Transcript Tráviaca sústava

Tráviaca sústava
• V živých organizmoch prebieha trvalá výmena látok a
energie- METABOLIZMUS. Metabolizmus je
podmienkou zachovania existencie organizmu.
• Podmienkou metabolizmu je prísun látok z vonkajšieho
prostredia a schopnosť uvoľniť z nich potrebnú
energiu a budovať vlastný organizmus.
• Prívod látok a energie musí byť v rovnováhe s ich
výdajom.
• Preto sa na premene látok zúčastňuje popri tráviacej
sústave aj cievna sústava, dýchacia sústava a močová
sústava.
Tráviaca sústava
• Hlavné funkcie tráviacej sústavy možno rozdeliť
podľa typu výkonu:
• trávenie
• vstrebávanie
• odstraňovanie nestráviteľných odpadových
látok
• Všetky tieto procesy sú riadené neurogénne a
humorálne prostredníctvom hormónov, ktoré sa
tvoria priamo v tráviacej sústave.
Tráviaca sústava
• Tráviaca sústava človeka sa skladá z :
• orgánov tvoriacich tráviacu rúru: ústnej dutiny,
hltanu, pažeráka, žalúdka, tenkého čreva a hrubého
čreva
• a do nej ústiacich veľkých a malých žliaz. Malé
tráviace žľazy sú uložené v stene tráviacej rúry.
Veľké tráviace žľazy sú samostatné orgány: veľké
slinné žľazy, podžalúdková žľaza- pankreas a
pečeň.
Schéma tráviacej rúry človeka : 1. pažerák, 2. žalúdok, 3. dvanástnik,
4. tenké črevo, 5. Slepé črevo 6. červovitý výbežok (appendix) , 7.
hrubé črevo, 8. konečník, 9. análny otvor
Tráviaca sústava
• U človeka sa tráviaca sústava začína v ústnej
dutine. Zuby rozdrvia prijatú potravu a narušia jej
bunkové steny. Tým umožnia lepšie štiepenie
jednotlivých zložiek potravy.
• Trávenie sa začína už v ústach pri žuvaní
potravy, kde enzýmy slín rozkladajú určité
cukry. Jazyk a svaly hltana posúvajú
rozomletú potravu zmiešanú so slinami
(bolus), do pažeráka a ďalej do žalúdka.
Tráviaca sústava
• Existujú tri slinné žľazy: podsánková,
podjazyková a príušná slinná žľaza, ktoré
vylučujú sliny, čím sa začína enzymatické
štiepenie škrobu (cukru).
Jazyk tráveninu premiešava a formuje.
JAZYK
Podjazyková
žľaza
Príušná
slinná žľaza
Podsánková
žľaza
Tráviaca sústava
• Pri prehĺtaní sa uzavrie priedušnica (trachea), aby
sa do nej nedostala nijaká potrava.
• Z ústnej dutiny prechádza potrava do
pažeráka. Pažerák sa nachádza za priedušnicou a
vedie do žalúdka. Do neho sa prostredníctvom
svalových sťahov vtlačí potrava v priebehu
niekoľkých sekúnd (peristaltika, peristaltické
pohyby) .
Pažerák
Tráviaca sústava
• Žalúdok a dvanástnik
Potrava zostáva v žalúdku niekoľko hodín.
Tu sa premiešava a čiastočne trávi kyselinou
a enzýmami dovtedy, kým nenadobudne
polotekutú konzistenciu (chýmus). Potom
sa posúva do dvanástnika, kde ju ďalej
rozkladajú tráviace šťavy z pečene
a podžalúdkovej žľazy (pankreasu).
pažerák
ŽALÚDOK
Mukozálna
membrána
vrátnik
dvanástorník
Vrstva
svaloviny
Tráviaca sústava
• Trávenina následne prechádza do tenkého čreva.
V ňom prebieha najdôležitejšia časť trávenia.
• Tenké črevo je prostredníctvom rias pobrušnice
voľne pripevnené vo forme slučiek na zadnej
strane brušnej dutiny. Vnútorná strana tenkého
čreva je zvrásnená sliznica. Na jej povrchu sú
črevné klky. Tie zväčšujú vnútorný povrch
tenkého čreva o 4000-násobok, t. j. asi na 2000
m2.
