Transcript KRV
KRV
• Krv (lat
.
sanguis
, gr.
haima
) je z morfologického hľadiska mezenchýmové tkanivo , ktorého bunky ( hemocyty ) sa pohybujú v tekutej medzibunkovej látke ( krvnej plazme ).
• Z fyziologického hľadiska je krv rôznorodá tekutina pozostávajúca z krvných buniek a krvnej plazmy.
KRV
• Je hlavnou súčasťou vnútorného prostredia organizmu. Jej úlohou je privádzať živiny a kyslík a odstraňovať splodiny látkovej výmeny • U všetkých stavovcov- a teda aj človeka- je vnútorné prostredie veľmi zložité a netvorí ho iba jedna tekutina.rozoznávame tri druhy tekutín, ktoré slúžia výžive, látkovej výmene a prúdia v tele :
KRV , TKANIVOVÝ MOK
a
MIAZGA .
KRV
• • •
KRV
sa nedostáva do priameho styku s povrchom tkanivových buniek- prúdi v uzavretých rúrkach a sprostredkuje prenos látok a výmenu dýchacích plynov medzi vonkajším a vnútorným prostredím.
Tkanivový mok
má úlohu vnútorného prostredia a pomocou neho sa uskutočňuje látková výmena buniek
Lymfa (Miazga)
sa vyskytuje iba u stavovcov vzniká z tkanivového moku. Obieha v miazgových cievach, ktoré ústia do krvného riečišťa
KRV
• • Funkcia krvi:
1. Transportné funkcie
:prevod dýchacích plynov, rozvod živín, rozvod tepla po tele, účasť na látkovej regulácii funkcií organizmu tým, že transportuje hormóny, vitamíny a regulátory
2. Špecifické funkcie
: schopnosť krvi udržiavať stálosť vnútorného prostredia (pH, osmotický tlak), obranná funkcia krvi, schopnosť zrážania krvi, ktorá bráni vykrvácaniu
KRV
• U človeka tvorí krv 8 až 9% hmotnosti tela. Jej objem je priemerne 5 litrov. Stále sa obnovuje všetky zložky však individuálne. Krv je červená nepriehľadná (viskózna) tekutina prúdiaca v krvných cievach, skladá sa z tekutej zložky krvnej plazmy (56%), z rôznych typov buniek (červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky) (44%) . Strata krvi bez následkov je 0,5 litra, strata väčšia ako 1,5 litra môže spôsobiť smrť.
Erytrocyt Biela krvinka Krvná doštička
KRV
Zloženie krvi
• •
Zloženie A) krvná plazma
: krvné sérum fibrinogén protrombín
B) krvné bunky
(hemocyty): červené krvinky (erytrocyty) biele krvinky (leukocyty) krvné doštičky (trombocyty) • Krv okrem krvného séra sa nazýva
krvný koláč
.
• • • 1.
KRV KRVNÁ PLAZMA
Krvná plazma
je názov pre tekutú zložku krvi, tvorí 4% celkovej hmotnosti tela. Je to žltobledá tekutina, ktorá má mierne zásaditý charakter (pH = 7,3 - 7,5). Objem: 2,8 až 3,5l
Časti
: krvé sérum, fibrinogén, protrombín
Zloženie
: 90-92%:voda (je priesvitná s nažltnutou farbou), buď voľná, alebo chemicky viazaná na bielkoviny, 8%: organické látky: bielkoviny, lipidy (stavebná látka), kyselina mliečna (jej koncentrácia sa zvyšuje pri svalovej námahe), cholesterol (stavebná látka biomembrán), močovina 1%: anorganické látky: Majú dôležitú úlohu pri jej fyzikálno-chemických vlastnostiach (obsah iónov, pH,osmotický tlak a objem). Od týchto vlastností závisí priebeh biochemických dejov. Ióny: Na + , Cl , HCO 3 -, K + Pomer medzi objemom
krvnej plazmy
a objemom
krvných
buniek sa nazýva
hematokrit .
