Transcript 9.ročník
BIOLÓGIA 9. ročník Tematický celok: Základné znaky a životné procesy organizmov 1. ZÁKLADNÉ ŽIVOTNÉ PROCESY ORGANIZMOV Základné životné procesy organizmov Existenciu organizmov zabezpečujú tieto životné procesy: Príjem živín, dýchanie, vylučovanie, rozmnožovanie, dráždivosť a pohyb. Príjem živín je potrebný na získavanie stavebných látok a energie potrebnej pre vykonávanie všetkých procesov. Dýchanie je proces pri ktorom sa za pomoci kyslíka získava energia. Vylučovanie je proces pri ktorom sa z tiel odstraňujú odpadové, škodlivé a prebytočné látky. Rozmnožovanie zabezpečuje vznik nových jedincov. Dráždivosť- umožňuje prijímať podnety z prostredia a reagovať na ne. Pohyb zabezpečuje príjem potravy, rozvádzanie živín a ochranu. Záznam: Základné životné procesy organizmov Existenciu organizmov zabezpečujú životné tieto životné procesy: Príjem živín, dýchanie, vylučovanie, rozmnožovanie, dráždivosť a pohyb. Príjem živín je potrebný na získavanie stavebných látok a energie potrebnej pre vykonávanie všetkých procesov. Dýchanie je proces pri ktorom sa za pomoci kyslíka získava energia. Vylučovanie je proces pri ktorom sa z tiel odstraňujú odpadové, škodlivé a prebytočné látky. Rozmnožovanie zabezpečuje vznik nových jedincov. Dráždivosť- umožňuje prijímať podnety z prostredia a reagovať na ne. Pohyb zabezpečuje príjem potravy, rozvádzanie živín a ochranu. ODPOVEDZ! 1.Vymenuj základné životné procesy organizmov! 2.Prečo je pre organizmy potrebný príjem živín? 3.Charakterizuj dýchanie! 4.Aké látky sa vylučujú z tiel organizmov? 5.Čo sa zabezpečuje rozmnožovaním? 6.Čo umožňuje dráždivosť organizmov? Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 1: Ciele vyučovacej hodiny: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Základné životné procesy organizmov 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2.Vymenovať základné životné prejavy organizmov 3. Rozvíjať zručnosť pracovať s biologickým materiálom a IKT. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika modely živých prírodnín ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: Činnosť : - Zápis do triednej knihy - Kontrola prítomnosti Prírodniny- ich príklady a rozdelenie – rozhovor, knihy, obrázky, encyklopédie - Učebnica s.8.-9., práca s textom + POZNÁMKY Záznam: Základné životné procesy organizmov Existenciu organizmov zabezpečujú životné tieto životné procesy: Príjem živín, dýchanie, vylučovanie, rozmnožovanie, dráždivosť a pohyb. Príjem živín je potrebný na získavanie stavebných látok a energie potrebnej pre vykonávanie všetkých procesov. Dýchanie je proces pri ktorom sa za pomoci kyslíka získava energia. Vylučovanie je proces pri ktorom sa z tiel odstraňujú odpadové, škodlivé a prebytočné látky. Rozmnožovanie zabezpečuje vznik nových jedincov. Dráždivosť- umožňuje prijímať podnety z prostredia a reagovať na ne. Pohyb zabezpečuje príjem potravy, rozvádzanie živín a ochranu. Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Vymenuj základné životné procesy organizmov! 2.Prečo je pre organizmy potrebný príjem živín? 3.Charakterizuj dýchanie! 4.Aké látky sa vylučujú z tiel organizmov? 5.Čo sa zabezpečuje rozmnožovaním? 6.Čo umožňuje dráždivosť organizmov? Zadanie domácej úlohy - 2. VÝŽIVA A DÝCHANIE BAKTÉRIÍ A HÚB Výživa a dýchanie baktérií a húb Príjem živín, premena látok a energií sú základnou podmienkou života organizmov. Podstatou všetkých životných procesov sú chemické reakcie pri ktorých sa premieňajú látky. Medzi tieto procesy patria napr.: príjem živín, dýchanie, fotosyntéza atď. PRÍJEM ŽIVÍN – organizmy prijímajú živiny z rôznych zdrojov. BAKTÉRIE: sú to jednobunkové organizmy, sú mikroskopické Majú tvar :TYČINKOVITÝ (bacily) alebo GUĽATÝ (koky) Ako živiny prijímajú organické látky, ktoré získavajú z a.) odumretých organizmov ( pôdne, hnilobné) b.) zo živých organizmov (parazitické, spôsobujú ochorenia) c.) rozkladom organických látok ( mliečne a kvasné) HUBY – ako živiny prijímajú organické látky a delia sa na: a.) saprofytické – rozkladajú rastlinný odpad b.) symbiotické – spolunažívajú s koreňmi stromov c.) parazitické – získavajú živiny z tiel živých organizmov d.) rozkladné – kvasinky (výroba cesta, piva, vína – droždie) Záznam: Výživa a dýchanie baktérií a húb Príjem živín, premena látok a energií sú základnou podmienkou života organizmov. Podstatou všetkých životných procesov sú chemické reakcie pri ktorých sa premieňajú látky. Medzi tieto procesy patria napr.: príjem živín, dýchanie, fotosyntéza atď. PRÍJEM ŽIVÍN – organizmy prijímajú živiny z rôznych zdrojov. Baktérie – ako živiny prijímajú organické látky, ktoré získavajú z: a.) odumretých organizmov ( pôdne, hnilobné) b.) zo živých organizmov (parazitické, spôsobujú ochorenia) c.) rozkladom organických látok ( mliečne a kvasné) Huby – ako živiny prijímajú organické látky a delia sa na: a.) saprofytické – rozkladajú rastlinný odpad b.) symbiotické – spolunažívajú s koreňmi stromov c.) parazitické – získavajú živiny z tiel živých organizmov d.) rozkladné – kvasinky (výroba cesta, piva, vína – droždie) ODPOVEDZ! 1.Aký typ látok prijímajú baktérie ako živiny? 2.Ako sa nazývajú baktérie odoberajúce živiny z tiel živých organizmov 3.Akými látkami sa živia huby? 4.Aké sú to saprofytické huby? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 2: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Výživa a dýchanie baktérií a húb 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Uviesť príklady rozkladných, hľuzkových a parazitických baktérií 3. Rozvíjať zručnosť pracovať s biologickým materiálom a IKT. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika modely živých prírodnín, modely a obrazy baktérií a húb ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ Kontrola prítomnosti Kontrola domácej úlohy 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: - Zopakovanie základných životných procesov organizmov Skúšanie, ostatní nákres s.9/o.6, + písomne s. 9/Čo mám poznať Práca s textom 10.-11. + POZNÁMKY Záznam: Výživa a dýchanie baktérií a húb Príjem živín, premena látok a energií sú základnou podmienkou života organizmov. Podstatou všetkých životných procesov sú chemické reakcie pri ktorých sa premieňajú látky. Medzi tieto procesy patria napr.: príjem živín, dýchanie, fotosyntéza atď. PRÍJEM ŽIVÍN – organizmy prijímajú živiny z rôznych zdrojov. Baktérie – ako živiny prijímajú organické látky, ktoré získavajú z: a.) odumretých organizmov ( pôdne, hnilobné) b.) zo živých organizmov (parazitické, spôsobujú ochorenia) c.) rozkladom organických látok ( mliečne a kvasné) Huby – ako živiny prijímajú organické látky a delia sa na: a.) saprofytické – rozkladajú rastlinný odpad b.) symbiotické – spolunažívajú s koreňmi stromov c.) parazitické – získavajú živiny z tiel živých organizmov d.) rozkladné – kvasinky (výroba cesta, piva, vína – droždie) Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Aký typ látok prijímajú baktérie ako živiny? 2.Ako sa nazývajú baktérie odoberajúce živiny z tiel živých organizmov 3.Akými látkami sa živia huby? 4.Aké sú to saprofytické huby? Zadanie domácej úlohy 3.VÝŽIVA A DÝCHANIE RASTLÍN Výživa a dýchanie rastlín RASTLINY – ako živiny prijímajú anorganické látky, vodu a oxid uhličitý Fotosyntéza je životný proces rastlín, pri ktorom si vytvárajú organické látky potrebné pre život. Prebieha v chloroplastoch listov za pomoci slnečného žiarenia. Pri fotosyntéze sa menia anorganické látky (voda a oxid uhličitý) na látky organické (cukry). Pri fotosyntéze sa do ovzdušia uvoľňuje kyslík. chlorofyl Zápis: 6CO2 + 6H2O C6H12O6 + 6O2 slnečná energia FOTOSYNTÉZA DÝCHANIE Dýchanie je životný proces všetkých organizmov pri ktorom sa získava energia potrebná pre život. Pri dýchaní sa cukry a tuky rozkladajú za pomoci kyslíka pričom sa energia uvoľňuje. Prebieha v mitochondriách buniek. Zápis: C6H12O6 + 6O2 6CO2 + 6H2O + energia Záznam: Výživa a dýchanie rastlín RASTLINY – ako živiny prijímajú anorganické látky, vodu a oxid uhličitý. Fotosyntéza je životný proces rastlín, pri ktorom si vytvárajú organické látky potrebné pre život. Prebieha v chloroplastoch listov za pomoci slnečného žiarenia. Pri fotosyntéze sa menia anorganické látky (voda a oxid uhličitý) na látky organické (cukry). Pri fotosyntéze sa do ovzdušia uvoľňuje kyslík. Dýchanie je životný proces všetkých organizmov pri ktorom sa získava energia potrebná pre život. Pri dýchaní sa cukry a tuky rozkladajú za pomoci kyslíka pričom sa energia uvoľňuje. Prebieha v mitochondriách buniek. ODPOVEDZ! 1.Ktoré anorganické látky prijímajú rastliny? 2.Čo je to fotosyntéza ? 3.Charakterizuj a popíš dýchanie ! Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 3: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Výživa a dýchanie rastlín 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu fotosyntézy a dýchania 3. Porovnať látky, ktoré prijíma a vylučuje pri dýchaní rastlina, živočích a človek. Typ vyučovacej hodiny: fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy: - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: Obrazy huby, fotosyntéza ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. - Zápis do triednej knihy ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti - Kontrola domácej úlohy - Zopakovanie Výživa a dýchanie baktérií a húb - Skúšanie, ostatní nákres s.11/o.14 + písomne s.11/Čo mám poznať? - Učebnica s. 12.