Tráviaca sústava
• Tenké črevo má tri časti: dvanástnik (je
dlhý asi ako 12 prstov uložených vedľa
seba), lačník - jejunum(pri pitve je
prázdny, teda „lačný“), bedrovník – ileum
(je najdlhšou časťou tenkého čreva).
Rozpoznateľný je vďaka veľkému počtu
slučiek.
Tenké črevo
Tráviaca sústava
• Nakoniec trávenina prechádza do hrubého
čreva, ktoré sa začína v pravej dolnej časti
brušnej dutiny. Tenké črevo do neho však
neústi na jeho konci, ale o niečo vyššie.
Toto „slepé“ zakončenie tvorí slepé črevo.
Na jeho konci sa nachádza 7 až 10 cm dlhý
červovitý prívesok - appendix. Má obrannú
funkciu a zachytáva choroboplodné zárodky
Hrubé črevo
Tráviaca sústava
• Do hrubého čreva putujú nestráviteľné
zvyšky z tenkého čreva. V jeho sliznici nie
sú a je hrubšie ako tenké črevo. Chlopňa
slepého čreva, ktorá sa nachádza medzi
tenkým a hrubým črevom, zabraňuje
upchatiu a spätnému prechodu obsahu
hrubého čreva. Vstrebávaním (resorpciou)
vody sa riedky obsah tenkého čreva
zhustí.
Tráviaca sústava
• V hrubom čreve sa nachádzajú , ktoré
štiepia celulózu a spúšťajú proces hnitia
bielkovín, čoho sprievodným javom je
tvorba plynu. Navyše poskytujú dôležité
vitamíny B a K. Nestráviteľné zvyšky sa
sformujú do stolice, obalia sa hlienom a cez
konečník sa posúvajú k análnemu otvoru.
Tráviaca sústava
• Análny otvor sa uzatvára zvieračom , ktorý
podlieha trvalému sťahu (spasmu). Tento
zvierač umožňuje človeku rozsiahlu
kontrolu vyprázdňovania čriev.
Tráviaca sústava -Veľké žľazy
•
•
•
•
Sú to samostatné orgány:
Veľké slinné žľazy
Dvanástník (pankreas)
Pečeň
Slinné žľazy
Dvanástnik
Pečeň
Tráviaca sústava -Veľké žľazy
• Pečeň
• Najväčší vnútorný orgán tela je pečeň. Má
tmavočervenohnedú farbu a je umiestený v pravej
hornej časti brušnej dutiny za dolnými rebrami.
Výživné látky získané z potravy sa vedú portálnou
žilou priamo do pečene. K ostatným dôležitým
funkciám patrí uskladňovanie cukrov a tukov,
neutralizovanie látok škodlivých pre telo,
odbúravanie liekov, tvorba žlče (tekutiny, ktorá
prichádza do dvanástnika a pomáha pri rozkladaní
mastných jedál), odbúravanie starých červených
krviniek a riadenie bielkovinového metabolizmu
a jeho vedľajších produktov.
•
Poloha pečene
Ľavý
lalok
Pravý lalok
Predný pohľad na pečeň
Tráviaca sústava -Veľké žľazy
• Pankreas
• Je žľazou s vonkajším aj vnútorným vylučovaním.
Vytvára sa v nej pankreatická šťava, ktorá sa
vylučuje do tenkého čreva, kde napomáha pri
trávení potravy. Nachádzajú sa tu aj skupiny
buniek, tzv. Langerhansove ostrovčeky, ktoré
majú endokrinnú funkciu. Produkujú
antagonistické hormóny (hormóny s opačným
účinkom) – inzulín a glukagón, ktoré ovplyvňujú
hladinu glukózy v krvi. Inzulín podporuje
premenu glukózy na glykogén, a tým znižuje jej
množstvo v krvi. Glukagón pôsobí opačne.
Pankreas
oblička
dvanástnik
pažerák
Pečeň
•
•
žalúdok
Spoločný vývod
Pečeň
žalúdok
Pankreas
Hrubé črevo
žlčník
Vývod pankreasu
Pankreas
Dvanástnik
Tenké črevo
Močová sústava a vylučovanie
• V priebehu metabolizmu sa vytvára
množstvo látok, ktoré sú pre organizmus
nepotrebné alebo priamo škodlivé.
Organizmus sa ich zbavuje vylúčenímEXKRÉCIOU.
• Odpadové látky sa nazývajú EXKRÉTY
Močová sústava a vylučovanie
• Hlavný odpadový produkt – oxid uhličitý sa
z krvi odstaňuje v pľúcach. Vydýcha sa.