•
Hematokrit
je pomer medzi objemom erytrocytov krvnej plazmy .
a • Normálne hodnoty Muži: 40,7 až 50,3% Ženy: 36,l až 44,3% • Ak centrifugujeme nezrazenú krv, dochádza k klesaniu a usádzaniu sa červených krviniek, leukocytov a krvných doštičiek (podľa mernej hmotnosti),nad nimi zostane vrstva plazmy. Keďže červených krviniek je najviac (krv. doštičiek a leukocytov je zanedbateľné množstvo) hodnota hematokritu závisí od množstva červených krviniek a plazmy, tak ak sa nám menia tieto hodnoty, mení sa aj hematokrit. Napr. pri hemodilucii - zriedení krvi napr. pri anémii, infúziách sa hematokrit znižuje. Naopak pri hemokoncentrácii -dehydratácia, polyglobulia (veľa červ. krviniek) sa zvýši.
Objem erytrocytov (označený PCV) v pomere k celkovému objemu krvi.
KRV
Červené krvinky
• Červené krvinky- erytrocyty sú bezjadrové bunky obsahujúce hemoglobín .Tvoria sa v kostnej dreni, pred vyplavením do krvného obehu strácajú jadro, preto je ich životnosť iba 100- 120 dní. Zanikajú v pečeni a slezine.Normálny počet erytrocytov je u muža 6,3- 5,3 .10
6 /liter, u ženy 3,8- 4,8. 10 6 /liter
KRV
Červené krvinky
• Hlavnou úlohou červených krviniek je prenos kyslíka z pľúc do tkanív a oxidu uhličitého z tkanív do pľúc.
Kyslík sa v pľúcach viaže na hemoglobín (150g/l u mužov, 140g/l u žien). Vzniká oxyhemoglobín.
uvoľňuje a na hemoglobín sa viaže oxid uhličitý (vzniká karboxyhemoglobín V tkanivách sa kyslík ). Hemoglobín má schopnosť viazať aj oxid uhoľnatý (CO). Tak vzniká . CO sa na hemoglobín viaže oveľa ľahšie a pevnejšie ako kyslík, čo môže viesť až k smrti.
• K tvorbe hemoglobínu je potrebné využíva zo starých rozpadnutých erytrocytov. Nedostatok železa spôsobuje chudokrvnosť. železo (Fe). To sa
HEMOGLOBÍN
3 2 1 1. Erytrocyty 2. Leukocyty 3. Krvné doštičky
KRV
Červené krvinky- krvné skupiny
• V membráne červených krviniek sú antigény –
aglutinogény
. Najdôležitejšie sú tie, ktoré podľa medzinárodnej klasifikácie označujeme A a B • Ak erytrocyty obsahujú aglutinogén A, hovoríme o krvnej skupine A. Ak obsahujú aglutinogén B, ide o skupinu B, ak sú v membráne oba antigény, ide o skupinu AB . Ak sú oba aglutinogény neprítomné, ide o skupinu 0.
• Aglutinogény sú sacharidy a existujú aj varianty aglutinogénov. (Pomerne častá je variácia A 1 a A 2 ) • V skutočnosti teda máme 6 krvných skupín: A 1 , A 2 , B, O A 1 B., A 2 B. Varianty A 1 a A 2 a ich kombinácie s agutinogénom B nemusia pri transfúzii menšieho množstva krvi rešpektovať .
KRV
Červené krvinky- krvné skupiny
• Protilátky v krvej plazme nazývame AGLUTINÍNY.
• Aglutiníny v krvi skupiny A zhlukujú (aglutinujú) erytrocyty skupiny B. Nazývame ich preto anti-B aglutiníny. Krv skupiny B obsahuje aglutiníny proti A , krv skupiny 0 má obidva aglutiníny a krv skupiny AB nemá nijaké aglutiníny. Na základe aglutinínov sa určujú v praxi krvné skupiny.
• Krvné skupiny sa dedia. Najčastejšie sa vyskytuje skupina 0 a A (40%), skupinu B má asi 10% ľudí, a 5% má skupinu AB.
