchlosťou ohrozujú bezpečnosť iných i svoju vlastnú na cestách,
vo vzduchu i na mori sa taktiež ťažko previňujú. Užívanie drog
vyvoláva veľmi ťažké poškodenie zdravia a ľudského života vôbec.
Mimo prísnych terapeutických predpisov je to veľmi ťažký hriech.
Tajná výroba a predaj drog sú pohoršujúce praktiky.
Úcta k človeku a vedecký výskum: Experimentovanie na
človeku nie je mravne legálne, ak núti subjekt podstupovať
neprimerané riziká pre život alebo psychickú či fyzickú integritu,
prípadne také, ktorým sa možno vyhnúť. Transplantácia orgánov…
Úcta k telesnej neporušenosti: Únosy a branie rukojemníkov,
terorizmus, Amputácie, mrzačenie a sterilizácia (okrem lekárskych
indikácií z čisto terapeutických dôvodov)


Slide 24

Nenávisť




2302 Keď náš Pán pripomína prikázanie
"Nezabiješ!" (Mt 5,21), žiada ním pokoj srdca a
vyhlasuje nemravnosť vražednej zlosti a
nenávisti. Zlosť je túžba po pomste. "Túžba
pomstiť sa za zlo tomu, koho treba potrestať,
nie je dovolená.
2303 Dobrovoľná nenávisť je protikladom
lásky. Nenávisť k blížnemu je hriechom, ak mu
človek úmyselne želá zlo. Nenávisť k blížnemu
je ťažkým hriechom, ak sa mu úmyselne praje
veľká škoda. "Ale ja vám hovorím: Milujte
svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás
prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca,
ktorý je na nebesiach" (Mt 5, 44-45).


Slide 25

Láska k nepriateľom – bol Ježiš
pacifista?






„Milujte aj svojich nepriateľov... Tomu, kto
ťa udrie po líci, nadstav aj druhé.“ (Lk 6)
Námietky proti násiliu nie sú nejakým
pacifizmom, nevychádzajú z mravnej
alebo fyzickej nemožnosti brániť sa, ale z
vôle získať dobro pre útočníka snahou
upokojiť jeho nenávisť.
Možnosť hrdinskej obetavosti – je možné
pre dobro blížneho nechrániť svoj život,
ale nie je to mravná povinnosť, je to
mravné hrdinstvo.


Slide 26

Niektoré ďalšie súčasné bioetické problémy








Ektopické tehotenstvo, redukcia
plodov pri umelom oplodnení…
Genetické inžinierstvo
Zdravotníci a potrat
Je potrebné sa vzdelávať v oblasti
bioetiky – výzkum na úrovni Cirkvi.


Slide 27

Šieste prikázanie






"Nezosmilníš!" (Ex 20,14;DT 5,17). "Počuli ste,
že bolo povedané: Nescudzoložíš! No, ja vám
hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už
s ňou scudzoložil vo svojom srdci" (Mt 5,27-28).
KKC, 2332 Sexualita sa dotýka všetkých
aspektov ľudskej osobnosti jednote jeho tela a
duše. Týka sa osobitne citovosti, schopnosti
milovať a plodiť a v tom najvšeobecnejšom
význame nadväzovať vzťahy jedného
spoločenstva s druhým.
Cirkevná tradícia chápala šieste prikázanie tak, že
ono zahrňuje v sebe celú ľudskú sexualitu.


Slide 28

Tabuizácia sexuality?




Učenie Cirkvi nepodceňuje
sexualitu, ani ju neodsudzuje,
ani ju netabuizuje – vidí jej
dôstojnosť, ktorá pramení v
dôstojnosti ľudskej OSOBY.
Práve fakt, že sexualita patrí k
celistvosti ľudskej osoby,
spôsobuje veľkú zraniteľnosť
človeka v tejto oblasti, pocity
hanby, zníženia vlastnej
dôstojnosti a pod.


Slide 29

"Muža a ženu stvoril ich..."




Každý človek, muž i žena, musí uznať a prijať svoju
sexuálnu identitu. Fyzická, mravná a duchovná
rozdielnosť a vzájomné dopĺňanie sú zamerané na
dobro manželstva a na rozvíjanie rodinného života.
Súlad manželského páru a spoločenstva závisí
čiastočne od spôsobu, akým sa medzi pohlaviami
prežíva vzájomná komplementárnosť (dopĺňanie sa) a
potreba vzájomne sa oprieť jeden o druhého.
Každé z oboch pohlaví je s rovnakou dôstojnosťou aj
keď rozdielnym spôsobom, obrazom Božej sily a
nežnosti. Spojenie muža a ženy v manželstve istým
spôsobom napodobňuje v ľudskom tele veľkodušnosť a
plodnosť Stvoriteľovu.