Ďalším odpadovými produktami sú:
• Dusíkaté látky (metabolizmus bielkovín)
• Voda
• Anorganické látky
Močová sústava a vylučovanie
•
•
•
•
Na ich odstraňovaní sa podieľajú:
koža
tráviace orgány a
obličky
Ústredné postavenie pri ich odstraňovaní majú
obličky, v ktorých sa filtruje krvná plazma a
vylučuje sa nadbytočné množstvo vody, solí a
niektorých ďalších odpadových látok
Močová sústava a vylučovanie
• Odpadový produkt látkovej premeny
bielkovín- amoniak – je však veľmi
jedovatá látka, ktorá sa musí riediť veľkým
množstvom vody. Suchozemské živočíchy
musia vodou šetriť a tak sa u
suchozemských živočíchov vylučujú
dusíkaté látky vo forme menej jedovatej
MOČOVINY (cicavce) alebo kyseliny
močovej (hmyz, plazy a vtáky).
Močová sústava a vylučovanie
• Moč vznikajúci vo vylučovacích orgánoch je
tekutina, ktorá sa tvorí FILTRÁCIOU. U
stavovcov sú vytvorené klbká krvných kapilár
(glomerulá), cez ich steny sa odpadové látky
dostávajú do kanálikov, v ktorých sa moč
postupne definitívne upraví.
• Odpadová tekutina preteká cez kanáliky a v nich
sa spätne vstrebávajú niektoré živiny, minerály a
voda.
Močová sústava a vylučovanie
• Všetky tieto funkcie plnia u cicavcov, a teda
aj u človeka, OBLIČKY.
• Sú to orgány v ktorých sa uskutočňuje tak
filtrácia pretekajúcej krvi, ako aj spätné
vstrebávanie.
• Obličky u cicavcov tvoria relatívne malé
množstvo moču a regulujú tak aj stály
objem a zloženie tkanivových tekutín
Močová sústava a vylučovanie
•
•
•
•
•
Vylučovaciu sústavu tvoria:
Obličky
Močovody
Močový mechúr
Močová rúra.
Súčasti vylučovacej sústavy
Obličky
Močovod
Močový mechúr
Močová rúra
Močová sústava a vylučovanie
• Obličky (renes) sú párový orgán uložený po bokoch
driekového oddielu chrbtice. Ich veľkosť u dospelého
človeka je asi 12 x 6 x 3 cm. Majú typický fazuľovitý tvar,
na povrchu sú obalené tukovým tkanivom. Na reze
obličiek môžeme rozoznať dve odlišné vrstvy:
• kôru a dreň
• Kôra obličky obsahuje okolo milióna jemných filtrujúcich
jednotiek, nazývaných nefróny.
• Dreň obličky tvorí 8-18 pyramídových útvarov (obličkové
ihlany), ktoré základňou smerujú k povrchu a vrcholom do
stredu obličky. Vrcholy ihlanov objímajú obličkové
kalichy, ktoré zbierajú definitívny moč vytvorený v
nefrónoch. Kalichy ústia do obličkovej panvičky.
Močová sústava a vylučovanie
• Každý nefrón má klbko mikroskopických
krvných vlásočníc, kapilár, nazývané glomerul
.Glomerul je obklopený dvojvrstvovou
čiapočkou, je to tzv. glomerulálne puzdro
(Bowmanova kapsula). Pri pretekaní krvi
glomerulom sa voda, minerály, soli a odpady
zachycujú v glomerulárnej kapsule. Tieto látky
preniknú z puzdra cez dlhý, úzky kanál tvaru U,
tzv. nefrónovú alebo Henleho kľučku, ktorá je
uložená vo vnútornej vrstve obličky - v
obličkovej dreni, nazývanej renálna medula.
Močová sústava a vylučovanie
• Každú nefrónovú kľučku obklopuje viacero
vlásočníc, a tak sa užitočné látky, ako sú
minerály a soli, môžu z kľučky dostať
nazad do krvi. Aj určité množstvo vody sa
dostáva nazad, reabsorbuje sa. Toto
množstvo závisí od telových zásob vody a
regulujú ho chemickí kuriéri - hormóny.
• Nežiadúce látky sa odvádzajú z tela močom.
