Personálny úrad Liptovský Mikuláš Oddelenie metodiky výchovy a kultúry Medzinárodné humanitné a vojnové právo Ing. Zdenko Zaťko.
Download ReportTranscript Personálny úrad Liptovský Mikuláš Oddelenie metodiky výchovy a kultúry Medzinárodné humanitné a vojnové právo Ing. Zdenko Zaťko.
Personálny úrad Liptovský Mikuláš Oddelenie metodiky výchovy a kultúry Medzinárodné humanitné a vojnové právo Ing. Zdenko Zaťko Personálny úrad Liptovský Mikuláš Oddelenie metodiky výchovy a kultúry „ Keď rinčia zbrane, právo mlčí...“ Marcus Tullius Cicero ( 3. 1. 106 pred Kr. – 7. 12. 43 pred Kr. ) Personálny úrad Liptovský Mikuláš Oddelenie metodiky výchovy a kultúry Cieľ prednášky: - Objasniť základné pojmy z oblasti humanitárneho a vojnového práva - Povzbudiť záujem o hlbšie štúdium tejto problematiky Personálny úrad Liptovský Mikuláš Oddelenie metodiky výchovy a kultúry Osnova: 1. Počiatky medzinárodného práva 2. Medzinárodné humanitné a vojnové právo 3. Ochrana obetí ozbrojených konfliktov 4. Právo ozbrojeného konfliktu 5. Postihnutie zločincov proti mieru Záver Počiatky medzinárodného práva Počiatky medzinárodného práva s dôrazom na vojnové právo - starovek Mezopotámia: riešenie sporov väčšinou vojenskou cestou, diplomacia nastupuje až po neúspešných mocenských pokusoch existencia textov s nespornými prvkami medzinárodného práva dokazujú snahu riešiť vzájomné vzťahy inou cestou než vojnou (3100 p. n. l. – spor mestských štátov Lagaš a Umma o územie vyriešili s pomocou prostredníka) uzatvorenie spojeneckej zmluvy medzi babylonským vladárom a panovníkom štátu Elam (2260 p. n. l. – hlinená tabuľka) Počiatky medzinárodného práva Počiatky medzinárodného práva s dôrazom na vojnové právo - starovek Egypt: nepoznali vyhlásenie vojny (mocenský národ) tvrdo postupovali voči vyvolávateľom vojny – zajatci, otroci ostatné obyvateľstvo nebolo obvykle postihnuté Vojny sa končili spravidla: - porazený nepriateľ prijal nadvládu Egypta - neprijal nadvládu - nútený utiecť 1278 p. n. l. bitka pri Kadeši (Egypt a Chetiti) – 1258 p. n. l. po bitke pri Kadeši podpísaná medzinárodná mierová a spojenecká zmluva Počiatky medzinárodného práva Počiatky medzinárodného práva s dôrazom na vojnové právo - starovek Chetiti: považovali vojnu za prirodzený jav medzi štátmi vojna – prostriedok na obranu alebo dosiahnutie mocenských záujmov súboj vybraných bojovníkov – zabránení krviprelievaniu obyvateľstvo presídlené, zotročené (rozhodnutie vladára) dohoda o postavení porazeného a podmienkach, ktoré má plniť Vojnové zvyklosti sa vyznačovali nadmiernou krutosťou Počiatky medzinárodného práva Počiatky medzinárodného práva s dôrazom na vojnové právo – stredovek – novovek vojny neobyčajne kruté, - (Tatari) - zranení ponechaní svojmu osudu, plienenie, vyvražďovanie celých kmeňov... cirkev – snaha uplatniť sociálne učenie, križiacke výpravy a vojny... obmedzenia – Treuga Dei (Božie prímerie), Pax Dei (Boží mier), neprípustné použiť jedy na otrávenie studní a tečúcej vody, zákaz zneužitia cudzej vlajky, právo azylu... po napoleonských vojnách – vznikanie národných štátov a s tým vznik medzinárodného práva (prelom 18/19 st.) Medzinárodné právo Medzinárodné právo – systém medzinárodne uznaných pravidiel, ktoré upravujú vzťahy medzi subjektmi medzinárodného práva (predovšetkým suverénnymi štátmi). Medzinárodné humanitné a vojnové právo – je odvetvie medzinárodného práva, obsahujúce pravidlá ochrany základných ľudských práv a slobôd v ozbrojených konfliktoch v súlade s medzinárodnými zmluvami a medzinárodným zvykovým právom a pravidlá vedenia ozbrojených konfliktov . ochrana obetí vojnových konfliktov (humanizácia vojen). zaviesť medzinárodne platné pravidlá pre vedenie vojen Medzinárodné právo Medzinárodné dohovory 1874 pokus o kodifikáciu medzinárodného vojnového práva na konferencii v Bruseli – zmluva však nebola ratifikovaná 1899 - I. Haagská mierová konferencia Hlavné výsledky konferencie: - Dohovor o pokojnom riešení medzinárodných sporov (prvé písané pravidlá o sprostredkovaní pri riešení sporov) - Stály rozhodcovský dvor, medzinárodná vyšetrovacia komisia) - Dohovor o zákonoch a obyčajach pozemnej vojny - Poriadok vojny pozemnej Medzinárodné právo Medzinárodné dohovory 1907 - II. Haagská mierová konferencia Hlavné výsledky: - nové znenie Dohovoru o pokojnom riešení medzinárodných sporov - nové znenie Dohovoru o zákonoch a obyčajach vojny pozemnej - nové znenie Poriadku vojny pozemnej Potom vždy po neblahých skúsenostiach ľudstva... 