Jan Jánský •
KRV
Červené krvinky- krvné skupiny
• Okrem antigénom A a B je v erytrocytoch aj systém antigénov nazývaný význam má
antigén D Rh systém.
Skladá sa z 13 antigénov, z ktorých najväčší . Človek, ktorý má antigén D, je
Rh pozitívny
, ak aglutinogén D nemá, je
Rh negatívny
.
• Pri transfúzii sa Rh faktor musí rešpektovať, pretože môže nastať hemolýza
•
Rôzne Rh faktory u matky, otca a dieťaťa
•
Inkompatibilita znamená rôznosť alebo nezhodu.
Konkrétne pod týmto názvom rozumieme stav, keď / erytrocyty matky sú Rh negatívne tento antigén na svojom povrchu nemajú /,
otec dieťaťa a potenciálne aj dieťa
tento antigén na povrchu červených krviniek majú / sú Rh pozitívni /.
Keďže organizmus matky tento antigén nepozná, imunitný systém ho rozoznáva ako niečo cudzie a po vzájomnom stretnutí začína proti nemu produkovať protilátky. Tento jav nazývame
izoimunizácia
vyrobené. Toto ochorenie potom nazývame , protilátky môžu prechádzať cez placentu k plodu, cielene poškodzovať jeho červené krvinky, proti ktorým boli
hemolytická choroba novorodenca
/hemolýza = rozpad červených krviniek/ a podľa stupňa hemolýzy rozoznávame aj stupne závažnosti tohto ochorenia a jednotlivé klinické obrazy.
Treba zdôrazniť, že len tak jednoducho k stretnutiu medzi Rh pozitívnymi krvinkami plodu a krvou Rh negatívnej matky nedochádza.
Krvný obeh plodu a matky sú prísne oddelené. K stretnutiu medzi Rh negatívnou krvou matky a Rh pozitívnymi červenými krvinkami môže dôjsť viacerými cestami. Napríklad, ak takáto žena dostala niekedy nesprávnu transfúziu krvi, počas tehotnosti transplacentárnym prechodom niekoľkých krviniek plodu, počas keď ju treba vyberať v narkóze operačne, atď.
rôznych invazívnych zákrokov v tehotnosti ako je napr.
amniocentéza, pri problematickom pôrode placenty,
Imunizácia môže nastať napríklad aj po interupcii, pri mimomaternicovom tehotenstve. Imunizácia – tvorba protilátok proti Rh pozitívnym krvinkám – uplatní v tomto prípade svoj efekt až v nasledujúcej tehotnosti.
Tieto protilátky môžu prejsť cez placentárnu bariéru k plodu, naviažu sa na jeho krvinky, a tie sa potom rozpadajú v pečeni a slezine plodu. Plod trpí anémiou, čiže málokrvnosťou, anémia spôsobuje, že jeho orgány sú nedostatočne zásobené kyslíkom. Z rozpadnutých erytrocytov vzniká veľké množstvo bilirubínu – farbiva, ktoré novorodenec nevie po pôrode sám spracovať, toto farbivo je toxické, hromadí sa v mozgu dieťaťa a poškodzuje ho.
Navonok sa to prejaví ako výrazný ikterus – žltačka, ktorá vzniká už niekoľko hodín po pôrode .
Toto je teda klinický obraz hemolytickej choroby novorodenca , ktorý sa dnes už v praktickom živote takmer nevyskytuje. Dnes je vypracovaný a v praxi dobre zavedený systém starostlivosti o Rh negatívne matky. Každej Rh negatívnej budúcej mamičke sa v tehotenskej poradni počas tehotnosti trikrát kontroluje prítomnosť možných protilátok. Ak ide o prvú tehotnosť a samozrejme predpokladáme, že nedostala niekedy nesprávnu transfúziu krvi, nemá v krvi žiadne anti Rh protilátky /tieto protilátky sa v literatúre nazývajú aj ako antiD/. Po pôrode sa jej dieťatku vyšetrí krvná skupina a podľa výsledku sa podá mamičke injekcia – Rhega, ktorá je tvorená protilátkami, ktorých úlohou je vychytať Rh pozitívne krvinky plodu a tak zabrániť ich imunizačnému vplyvu.