-13. Práca s textom + POZNÁMKY Záznam: Výživa a dýchanie rastlín RASTLINY – ako živiny prijímajú anorganické látky, vodu a oxid uhličitý. Fotosyntéza je životný proces rastlín, pri ktorom si vytvárajú organické látky potrebné pre život. Prebieha v chloroplastoch listov za pomoci slnečného žiarenia. Pri fotosyntéze sa menia anorganické látky (voda a oxid uhličitý) na látky organické (cukry). Pri fotosyntéze sa do ovzdušia uvoľňuje kyslík. Dýchanie je životný proces všetkých organizmov pri ktorom sa získava energia potrebná pre život. Pri dýchaní sa cukry a tuky rozkladajú za pomoci kyslíka pričom sa energia uvoľňuje. Prebieha v mitochondriách buniek. 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ktoré anorganické látky prijímajú rastliny? 2.Čo je to fotosyntéza ? 3.Charakterizuj a popíš dýchanie ! 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy Poznámky: 4. ROZMNOŽOVANIE BAKTÉRIÍ A HÚB Rozmnožovanie baktérií a húb Rozmnožovanie je životný proces, ktorý zabezpečuje vznik nových jedincov a zachovanie druhu. Rozmnožovanie baktérií Rozmnožujú sa nepohlavne priečnym delením. Nový jedinec vzniká rozdelením pôvodnej bunky na dve rovnaké nové bunky, ktoré majú zhodné dedičné vlastnosti s rodičovským jedincom. Rozmnožovanie húb Huby sa rozmnožujú nepohlavne aj pohlavne: A.)Nepohlavé rozmnožovanie 1.Pučaním – na materskej bunke kvasiniek sa vytvorí púčik- nová bunka, ktorá rastie a potom sa oddelí 2.Výtrusmi – plesne aj hríby, výtrusy sa nachádzajú vo výtrusnici alebo na spodnej strane klobúka B.)Pohlavné rozmnožovanie Nastáva splynutím pohlavných buniek Záznam: Rozmnožovanie baktérií a húb Rozmnožovanie je životný proces, ktorý zabezpečuje vznik nových jedincov a zachovanie druhu. Rozmnožovanie baktérií Rozmnožujú sa nepohlavne priečnym delením. Nový jedinec vzniká rozdelením pôvodnej bunky na dve rovnaké nové bunky, ktoré majú zhodné dedičné vlastnosti s rodičovským jedincom. Rozmnožovanie húb Huby sa rozmnožujú nepohlavne aj pohlavne: A.)Nepohlavé rozmnožovanie 1.Pučaním – na materskej bunke kvasiniek sa vytvorí púčik- nová bunka, ktorá rastie a potom sa oddelí 2.Výtrusmi – plesne aj hríby, výtrusy sa nachádzajú vo výtrusnici alebo na spodnej strane klobúka B.)Pohlavné rozmnožovanie Nastáva splynutím pohlavných buniek ODPOVEDZ! 1.Charakterizuj rozmnožovanie ako životný proces! 2.Uveď najčastejší spôsob rozmnožovania baktérií! 3.Uveď dva základné spôsoby rozmnožovania húb! 4.Akým spôsobom sa rozmnožujú huby patriace medzi kvasinky? 5.Ktoré typy húb sa rozmnožujú výtrusmi? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 4: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Rozmnožovanie baktérií a húb 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu rozmnožovania baktérií a húb 3. Uviesť príklad rozmnožovania delením a pučaním. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Obraz FOTOSYNTÉZA, huby ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti - Kontrola domácej úlohy 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: - Opakovanie fotosyntézy a dýchania Skúšanie, ostatní nákres s. 13/o.21, písomne s. 13/čo mám poznať 1,3,4,5,6 Záznam: Rozmnožovanie baktérií a húb Rozmnožovanie je životný proces, ktorý zabezpečuje vznik nových jedincov a zachovanie druhu. Rozmnožovanie baktérií Rozmnožujú sa nepohlavne priečnym delením. Nový jedinec vzniká rozdelením pôvodnej bunky na dve rovnaké nové bunky, ktoré majú zhodné dedičné vlastnosti s rodičovským jedincom. Rozmnožovanie húb Huby sa rozmnožujú nepohlavne aj pohlavne: A.) Nepohlavé rozmnožovanie 1. Pučaním – na materskej bunke kvasiniek sa vytvorí púčik- nová bunka, ktorá rastie a potom sa oddelí 2. Výtrusmi – plesne aj hríby, výtrusy sa nachádzajú vo výtrusnici alebo na spodnej strane klobúka B.) Pohlavné rozmnožovanie Nastáva splynutím pohlavných buniek Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Charakterizuj rozmnožovanie ako životný proces! 2.Uveď najčastejší spôsob rozmnožovania baktérií! 3.Uveď dva základné spôsoby rozmnožovania húb! 4.Akým spôsobom sa rozmnožujú huby patriace medzi kvasinky? 5.Ktoré typy húb sa rozmnožujú výtrusmi? Zadanie domácej úlohy 5. ROZMNOŽOVANIE RASTLÍN Rozmnožovanie rastlín Rozmnožovanie je základný životný proces pri ktorom vznikajú nové jedince. U rastlín sa vyskytujú dva typy rozmnožovania: 1.NEPOHLAVNÉ a.)nekvitnúce rastliny ( machorasty a papraďorasty ) sa rozmnožujú výtrusmi MACHORASTY – rastú v listnatých lesoch Stavba tela: pakorienok, pabyľka, palístky,stopka, výtrusnica s výtrusmi B.PAPRAĎORASTY – rozdelenie: 1.paprade – Papraď samčia má veľké zložené listy s výtrusnicami na spodnej strane. 2.prasličky – Praslička roľná má tenké lístky a výtrusnice na vrchole jarnej nezelenej stonky 3. plavúne – Plavúň obyčajný má úzke lístky na plazivej stonke a 2 klasy výtrusníc na vrchole. papraď praslička plavúň b.) jedince niektorých kvitnúcich rastlín vzniknú z vyživovacej časti rastliny: odrezky koreňa (chren), stonky(ríbezľa), listov(fialka), cibuľou(tulipán), hľuzou (zemiaky), delením trsov(trávy) 2.POHLAVNÉ – jedince vznikajú zo semien Semená rastlín vznikajú po opelení a oplodnení. OPELENIE je prenesenie peľu toho istého druhu z tyčinky na piestik (vetrom,hmyzom ) Rozmnožovacie (pohlavné) časti kvetu: a.)tyčinka – samčia časť, zložená z nitky a peľnice s peľom b.)piestik – samičia časť, zložená z blizny, čnelky a semenníka s vajíčkom blizna čnelka semenník vajíčka OPLODNENIE je splynutie samčej pohlavnej bunky z peľu so samičou pohlavnou bunkou z vajíčka uloženého v piestiku. Vajíčko sa postupne mení na semeno a zo semennika piestika sa vyvinie plod. Dužinaté plody kôstkovica malvica bobuľa Suché plody Záznam: Rozmnožovanie rastlín Rozmnožovanie je základný životný proces pri ktorom vznikajú nové jedince. U rastlín sa vyskytujú dva typy rozmnožovania: 1.NEPOHLAVNÉ a.)nekvitnúce rastliny ( machorasty a papraďorasty ) sa rozmnožujú výtrusmi b.)jedince niektorých kvitnúcich rastlín vzniknú z vyživovacej časti rastliny: odrezky koreňa (chren), stonky(ríbezľa), listov(fialka), cibuľou(tulipán), hľuzou (zemiaky), delením trsov(trávy) 2.POHLAVNÉ – jedince vznikajú zo semien Semená rastlín vznikajú po opelení a oplodnení. OPELENIE je prenesenie peľu z tyčinky na piestik (vetrom,hmyzom ) OPLODNENIE je splynutie samčej pohlavnej bunky z peľu so samičou pohlavnou bunkou z vajíčka uloženého v piestiku.Vajíčko sa postupne mení na semeno a zo semennika piestika sa vyvinie plod. ODPOVEDZ ! 1.Aké dva základné typy rozmnožovania rastlín poznáš? 2.Ktoré rastliny sa rozmnožujú výtrusmi? 3.Uveď dva príklady nepohlavného rozmnožovania kvitnúcich rastlín! 4.Ako sa nazýva rozmnožovanie rastlín semenami? 5. Ako sa nazývajú procesy pri ktorých vznikajú semená rastlín? 6.Čo je to opelenie? 7.Čo je to oplodnenie? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 5: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Rozmnožovanie rastlín 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu rozmnožovania rastlín 3. Rozvíjať zručnosť pracovať s biologickým materiálom a IKT. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Obraz FOTOSYNTÉZA, kvety, od kvetu k plodu - obraz ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ Kontrola prítomnosti Kontrola domácej úlohy 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: - Opakovanie rozmnožovania baktérií a húb Skúšanie, ostatní nákres s. 14/o.23, písomne s. 14/čo mám poznať 1-7 Učebnica s.16.-17. Práca s textom + POZNÁMKY Záznam: ROZMNOŽOVANIE RASTLÍN Rozmnožovanie je základný životný proces pri ktorom vznikajú nové jedince. U rastlín sa vyskytujú dva typy rozmnožovania: 1. NEPOHLAVNÉ a.) nekvitnúce rastliny ( machorasty a papraďorasty ) sa rozmnožujú výtrusmi -b.)jedince niektorých kvitnúcich rastlín vzniknú z vyživovacej časti rastliny: odrezky koreňa (chren), stonky(ríbezľa), listov(fialka), cibuľou(tulipán), hľuzou (zemiaky), delením trsov(trávy) 2. POHLAVNÉ – jedince vznikajú zo semien Semená rastlín vznikajú po opelení a oplodnení. OPELENIE je prenesenie peľu z tyčinky na piestik (vetrom,hmyzom ) OPLODNENIE je splynutie samčej pohlavnej bunky z peľu so samičou pohlavnou bunkou z vajíčka uloženého v piestiku. Vajíčko sa postupne mení na semeno a zo semennika piestika sa vyvinie plod. 1.Aké dva základné typy rozmnožovania rastlín poznáš? 2.Ktoré rastliny sa rozmnožujú výtrusmi? 3.Uveď dva príklady nepohlavného rozmnožovania kvitnúcich rastlín! 4.Ako sa nazýva rozmnožovanie rastlín semenami? 5. Ako sa nazývajú procesy pri ktorých vznikajú semená rastlín? 6.Čo je to opelenie? 7.Čo je to oplodnenie? Zadanie domácej úlohy 6.DRÁŽDIVOSŤ A POHYB RASTLÍN Dráždivosť a pohyb rastlín Dráždivosť je schopnosť reagovať na vnútorné a vonkajšie podmienky. Pohyb časti tela rastlín je pomalý a nenápadný. Najzreteľnejší je pohyb vplyvom gravitácie, pri ktorom koreň rastie zvislo nadol a stonka sa ohýba a rastie nahor. Známy je aj pohyb kvetov za svetlom, zreteľný najmä u slnečnice. Zmena svetla a teploty spôsobuje u mnohých rastlín otváranie a zatváranie kvetov (napr. tulipán) Vplyv UV žiarenia spôsobuje spomalenie fotosyntézy, čo má za následok odumretie rastliny. Záznam: Dráždivosť a pohyb rastlín Dráždivosť je schopnosť reagovať na vnútorné a vonkajšie podmienky. Pohyb časti tela rastlín je pomalý a nenápadný. Najzreteľnejší je pohyb vplyvom gravitácie, pri ktorom koreň rastie zvislo nadol a stonka sa ohýba a rastie nahor. Známy je aj pohyb kvetov za svetlom, zreteľný najmä u slnečnice. Zmena svetla a teploty spôsobuje u mnohých rastlín otváranie a zatváranie kvetov (napr. tulipán) Vplyv UV žiarenia spôsobuje spomalenie fotosyntézy, čo má za následok odumretie rastliny. ODPOVEDZ! 1.Charakterizuj dráždivosť ! 2.Akým smerom prebieha pohyb častí rastlinného tela vplyvom gravitácie? 3.Čím je spôsobené otváranie a zatváranie kvetov mnohých rastlín? 4.Čo spôsobuje UV žiarenie u rastlín? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 6: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Dráždivosť a pohyb rastlín 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Uviesť príklady reakcie rastliny na vonkajšie podmienky 3. Rozvíjať zručnosť pracovať s biologickým materiálom a IKT. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Obraz FOTOSYNTÉZA, kvety, od kvetu k plodu – obraz, Prezentácia ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ Kontrola prítomnosti Kontrola domácej úlohy 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: - Opakovanie rozmnožovania rastlín Skúšanie, ostatní 17 nákres o. 32 + písomne s.17/Čomám poznať Učebnica s. 18-19 práca s textom + POZNÁMKY Záznam: Dráždivosť a pohyb rastlín Dráždivosť je schopnosť reagovať na vnútorné a vonkajšie podmienky. Pohyb časti tela rastlín je pomalý a nenápadný. Najzreteľnejší je pohyb vplyvom gravitácie, pri ktorom koreň rastie zvislo nadol a stonka sa ohýba a rastie nahor. Známy je aj pohyb kvetov za svetlom, zreteľný najmä u slnečnice. Zmena svetla a teploty spôsobuje u mnohých rastlín otváranie a zatváranie kvetov (napr. tulipán) Vplyv UV žiarenia spôsobuje spomalenie fotosyntézy, čo má za následok odumretie rastliny. Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Charakterizuj dráždivosť ! 2.Akým smerom prebieha pohyb častí rastlinného tela vplyvom gravitácie? 3.Čím je spôsobené otváranie a zatváranie kvetov mnohých rastlín? 4.Čo spôsobuje UV žiarenie u rastlín? Zadanie domácej úlohy 7. ŽIVOT RASTLÍN Záznam: Život rastlín Životný cyklus rastliny začína oplodnením vajíčka, ktoré sa postupne zmení na semeno. Semeno obsahuje zárodok a klíčne listy. Pri klíčení pokračuje vývin zárodku, z ktorého vyrastie nová rastlina. Podmienky klíčenia: voda, vzduch, teplo Zloženie semena: Osemenie – obal, ktorý chráni semeno Zárodok - a.) Klíčne listy b.) Základ budúcej rastliny OSEMENIE klíčne listy základ listov základ stonky základ koreňa Základ budúcej rastliny Z Á R O D O K Klíčiace rastliny čerpajú živiny z klíčnych listov, neskôr vykonávajú za pomoci svetla fotosyntézu. Podľa počtu klíčnych listov rozlišujeme rastliny: 1.jednoklíčnolistové – kukurica, trávy, snežienka 2.dvojklíčnolistové – hrach, paprika Podľa dĺžky životného cyklu rozlišujeme rastliny: a.Jednoročné – slnečnica, hrach b.Dvojročné – prvý rok vytvoria vyživovacie orgány (koreň, stonku, listy), druhý rok rozmnožovacie (kvet, plod, semeno), patria sem napr. mrkva, karfiol c.Trváce – napr. snežienka, dreviny Počas života rastlín dochádza ku kvantitatívnym zmenám, ktoré označujeme RAST a kvalitatívnym zmenám – VÝVIN ( je to tvorba a odumieranie jednotlivých typov orgánov). Záznam: Život rastlín Životný cyklus rastliny začína oplodnením vajíčka, ktoré sa postupne zmení na semeno. Semeno obsahuje zárodok a klíčne listy. Pri klíčení pokračuje vývin zárodku, z ktorého vyrastie nová rastlina. Podmienky klíčenia: voda, vzduch, teplo Klíčiace rastliny čerpajú živiny z klíčnych listov, neskôr vykonávajú za pomoci svetla fotosyntézu. Podľa počtu klíčnych listov rozlišujeme rastliny: 1.jednoklíčnolistové – kukurica, trávy, snežienka 2.dvojklíčnolistové – hrach, paprika Podľa dĺžky životného cyklu rozlišujeme rastliny: a.Jednoročné – slnečnica, hrach b.Dvojročné – prvý rok vytvoria vyživovacie orgány (koreň, stonku, listy), druhý rok rozmnožovacie (kvet, plod, semeno), patria sem napr. mrkva, karfiol c.Trváce – napr. snežienka, dreviny ODPOVEDZ ! 1.Vymenuj podmienky pre klíčenie rastlín! 2.Aké druhy rastlín patria medzi jednoklíčnolistové? 3.Uveď dva druhy dvojklíčnolistových rastlín! 4.Ako rozdeľujeme rastliny podľa dĺžky života? 5.Koľkoročné rastliny sú hrach a slnečnica? 6.Popíš priebeh života u dvojročnej rastliny 7.Vymenuj druhy trvácich rastlín! Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 7: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Život rastlín 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu životných procesov rastlín, podmienky ich existencie. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: 3. Poznať podľa schémy ročného cyklu života rastliny, či ide o rastlinu jednoročnú, dvojročnú alebo trvácu. fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Obraz FOTOSYNTÉZA, kvety, od kvetu k plodu – obraz, Prezentácia ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ Kontrola prítomnosti Kontrola domácej úlohy 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: Opakovanie dráždivosť a pohyb rastlín - Skúšanie, ostaní písomne s.19/Čo mám poznať - Učebnica s.20-21 práca s textom + POZNÁMKY Záznam: ŽIVOT RASTLÍN Životný cyklus rastliny začína oplodnením vajíčka, ktoré sa postupne zmení na semeno. Semeno obsahuje zárodok a klíčne listy. Pri klíčení pokračuje vývin zárodku, z ktorého vyrastie nová rastlina. Podmienky klíčenia: voda, vzduch, teplo Klíčiace rastliny čerpajú živiny z klíčnych listov, neskôr vykonávajú za pomoci svetla fotosyntézu. Podľa počtu klíčnych listov rozlišujeme rastliny: 1. jednoklíčnolistové – kukurica, trávy, snežienka 2. dvojklíčnolistové – hrach, paprika Podľa dĺžky životného cyklu rozlišujeme rastliny: 1. Jednoročné – slnečnica, hrach 2. Dvojročné – prvý rok vytvoria vyživovacie orgány (koreň, stonku, listy), druhý rok rozmnožovacie (kvet, plod, semeno), patria sem napr. mrkva, karfiol 3. Trváce – napr. snežienka, dreviny Počas života rastlín dochádza ku kvantitatívnym zmenám, ktoré označujeme RAST a kvalitatívnym zmenám – VÝVIN ( je to tvorba a odumieranie jednotlivých typov orgánov). 1.Vymenuj podmienky pre klíčenie rastlín! 2.Aké druhy rastlín patria medzi jednoklíčnolistové? 3.Uveď dva druhy dvojklíčnolistových rastlín! 4.Ako rozdeľujeme rastliny podľa dĺžky života? 5.Koľkoročné rastliny sú hrach a slnečnica? 6.Popíš priebeh života u dvojročnej rastliny 7.Vymenuj druhy trvácich rastlín! Zadanie domácej úlohy 8.Praktické cvičenie č.1: Pozorovanie kvasiniek Dátum: Téma: Pomôcky: Biologický materiál: Úlohy: Pracovný postup: Nákres: Záver: Praktické cvičenie č.1 Mikroskopické pozorovanie kvasiniek Mikroskop, podložné sklo, krycie sklo Pekárenské droždie Pozoruj a zakresli kvasinky - priprav mikroskop na pozorovanie - začni najmenším zväčšením - na podložné sklo kvapni kvapku vody - ihlou pridaj do kvapky droždie - prikry krycím sklíčkom a pozoruj 10 *10 Kvasinky sú jednobunkové huby, ktoré sa živia organickými látkami. Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 8: Ciele vyučovacej hodiny: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX. Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Praktické cvičenie: Pozorovanie kvasinky pivnej. 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. Vedieť zhotoviť mikroskopický preparát. 2. Naučiť poznať bežné druhy jednobunkovcov. 3. Rozvíjať zručnosť pracovať s mikroskopom. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: fixačná Praktické cvičenie - Vysvetľovanie - Praktické cvičenie Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Slovenský jazyk, Výtvarná výchova Mikroskopy, Binokulárne mikroskopy, digicam, sada na výrobu preparátov, kvasnice – kvasinka pivná, prierezy a preparáty pre školu - sada ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti - Kontrola domácej úlohy 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ - Rozhovor o využití kvasiniek Dátum: Téma: Pomôcky: Biologický materiál: Úlohy: Pracovný postup: Praktické cvičenie č.1 Mikroskopické pozorovanie kvasiniek Mikroskop, podložné sklo, krycie sklo Pekárenské droždie Pozoruj a zakresli kvasinky - priprav mikroskop na pozorovanie - začni najmenším zväčšením - na podložné sklo kvapni kvapku - ihlou pridaj do kvapky droždie - prikry krycím sklíčkom a pozoruj Nákres: Záver: Kvasinky sú jednobunkové huby, ktoré sa živia organickými látkami. 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy Poznámky: 9.OPAKOVANIE - PÍSOMKA A.Skupina 1.Vymenuj základné životné procesy organizmov! 2.Čo umožňuje dráždivosť organizmov? 3.Charakterizuj baktérie! 4.Ako sa nazývajú baktérie odoberajúce živiny z tiel živých organizmov 5. Akými látkami sa živia huby? 6.Charakterizuj a popíš dýchanie ! 7.Aké dva základné typy rozmnožovania rastlín poznáš? 8.Charakterizuj rozmnožovanie ako životný proces! 9.Akým spôsobom sa rozmnožujú huby patriace medzi kvasinky? 10.Uveď dva príklady nepohlavného rozmnožovania kvitnúcich rastlín! 11.Ako sa nazývajú procesy pri ktorých vznikajú semená rastlín? 12.Čo je to oplodnenie? 13.Uveď dva druhy jednoklíčnolistových rastlín! 14.Ako rozdeľujeme rastliny podľa dĺžky života? 15.Popíš priebeh života u dvojročnej rastliny B.skupina 1.Aké látky sa vylučujú z tiel organizmov? 2.Prečo je pre organizmy potrebný príjem živín? 3.Aký typ látok prijímajú baktérie ako živiny? 4. Aké sú to saprofytické huby? 5.Ktoré anorganické látky prijímajú rastliny? 6.Čo je to fotosyntéza ? 7.Ktoré rastliny sa rozmnožujú výtrusmi? 8.Uveď najčastejší spôsob rozmnožovania baktérií! 9.Ktoré typy húb sa rozmnožujú výtrusmi? 10.Ako sa nazýva rozmnožovanie rastlín semenami? 11.Čo je to opelenie? 12.Vymenuj podmienky pre klíčenie rastlín! 13.Uveď dva druhy dvojklíčnolistových rastlín! 14.Koľkoročné rastliny sú hrach a slnečnica? 15.Vymenuj druhy trvácich rastlín! Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 9: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Opakovanie 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu životných procesov rastlín, podmienky ich existencie. 3. Rozvíjať zručnosť pracovať s biologickým materiálom a IKT. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Prezentácia ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ Kontrola prítomnosti Kontrola domácej úlohy 25 min. EXPOZIČNÁ OPAKOVANIE podľa otázok A.Skupina 1.Vymenuj základné životné procesy organizmov! 