1. SV, 2. SV... ďalšie konflikty. Medzinárodné právo Medzinárodné dohovory Ženevská konvencia bola uzavretá v roku 1949 v Ženeve. Krajiny sa konvenciou zaväzujú ku lepšiemu prístupu k obetiam vojenských konfliktov. Obsahuje štyri dohody: O zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli. O zlepšení osudu ranených, chorých a stroskotancov ozbrojených síl na mori. O zaobchádzaní s vojnovými zajatcami. O ochrane civilných osôb počas vojny. Podpísalo ju 54 štátov. Nahradila pôvodné dohody. Ochranným znakom sa stal červený kríž v bielom poli, v moslimských krajinách je to červený polmesiac. V roku 1977 boli pripojené 2 dodatkové protokoly. Ochrana obetí vojnových konfliktov Humanitné právo 22. apríl 1742 Prvá vzájomná dohoda – Habsburská ríša s Francúzkom o zaužívaní vojenských zvyklostí a vojnových práv zajatcov: paritná výmena zajatcov rovnakej hodnosti stanovené presné tarify výkupného za zajatcov v hodnosti zákaz násilného donútenia služby v o svojej armáde zákaz použitia cínových guliek – iba olovené.... Ochrana obetí vojnových konfliktov Solferino 24. júna 1859 Henry Dunant 8. máj 1828 - 30. október 1910 Ochrana obetí vojnových konfliktov Iniciátor medzinárodnoprávnej ochrany obetí ozbrojených konfliktov: Švajčiar - Henry Dunant vojna Rakúskej monarchie proti francúzko-sardínskej armáde v Lombardii 38 000 ranených vojakov (odkázaných na náhodnú pomoc a smrť) navrhol možnosť lekárskej pomoci v ozbrojených konfliktoch výcvikom dobrovoľného lekárskeho personálu a čase mieru, zaistením jeho neutrálneho postavenia v boji v roku 1863 v Ženeve založil Medzinárodný výbor pre pomoc raneným, ktorý bol neskoršie premenovaný na Medzinárodný výbor Červeného kríža v roku 1864 švajčiarska vláda zvolala medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa zúčastnilo 12 európskych štátov. Na tejto konferencii bol vyslovený súhlas s veľmi stručným a jednoduchým ženevským Dohovorom o zlepšení podmienok raneným v armádach v poli Ochrana obetí vojnových konfliktov Útok francúzskej Marockej divízie na nemeckú obranu v roku 1916 Po bojoch o kótu 534 na Dukle september 1944 Irak - 2003 Ochrana obetí vojnových konfliktov Obete ozbrojených konfliktov: ranení a chorí príslušníci ozbrojených síl stroskotanci vojnoví zajatci civilné obyvateľstvo (zvlášť matky s deťmi do 15 r.) Všetci, ktorí sú vojnou postihnutí a nezúčastňujú sa na nepriateľských akciách. Ochrana obetí vojnových konfliktov Minimálna ochrana pre všetky osoby nezainteresované na bojových operáciách (ranení a chorí, stroskotanci, vojnoví zajatci, civilné osoby). Za každých okolností je zakázané: diskriminovanie na základe akéhokoľvek kritéria (za každých okolností sa k nim správať ľudsky) útočiť na zdravie a život (vražda, mrzačenie, kruté zaobchádzanie, trýznenie, mučenie) branie rukojemníkov, zneucťovanie osobnej dôstojnosti (ponižujúce a pokorujúce zaobchádzanie) poprava bez riadneho súdu (taký, ktorý poskytuje nevyhnutné záruky na obhajobu atď.) Ochrana obetí vojnových konfliktov Ochrana ranených a chorých Ranení a chorí – vojenské alebo civilné osoby, ktoré pre zranenie, chorobu alebo iné fyzické alebo duševné poruchy alebo neschopnosť potrebujú lekársku pomoc alebo starostlivosť (aj rodičky a novorodenci) a ktoré sa zdržujú akejkoľvek nepriateľskej činnosti. po boji treba čo najskôr vyhľadať