Močová sústava a vylučovanie
• Obličky sú orgán pre
život nevyhnutne
dôležitý. Ak sa zastaví
ich činnosť, nastane
rozsiahla porucha
vnútorného prostredia
- urémia - a
postihnutý pomerne za
krátky čas umiera.
Močová sústava a vylučovanie
• Močovod (ureter) je párová svalová trubica
vychádzajúca z obličkovej panvičky, dlhá
25 - 30 cm (ľavý močovod býva zväčša o
niečo dlhší) s vnútorným priemerom 3 - 7
mm. Spája obličkovú panvičku s
močovým mechúrom. Na močovode sú 3
zúženiny, ktoré môžu spôsobiť klinické
problémy, lebo sa v nich môžu zadržať
močové kamienky.
Močová sústava a vylučovanie
Ureter má hrubú stenu, zvnútra pokrytú
skrkvanou sliznicou s prechodným epitelom
na povrchu. Hladká svalovina močovodu
peristatlickými pohybmi posúva kvapky
moču do močového mechúra i proti tlaku
tekutiny pri naplnenom močovom mechúri.
Močová sústava a vylučovanie
Močový mechúr človeka
• Je to dutý svalový orgán v malej panve, ktorý slúži
ako rezervoár moču. Jeho veľkosť závisí od
pohlavia, individuálnej variability a najmä stupňa
naplnenia. Vnútro močového mechúra vystiela
skrkvaná sliznica (pri naplnenom mechúre sa
vystiera), na povrchu je pokrytá epitelom.
Močová sústava a vylučovanie
• Močovody privádzajú do močového mechúra moč
po kvapkách. Fyziologická kapacita mechúra je
150 - 300 cm3 . Močový mechúr sa vie posunom
sliznice a zmenou napätia hladkých svalových
vlákien prispôsobiť rôznemu obsahu moču bez
toho , aby sa aspoň zvýšil tlak. Napnutie stien
močového mechúra vyvoláva vypudzovací reflex,
ktorý možno vôľou tlmiť asi do kapacity 700 - 100
cm3 (maximálne až do 1500 cm3). Prázdny mechúr
je uložený v malej panve za lonovými kosťami,
plný vystupuje až na 5 cm nad horný okraj
symfýzy.
Močová sústava a vylučovanie
• Močový mechúr sa vyprázdňuje reflexne
(mikcia). Je to sprostredkované cez
parasympatické centrum v sakrálnej mieche.
Keďže toto centrum je podriadené vplyvu
vyšších centier, možno vyprázdňovanie
močového mechúra ovládať vôľou.
Močová sústava a vylučovanie
• Pri vyprázdňovaní mechúra významnou mierou
napomáha brušný lis. Vôľové vyprázdňovanie
močového mechúra sa viaže na pocit potreby
močenia, ktorý nastupuje asi do množstva 250
cm3.
• Vyprázdňovanie však môžu vyvolávať aj iné
podnety ako napríklad dráždenie sliznice
močového mechúra alebo močovej rúry (močové
kamene), zápal, psychické vplyvy (strach,
zľaknutie) a pod.
obličky
močovod
Močový mechúr
MOČOVÝ MECHÚR
Močová sústava a vylučovanie
• Obličky vytvárajú moč nepretržite.
Množstvo a zloženie moču kolíše podľa
potrieb organizmu a závisí od množstva
prijatej potravy a tekutiny. Farba moču je
spôsobená močovými farbivami (vznikajú z
rozpadajúceho sa krvného farbiva)
Močová sústava a vylučovanie
• Vlastný mechanizmus riadenia obličkových
funkcií je :
• Látkový (humorálny)
• Nervový
• Obe zložky sa väčšinou kombinujú alebo
dopĺňajú.
Močová sústava a vylučovanie
• Pri riadení funkcie obličiek sa najviac
uplatňujú hormóny: renín (obličky) a
antidiuretický hormón (medzimozog) a
aldosterón( kôra nadobličiek).
• Na činnosť obličiek majú vplyv aj výkyvy
funkcií celého organizmu (zmeny tlaku
krvi a zmeny v zložení krvnej plazmy)
KOŽA
• Pokryv tela chráni organizmus nielen
pred mechanickým a chemickým
poškodením, ale zúčastňuje sa aj na
dýchaní, vylučuje odpadové látky,
udržiava tekutiny i teplotu a umožňuje
prijímanie informácií z vonkajšieho
prostredia.
KOŽA
• Koža (cutis) je najväčší plošný orgán tela.