Slide 30

Povolanie k čistote






KKC, 2337 Čistota znamená pozitívnu integráciu sexuality do
ľudskej osobnosti a tým aj vnútornú jednotu človeka v jeho
telesnom a duchovnom bytí. Sexualita, ktorou sa prejavuje
príslušnosť človeka do telesného a biologického sveta, sa stáva
osobnou a skutočne ľudskou, ak sa integruje vo vzťahu osoby k
osobe, v úplnom, časovo neohraničenom vzájomnom darovaní
muža a ženy. Čnosť čistoty teda vyžaduje integritu osoby a
nedeliteľnosť daru.
2339 Čistota zahŕňa v sebe aj neprestajné cvičenie sa v
sebaovládaní, ktoré je výchovou prostredníctvom ľudskej slobody.
Sebaovládanie je práca na dlhú výdrž. Človek ho nikdy nedosiahne
raz navždy. Predpokladá stále úsilie vo všetkých obdobiach života.
V niektorých obdobiach, najmä keď sa formuje osobnosť, napríklad
v detstve a dospievaní, snaha po sebaovládaní môže byť ešte
intenzívnejšia.
2343 Čistota pozná aj zákony rastu, ktoré prechádzajú stupňami
nedokonalosti a veľmi často aj hriechu. "Čnostný a čistý človek sa
buduje dennodenne neprestajným a slobodným rozhodovaním.
Takto poznáva, miluje a koná mravné dobro v rámci príslušnej
etapy rastu".


Slide 31

Rozličné spôsoby čistoty



Čnosť čistoty má tri formy:
• manželskú, vdovskú a panenstvo.

Cirkev neuprednostňuje ani jednu z nich
na úkor druhých. Aj v tom sa prejavuje
bohatstvo jej Cirkvi.


Slide 32

Urážky čistoty










Chlipnosť (Sexuálna rozkoš je morálne nezriadená, ak sa
vyhľadáva len pre ňu samu a izoluje sa od jej cieľov, ktorými sú
plodenie a zjednocovanie.)
Onániou (masturbáciou) sa rozumie úmyselné dráždenie
pohlavných orgánov, aby sa tým dosiahla pohlavná rozkoš. V
tomto prípade je narušená sexuálna integrita človeka. (Aby sme si
vytvorili správny názor na mravnú zodpovednosť subjektov a v
pastoračnej činnosti sa správne orientovali, treba pri hodnotení
brať zreteľ na citovú nezrelosť, na silu nadobudnutých návykov, na
stavy úzkosti a iné psychické alebo spoločenské faktory, ktoré
zmenšujú a môžu aj celkom rušiť mravné previnenie.)
Smilstvo je telesné spojenie medzi slobodným mužom a slobodnou
ženou mimo manželstva.
Pornografia spočíva v tom, že sa pohlavné akty, skutočné alebo
simulované, vytrhávajú z ich partnerskej intimity, aby sa
predvádzali úmyselne ďalším osobám.
Prostitúcia postihuje ťažko dôstojnosť osoby, ktorá sa ponúka.
Znásilnenie znamená násilný vstup, vlámanie do pohlavnej intimity
ľudskej bytosti.


Slide 33

Problém homosexuality






Tradícia, opierajúca sa o Sväté písmo, ktoré ju predstavuje ako
ťažkú zvrátenosť, vždy hlásala, "že skutky homosexuality sú
vnútorne prevrátené". Sú v rozpore s prirodzeným zákonom,
pretože uzatvárajú pohlavný akt pred darom života. Nepochádzajú
zo skutočného citového a sexuálneho dopĺňania sa partnerov.
Nikdy ich nemožno schvaľovať.
Počet mužov a žien, ktorý prejavuje výrazné homosexuálne
tendencie, nie je zanedbateľný. Svoju homosexuálnu orientáciu si
nezvolili sami. Pre väčšinu z nich je skúškou. Treba ich prijímať s
úctou, spoluúčasťou a jemným taktom. Treba sa vyhýbať čo i len
náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim. Aj tieto osoby
dostali pozvanie, aby uskutočňovali vo svojom živote Božiu vôľu, a
ak sú kresťania, aby ťažkosti, ktoré ich môžu stretávať v ich stave,
spájali s obetou Pána na kríži.
Homosexuálne osoby sú povolané k čistote. Pomocou čnosti
sebaovládania, výchovy k vnútornej slobode, niekedy aj
udržiavaním nezištného priateľstva, za pomoci modlitby a
sviatostnej milosti sa môžu, ba musia postupne a rozhodne
približovať ku kresťanskej dokonalosti.