a pozbierať ranených a poskytnúť im pomoc bez ohľadu na príslušnosť k bojujúcej strane pomoc treba poskytnúť všetkým raneným a chorým – teda aj nepriateľským vojakom a civilistom, ktorý sa dostali do takejto situácie súpis údajov o ranených, chorých a mŕtvych príslušníkoch nepriateľskej strany treba urobiť čo najskôr a mal by obsahovať všetky dostupné osobné identifikačné údaje, mocnosť ku ktorej patria, vojenský útvar, dátum a miesto zajatia alebo úmrtia, údaje o zraneniach, chorobe alebo príčine smrti; čo najskôr oznámiť informačnej kancelárii Ochrana obetí vojnových konfliktov Ochrana ranených a chorých zákaz poškodzovania zdravia, telesnej a duševnej integrity osôb, ktoré sú v moci nepriateľa akýmkoľvek spôsobom (aj neoprávneným lekárskym zákrokom) zákaz telesne mrzačiť, používať osoby na lekárske alebo vedecké účely, odoberať im tkanivá alebo orgány za účelom transplantácie, a to aj so súhlasom dotknutých osôb (výnimka len v prípade darovania krvi na transfúziu a kože na transplantáciu s nevynúteným súhlasom dotknutých osôb) akékoľvek úmyselné konanie alebo opomenutie, ktoré spôsobí smrť, vážne poškodenie zdravia, ohrozuje telesnú a duševnú integritu osôb pod ochranou je vážnym porušením dohovoru Ochrana obetí vojnových konfliktov Zdravotnícky personál personál určený stranou v konflikte výhradne na zdravotnícke účely alebo na správu a riadenie zdravotníckych zariadení (aj napr. vodiči zdravotníckych jednotiek, piloti a členovia posádok zdravotníckych lietadiel) zdravotnícky personál národných spoločností Červeného kríža (polmesiaca) a ďalších organizácií s takým poslaním zdravotnícky personál, ktorý bol daný k dispozícii strane v konflikte od neutrálneho štátu alebo humanitárnej organizácie vojenský aj civilný zdravotnícky personál môže byť vybavený ľahkými zbraňami na osobnú ochranu a ochranu ranených a chorých ale nesmie sa zapájať do nepriateľských akcií (do operácií ozbrojených síl) zdravotníckemu personálu, ktorý sa dostane do zajatia sa má umožniť vykonávať starostlivosť o chorých a ranených príslušníkov vlastných ozbrojených síl Ochrana obetí vojnových konfliktov Zdravotnícke jednotky Vojenské alebo civilné zariadenia zriadené na zdravotnícke účely (vyhľadanie, zber, preprava, určenie diagnózy, poskytnutie prvej pomoci, liečenie ranených a chorých alebo na prevenciu chorôb); ide o nemocnice alebo podobné zariadenia, transfúzne stanice, ústavy lekárskej prevencie, sklady zdravotníckeho a farmaceutického materiálu. zákaz útoku a perzekúcií voči zdravotníckym jednotkám (stálym aj pohyblivým); ak sa takéto jednotky dostanú do moci nepriateľa má sa im umožniť vykonávať ich činnosť aj ďalej pokiaľ sa mocnosť nepostará o zdravotnícku starostlivosť na rovnakej a lepšej úrovni sama; ochrana zaniká iba v prípade ak bude ich humanitárne poslanie zneužité na poškodzovanie nepriateľa zákaz ničenia a útoku na zdravotnícku techniku, materiál a lieky zdravotnícke jednotky nesmú svojou prítomnosťou brániť vojenské objekty pred útokom Ochrana obetí vojnových konfliktov Vojnoví zajatci: začiatok zajatia výsluch osobné veci umiestnenie a ubytovanie režim tábora, práca, financie, zdravotnícke zabezpečenie skončenie zajatia Informačná kancelária pre vojnových zajatcov Ústredná informačná kancelária pre vojnových zajatcov Ochrana obetí vojnových konfliktov Ochrana civilných osôb Základné pravidlo pre strany v konflikte: Nutnosť robiť rozdiel medzi civilným obyvateľstvom a kombatantmi, medzi civilnými a vojenskými objektmi a operácie viesť len proti vojenským objektom. vojenské objekty (objekty vojenského charakteru) – svojou povahou, umiestnením, charakterom alebo použitím predstavujú účinný príspevok k vojenským akciám a ktorých celkové alebo čiastočné zničenie, obsadenie alebo neutralizácia poskytuje za daných okolností zjavnú vojenskú výhodu objekty civilného charakteru – ubytovacie časti, nevyhnutné objekty na