2.Čo umožňuje dráždivosť organizmov? 3.Charakterizuj baktérie! 4.Ako sa nazývajú baktérie odoberajúce živiny z tiel živých organizmov 5. Akými látkami sa živia huby? 6.Charakterizuj a popíš dýchanie ! 7.Aké dva základné typy rozmnožovania rastlín poznáš? 8.Charakterizuj rozmnožovanie ako životný proces! 9.Akým spôsobom sa rozmnožujú huby patriace medzi kvasinky? 10.Uveď dva príklady nepohlavného rozmnožovania kvitnúcich rastlín! 11.Ako sa nazývajú procesy pri ktorých vznikajú semená rastlín? 12.Čo je to oplodnenie? 13.Uveď dva druhy jednoklíčnolistových rastlín! 14.Ako rozdeľujeme rastliny podľa dĺžky života? 15.Popíš priebeh života u dvojročnej rastliny B.skupina 1.Aké látky sa vylučujú z tiel organizmov? 2.Prečo je pre organizmy potrebný príjem živín? 3.Aký typ látok prijímajú baktérie ako živiny? 4. Aké sú to saprofytické huby? 5.Ktoré anorganické látky prijímajú rastliny? 6.Čo je to fotosyntéza ? 7.Ktoré rastliny sa rozmnožujú výtrusmi? 8.Uveď najčastejší spôsob rozmnožovania baktérií! 9.Ktoré typy húb sa rozmnožujú výtrusmi? 10.Ako sa nazýva rozmnožovanie rastlín semenami? 11.Čo je to opelenie? 12.Vymenuj podmienky pre klíčenie rastlín! 13.Uveď dva druhy dvojklíčnolistových rastlín! 14.Koľkoročné rastliny sú hrach a slnečnica? 15.Vymenuj druhy trvácich rastlín! 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy Poznámky: 10.VÝŽIVA ŽIVOČÍCHOV Výživa živočíchov - tráviaca sústava Funkcia tráviacej sústavy: prijíma potravu, rozkladá ju a získava z nej potrebné živiny (cukry, tuky, bielkoviny), vodu, vitamíny a minerálne látky. TYPY TRÁVIACICH SÚSTAV: a.) tráviaca dutina – ústny otvor je zároveň aj vyvrhovacím. Tento typ tráviacej sústavy majú pŕhlivce a ploskavce, napr: Nezmar hnedý a Ploskuľa mliečna b.) tráviaca rúra – začína ústnym otvorom a končí análnym otvorom. Tento typ tráviacej sústavy majú mäkkýše, článkonožce a všetky stavovce. ústna dutina hltan, pažerák žalúdok tenké črevo konečník hrubé črevo Časti tráviacej sústavy stavovcov: ÚSTNA DUTINA- mechanické rozdrobenie potravy pomocou jazyka, zubov a slinných žliaz HLTAN,PAŽERÁK – posúvajú potravu do žalúdka ŽALÚDOK – prebieha v ňom chemické trávenie potravy TENKÉ ČREVO – najdôležitejšia časť tráviacej sústavy, dokončuje sa tu rozklad potravy a prebieha v ňom vstrebávanie živín do krvného obehu HRUBÉ ČREVO – vstrebávanie vody a hromadenie nestrávených zvyškov potravy KONEČNÍK, KLOAKA – odstraňovanie nepotrebných zvyškov potravy z tela v podobe stolice Záznam: Výživa živočíchov Funkcia tráviacej sústavy: prijíma potravu, rozkladá ju a získava z nej potrebné živiny (C,T,B, vodu, vitamíny a minerálne látky) Typy tráviacich sústav:: a.) tráviaca dutina – ústny otvor je zároveň aj vyvrhovacím. Tento typ majú pŕhlivce a ploskavce, napr. Nezmar hnedý a Ploskuľa mliečna b.) tráviaca rúra – začína ústnym otvorom a končí análnym otvorom. Tento typ majú mäkkýše, článkonožce a všetky stavovce Časti tráviacej sústavy stavovcov: ÚSTNA DUTINA- mechanické rozdrobenie potravy pomocou jazyka, zubov a slinných žliaz HLTAN,PAŽERÁK – posúvajú potravu do žalúdka ŽALÚDOK – prebieha v ňom chemické trávenie potravy TENKÉ ČREVO – najdôležitejšia časť t.s., dokončuje sa tu rozklad potravy a prebieha v ňom vstrebávanie živín do krvného obehu HRUBÉ ČREVO – vstrebávanie vody a hromadenie nestrávených zvyškov potravy KONEČNÍK, KLOAKA – odstraňovanie nepotrebných zvyškov potravy z tela v podobe stolice ODPOVEDZ! 1.Vymenuj dva základné typy tráviacich sústav ! 2.Charakterizuj tráviacu dutinu! 3.Ktoré živočíchy majú tráviacu dutinu? 4.Charakterizuj tráviacu rúru! 5.Uveď príklady živočíchov s tráviacou rúrou! 6.Vymenuj časti a funkciu orgánov tráviacej rúry! Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 10: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Tráviaca sústava živočíchov 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu životných procesov živočíchov 3. Uviesť význam procesu prijímania živín pre živočíchy. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Obraz nezmar, ploskuľa, torzo prasa, Prezentácia ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti - Kontrola domácej úlohy 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: - Písomka Práca s textom s. 24-25 + poznámky Záznam: Výživa živočíchov Funkcia tráviacej sústavy: prijíma potravu, rozkladá ju a získava z nej potrebné živiny (C,T,B, vodu, vitamíny a minerálne látky) Typy tráviacich sústav: a.) tráviaca dutina – ústny otvor je zároveň aj vyvrhovacím. Tento typ majú pŕhlivce a ploskavce, napr. Nezmar hnedý a Ploskuľa mliečna b.) tráviaca rúra – začína ústnym otvorom a končí análnym otvorom. Tento typ majú mäkkýše, článkonožce a všetky stavovce Časti tráviacej sústavy stavovcov: ÚSTNA DUTINA- mechanické rozdrobenie potravy pomocou jazyka, zubov a slinných žliaz HLTAN,PAŽERÁK – posúvajú potravu do žalúdka ŽALÚDOK – prebieha v ňom chemické trávenie potravy TENKÉ ČREVO – najdôležitejšia časť t.s., dokončuje sa tu rozklad potravy a prebieha v ňom vstrebávanie živín do krvného obehu HRUBÉ ČREVO – vstrebávanie vody a hromadenie nestrávených zvyškov potravy KONEČNÍK, KLOAKA – odstraňovanie nepotrebných zvyškov potravy z tela v podobe stolice Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Vymenuj dva základné typy tráviacich sústav ! 2.Charakterizuj tráviacu dutinu! 3.Ktoré živočíchy majú tráviacu dutinu? 4.Charakterizuj tráviacu rúru! 5.Uveď príklady živočíchov s tráviacou rúrou! 6.Vymenuj časti a funkciu orgánov tráviacej rúry! Zadanie domácej úlohy 11.DÝCHANIE ŽIVOČÍCHOV Dýchanie živočíchov - dýchacia sústava Funkcia dýchacej sústavy: dopraviť do tela kyslík, ktorý je potrebný na získanie energie pre všetky životné funkcie. Typy dýchacích sústav u bezstavovcov a spôsoby dýchania: 1.Povrchom tela – kyslík preniká do tela cez jeho povrch Napr.: nezmar, dážďovka 2.Žiabrami – sú jednoduchšie ako u stavovcov, využívajú ich vodné bezstavovce 3.Vzdušnicami – sú to otvory po bokoch tela hmyzu, ktorými prechádza kyslík do vnútra tela 4.Pľúcnymi vačkami – sú to dutinky uložené v brušku pavúkov Osobitosti dýchacích sústav jednotlivých tried stavovcov: RYBY- dýchajú žiabrami, ktoré umožňujú získať kyslík z vody OBOJŽIVELNÍKY- žubrienky dýchajú žiabrami, dospelé jedince dýchajú pľúcami a kožou PLAZY- dýchajú pľúcami VTÁKY- z ich pľúc vyrastajú vzdušné vaky CICAVCE- dýchaciu sústavu tvoria: nozdry, hrtan, priedušnica, priedušky, pľúca z ktorých kyslík prechádza do krvného obehu Záznam: Dýchanie živočíchov Funkcia dýchacej sústavy: dopraviť do tela kyslík, ktorý je potrebný na získanie energie pre všetky životné funkcie organizmov. Typy dýchacích sústav u bezstavovcov a spôsoby dýchania: 1.Povrchom tela – kyslík preniká do tela cez jeho povrch Napr.: nezmar, dážďovka 2.Žiabrami – sú jednoduchšie ako u stavovcov, využívajú ich vodné bezstavovce 3.Vzdušnicami – sú to otvory po bokoch tela hmyzu, ktorými prechádza kyslík do vnútra tela 4.Pľúcnymi vačkami – sú to dutinky uložené v brušku pavúkov Osobitosti dýchacích sústav jednotlivých tried stavovcov: RYBY- dýchajú žiabrami, ktoré umožňujú získať kyslík z vody OBOJŽIVELNÍKY- žubrienky dýchajú žiabrami, dospelé jedince dýchajú pľúcami a kožou PLAZY- dýchajú pľúcami VTÁKY- z ich pľúc vyrastajú vzdušné vaky CICAVCE- dýchaciu sústavu tvoria: nozdry, hrtan, priedušnica, priedušky, pľúca z ktorých kyslík prechádza do krvného obehu ODPOVEDZ! 1.Uveď funkciu dýchacej sústavy! 2.Vymenuj 3 spôsoby dýchania bezstavovcov! 3.Ako dýcha dážďovka? 4.Uveď osobitosti dýchania jednotlivých tried stavovcov! Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 11: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Dýchanie živočíchov 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu životných procesov živočíchov 3.Pomenovať bezstavovce, ktorý dýchajú pľúcnymi vačkami, žiabrami a vzdušnicami. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Obraz dýchacia sústava, torzo prasa, 3D modely, Prezentácia ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: Činnosť : - Zápis do triednej knihy - Kontrola prítomnosti - Kontrola domácej úlohy - Zápis známok z písomky Zopakovanie výživy živočíchov Skúšanie, ostatní 25 písomne /Čo mám poznať + nákres 24/o.58 Záznam: Dýchanie živočíchov Funkcia dýchacej sústavy: dopraviť do tela kyslík, ktorý je potrebný na získanie energie pre všetky životné funkcie organizmov. Typy dýchacích sústav u bezstavovcov a spôsoby dýchania: 1.Povrchom tela – kyslík preniká do tela cez jeho povrch Napr.: nezmar, dážďovka 2.Žiabrami – sú jednoduchšie ako u stavovcov, využívajú ich vodné bezstavovce 3.Vzdušnicami – sú to otvory po bokoch tela hmyzu, ktorými prechádza kyslík do vnútra tela 4.Pľúcnymi vačkami – sú to dutinky uložené v brušku pavúkov Osobitosti dýchacích sústav jednotlivých tried stavovcov: RYBY- dýchajú žiabrami, ktoré umožňujú získať kyslík z vody OBOJŽIVELNÍKY- žubrienky dýchajú žiabrami, dospelé jedince dýchajú pľúcami a kožou PLAZY- dýchajú pľúcami VTÁKY- z ich pľúc vyrastajú vzdušné vaky CICAVCE- dýchaciu sústavu tvoria: nozdry, hrtan, priedušnica, priedušky, pľúca z ktorých kyslík prechádza do krvného obehu Prezentácia výsledkov a zistení. 1.Uveď funkciu dýchacej sústavy! 2.Vymenuj 3 spôsoby dýchania bezstavovcov! 3.Ako dýcha dážďovka? 