Slide 34

Manželská láska




KKC, 2361: "Pohlavnosť, v ktorej sa muž a žena vzájomne dávajú
sebe osobitnými činmi, ktoré sú vyhradené výlučne pre
manželov, nie je iba čímsi čisto biologickým, ale sa týka ľudskej
bytosti v tom, čo je pre ňu najvnútornejšie. Skutočne ľudským
spôsobom sa realizuje len vtedy, ak je integrujúcou súčasťou
lásky, v ktorej sa muž a žena navzájom jeden druhému
odovzdávajú celkom a až do smrti.
2362 "Preto akty, ktorými manželia medzi sebou dôverne a
bezúhonne obcujú, sú mravne dobré a ušľachtilé. Ak sa konajú
naozaj spôsobom dôstojným človeka, vyjadrujú a napomáhajú
vzájomné sebadarovanie, ktorým sa jeden druhého naozaj
radostným a vďačným srdcom obohacujú".101 Sexualita je
prameňom radosti a potešenia. Sám Stvoriteľ ustanovil...aby v
tejto funkcii (plodenia) manželia pociťovali radosť, uspokojenie
tela i ducha. Teda manželia nerobia nič zlé, ak toto potešenie
vyhľadávajú a tešia sa z neho. Prijímajú, čo im určil Stvoriteľ. Ale
aj manželia musia vedieť zachovávať hranice a správnu
umiernenosť.


Slide 35

Morálnosť manželskej lásky


KKC, 2363: Telesným spojením manželov
sa realizuje dvojaký cieľ manželstva:
dobro samotných manželov a
odovzdávanie života. Tieto dva
významy či hodnoty manželstva nemožno
oddeliť bez toho, aby sa neporušil
duchovný život manželskej dvojice alebo
nepoškodilo manželské blaho a budúcnosť
rodiny. Manželská láska muža a ženy je
tak podriadená dvom požiadavkám:
vernosti a plodnosti.


Slide 36

Vernosť




Manželský pár tvorí "dôverné spoločenstvo
manželského života a lásky, ktoré ustanovil
Stvoriteľ a vystrojil vlastnými zákonmi. Vzniká
manželskou zmluvou, čiže neodvolateľným
osobným súhlasom".103 Obaja sa neodvolateľne
a celkom dávajú jeden druhému. Už nie sú dvaja,
ale tvoria len jedno telo. Zmluva, ktorú manželia
slobodne uzatvorili, im ukladá povinnosť, aby
zachovali manželstvo jediné a nerozlučiteľné.104
"Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje" (Mk
10,9).
Vernosť vyjadruje stálosť v zachovávaní daného
slova. Boh je verný. Sviatosť manželstva
znamená pre muža a ženu vstup do Kristovej
vernosti voči svojej Cirkvi. Manželskou čistotou
vydávajú svedectvo pred tvárou sveta o tomto
tajomstve.


Slide 37

Plodnosť






Plodnosť je dar, jeden z cieľov manželstva, lebo
prirodzenosťou manželskej lásky je, aby bola plodná. Dieťa
neprichádza zvonku, aby sa pripojilo k vzájomnej láske
manželov; vzniká v samotnom srdci tohto vzájomného
daru, ktorého je ovocím a doplnkom. Tak aj Cirkev, ktorá je
"na strane života učí, že "je potrebné, aby každý manželský
akt zostal sám v sebe otvorený pre odovzdávanie
Manželia, ktorí sú povolaní, aby dávali život, majú účasť na
stvoriteľskej moci a Božom otcovstve: "V úlohe darcov
života a vychovávateľov, a to treba pokladať za ich vlastné
poslanie, sú spolupracovníkmi a sťaby tlmočníkmi lásky
Boha Stvoriteľa. života".
Osobitný aspekt tejto zodpovednosti sa týka regulácie
pôrodov. Z oprávnených príčin rodičia môžu chcieť oddialiť
narodenie svojich detí. Musia si však overiť, že ich túžba
nevyplýva z egoizmu, ale zodpovedá pravej šľachetnosti a
zodpovedného rodičovstva. V takom prípade sa ich
správanie musí riadiť objektívnymi kritériami mravnosti.