prežitie civilného obyvateľstva (sklady potravín, poľnohospodárske oblasti, systém zásobovania vodou), kultúrne pamiatky a miesta na konania bohoslužieb Ochrana obetí vojnových konfliktov Ochrana civilných osôb Špecifické skupiny civilných obyvateľov: Ženy - ochrana pred znásilnením, nútenou prostitúciou a pod.; tehotné ženy a ženy s malými deťmi majú prednostné právo na prerokovanie ich prípadu; nevykonávať rozsudok trestu smrti nad tehotnými ženami a ženami s malými deťmi Deti do 15 rokov by sa nemali zúčastňovať nepriateľských akcií; ak áno aj tak im patrí zvýšená ochrana – v prípade zajatia budú oddelení od ostatných vojnových zajatcov a bude im poskytnuté vzdelávanie a výchova primeraná tomuto veku; trest smrti za činy súvisiace s ozbrojeným konfliktom na osobách do 18 rokov nebude vykonaný; evakuácia a identifikácia detí a ich rodín v priestore vojnových operácií Rodiny - uľahčiť a podporiť zlučovanie rodín, ktoré boli rozdelené konfliktom Novinári - sú považovaní za civilné osoby aj keď svoje úlohy plnia v priestore vojnových operácií nesmú podniknúť žiadne akcie nezlučiteľné zo statusom civilných osôb (nesmú sa akýmkoľvek spôsobom zúčastňovať na nepriateľských akciách) Právo ozbrojeného konfliktu Vojnové právo Právo ozbrojeného konfliktu – je súbor noriem obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, dohovoroch, pravidlách, predpisoch a v medzinárodnom zvykovom práve, platných pre čas nepriateľstva v priebehu ozbrojeného konfliktu. Právo ozbrojeného konfliktu Presné definovanie ozbrojených síl Ozbrojené sily – pozemné (všeobecná charakteristika) Pravidelné ozbrojené sily, milície, dobrovoľnícke zbory ak spĺňajú nasledujúce podmienky: majú vo svojom čele veliteľa, ktorý je zodpovedný za ich činnosť pôsobia organizovane (v jednotkách) a nie individuálne majú stály a z diaľky viditeľný znak nosia verejne zbraň dodržiavajú zákony a obyčaje vojny Právo ozbrojeného konfliktu Ozbrojené sily - námorné posádky vojnových lodí (musia byť pod vojenským velením, zapísané v registri vojnových lodí štátu) môžu to byť aj posádky obchodných lodí – ak sú zapísané v registri vojnových lodí obchodné lode môžu byť vyzbrojené – ale len na svoju obranu Ozbrojené sily - letecké posádky vojenských lietadiel – iba vojenské lietadlá sú oprávnené vykonávať vojenské operácie musia byť označené znakmi vojenských lietadiel daného štátu – nie takým istým ako civilné lietadlá musia byť pod vojenským velením Právo ozbrojeného konfliktu Postavenie osôb v ozbrojenom konflikte kombatanti - všetci príslušníci ozbrojených síl s výnimkou zdravotníckeho a duchovného personálu. V bojovej akcii alebo vo vojenskej operácii, ktorá túto akciu pripravuje, sa kombatanti musia odlišovať odevom alebo iným označením od civilného obyvateľstva a musia verejne nosiť svoju zbraň nekombatanti - osoby, ktoré sú odlíšené od civilného obyvateľstva uniformou (alebo iným znakom). avšak nie sú priamo zainteresované na vedení ozbrojeného boja (zdravotnícky personál, duchovní, civilná ochrana pri odstraňovaní následkov vojenských operácií, vojnoví korešpondenti a pod.) civilné osoby - všetky civilné osoby, bez ohľadu na štátnu príslušnosť nezainteresované na vedení ozbrojených akcií. Za civilnú osobu je považovaný aj novinár, ktorý si plní svoju úlohu v oblastiach ozbrojeného konfliktu ale nie je vojnovým dopisovateľom Právo ozbrojeného konfliktu Postavenie osôb v ozbrojenom konflikte vyzvedači – osoby s poslaním tajne získať informácie o nepriateľovi a odovzdať ich protivníkovi (nie vojaci v uniforme). Nepodliehajú ochrane medzinárodného humanitného a vojnového práva avšak nemožno ich potrestať bez súdu podľa práva krajiny v ktorej boli zaistení žoldnieri – osoby špeciálne najaté (doma alebo v zahraničí) na to, aby bojovali v ozbrojenom konflikte a ich motívom je odmena výrazne prevyšujúca odmenu vojakov pravidelných ozbrojených síl – nepodliehajú ochrane