KRV
Biele krvinky
•
Biele krvinky
alebo
leukocyty
sú druh krvných buniek.
• Obsahujú jadro, nemajú stály tvar.Všetky majú schopnosť amébovito sa pohybovať a na rozdiel od erytrocytov sú bezfarebné a vždy obsahujú jadro.
Ich počet v krvi je podstatne nižší. V organizme plnia obrannú funkcia (imunita) a možno ich nájsť aj v iných tkanivách v miazge, slezine a inde. U človeka Je ich 4 až 9 × 10 9 v litri.
KRV
Biele krvinky
• Podľa obsahu špecifických granúl ich delíme na:
granulocyty
(67% - 80%) a) neutrofilné (40%) b) eozinofilné (1-9%) c) bazofilné (0,5%)
agranulocyty:
a)
lymfocyty
(20% - 30%) lymfocyty typu
B
a lymfocyty typu
T
b)
monocyty
(6% - 8%)
KRV
Granulocyty
• Obsahujú v cytoplazme hrudky, ktoré sa farbia histologickými farbivami. Podľa toho ich delíme na: neutrofilné, bazofilné a eozinofilné.
• Zúčastňujú sa na obranných reakciách organizmu. Neutrofilné a eozinofilné leukocyty pohlcujú čiastočky, ktoré sú telu cudzie. Tento proces sa nazýva
fagocytóza
a fagocytujúce bunky tohto typu
MIKROFÁGY.
• Majú krátku životnosť.
•
neutrofil
KRV
granulocyty
• eozinofil neutrofil bazofil
KRV
agranulocyty
• • Neobsahujú farbiteľné zrnká. Podľa tvaru jadier rozlišujeme lymfocyty a monocyty • Z kmeňových buniek získavame dva typy imunologicky komtenetných lymfocytov:
T a B
. V súčasnosti k nim radíme aj tzv. natural killer cells
T lymfocyty
závisia od thymusu. Pomáhajú pri tvorbe protilátok- uvolňujú látky, ktoré zosilňujú fagocytovú aktivitu monocytov. Majú regulačnú funkciu a tlmia obranné reakcie. Môžu napádať cudzorodý štep a ničiť ho.
Existujú tri druhy T lymfocytov: T H - heper- stimuluje lymfocyty T c a B- pomocný T C –cytotoxický, ničí baktérie, nádorové bunky a bunky s vírusmi T S - supresorový- inhibuje T H lymfocyty a B Pri raste opúšťajú kostnú dreň a migrujú do thymusu, kde dozrievajú. Tkanivo, v ktorom lymfocyty vznikajú a dozrievajú, nazývame primárne lymfatické tkanivo. Lymfocyty-T sú zodpovedné za bunkovú imunitu, tzn. ičia nádorové a transplantované bunky.
•
KRV
agranulocyty
B lymfocyty
majú na svojom povrchu receptory pre antigén. Po aktivácii antigénom sa lymfocyt začne deliť a vytvára klon buniek, ktoré sa menia na plazmatické bunky. Všetky tvoria a uvolňujú protilátky proti príslušnému antigénu. Plazmatické bunky žijú asi 2-3 dni. Z ďalšej časti B lymfocytov sa stávajú po kontakte s cudzou látkou dlho žijúce B-pamäťové bunky, ktoré ešte po rokoch, aj keď už telo nie je viac vystavené tejto cudzej látke, môžu tvoriť rovnaké protilátky.
B lymfocyty – aktivácia
Klonálna selekcia B lymfocytov
Proteíny, vylučované lymfocytmi B Najznámejší imunoproteín sa nazýva IMUNOGLOBULÍN G.
Má mol. Hmotnosť 150 000 a je zložený z 2 ťažkých a 2 ľahkých reťazcov, navzájom spojených S-S mostíkami. Oba reťazce majú konštantnú a variabilnú časť, ktorá odpovedá za väzbu špecifického antigénu. Taždý teramér obsahuje 2 väzbové miesta.