4.Uveď osobitosti dýchania jednotlivých tried stavovcov! Zadanie domácej úlohy 12.VYLUČOVANIE ŽIVOČÍCHOV Vylučovanie živočíchov Funkcia vylučovacej sústavy: odstraňuje z tela škodlivé, odpadové a prebytočné látky. Vylučovanie u bezstavovcov: a.) STIAHNUTEĽNÝMI VAKUOLAMI – jednobunkové živočíchy, napr. Črievička veľká b.) VYVRHOVACÍM OTVOROM – nezmar, ploskuľa c.) VYLUČOVACIE KANÁLIKY – obrúčkavce , mäkkýše, článkonožce Vylučovacia sústava stavovcov Časti vylučovacej sústavy stavovcov: 1.OBLIČKY – prebieha v nich filtrácia (čistenie) krvi – sú párový orgán u rýb a obojživelníkov sú nepravé 2.MOČOVODY – odvádzajú moč do močového mechúra 3.MOČOVÝ MECHÚR – zhromažďuje moč 4.KLOAKA, MOČOVÁ RÚRA u cicavcov – odstraňuje z tela moč Ďaľšie odpadové látky vylučované z tela stavovcov: STOLICA,VÝKALY, TRUS – nestrávené zvyšky potravy vylučované tráviacou sústavou POT – reguluje teplotu tela je vylučovaný kožnou sústavou OXID UHLIČITÝ – odpadový plyn odstraňovaný dýchacou sústavou Záznam: Vylučovanie živočíchov Funkcia vylučovacej sústavy: odstraňuje z tela škodlivé, odpadové a prebytočné látky. Vylučovanie u bezstavovcov: a.) STIAHNUTEĽNÝMI VAKUOLAMI – jednobunkové živočíchy, napr. Črievička veľká b.) VYVRHOVACÍM OTVOROM – nezmar, ploskuľa c.) VYLUČOVACIE KANÁLIKY – obrúčkavce , mäkkýše, článkonožce Časti vylučovacej sústavy stavovcov: 1.OBLIČKY – prebieha v nich filtrácia (čistenie) krvi – sú párový orgán u rýb a obojživelníkov sú nepravé 2.MOČOVODY – odvádzajú moč do močového mechúra 3.MOČOVÝ MECHÚR – zhromažďuje moč 4.KLOAKA, MOČOVÁ RÚRA u cicavcov – odstraňuje z tela moč Ďaľšie odpadové látky vylučované z tela stavovcov: STOLICA, VÝKALY, TRUS – nestrávené zvyšky potravy vylučované tráviacou sústavou OXID UHLIČITÝ – odpadový plyn odstraňovaný dýchacou sústavou ODPOVEDZ! 1.Aká je funkcia vylučovacej sústavy? 2.Aké spôsoby vylučovania odpadových látok u bezstavovcov poznáš? 3.Ktoré živočíchy vylučujú látky vyvrhovacím otvorom? 4.Vymenuj časti vylučovacej sústavy u stavovcov! 5.Popíš funkciu obličiek! 6.Ktoré odpadové látky sú odstraňované z tela živočíchov? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 12: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Vylučovanie živočíchov 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu životných procesov živočíchov 3. Vymenovať sústavy, ktorými stavovce vylučujú odpadové látky. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Obraz nezmar, ploskuľa, torzo prasa, Prezentácia ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ Činnosť : Zápis do triednej knihy Kontrola prítomnosti Kontrola domácej úlohy - Zopakovanie vylučovania živočíchov Skúšanie, ostatní 27 písomne otázky/Čo mám poznať + nákres s. 26/o.63 Práca s textom s. 28, 29, prezentácia, POZNÁMKY Záznam: Vylučovanie živočíchov Funkcia vylučovacej sústavy: odstraňuje z tela škodlivé, odpadové a prebytočné látky Vylučovanie u bezstavovcov: a.) STIAHNUTEĽNÝMI VAKUOLAMI – jednobunkové živočíchy, napr. Črievička veľká b.) VYVRHOVACÍM OTVOROM – nezmar, ploskuľa c.) VYLUČOVACIE KANÁLIKY – obrúčkavce , mäkkýše, článkonožce Časti vylučovacej sústavy stavovcov: 1.OBLIČKY – prebieha v nich filtrácia (čistenie) krvi – sú párový orgán u rýb a obojživelníkov sú nepravé 2.MOČOVODY – odvádzajú moč do močového mechúra 3.MOČOVÝ MECHÚR – zhromažďuje moč 4.KLOAKA, MOČOVÁ RÚRA u cicavcov – odstraňuje z tela moč Ďalšie odpadové látky vylučované z tela stavovcov: STOLICA, VÝKALY, TRUS – nestrávené zvyšky potravy vylučované tráviacou sústavou OXID UHLIČITÝ – odpadový plyn odstraňovaný dýchacou sústavou Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Aká je funkcia vylučovacej sústavy? 2.Aké spôsoby vylučovania odpadových látok u bezstavovcov poznáš? 3.Ktoré živočíchy vylučujú látky vyvrhovacím otvorom? 4.Vymenuj časti vylučovacej sústavy u stavovcov! 5.Popíš funkciu obličiek! 6.Ktoré odpadové látky sú odstraňované z tela živočíchov? 5 min. Poznámky: ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy 13. OBEH TELOVÝCH TEKUTÍN ŽIVOČÍCHOV Obeh telových tekutín - obehová sústava Funkcia obehovej sústavy: - rozvádza kyslík a živiny do celého tela - zabezpečuje stálu teplotu u vtákov a cicavcov - biele krvinky majú obrannú schopnosť. Typy obehových sústav: a.) otvorená – mäkkýše a článkonožce: krv sa vlieva do telovej dutiny a koluje medzi orgánmi b.) zatvorená – obrúčkavce a stavovce: krv poháňaná srdcom koluje v cievach Časti obehovej sústavy: 1.SRDCE – svojou činnosťou zabezpečuje pohyb krvi v cievach srdce rýb srdce obojživelníkov srdce plazov srdce vtákov a cicavcov 2.CIEVY – spolu so srdcom vytvárajú uzavretý systém, v ktorom koluje krv. Rozdeľujú sa na : -žily, ktoré privádzajú do srdca krv bez kyslíka -tepny, ktoré zo srdca odvádzajú okysličenú krv do tela -vlásočnice, spájajú tepny so žilami a odovzdávajú bunkám kyslík a živiny 3.KRV – tekutina ktorá rozvádza kyslík a živiny po tele. Skladá sa z krvnej plazmy, červených a bielych krviniek a krvných doštičiek STAVBA SRDCA STAVOVCOV: RYBY – jedna predsieň + jedna komora OBOJŽIVELNÍKY – 2 predsiene + 1 komora PLAZY - 2 predsiene + 2 nerozdelené komory VTÁKY A CICAVCE – 2 predsiene a 2 komory KRVNÝ OBEH rozlišujeme: 1. MALÝ – pľúcny : prebieha medzi srdcom a pľúcami a zabezpečuje okysličenie krvi v pľúcach 2.VEĽKÝ – telový: prebieha medzi srdcom a telom a zabezpečuje odovzdanie kyslíka každej bunke tela Záznam: Obeh telových tekutín Funkcia obehovej sústavy: rozvádza kyslík a živiny do celého tela Typy obehových sústav: a.) otvorená – mäkkýše a článkonožce: krv sa vlieva do telovej dutiny a koluje medzi orgánmi b.) zatvorená – obrúčkavce a stavovce: krv poháňaná srdcom koluje v cievach Časti obehovej sústavy: 1.SRDCE – svojou činnosťou zabezpečuje pohyb krvi v cievach 2.CIEVY – spolu so srdcom vytvárajú uzavretý systém, v ktorom koluje krv. Rozdeľujú sa na : -žily, ktoré privádzajú do srdca krv bez kyslíka -tepny, ktoré zo srdca odvádzajú okysličenú krv do tela -vlásočnice, spájajú tepny so žilami a odovzdávajú bunkám kyslík a živiny 3.KRV – tekutina ktorá rozvádza kyslík a živiny po tele. Skladá sa z krvnej plazmy, červených a bielych krviniek a krvných doštičiek STAVBA SRDCA STAVOVCOV: RYBY – jedna predsieň + jedna komora OBOJŽIVELNÍKY – 2 predsiene + 1 komora PLAZY – 2 predsiene + 2 neúplne rozdelené komory VTÁKY A CICAVCE – 2 predsiene a 2 komory ODPOVEDZ! 1.Aká je funkcia obehovej sústavy? 2.Aké dva základné typy obehových sústav rozlišujeme? 3.Uveď príklady živočíchov s otvorenou obehovou sústavou? 4.Vymenuj časti obehovej sústavy u stavovcov? 5.Aké typy ciev rozlišujeme? 6.Aké je zloženie krvi? 7.Aká je stavba srdca jednotlivých tried stavovcov? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 13: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Obeh telových tekutín živočíchov 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu životných procesov živočíchov 3. Uviesť príklad bezstavovca u ktorého pohyb telových tekutín zabezpečuje srdce. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Obraz nezmar, ploskuľa, torzo prasa, Prezentácia ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: Činnosť : Zápis do triednej knihy Kontrola prítomnosti Kontrola domácej úlohy Zopakovanie vylučovania živočíchov Skúšanie, ostatní s. 29 písomne otázky/Čo mám poznať, nákres s.29/o.73 Práca s textom s. 30 - 31, prezentácia, záznam Záznam: Obeh telových tekutín živočíchov Funkcia obehovej sústavy: rozvádza kyslík a živiny do celého tela Typy obehových sústav: a.) otvorená – mäkkýše a článkonožce: krv sa vlieva do telovej dutiny a koluje medzi orgánmi b.) zatvorená – obrúčkavce a stavovce: krv poháňaná srdcom koluje v cievach Časti obehovej sústavy: 1.SRDCE – svojou činnosťou zabezpečuje pohyb krvi v cievach 2.CIEVY – spolu so srdcom vytvárajú uzavretý systém, v ktorom koluje krv. Rozdeľujú sa na : -žily, ktoré privádzajú do srdca krv bez kyslíka -tepny, ktoré zo srdca odvádzajú okysličenú krv do tela -vlásočnice, spájajú tepny so žilami 3.KRV – tekutina ktorá rozvádza kyslík a živiny po tele. Skladá sa z krvnej plazmy, červených a bielych krviniek a krvných doštičiek STAVBA SRDCA STAVOVCOV: RYBY – jedna predsieň + jedna komora OBOJŽIVELNÍKY – 2 predsiene + 1 komora PLAZY – 2 predsiene + 2 neúplne rozdelené komory VTÁKY A CICAVCE – 2 predsiene a 2 komory - Prezentácia výsledkov a zistení. 1.Aká je funkcia obehovej sústavy? 2.Aké dva základné typy obehových sústav rozlišujeme? 3.Uveď príklady živočíchov s otvorenou obehovou sústavou? 4.Vymenuj časti obehovej sústavy u stavovcov? 5.Aké typy ciev rozlišujeme? 6.Aké je zloženie krvi? 7.Aká je stavba srdca jednotlivých tried stavovcov? Zadanie domácej úlohy 14. REGULÁCIA TELA ŽIVOČÍCHOV Regulácia tela živočíchov Funkcia regulačných sústav: riadia činnosť celého tela Regulačné sústavy riadiace telo sú: A. Hormonálna –riadi činnosť tela pomocou chemických látok (hormónov) B. Nervová – riadi telo odpoveďami na podnety z prostredia Typy nervových sústav bezstavovcov: 1. ROZPTÝLENÁ - nezmar 3. UZLINOVÁ- slimák 2. PÁSOVÁ- ploskuľa 4. REBRÍČKOVÁ- hmyz ZLOŽENIE A ČASTI NERVOVEJ SÚSTAVY STAVOVCOV: 1. Zmyslové orgány - zachytávajú rôzne podnety z prostredia. Patria sem oči, uši, jazyk, koža, nos, hmatové fúzy, bočná čiara rýb. 2. Obvodová nervová sústava – vedie podnety zo zmyslových orgánov do mozgu a odpovede z mozgu do výkonných orgánov. Jej súčasťou sú nervy v tele vytvorené z NEURÓNOV 3. ústredná nervová sústava- analyzuje podnety z prostredia a vydáva odpovede. Jej súčasťou sú mozog a miecha. Stavba mozgu: predĺžená miecha, stredný mozog, most, medzimozog, mozoček a predný mozog Predný mozog Medzimozog Stredný mozog Záznam: Regulácia tela živočíchov Funkcia regulačných sústav: riadia činnosť celého tela A. Hormonálna –riadi činnosť tela pomocou chemických látok (hormónov) B. Nervová – riadi telo odpoveďami na podnety z prostredia TYPY NERVOVÝCH SÚSTAV BEZSTAVOVCOV: rozptýlená, pásová, uzlinová, rebríčková ZLOŽENIE A ČASTI NERVOVEJ SÚSTAVY STAVOVCOV: 1. zmyslové orgány - zachytávajú rôzne podnety z prostredia. Patria sem oči, uši, jazyk, koža, nos, hmatové fúzy, bočná čiara rýb. 2. obvodová nervová sústava – vedie podnety zo zmyslových orgánov do mozgu a odpovede z mozgu do výkonných orgánov. Jej súčasťou sú nervy v tele. 3. ústredná nervová sústava- analyzuje podnety a vydáva odpovede. Jej súčasťou sú mozog a miecha. Stavba mozgu: predĺžená miecha, stredný mozog, most, medzimozog, mozoček a predný mozog ODPOVEDZ! 