medzinárodného humanitného a vojnového práva zbehovia a zradcovia – príslušníci ozbrojených síl, ktorí prebehli k nepriateľovi alebo sa zapojili do bojov proti vlastným ozbrojeným silám nepodliehajú ochrane medzinárodného humanitného a vojnového práva parlamentár – osoba poverená rokovať s nepriateľom, ktorá je označená bielou zástavou, má právo na nedotknuteľnosť, ak svoje poslanie nezneužije Právo ozbrojeného konfliktu Základné princípy práva ozbrojeného konfliktu: 1. Vojenská nevyhnutnosť 2. Právna regulácia 3. Dôsledné rozlíšenie 4. Primeranosť 5. Humanita Právo ozbrojeného konfliktu Preventívne opatrenia pri plánovaní vojenskej operácie: overiť si, či cieľom útoku nie sú civilné osoby alebo civilné objekty ani kultúrne hodnoty voľba prostriedkov a spôsobov útoku tak, aby bolo zabezpečené minimalizovanie strát civilného obyvateľstva a civilných objektov operácia sa preruší alebo odvolá ak sa zistí, že objekt útoku nie je vojenský alebo, že straty civilných osôb alebo objektov sú neprimerané predpokladanej vojenskej výhode (pred útokom treba náležite varovať civilné obyvateľstvo - ak to podmienky dovolia) z blízkosti vojenských objektov treba premiestniť civilné osoby alebo civilné objekty vyvarovať sa umiestnenia vojenských objektov do husto obývaných oblastí alebo do ich blízkosti (Čl. 57 a 58 dodatkového Protokolu I k dohovorom z r. 1949) Právo ozbrojeného konfliktu Medzinárodne uznané znaky a symboly Medzinárodná organizácia Červeného kríža Vojenská aj civilná zdravotnícka služba (aj vojenský a civilný duchovný personál v zdravotníckej službe) Právo ozbrojeného konfliktu Medzinárodne uznané znaky a symboly Civilná obrana (ochrana) Nemocničné alebo bezpečnostné zóny alebo miesta Stavby alebo zariadenia obsahujúce nebezpečné sily (priehrady, hrádze, jadrové elektrárne a pod.) Právo ozbrojeného konfliktu Medzinárodne uznané znaky a symboly Kultúrne hodnoty Personál na ochranu kultúrnych hodnôt Kultúrne hodnoty – osobitná ochrana, zvýšená ochrana Vlajka parlamentára Postihnutie zločincov proti mieru Dve nezávislé roviny zodpovednosti: Zodpovednosť štátu Zodpovednosť jednotlivcov Zodpovednosť štátu – porušiteľovi noriem práva ozbrojeného konfliktu: následky v dvojstranných vzťahoch – napr. odveta následky v sankciách medzinárodných organizácií (hlavne BR OSN ale aj regionálne organizácie) Postihnutie zločincov proti mieru Zodpovednosť jednotlivcov nezávisle od medzinárodno-právnej zodpovednosti štátov za konkrétne činy sú zodpovedné aj osoby, ktoré sa priamo alebo nepriamo porušenia dopustili – zodpovednosť má trestnú povahu Vývoj: 1919 Versaillská mierová zmluva 1945 Londýn - Dohoda o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov európskych krajín (Norimberský tribunál - 23 osôb. 12 obžalovaných odsúdil na trest smrti, 7 na dlhodobé väzenie, 3 oslobodil a jeden bol uznaný za nevyliečiteľne chorého) Postihnutie zločincov proti mieru Zodpovednosť jednotlivcov Vojenský tribunál v Tokiu Medzinárodný trestný tribunál v Haagu – stíhanie a potrestanie vojnových zločinov pri vedení vojny v bývalej Juhoslávii (zriadený BR OSN v r. 1993) Medzinárodný trestný tribunál – stíhanie a potrestanie osôb, ktoré sa dopustili zločinov proti ľudskosti v občianskej vojne v Rwande (zriadený BR OSN v r. 1994) Postihnutie zločincov proti mieru Zodpovednosť jednotlivcov Komisia pre medzinárodné právo na základe požiadavky VZ OSN vypracovala Štatút medzinárodného trestného tribunálu (Štatút MTT schválený v Ríme 1998) – sídlo má v Haagu a je ustanovený na riešenie vážnych zločinov a vážneho porušenia ustanovení medzinárodných zmlúv a dohovorov Ide o nasledujúce činy: genocída zločiny proti ľudskosti vážne porušenie zákonov a obyčají vojny – vojnové zločiny Postihnutie zločincov proti mieru Zákon č. 300/2005 Trestný zákon § 418 Genocídium (1) Kto v úmysle úplne alebo čiastočne zničiť niektorý národ alebo niektorú národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu a) spôsobí príslušníkovi takej skupiny ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, b) vykoná opatrenie smerujúce k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí, c) násilne prevádza deti z jednej takej skupiny do druhej, alebo d) uvedie príslušníkov takej skupiny do životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov. (2) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, počas vojny alebo ozbrojeného konfliktu. (3) Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí smrť viacerých osôb. Postihnutie zločincov proti mieru Zákon č. 300/2005 Trestný zákon § 420 Mučenie a iné neľudské alebo kruté zaobchádzanie (1) Kto v súvislosti s výkonom právomoci orgánu verejnej moci inému týraním, mučením alebo iným neľudským alebo krutým zaobchádzaním spôsobí telesné alebo duševné utrpenie, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov. (2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, a) najmenej s dvoma osobami, b) závažnejším spôsobom konania, c) na chránenej osobe, d) z osobitného motívu, alebo e) na osobe, ktorej bola obmedzená osobná sloboda v súlade so zákonom. Postihnutie zločincov proti mieru Zákon č. 300/2005 Trestný zákon § 425 Neľudskosť (1) Kto spácha voči civilným osobám čin považovaný článkom 7 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za zločin proti ľudskosti, potrestá sa odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie. (2) Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo b) za odplatu. Postihnutie zločincov proti mieru Zákon č. 300/2005 Trestný zákon § 426 Používanie zakázaného bojového prostriedku a nedovolené vedenie boja (1) Kto počas vojny nariadi a) použitie zakázaného bojového prostriedku alebo materiálu obdobnej povahy, alebo taký prostriedok alebo materiál použije, alebo vedenie boja zakázaným spôsobom, alebo sám takto boj vedie, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto ako veliteľ, ktorý v rozpore so stanoveniami medzinárodného práva o prostriedkoch a spôsoboch vedenia vojny úmyselne a) poškodí vojenskou operáciou civilné osoby na živote, zdraví alebo majetku, alebo vedie útok proti nim z dôvodu represálií, vedie útok proti nebránenému miestu alebo demilitarizovanému pásmu, b) zničí alebo poškodí priehradu, jadrovú elektráreň alebo obdobné zariadenie obsahujúce nebezpečné sily, alebo c) zničí alebo poškodí objekt určený na humanitárne účely alebo medzinárodne uznávanú kultúrnu alebo prírodnú pamiatku. Postihnutie zločincov proti mieru Zákon č. 300/2005 Trestný zákon § 427 Plienenie v priestore vojnových operácií (1) Kto v priestore vojnových operácií, na bojisku, v miestach postihnutých vojnovými operáciami alebo na obsadenom území a) zmocní sa cudzej veci, využívajúc niečiu tieseň, b) svojvoľne cudzí majetok ničí alebo ho pod zámienkou vojnovej potreby odníma, alebo okráda padlých alebo ranených, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. § 428 Zneužívanie medzinárodne uznávaných označení a štátnych znakov (1) Kto počas vojny zneužije označenie Červeného kríža alebo iných rozlišovacích znakov alebo farieb uznávaných medzinárodným právom na označenie zdravotníckych inštitúcií, dopravných prostriedkov, osôb zdravotníckej pomoci alebo evakuácie, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov. (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto počas vojny zneužije znak Organizácie spojených národov, štátnu vlajku, štátny znak, vojenský znak, insígnie alebo rovnošatu neutrálneho štátu alebo iného štátu, ktorý nie je stranou vo vojne Postihnutie zločincov proti mieru Zákon č. 300/2005 Trestný zákon § 431 Vojnová krutosť (1) Kto počas vojny poruší predpisy medzinárodného práva tým, že kruto zaobchádza s bezbranným civilným obyvateľstvom, utečencami, ranenými, príslušníkmi ozbrojených síl, ktorí už zbrane zložili, alebo s vojnovými