KRV
agranulocyty
•
Monocyty
vznikajú tiež v kostnej dreni. Po výstupe do krvi sa menia na makrofágy a tu fagocytujú. Fagocytóza je dôležitým nešpecifickým obranným mechanizmom, ktorý má veľký význam pri odstraňovaní baktérií z tkanív.
Funkcia monocytov spočíva v pohlcovaní baktérií a odstraňovaní trosiek buniek po útoku baktérií.
• Patogén
Fagocytóza
• Rozložený materiál lyzozóm Fagozóm
NK bunky- natural killer cells
• Ide o druh lymfocytov, obsahujú granuly s vysokoúčinnými chemikáliami. NA rozdiel od T lymfocytov nepotrebujú rozoznať antigén. Útočia na nádorové bunky, vírusy, mikróby. U autoimúnnych ochorení (AIDS) je ich funkcia abnormálna. Podieľajú sa na imunoregulácii tak, že produkujú vysoké hladiny lymfokínov.
•
NK bunky- natural killer cells
•
NK - bunky, prirodzené zabíjače, patria do skupiny lymfocytov s cytotoxickým pôsobením
. Ich činnosť je namierená najmä proti nádorovým bunkám. Zvláštnosťou je, že na rozdiel od iných buniek pôsobia absolútne samostatne a na svoju činnosť nepotrebujú dostávať signály od iných imunitných buniek. Pre obranyschopnosť organizmu nemá zvláštny význam počet NK - buniek, ale ich aktivita, cytotoxicita.
NK bunky- natural killer cells
• Jedna NK - bunka za svoj život dokáže zlikvidovať až 27 nádorových buniek. Pri mnohých patologických pochodoch, napr. pri chemoterapii alebo ožarovaní prudko klesá výkonnosť celého imunitného systému
Natural killer cells
Obranné reakcie organizmu
• Ak do organizmu vniknú cudzorodé látky, vyvolajú odpoveď-
IMUNITNÚ REAKCIU
• Cudzorodé látky nazývame
antigény
Obranné reakcie organizmu
• • • • Imunitné reakcie môžu prebiehať v organizme viacerými spôsobmi:
A) Antigén vyvolá imunitnú reakciu
sprostredkujú protilátky – . Tá môže byť dvojaká: Buď ju
HUMORÁLNY TYP IMUNITY
, alebo lymfocyty
T- BUNKAMI SPROSTREDKOVANÝ TYP IMUNITY B) Antigén vyvolá precitlivenosť
prípade hovoríme o
ALERGÉNE
, ktorá vedie k poškodeniu buniek. Podľa rýchlosti nástupu rozoznávame precitlivenosť včasného typu (sprostredkujú ju protilátky) a neskorého typu ( lymfocyty T) V tomto
C) Antigén môže vyvolať aj TOLERANCIU
imunosupresívnych látok (znášanlivosť) a to bez imunitnej odpovede . Dá sa navodiť jednak vo včasnej fáze vývoja jedinca, jednak v dospelosti ožarovaním, alebo podávaním
KRV Krvné doštičky
•
Krvné doštičky – trombocyty
sú malé telieska nepravidelného tvaru. Vznikajú v kostnej dreni . Nejde o pravé bunky, ale o úlomky buniek. V krvi žijú asi 4 dni. Po poškodení cievnej steny narážajú s krvným prúdom do okrajov roztrhnutých ciev, rozbíjajú sa a z ich cytoplazmy sa uvolňuje látka, ktorá naštartuje proces zrážania krvi-
tromboplastín
. Súčasne sa uvolňujú látky, ktoré zvyšujú lepivosť a tak začínajú doštičky tvoriť krvnú zátku. Ďalšie látky vyvolajú stiahnutie poškodenej cievy.
• U dospelého človeka je normálny počet
100- 300 .10
9 trombocytov na liter krvi.