Plocha kože je asi 1,5- 1,8 m2 a má
hmotnosť približne 4,5 kg.
• Koža sa skladá z troch vrstiev:
• Pokožky
• Škáry (zamše)
• Podkožného väziva
KOŽA
• Pokožka (epidermis) sa skladá z niekoľkých
vrstiev plochých buniek , ktoré na povrchu
rohovatejú a odumierajú. Odpadnuté bunky a
prípadné poranenia sa nahrádzajú bunkami z
hlbších vrstiev epidermy.Povrchové bunky
pokožky sú jednak mechanicky veľmi odolné,
jednak obsahujú bielkovinu, ktorá je ťažko
rozpustná vo vode.Preto je koža prakticky
nepriepustná pre vodu.
Koža
• Osobitné bunky hlbších vrstiev obsahujú
zrnká tmavohnedého farbiva – melanínu.
Farba kože závisí od jeho množstva,
uloženia a prekrvenia kože.
• Kožné farbivo pohlcuje ultrafialovú zložku
žiarenia a bráni tak poškodeniu buniek
hlbších vrstiev.
Koža
• Škára- Corium
• Je väzivová vrstva kože. Skladá sa z
väzivových buniek a elastických vlákien,
ktoré sa v podkoží križujú. Medzi vláknami
je množstvo tukových buniek.
• V škáre prebiehajú krvné a miazgové cievy
a nervy. Krvné cievy sú veľmi bohaté.
Koža
• Škára vybieha do pokožky mnohými
bradavkovitými výbežkami, V nich sú nervové
zakončenia (umožňujú vnímanie tepla, chladu,
bolesti a hmatové pocity).
• Na niektorých miestach vytvárajú výbežky škáry
podlhovasté valy, ktoré sú napr. na bruškách
prstov viditeľné ako tzv. kožné lišty. Charakter
týchto kresieb je pre každého človeka
individuálny. Ich utváranie podlieha genetickým
zákonitostiam.
Daktyloskopia- vzory papilárnych čiar
Vzor 2 Radial
Vzor 1 ARCH
Vzor 3 WHORL
Vzor 4
ULNAR
Koža
• V škáre sú dva typy kožných žliaz:
• Mazové žľazy: Žľazy ústia vývodmi do puzdra
vlasu a stenou puzdra sa maz dostáva na povrch
kože, kde utvára film. Má ochrannú
funkciu.chýbajú na koži dlaní a chodidiel
• Potné žľazy: Celkovo je ich asi 2,5 milióna,
najviac na dlaniach, čele a stupajach. Ústia
samostatnými vývodmi na povrchu kože.
Osobitnú skupinu potných žliaz tvoria tzv. sexuálne pachové
žľazy v podpazuší a koži vonkajších pohlavných orgánov)
ktoré produkujú aromatické látky.
Koža
• Pot sa tvorí z tkanivového moku. Ak sa zvýši
prietok krvi cez vlásočnice, presakuje väčšie
množstvo plazmy do tkanivovej tekutiny a z nej sa
v bunkách potných žliaz tvorí pot.
• V pote je zvláštna kyselina, ktorá zabraňuje zápalu
kože. Ak sa z kože zmýva (napr. pri častom
kúpaní), vzniká ľahšie zápal kože a jej spálenie pri
opaľovaní.
Koža
• Podkožné väzivo
• Je tvorené sieťou kolagénových a
elastínových vláken, medzi nimi sú
väzivové bunky. Pomerne riedke podkožné
väzivo umožňuje posúvanie kože.
• Podkožné väzivo je potenciálne tukové
tkanivo- je schopné ukladať v bunkách
veľké množstvo tukových kvapôčok.
Koža
•
•
•
•
•
Funkcie kože:
1. Ochrana tela
2. Zmyslové funkcie
3. Udržiavanie telesnej teploty
4. Ukladacia funkcia kože (tuk, vitamíny
rozpustné v tukoch)
• 5. Vylučovacia funkcia
• 6. Resorpčná funkcia- ak chceme do kože dodať napr.
lieky, musíme ich alebo dodať ako masti, alebo
kombinovať s tukovými rozpúčťadlami, pretože koža je
pre vodu nepriepustná.
Zloženie kože.
1. zrohovatená vrstva
pokožky,
2. zvyšok pokožky,
3. zamša
4. podkožné väzivo a
tuk.