zajatcami, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto počas vojny poruší predpisy medzinárodného práva tým, že nevykoná účinné opatrenia na ochranu osôb, ktoré takú pomoc potrebujú, najmä detí, žien, ranených alebo starých ľudí, alebo takým opatreniam bráni, alebo zamedzí alebo bráni organizáciám civilnej ochrany nepriateľa, neutrálneho alebo iného štátu v plnení ich humanitárnych úloh. (3) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo iný obzvlášť závažný následok. Postihnutie zločincov proti mieru Zákon č. 300/2005 Trestný zákon § 432 Perzekúcia obyvateľstva (1) Kto počas vojny pácha neľudské činy vyplývajúce z národnostnej, rasovej alebo etnickej diskriminácie alebo terorizuje bezbranné civilné obyvateľstvo násilím alebo hrozbou jeho použitia, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto v dobe uvedenej v odseku 1, a) zničí alebo vážne naruší zdroj základných životných potrieb civilného obyvateľstva na obsadenom území alebo v dotykovej zóne, alebo svojvoľne neposkytne obyvateľstvu pomoc nevyhnutnú na prežitie, b) bezdôvodne odďaľuje návrat civilného obyvateľstva alebo vojnových zajatcov, c) bezdôvodne presídľuje civilné obyvateľstvo obsadeného územia, d) osídľuje obsadené územie obyvateľstvom vlastnej krajiny, alebo svojvoľne znemožní civilnému obyvateľstvu alebo vojnovým zajatcom, aby sa o ich trestných činoch rozhodovalo v spravodlivom konaní. (3) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo iný obzvlášť závažný následok. Postihnutie zločincov proti mieru Zákon č. 300/2005 Trestný zákon § 434 Ohrozenie kultúrnych hodnôt Kto počas vojny a) vo veľkom rozsahu zničí alebo si privlastní predmety kultúrnej hodnoty chránené medzinárodným dohovorom, b) dopustí sa drancovania, vandalizmu alebo iného zneužitia voči takému predmetu, c) z takého predmetu urobí v rozpore s medzinárodným dohovorom cieľ útoku, alebo predmet kultúrnej hodnoty pod zvýšenou ochranou medzinárodného dohovoru alebo jeho bezprostredné okolie využije v rozpore s medzinárodným dohovorom na podporu vojenskej činnosti, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov. Postihnutie zločincov proti mieru Zákon č. 300/2005 Trestný zákon § 435 (3)Vojenský veliteľ je trestne zodpovedný za trestné činy uvedené v tejto hlave aj vtedy, ak sa ich dopustili ozbrojené sily pod jeho faktickým velením a riadením v dôsledku jeho zlyhania riadiť také sily, ak vedel alebo na základe okolností v tom čase mal vedieť, že ozbrojené sily páchali, alebo sa chystali spáchať takéto trestné činy, a neuskutočnil všetky potrebné a primerané opatrenia v rámci svojej právomoci na zabránenie alebo potlačenie ich spáchania alebo nepredložil vec príslušným orgánom na vyšetrenie a trestné stíhanie. (4) Nadriadený, s výnimkou nadriadeného uvedeného v odseku (3), je trestne zodpovedný za trestné činy uvedené v tejto hlave aj vtedy, ak ich spáchali jeho podriadení pod jeho faktickou autoritou a riadením ako výsledok jeho neschopnosti náležite riadiť takýchto podriadených, ak vedel alebo vedome prehliadal informácie, z ktorých vyplývalo, že podriadení páchali alebo sa chystali spáchať takéto trestné činy, trestné činy sa týkali aktivít, ktoré boli v rámci faktickej zodpovednosti a riadenia nadriadeného, a neuskutočnil všetky potrebné a primerané opatrenia v rámci svojej právomoci na zabránenie, alebo potlačenie ich spáchania, alebo nepredložil vec príslušným orgánom na vyšetrenie a trestné stíhanie. Príloha: Najvýznamnejšie medzinárodnoprávne dokumenty práva ozbrojeného konfliktu Deklarácia o zákaze používať vo vojne výbušné náboje s hmotnosťou menšou ako 400 g (Petrohradská deklarácia), 29. novembra 1868. 2) Deklarácia o zákaze používania nábojov, ktoré sa v tele sa rozširujú alebo splošťujú, Haag 29. júla 1899 (I. Haagska mierová konferencia). 3) Dohovor o začiatku nepriateľstva, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia). 