Trombocyty
KRVNÝ
OBEH
KRVNÝ
OBEH
• • Cievny systém ľudského trela tvorí uzavretý systém rúrok, ktoré sa odlišujú stavbou, vlastnosťami a priepustnosťou.
AORTA:
hrubostenná tepna vychádzajúca z ľavej komory srdca. Je základom tepnovej časti veľkého krvného obehu. Jej vetvami sú
VEĽKÉ TEPNY
ktoré sa rozvetvujú a vstupujú do orgánov. Postupne sú čoraz užšie. Aorta má lúmen 30 mm, tepny asi 5- 15 mm, cievy menšie ako 0,3 mm nazývame ARTERIOLY
Lymfatický obeh
• Lymfatický systém sa skladá zo Lymfatický systém sa siete lymfatických ciev, skupín lymfatických uzlín, mandlí, sleziny, týmusu a ďalšieho lymfatického tkaniva v ostatných orgánoch.
podieľa na obrane organizmu a udržuje aj rovnováhu telesných tekutín
cievy zbierajú tekutinu, zvanú lymfa alebo miazga , z celého tela.
.
Lymfatické • Hlavná časť lymfatického tkaniva sa nachádza v
uzlinách. kostnej dreni, slezine, týmuse, mandliach a v lymfatických
Lymfatický obeh
• V tele máme okolo päť litrov krvi. Tá rozvádza živiny a jej pumpou je srdce. Lymfa pracuje opačne lymfatické cesty. Vzniká opuch ( .
Odvádza z tela odpadové látky, splodiny a produkty látkovej výmeny, nepotrebné bielkoviny, baktérie, vírusy.
Ide cez lymfatické uzliny, kde dochádza k podstatnému čisteniu, potom ide späť do krvného riečiska v oblasti nad kľúčnymi kosťami. Lymfa nemá vlastnú pumpu. Jej pohyb zaisťujú kruhovité svaly okolo lymfatických ciev, ale vlastná peristaltika a telesný pohyb často nestačia vyprázdňovať lymfedém ) a tým prostredie pre zápaly a iné problémy.
Lymfatický obeh- tymus
Je to škola pre biele krvinky
. Týmus je žľaznatý org á n uložený v hornej časti hrudn í ka za hrudnou kosťou. Je zložený z dvoch lalokov, prav é ho a ľav é ho. Veľkosť týmusu sa v priebehu života men obrann é cudzorod é š í . Pri naroden
Ako funguje
í v á ži 10 až 15 gramov. Najv ä č ší je medzi druhým a tret í m rokom života. Od puberty sa postupne zmen š uje a jeho tkanivo sa postupne nahr á dza v ä zivom.
V týmuse sa určitý typ bielych krviniek bunky T – trukt ú ry. Vyzret é „š kol í“ na š peci á lne lymfocyty, aby vedeli rozozn á vať vlastn é a T- lymfocyty potom putuj ú do sa na obranných mechanizmoch proti cel é ho tela a z ú častňuj ú cudzorodým l á tkam.
Keď nefunguje
Ak sa týmus vôbec nevytvor í , T-lymfocyty prakticky nedozrievaj In á ú a je naru š ený vývoj ďal ší ch lymfatických org á nov. porucha týmusu vedie k nekontrolovan é mu a nespr á vnemu označovaniu buniek vlastn é ho tela T-lymfocytmi ako cudzorod é .
To je podkladom niektorých autoimunitných ochoren í
.
Lymfatický obeh- Slezina
• Slezina je veľk á asi ako ľudsk á p ä sť. Je uložen pri chrbtici, vľavo. Za norm á lnych okolnost í á v bru š nej dutine hlboko nieje hmatn á . Vo vn ú tri je vyplnen á cievy pln é červenou a bielou hubovitou dreňou. V červenej sa nach á dzaj ú červených krviniek, v bielej klbôčka lymfatick é ho tkaniva.
Funkcia sleziny
Jedna z hlavných ú loh sleziny je kontrolovať množstvo krviniek v krvi .