Slide 38

Plánovanie rodičovstva




Občasná zdržanlivosť, metódy regulácie pôrodov, založené na
sebapozorovaní, a využívanie neplodných období sú v súlade s
objektívnymi kritériami mravnosti. Tieto metódy rešpektujú telo
manželov, podporujú vzájomnú nežnosť a pomáhajú pri pestovaní
pravej slobody. A naopak: "treba zamietnuť každý čin ako
vnútorne zlý, ktorý - či už pri predvídaní manželského obcovania,
alebo počas jeho priebehu, alebo keď vedie k svojim prirodzeným
dôsledkom - má za cieľ alebo sa chce použiť ako prostriedok, aby
sa zamedzilo plodenie".
Antikoncepcia je morálne neprijateľná. Vyplýva z nej pozitívne
odmietnutie otvoriť sa životu, ale aj falšovanie vnútornej
pravdivosti manželskej lásky, ktorá je povolaná, aby sa stala
úplným darom osoby. Tento antropologický a mravný rozdiel medzi
antikoncepciou a využívaním periodického rytmu obsahuje v sebe
dve koncepcie človeka a ľudskej sexuality, ktoré sú vzájomne
neprepojiteľné.


Slide 39

Dieťa ako dar







Sväté písmo a tradičná prax Cirkvi vidia v mnohočlenných
rodinách znak Božieho požehnania a rodičovskej
veľkodušnosti. Cirkev vyzýva rodičov k veľkodušnosti.
Techniky, ktoré vyvolávajú rozklad príbuznosti, napríklad,
že medzi manželov vstupuje cudzia osoba (darovanie
spermií alebo vajíčka, prepožičanie maternice) sú hrubo
zneucťujúce. Tieto techniky (inseminácia a umelé
oplodnenie viacerými darcami závažným spôsobom
znevažujú právo dieťaťa narodiť sa z jedného otca a jednej
matky, ktorých pozná a ktorí medzi sebou uzavreli
manželstvo. Zrádzajú "výlučné právo stať sa otcom len
prostredníctvom jedného a druhého".
Ak sa tieto techniky (inseminácia a umelé oplodnenie)
uplatňujú v rámci manželského páru, sú možno menej
škodlivé, ale aj tak ostávajú mravne neprijateľnými. Dieťa
je nie dlhom, ale darom.


Slide 40

Urážky dôstojnosti manželstva










Cudzoložstvo
Rozvod. Odluka manželov, pri ktorej sa manželský
zväzok zachováva, môže byť v niektorých prípadoch,
ktoré predpokladá kanonické právo, legitímna.
Polygamia
Krvismilstvo (incest)
Voľný zväzok. Už aj samotný názov "voľný zväzok" je
zavádzajúci; veď čo môže znamenať taký zväzok, v
ktorom sa osoby navzájom ničím nezaväzujú, a tak
vyjadrujú nedostatok dôvery jedného voči druhému,
voči sebe samému, alebo voči spoločnej budúcnosti?
Právo na „skúšku“: nie je možné s istotou hovoriť o
úprimnosti a vernosti medziosobnostných vzťahov
muža a ženy, a hlavne chrániť ich pred vrtochmi a
rozmarmi


Slide 41

Poznámky k deviatemu prikázaniu






Čistota si vyžaduje stud. On je integrujúcou zložkou
miernosti. Cudnosť chráni intimitu osoby, odmieta
odhaľovať, čo má zostať skryté. Je podriadená čistote a
stráži jej nedotknuteľnosť. Usmerňuje pohľady a gestá,
ktoré sú v zhode s dôstojnosťou ľudských bytostí a ich
spojenia.
Hanblivosť chráni tajomstvo osôb a ich lásky. Vyzýva k
trpezlivosti a k miernosti v ľúbostnom vzťahu; žiada, aby sa
splnili podmienky definitívneho daru a vzájomného záväzku
muža a ženy. Cudnosť je skromnosť. Pobáda na výber
odevu. Udržiava mlčanie alebo zdržanlivosť tam, kde sa
ukazuje riziko nezdravej zvedavosti. Je to ohľaduplnosť.
Formy cudnosti sa menia od jednej kultúry po druhú. Ale
všade znamená tušenie duchovnej dôstojnosti, ktorou sa
vyznačuje človek. Rodí sa s prebudením subjektívneho
vedomia. Naučiť hanblivosti deti a dospievajúcu mládež
znamená prebudiť v nich úctu k ľudskej bytosti.


Slide 42

Doporučené dokumenty Cirkvi


Encyklika Pavla VI.
• Humanae vitae



Encykliky Jána Pavla II.:
• Evangelium vitae