4) Dohovor o zákonoch a obyčajach pozemnej vojny, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia). 5) Dohovor o právach a povinnostiach neutrálnych mocností a osôb v prípade vojny v poli, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia). 6) Dohovor o štatúte obchodných lodí nepriateľa na začiatku nepriateľstva, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia). 7) Dohovor o premene obchodných lodí na vojnové, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia). 8) Dohovor o kladení podmorských samočinných dotykových mín, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia). 9) Dohovor o bombardovaní námornými silami vo vojne, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia). 10) Dohovor o niektorých obmedzeniach vykonávania koristného práva v námornej vojne, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia). 11) Dohovor a právach a povinnostiach neutrálnych mocností v námornej vojne, Dohovor o bombardovaní námornými silami vo vojne, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia). 1) Príloha: Najvýznamnejšie medzinárodnoprávne dokumenty práva ozbrojeného konfliktu 12. Deklarácia o zákaze vypúšťania projektilov a výbušnín z balónov, Dohovor o bombardovaní námornými silami vo vojne, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia). 13. Haagske pravidlá vedenia vzdušného boja vypracované Právnou komisiou v Haagu 19. februára 1923. 14. Protokol o zákaze využívať vo vojne dusivé, otravné alebo iné plyny a bakteriologické prostriedky, Ženeva 17. júna 1925. 15. Dohovor o zabránení a trestaní trestných činov genocídy, Valné zhromaždenie OSN 9. decembra 1948. 16. Dohovor o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli, Ženeva 12. augusta 1949 (Dohovor I). 17. Dohovor o zlepšení osudu ranených a stroskotancov ozbrojených síl na mori, Ženeva 12. augusta 1949 (Dohovor II). 18. Dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, Ženeva 12. augusta 1949 (Dohovor III). 19. Dohovor o ochrane civilných osôb v čase vojny, Ženeva 12. augusta 1949 (Dohovor IV). 20. Dohovor o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu, Haag 14. mája 1954. 21. Protokol k Dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu, Haag 14. mája 1954. 22. Dohovor o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob bakteriologických (biologických), a toxínových zbraní a o ich zničení, Londýn, Moskva, Washington 10. apríla 1972. 23. Dohovor o zákaze vojenského alebo akéhokoľvek nepriateľského využívania technológií meniacich životné prostredie, Valné zhromaždenie OSN 10. decembra 1976 Príloha: Najvýznamnejšie medzinárodnoprávne dokumenty práva ozbrojeného konfliktu 24) Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov, Ženeva 8. júna 1977 (Protokol I). 25) Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí ozbrojených konfliktov, ktoré nemajú medzinárodný charakter, Ženeva 8. júna 1977 (Protokol II). 26) Dohovor o zákaze alebo obmedzení používania určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky, Ženeva 10. októbra 1980 v znení z 21. decembra 2001. a) Protokol o ťažko zistiteľných úlomkoch, Ženeva 10. októbra 1980 (Protokol I). b) Protokol o zákaze alebo obmedzení použitia mín, nástražných systémov a iných zariadení v znení z 3. mája 1996 (Protokol II). c) Protokol o zákaze alebo o obmedzení použitia zápalných zbraní, Ženeva 10. októbra 1980 (Protokol III). d) Protokol o oslepujúcich laserových zbraniach, Viedeň 13. októbra 1995 (Protokol IV). 27) Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení, otvorený k podpisu v Paríži 13. januára 1993. 28) Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení, Oslo 18. septembra 1997. 29) Druhý protokol k haagskemu Dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954, Haag 26. marca 1999. 30) Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí ozbrojených konfliktov, Ženeva 8. decembra 2005 (Protokol III). Ďakujem za pozornosť