1.Aká je funkcia regulačných sústav? 2. Aké 2 základné typy sústav rozlišujeme? 3.Vymenuj časti nervovej sústavy stavovcov! 4.Uveď typy nervových sústav u bezstavovcov! Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 14: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Regulácia tela živočíchov 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu životných procesov živočíchov 3. Porovnať rozptýlenú, pásovú a rebríčkovú nervovú sústavu. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Obraz nezmar, ploskuľa, torzo prasa, Prezentácia ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ 5 min. 25 min. MOTIVAČNÁ EXPOZIČNÁ Činnosť : Zápis do triednej knihy Kontrola prítomnosti Kontrola domácej úlohy - Zopakovať obeh telových tekutín Skúšanie, ostatní 31 písomne otázky/Čo mám poznať, nákres s.30/o.75 Práca s textom s. 32,33, prezentácia, záznam Záznam: Regulácia tela živočíchov Funkcia regulačných sústav: riadia činnosť celého tela TYPY REGULAČNÝCH SÚSTAV: A. Hormonálna –riadi činnosť tela pomocou chemických látok (hormónov) B. Nervová – riadi telo odpoveďami na podnety z prostredia ZLOŽENIE A ČASTI NERVOVEJ SÚSTAVY STAVOVCOV: 1. zmyslové orgány - zachytávajú rôzne podnety z prostredia. Patria sem oči, uši, jazyk, koža, nos, hmatové fúzy, bočná čiara rýb. 2. obvodová nervová sústava – vedie podnety zo zmyslových orgánov do mozgu a odpovede z mozgu do výkonných orgánov. Jej súčasťou sú nervy v tele. 3. ústredná nervová sústava- analyzuje podnety a vydáva odpovede. Jej súčasťou sú mozog a miecha. Stavba mozgu: predĺžená miecha, stredný mozog, most, medzimozog, mozoček a predný mozog TYPY NERVOVÝCH SÚSTAV BEZSTAVOVCOV: rozptýlená, pásová, uzlinová, rebríčková 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Aká je funkcia regulačných sústav? 2. Aké 2 základné typy sústav rozlišujeme? 3.Vymenuj časti nervovej sústavy stavovcov! 4.Uveď typy nervových sústav u bezstavovcov! Zadanie domácej úlohy 15. ZMYSLOVÉ VNÍMANIE ŽIVOČÍCHOV Zmyslové vnímanie živočíchov Funkcia zmyslových orgánov: zachytávajú rôzne podnety z prostredia Zmysly, ktorými stavovce vnímajú podnety z prostredia sú: ČUCH, CHUŤ, HMAT, ZRAK, SLUCH 1. ČUCH – podnetom sú plynné látky, orgánom je nos. Najlepší čuch majú cicavce – mäsožravce. BEZSTAVOVCE - Hmyz má receptory na tykadlách 2. CHUŤ – podnetom sú látky rozpustné vo vode, orgánom je jazyk. BEZSTAVOVCE – Hmyz na chĺpkoch okolo ústneho otvoru. 3. HMAT – podnetom sú tlak, chlad, teplo, bolesť, orgánom je koža, a hmatové fúzy. BEZSTAVOVCE – Hmyz v chĺpkoch na tele, ostatné na tykadlách aj v koži. 4. ZRAK – podnetom je svetlo odrážajúce sa od predmetov, orgánom je oko. Najlepší zrak majú vtáky – dravce. BEZSTAVOVCE- Hmyz má zložené oko, ktoré vytvára mozaikovitý obraz. 5. SLUCH – podnetom sú zvukové vlny, orgánom je ucho. Najlepší sluch majú cicavce. BEZSTAVOVCE – sluchové orgány sú umiestnené na hrudi, na bočnej strane bruška príp. končatinách (kobylka). Špecifickým zmyslovým orgánom je bočná čiara rýb, ktorou vnímajú vlnenie, prúdenie, teplotu vody ako aj rôzne prekážky vo vode. Zmyslové orgány bezstavovcov: Zložené oko hmyzu a jeho mozaikový obraz: Tykadlá hmyzu: Záznam: Zmyslové vnímanie živočíchov Funkcia zmyslových orgánov: zachytávajú rôzne podnety z prostredia Zmysly, ktorými stavovce vnímajú podnety z prostredia sú: ČUCH, CHUŤ, HMAT, ZRAK, SLUCH 1. ČUCH – podnetom sú plynné látky, orgánom je nos. Najlepší čuch majú cicavce – mäsožravce 2. CHUŤ – podnetom sú látky rozpustné vo vode, orgánom je jazyk 3. HMAT – podnetom sú tlak, chlad, teplo, bolesť, orgánom je koža, a hmatové fúzy 4. ZRAK – podnetom je svetlo odrážajúce sa od predmetov, orgánom je oko. Najlepší zrak majú vtáky – dravce. 5. SLUCH – podnetom sú zvukové vlny, orgánom je ucho. Najlepší sluch majú cicavce. Špecifickým zmyslovým orgánom je bočná čiara rýb, ktorou vnímajú vlnenie, prúdenie, teplotu vody ako aj rôzne prekážky vo vode. ODPOVEDZ! 1.Aká je funkcia zmyslových orgánov? 2.Vymenuj zmysly, ktorými živočíchy vnímajú prostredie? 3.Ktoré stavovce majú najlepšie vyvinutý sluch a zrak? 4.Uveď príklady zmyslových orgánov u bezstavovcov! Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 14: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Zmyslové vnímanie živočíchov 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu životných procesov živočíchov 3. Uviesť na príklade stavovca vnímanie zrakových a sluchových podnetov. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Obraz nezmar, ploskuľa, torzo prasa, Prezentácia ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ Činnosť : - Zápis do triednej knihy - Kontrola prítomnosti - Kontrola domácej úlohy Zopakovanie regulácie tela živočíchov Skúšanie, ostatní 33 písomne otázky/Čo mám poznať, nákres s.33/o.87 Práca s textom s. 34,35, prezentácia, záznam MOTIVAČNÁ - 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Zmyslové vnímanie živočíchov Funkcia zmyslových orgánov: zachytávajú rôzne podnety z prostredia Zmysly, ktorými stavovce vnímajú podnety z prostredia sú: ČUCH, CHUŤ, HMAT, ZRAK, SLUCH 1. ČUCH – podnetom sú plynné látky, orgánom je nos. Najlepší čuch majú cicavce – mäsožravce 2. CHUŤ – podnetom sú látky rozpustné vo vode, orgánom je jazyk 3. HMAT – podnetom sú tlak, chlad, teplo, bolesť, orgánom je koža, a hmatové fúzy 4. ZRAK – podnetom je svetlo odrážajúce sa od predmetov, orgánom je oko. Najlepší zrak majú vtáky – dravce. 5. SLUCH – podnetom sú zvukové vlny, orgánom je ucho. Najlepší sluch majú cicavce. Špecifickým zmyslovým orgánom je bočná čiara rýb, ktorou vnímajú vlnenie, prúdenie, teplotu vody ako aj rôzne prekážky vo vode. 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Aká je funkcia zmyslových orgánov? 2.Vymenuj zmysly, ktorými živočíchy vnímajú prostredie? 3.Ktoré stavovce majú najlepšie vyvinutý sluch a zrak? 4.Uveď príklady zmyslových orgánov u bezstavovcov! 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy 5 min. Poznámky: 16. POHYB ŽIVOČÍCHOV Pohyb živočíchov - oporná a pohybová sústava Opornú sústavu stavovcov vytvára súbor kostí– kostra. Pohybová sústava je vytvorená zo svalov. Funkcia opornej sústavy: určuje tvar tela a chráni vnútorné orgány tela Funkcia pohybovej sústavy: spolu s opornou sústavou umožňuje vykonávať pohyb Pohyb bezstavovcov: PRVOKY: brvy-čievička panôžky-meňavka bičíky-červenoočko MAKKÝŠE: svalnatá noha - lastúrniky, ulitníky ČLÁNKONOŽCE: pohyb končatín a lietanie umožňujú priečne pruhované svaly STAVOVCE Osobitosti oporných a pohybových sústav jednotlivých tried stavovcov: RYBY- kostra je prispôsobená na život vo vode. Pohyb umožňujú párové a nepárové plutvy. o OBOJŽIVELNÍKY- v kostre chýbajú rebrá. plávacie blany na prstoch podporujú plávanie KOSTRA MLOKA PLAZY- ich kostra je predĺžená o dlhý chvost. Pohybujú sa plazením (hady) a končatinami (ostatné). VTÁKY- ich kostra je ľahká – dlhé kosti sú duté. Lietanie umožňujú premenené predné končatiny – krídla. CICAVCE- kostra sa skladá z chrbtice, rebier, ktoré vytvárajú hrudný kôš, lebky a kostry končatín. Prispôsobili sa na pohyb na súši, vo vode, vo vzduchu a aj v pôde. Záznam: Pohyb živočíchov Opornú sústavu stavovcov vytvára súbor kostí– kostra. Pohybová sústava je vytvorená zo svalov. Funkcia opornej sústavy: určuje tvar tela a chráni vnútorné orgány tela Funkcia pohybovej sústavy: spolu s opornou sústavou umožňuje vykonávať pohyb Pohyb bezstavovcov: PRVOKY: brvy-čievička, panôžky-meňavka, bičíky-červenoočko MAKKÝŠE: svalnatá noha - lastúrniky, ulitníky ČLÁNKONOŽCE: pohyb končatín a lietanie umožňujú priečne pruhované svaly Osobitosti oporných a pohybových sústav jednotlivých tried stavovcov: RYBY- kostra je prispôsobená na život vo vode. Pohyb umožňujú párové a nepárové plutvy OBOJŽIVELNÍKY- v kostre chýbajú rebrá. Plávacie blany na prstoch podporujú plávanie PLAZY- ich kostra je predĺžená o dlhý chvost. Pohybujú sa plazením (hady) a končatinami. VTÁKY- ich kostra je ľahká – dlhé kosti sú duté. Lietanie umožňujú premenené predné končatiny - krídla CICAVCE- kostra sa skladá z chrbtice, rebier, ktoré vytvárajú hrudný kôš, lebky a kostry končatín. Prispôsobili sa na pohyb na súši, vo vode, vo vzduchu a aj v pôde ODPOVEDZ! 1.Čo tvorí opornú a pohybovú sústavu stavovcov? 2.Uveď funkciu opornej sústavy! 3.Uveď funkciu pohybovej sústavy! 4.Uveď osobitosti oporných a pohybových sústav stavovcov! 5.Aké spôsoby pohybu u prvokov poznáš? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 16: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Pohyb živočíchov 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu životných procesov živočíchov 3. Uviesť význam pohybu živočíchov pre ich život Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Obraz nezmar, ploskuľa, torzo prasa, Prezentácia ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ 5 min. MOTIVAČNÁ Činnosť : Zápis do triednej knihy Kontrola prítomnosti Kontrola domácej úlohy - Zopakovanie zmyslového vnímania živočíchov Skúšanie, ostatní 35 písomne otázky/Čo mám poznať, nákres s.34/o.89 Práca s textom s. 36,37, prezentácia, záznam Záznam: Pohyb živočíchov Funkcia pohybovej sústavy: spolu s opornou sústavou umožňuje vykonávať pohyb , ktorý je potrebný pre získavanie potravy, partnera, úkrytu, príp únik. Pohyb bezstavovcov: PRVOKY: (brvy-čievička, panôžky-meňavka, bičíky-červenoočko) MAKKÝŠE: lastúrniky, ulitníky – svalnatá noha ČLÁNKONOŽCE: pohyb končatín a lietanie umožňujú priečne pruhované svaly Osobitosti oporných a pohybových sústav jednotlivých tried stavovcov: RYBY- kostra je prispôsobená na život vo vode. Pohyb umožňujú párové a nepárové plutvy OBOJŽIVELNÍKY- v kostre chýbajú rebrá. Plávacie blany na prstoch podporujú plávanie PLAZY- ich kostra je predĺžená o dlhý chvost. Pohybujú sa plazením (hady) a končatinami. VTÁKY- ich kostra je ľahká – dlhé kosti sú duté. Lietanie umožňujú premenené predné končatiny - krídla CICAVCE- kostra sa skladá z chrbtice, rebier, ktoré vytvárajú hrudný kôš, lebky a kostry končatín. Prispôsobili sa na pohyb na súši, vo vode, vo vzduchu a aj v pôde. 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čo tvorí opornú a pohybovú sústavu stavovcov? 2.Uveď funkciu opornej sústavy! 3.Uveď funkciu pohybovej sústavy! 4.Uveď osobitosti oporných a pohybových sústav stavovcov! 5.Aké spôsoby pohybu u prvokov poznáš? 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy Poznámky: 17.ROZMNOŽOVANIE BEZSTAVOVCOV Funkcia rozmnožovacej sústavy: zabezpečuje vznik nových jedincov. Rozmnožovanie bezstavovcov a.) NEPOHLAVNÉ 1. delením (prvoky, napr. meňavka) 2. pučaním (nezmar) b.) POHLAVNÉ 1.Obojpohlavné dážďovka, slimák, pásomnica 2.Jednopohlavné článkonožce Záznam: Rozmnožovanie bezstavovcov Funkcia rozmnožovacej sústavy: zabezpečuje vznik nových jedincov. ROZMNOŽOVANIE BEZSTAVOVCOV a.)Nepohlavné – delením (prvoky), pučaním (nezmar) b.)Pohlavné – obojpohlavné (slimák,dážďovka,pásomnica), jednopohlavné (článkonožce) ODPOVEDZ! 1.Aká je funkcia rozmnožovacej sústavy? 2.Uveď príklady nepohlavného rozmnožovania bezstavovcov! 3.Ktoré bezstavovce sú obojpohlavné? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 17: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Rozmnožovanie bezstavovcov 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu životných procesov živočíchov 3. Odlíšiť pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Obraz nezmar, ploskuľa, torzo prasa, Prezentácia ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ Činnosť : - Zápis do triednej knihy - Kontrola prítomnosti - Kontrola domácej úlohy Skúšanie, ostatní 37 písomne otázky/Čo mám poznať, nákres s. 37/o.100 Práca s textom s. 37,38, prezentácia, záznam MOTIVAČNÁ - 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Rozmnožovanie bezstavovcov Funkcia rozmnožovacej sústavy: zabezpečuje vznik nových jedincov. ROZMNOŽOVANIE BEZSTAVOVCOV a.)Nepohlavné – delením (prvoky), pučaním (nezmar) b.)Pohlavné – obojpohlavné (slimák,dážďovka,pásomnica), jednopohlavné (článkonožce) 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Aká je funkcia rozmnožovacej sústavy? 2.Uveď príklady nepohlavného rozmnožovania bezstavovcov! 3.Ktoré bezstavovce sú obojpohlavné? 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy 5 min. Poznámky: 18.ROZMNOŽOVANIE STAVOVCOV Rozmnožovanie stavovcov Stavovce sú oddeleného pohlavia, majú samčie a samičie jedince, často sa vyznačujú pohlavnou dvojtvarosťou. STAVBA SAMČÍCH ROZMNOŽOVACÍCH ORGÁNOV: SEMENNÍKY – samčie pohlavné žľazy, v ktorých sa tvoria samčie pohlavné bunky – spermie Ďalšie časti sú : semenovody, nadsemenníky, pohlavný úd (cicavce), kloaka (obojživelníky,plazy,vtáky), močopohlavný otvor (ryby) STAVBA SAMIČÍCH ROZMNOŽOVACÍCH ORGÁNOV: VAJEČNÍKY – samičie pohlavné žľazy, v ktorých sa tvoria samičie pohlavné bunky – vajíčka Ďalšie časti sú: vajíčkovody, maternica, pošva(cicvce), kloaka (obojživelníky, plazy, vtáky), močopohlavný otvor (ryby) Záznam: Rozmnožovanie stavovcov ROZMNOŽOVANIE STAVOVCOV Stavovce sú oddeleného pohlavia, majú samčie a samičie jedince STAVBA SAMČÍCH ROZMNOŽOVACÍCH ORGÁNOV: SEMENNÍKY – samčie pohlavné žľazy, v ktorých sa tvoria samčie pohlavné bunky – spermie Ďalšie časti sú : semenovody, nadsemenníky, pohlavný úd (cicavce), kloaka (obojživelníky, plazy,vtáky), močopohlavný otvor (ryby) STAVBA SAMIČÍCH ROZMNOŽOVACÍCH ORGÁNOV: VAJEČNÍKY – samičie pohlavné žľazy, v ktorých sa tvoria samičie pohlavné bunky – vajíčka Ďalšie časti sú: vajíčkovody, maternica, pošva(cicvce), kloaka (obojživelníky, plazy, vtáky), močopohlavný otvor (ryby) Spôsob oplodnenia: VONKAJŠIE – ryby, obojživelníky VNÚTORNÉ – plazy, vtáky, cicavce ODPOVEDZ! 1.V ktorej časti samčích orgánov sa tvoria spermie? 2.Vymenuj časti samičích rozmnožovacích orgánov! 3.U ktorých stavovcov dochádza k vonkajšiemu oplodneniu? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 18: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Rozmnožovanie stavovcov 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu životných procesov živočíchov 3. Uviesť príklad pohlavnej dvojtvarosti stavovca. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Obraz nezmar, ploskuľa, torzo prasa, Prezentácia ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ 5 min. 25 min. MOTIVAČNÁ Činnosť : - Zápis do triednej knihy - Kontrola prítomnosti - Kontrola domácej úlohy - EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: Zopakovanie rozmnožovania bezstavovcov Skúšanie, ostatní nákres s. 38/o 105 Práca s textom s. 40 - 41, prezentácia, záznam Záznam: Rozmnožovanie stavovcov ROZMNOŽOVANIE STAVOVCOV Stavovce sú oddeleného pohlavia, majú samčie a samičie jedince STAVBA SAMČÍCH ROZMNOŽOVACÍCH ORGÁNOV: SEMENNÍKY – samčie pohlavné žľazy, v ktorých sa tvoria samčie pohlavné bunky – spermie Ďalšie časti sú : semenovody, nadsemenníky, pohlavný úd (cicavce), kloaka (obojživelníky, plazy,vtáky), močopohlavný otvor (ryby) STAVBA SAMIČÍCH ROZMNOŽOVACÍCH ORGÁNOV: VAJEČNÍKY – samičie pohlavné žľazy, v ktorých sa tvoria samičie pohlavné bunky – vajíčka Ďalšie časti sú: vajíčkovody, maternica, pošva(cicvce), kloaka (obojživelníky, plazy, vtáky), močopohlavný otvor (ryby) Spôsob oplodnenia: VONKAJŠIE – ryby, obojživelníky VNÚTORNÉ – plazy, vtáky, cicavce Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.V ktorej časti samčích orgánov sa tvoria spermie? 2.Vymenuj časti samičích rozmnožovacích orgánov! 3.U ktorých stavovcov dochádza k vonkajšiemu oplodneniu? Zadanie domácej úlohy 19. PRAKTICKÉ CVIČENIE: STAVBA TELA STAVOVCOV Dátum: Téma: Pomôcky: Praktické cvičenie č. 2 Pozorovanie stavby tela stavovcov Mikroskopy, Binokulárne mikroskopy, digicam, sada na výrobu preparátov, 3Dmodely ZOO, kostry holub, králik,trvalé preparáty, perie vtákov, model kačice, holuba, bažant, vajce pštrosa... Úloha č.1: Pozoruj v skupinách (2-3jice) vzorky a modely stavovcov Úloha č. 2: Urob 2 nákresy: Záver: Doplň funkcie jednotlivých sústav: TRÁVIACA zabezpečuje.................................... NERVOVÁ riadi.................................................................. OBEHOVÁ rozvádza ............................. Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 19: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Základné znaky a životné procesy organizmov Praktické cvičenie č. 2 – Stavba tela živočíchov 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu životných procesov živočíchov Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Obraz nezmar, ploskuľa, torzo prasa, Prezentácia ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ 5 min. 25 min. Činnosť : - Zápis do triednej knihy - Kontrola prítomnosti - Kontrola domácej úlohy MOTIVAČNÁ Praktické cvičenie EXPOZIČNÁ Dátum: Praktické cvičenie č. 2 Téma: Pozorovanie stavby tela stavovcov Pomôcky: Mikroskopy, Binokulárne mikroskopy, digicam, sada na výrobu preparátov, 3Dmodely ZOO, kostry holub, králik,trvalé preparáty, perie vtákov, model kačice, holuba, bažant, vajce pštrosa... Úloha č.1: Pozoruj v skupinách (2-3jice) vzorky a modely stavovcov Úloha č. 2: Urob 2 nákresy: Záver: Doplň funkcie jednotlivých sústav: TRÁVIACA zabezpečuje.................................... NERVOVÁ riadi.................................................................. OBEHOVÁ rozvádza ............................. 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: Zadanie domácej úlohy 20.OPAKOVANIE - PÍSOMKA A. SKUPINA - 9.ročník - živočíchy 1.Charakterizuj tráviacu dutinu! 2.Uveď príklady živočíchov s tráviacou rúrou 3.Uveď funkciu dýchacej sústavy! 4.Uveď osobitosti dýchania obojživelníkov! 5.Vymenuj časti vylučovacej sústavy u stavovcov! 6.Ktoré odpadové látky sú odstraňované z tela živočíchov? 7.Aké dva základné typy obehových sústav rozlišujeme? 8.Vymenuj časti obehovej sústavy u stavovcov? 9.Aká je stavba srdca jednotlivých tried stavovcov? 10.Aká je funkcia regulačných sústav? 11.Vymenuj časti nervovej sústavy stavovcov! 12.Aká je funkcia zmyslových orgánov? 13.Uveď príklady zmyslových orgánov u bezstavovcov! 14.Uveď funkciu opornej sústavy! 15.Uveď príklady nepohlavného rozmnožovania bezstavovcov! 16.V ktorej časti samčích orgánov sa tvoria spermie? 17.U ktorých stavovcov dochádza k vonkajšiemu oplodneniu? B. SKUPINA - 9.ročník - živočíchy 1.Charakterizuj tráviacu rúru! 2.Ktoré živočíchy majú tráviacu dutinu? 3.Ako dýcha dážďovka? 4.Aká je funkcia vylučovacej sústavy? 5.Popíš funkciu obličiek! 6.Aká je funkcia obehovej sústavy? 7.Uveď príklady živočíchov s otvorenou obehovou sústavou? 8.Aké je zloženie krvi? 9. Aké 2 základné typy regulačných sústav rozlišujeme? 10.Uveď typy nervových sústav u bezstavovcov! 11.Vymenuj zmysly, ktorými živočíchy vnímajú prostredie? 12.Ktoré stavovce majú najlepšie vyvinutý sluch a zrak? 13.Uveď funkciu pohybovej sústavy! 14.Aké spôsoby pohybu u prvokov poznáš? 15.Aká je funkcia rozmnožovacej sústavy? 