Slezina sl ú ži ako sito pre červen é krvinky
. Po š koden é krvinky sa totiž nedok á žu predrať sieťou v červenej dreni, zachytia sa v nej a zanikaj ú .
Pre ľudský plod je slezina org á nom krvotvorby
. Biela dreň hr á dôležit ú ú lohu pri obranyschopnosti organizmu. Podieľa sa na tvorbe a dozrievan í niektorých druhov bielych krviniek a na tvorbe protil á tok.
Keď nefunguje
Poranenie sleziny býva sprev á dzan é z á važným krv á can í m. Pri sepse (otrave krvi) sa slezina aktivuje, zv ä č š uje až na niekoľkon á sobok svojej veľkosti. Zv ä č š enie sleziny sa odborne nazýva splenomeg
á
lia. Slezina sa zv ä č š uje aj pri niektorých ochoreniach krvotvorby, ako je leuk é mia, Hodgkinov lymf ó m, prav infekčnej mononukle ó ze.
á polycyt é mia, či pečene, napr. pri hepatit í de či
Lymfatický obeh- lymfatická uzlina
• Lymfatická uzlina na pohľad pripomína bielu fazuľu. Jej veľkosť kolíše medzi pol centimetrom v kľude a niekoľkými centimetrami ak je aktivovaná. Na povrchu je uzlina pokrytá väzivovým puzdrom , z ktorého do jej vnútra vybiehajú jemné prepážky. Vnútro uzliny je vyplnené väzivom, ktoré tvorí sieť . V nej sú uhniezdené
biele krvinky
. Do uzliny na jednej strane vstupujú miazgové cievy a na druhej strane z nej vystupujú.
Lymfatický obeh
V mikroskope by ste v uzline videli
kôru
a
dreň
.
Obsahujú rôzné typy bielych krvinek. V kôre sa nachádzajú lymfatické uzlíky, zhluky B – lymfocytov (krvinek. ktoré vyrábajú protilátky).
Medzi kôrou a dreňou leží tzv.
oblasť, parakortikálna ktorá obsahuje hlavne T– lymfocyty, (krvinky, ktoré pomáhajú B – lymfocytom a ďalším obranným mechanizmom pri práci).
Dreň tvoria najmä fagocyty ,( krvinky, ktoré sú schopné pohlcovať cudzorodé látky), a reťazce z B a T lymfocytov . „ Kostru“ uzliny tvorí jemné väzivové tkanivo.
Lymfatický obeh
• Uzlina funguje ako Tá sa v uzline
čistí
filter pre pretekajúcu miazgu.
od škodlivín a cudzorodého materiálu vrátane nádorových buniek.
• Keď je v miazge škodlivých látok viac, aktivuje – zväčšuje sa krvinky.
uzlina sa a cestujú do nej ďalšie biele • Miazga (lymfa) vzniká z vlásočnicami priestorov.
z krvi tekutiny, ktorá unikla do medzibunkových Denne sa vytvoria 2,5 až 3 litre miazgy.
Lymfatická uzlina
Plazmatická bunka Lymfocyty T a B Sieťové väzivo Makrofág Štuktúra lymfatickej uzliny Bunka vytvárajúca väzivo retikulárna bunka
V podpazuší Vnútri hrudníka Vnútrobrušné a panvové Trieslové a stehenné Podčeľustné Krčné a šijové Slezina Výskyt lymfatických uzlín
Lymfatický obeh
Každá uzlina je zapojená do siete (miazgových) ciev.
lymfatických Na určitých miestach v tele sú uzliny vo väčších zhlukoch – na krku, v podpazuší, v trieslach a napr. v bruchu pozdĺž veľkých ciev. Miazgová sieť je podobná sieti krvných ciev, má tiež svoje „žily“ a vlásočnice.
Miazgovými cievami prúdi miazga (lymfa)
– tekutina, ktorá obsahuje hlavne biele krvinky, ale i bielkoviny, natrávené živiny a odpadové látky.
Miazgové vlásočnice začínajú v mezibunkových priestoroch, spájajú sa do širších cievv (splavov) a nakoniec ústia do žíl.