16.Ktoré bezstavovce sú obojpohlavné? 17.Vymenuj časti samičích rozmnožovacích orgánov! Tematický celok: Základná stavba organizmov 21. BUNKA A JEJ ŠTRUKTÚRY Bunka a jej štruktúry Je to základná stavebná a funkčná jednotka všetkých organizmov. Je to najmenšia živá sústava, ktorá dýcha, prijíma a vylučuje látky, rozmnožuje sa a umiera. Rastlinná bunka 6 STAVBA BUNKY Živočíšna bunka 1 2 3 5 7 4 1.Cytoplazmatická blana – prepúšťa vodu a živiny do a z bunky 2. Cytoplazma – tekutá výplň bunky 3. Mitochondrie – prebieha v nich dýchanie 4. Jadro – riadi život bunky a jej rozmnožovanie 5. Chloroplasty – obsahujú zelené farbivo, prebieha v nich fotosyntéza 6.Vakuola – obsahuje zásobné látky 7. Bunková stena – chráni povrch bunky a určuje jej tvar RASTLINNÉ BUNKY ŽIVOČÍŠNE BUNKY Rastlinné bunky obsahujú chloroplasty, ktoré im umožňujú premieňať anorganické látky na organické. Táto premena sa nazýva FOTOSYNTÉZA: Voda + oxid uhlčitý glukóza + kyslík Záznam: (čistá dvojstránka) Bunka a jej štruktúry (ľavá strana) Je to základná stavebná a funkčná jednotka všetkých organizmov. Je to najmenšia živá sústava, ktorá dýcha, prijíma a vylučuje látky, rozmnožuje sa a umiera. STAVBA BUNKY Rastlinná b. Živočíšna b. (pravá strana) 1.Cytoplazmatická blana – prepúšťa vodu a živiny do a z bunky 2. Cytoplazma – tekutá výplň bunky, obsahuje potrebné látky 3. Mitochondrie – prebieha v nich dýchanie, získavanie energie 4. Jadro – riadi život bunky a jej rozmnožovanie 5. Chloroplasty – obsahujú zelené farbivo, prebieha v nich fotosyntéza, nachádzajú sa len v rastlinných bunkách 6.Vakuola – obsahuje zásobné látky a bunkovú šťavu 7. Bunková stena – chráni povrch bunky a určuje jej tvar ODPOVEDZ! 1.Čo je to bunka? 2.Vymenuj časti rastlinnej bunky! 3.Vymenuj časti živočíšnej bunky! 4.Aká je funkcia jednotlivých častí rastlinnej bunky? 5.Čím sa odlišuje rastlinná bunka od živočíšnej? 22. ŽIVOT BUNKY Život bunky Bunka ako najmenšia živá stavebná jednotka všetkých organizmov vykonáva všetky základné životné procesy. Patria sem najmä príjem a vylučovanie látok, dýchanie, pohyb a rozmnožovanie. Príjem a vylučovanie látok zabezpečuje cytoplazmatická membrána. Bunka prijíma najmä cukry, tuky, bielkoviny, vodu a kyslík. Sú potrebné pre život bunky. Dýchanie je proces, pri ktorom bunka za pomoci kyslíka získava energiu. Prebieha v mitochondriách. Pohyb - deje sa vo vnútri buniek prúdením cytoplazmy. U prvokov dochádza aj k aktívnemu pohybu pomocou bŕv a bičíkov. Rozmnožovanie buniek súvisí so vznikom nových jedincov ako aj s rastom u mnohobunkovcov. Deje sa delením materskej bunky a je spojené s prenosom genetických informácií. Záznam: Život bunky Bunka ako najmenšia živá stavebná jednotka všetkých organizmov vykonáva všetky základné životné procesy. Patria sem najmä príjem a vylučovanie látok, dýchanie, pohyb a rozmnožovanie. Príjem a vylučovanie látok zabezpečuje cytoplazmatická membrána. Bunka prijíma najmä cukry, tuky, bielkoviny, vodu a kyslík. Sú potrebné pre život bunky. Dýchanie je proces, pri ktorom bunka za pomoci kyslíka získava energiu. Prebieha v mitochondriách. Pohyb - deje sa vo vnútri buniek prúdením cytoplazmy. U prvokov dochádza aj k aktívnemu pohybu pomocou bŕv a bičíkov. Rozmnožovanie buniek súvisí so vznikom nových jedincov ako aj s rastom u mnohobunkovcov. Deje sa delením materskej bunky a je spojené s prenosom genetických informácií. ODPOVEDZ! 1.Vymenuj základné životné procesy, ktoré vykonáva bunka! 2.Aké látky prijíma bunka? 3.Čo získava bunka pri dýchaní? 4.Akým spôsobom sa pohybujú prvoky? 5.Čo vieš o rozmnožovaní buniek? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 22: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX. Biológia Organizácia živej hmoty Život bunky 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať bunkovú stavbu organizmov 3. Príjem látok, dýchanie a rozmnožovanie buniek Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Pozorovanie prírodnín - Rozhovor Slovenský jazyk, Výtvarná výchova, Geografia, Informatika Obraz bunky a model, mikroskop, trvalý preparát bunky cibule Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti - Kontrola domácej úlohy 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: Zapísať známky z písomky - Zopakovať bunku - Skúšanie, ostatní s.47/Čo mám poznať písomne - Práca s textom s.48-49 + poznámky Záznam: Život bunky Bunka ako najmenšia živá stavebná jednotka všetkých organizmov vykonáva všetky základné životné procesy. Patria sem najmä príjem a vylučovanie látok, dýchanie, pohyb a rozmnožovanie. Príjem a vylučovanie látok zabezpečuje cytoplazmatická membrána. Bunka prijíma najmä cukry, tuky, bielkoviny, vodu a kyslík. Sú potrebné pre život bunky. Dýchanie je proces, pri ktorom bunka za pomoci kyslíka získava energiu. Prebieha v mitochondriách. Pohyb - deje sa vo vnútri buniek prúdením cytoplazmy. U prvokov dochádza aj k aktívnemu pohybu pomocou bŕv a bičíkov. Rozmnožovanie buniek súvisí so vznikom nových jedincov ako aj s rastom u mnohobunkovcov. Deje sa delením materskej bunky a je spojené s prenosom genetických informácií. Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Vymenuj základné životné procesy, ktoré vykonáva bunka! 2.Aké látky prijíma bunka? 3.Čo získava bunka pri dýchaní? 4.Akým spôsobom sa pohybujú prvoky? 5.Čo vieš o rozmnožovaní buniek? Zadanie domácej úlohy 23.PRAKTICKÉ CVIČENIE BUNKA Dátum: TÉMA: Praktické cvičenie č. Mikroskopické pozorovanie buniek cibule Pomôcky: Biologický materiál: Postup: Mikroskopy, sada na výrobu preparátov cibuľa kuchynská 1)Priprav si mikroskopický preparát z buniek cibule. Pozoruj bunky mikroskopom, zisti ich tvar. Niekoľko buniek nakresli a označ časti, ktoré sú viditeľné. 2)Priprav si mikroskop a nastav objektív na najmenšie zväčšenie. 3)Na čisté podložné sklo kvapni vodu. 4)Rozrež cibuľu. Na vnútornej strane šupiny sa nachádza tenká blanka. Zober z nej kúsok (5x5mm) a prenes do kvapky vody. 5)Špendlíkom blanku vyrovnaj a opatrne prikry krycím sklíčkom. 6)Nadbytočnú vodu odstráň pijavým papierom. 7)Mikroskopický preparát upevni svorkami k stolčeku. 8)Otáčaj zaostrovacou skrutkou, kým nevidíš dobre preparát. Nákres: Záver: 10*10 Bunka je základná stavebná jednotka všetkých organizmov. Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 23: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Organizácia živej hmoty Praktické cvičenie č. 3 – Mikroskopické pozorovanie buniek 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu životných procesov živočíchov 3. Uviesť stavbu bunky Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Obraz bunky, Prezentácia ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ 5 min. 25 min. Činnosť : Zápis do triednej knihy Kontrola prítomnosti Kontrola domácej úlohy MOTIVAČNÁ Praktické cvičenie EXPOZIČNÁ Dátum: Téma: 1) 2) 3) 4) 5) 6) 7) 8) Praktické cvičenie č.3 Mikroskopické pozorovanie buniek cibule Pomôcky: Mikroskopy, sada na výrobu preparátov cibuľa kuchynská Postup: Priprav si mikroskopický preparát z buniek cibule. Pozoruj bunky mikroskopom, zisti ich tvar. Niekoľko buniek nakresli a označ časti, ktoré sú viditeľné. Priprav si mikroskop a nastav objektív na najmenšie zväčšenie. Na čisté podložné sklo kvapni vodu. Rozrež cibuľu. Na vnútornej strane šupiny sa nachádza tenká blanka. Zober z nej kúsok (5x5mm) a prenes do kvapky vody. Špendlíkom blanku vyrovnaj a opatrne prikry krycím sklíčkom. Nadbytočnú vodu odstráň pijavým papierom. Mikroskopický preparát upevni svorkami k stolčeku. Otáčaj zaostrovacou skrutkou, kým nevidíš dobre preparát. Nákres: 10*10 Záver: Bunka je základná stavebná jednotka všetkých organizmov. 5 min. 5 min. Poznámky: ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy Tematický celok: Dedičnosť a jej podstata 24.DEDIČNOSŤ A JEJ PODSTATA Dedičnosť a jej podstata • Dedičnosť je biologický proces, pri ktorom organizmy zachovávajú informácie o svojich znakoch a vlastnostiach, pri rozmnožovaní sa prenášajú na potomkov. • Premenlivosť spôsobuje, že každý jedinec je trochu odlišný. Dedičnosť a premenlivosť skúma genetika. Dedičnosťou sa zaoberal český prírodovedec Johan Gregor Mendel v 19. st. ( hrach, drozofila) - objavil zákonitosti prenosu dedičných vlastností. •Genetické informácie sú uložené v jadre, prenášajú sa pohlavnými bunkami z rodičov na potomkov, pričom sa rôzne kombinujú Gén(vloha) je základná jednotka genetickej informácie. Je to úsek nukleovej kyseliny, ktorý nesie genetickú informáciu, je uložený v chromozómoch v jadre bunky. Chromozóm tvoria: - bielkoviny - nukleové kyseliny- DNA,RNA Nukleové kyseliny sú nositeľmi genetickej informácie, riadia biologické procesy. DNA- deoxyribonukleová kyselina RNA- ribonukleová kyselina Stavbu DNA a RNA objavili J. Watson a F. Crick v Anglicku r. 1953 Reťazec DNA tvoria dve vlákna špirálovito stočené ako dvojzávitnica, prepojené chemickými väzbami. Dedičnosť a jej podstata Dedičnosť je biologický proces, pri ktorom organizmy zachovávajú informácie o svojich znakoch a vlastnostiach, pri rozmnožovaní sa prenášajú na potomkov. Premenlivosť spôsobuje, že každý jedinec je trochu odlišný. Dedičnosť a premenlivosť skúma genetika. Dedičnosťou sa zaoberal český prírodovedec Johan Gregor Mendel v 19. st. ( hrach, drozofila)- objavil zákonitosti prenosu dedičných vlastností. Genetické informácie sú uložené v jadre, prenášajú sa pohlavnými bunkami z rodičov na potomkov, pričom sa rôzne kombinujú Gén(vloha) je základná jednotka genetickej informácie. Je to úsek nukleovej kyseliny, ktorý nesie genetickú informáciu, je uložený v chromozómoch v jadre bunky. Chromozóm tvoria: - bielkoviny - nukleové kyseliny- DNA,RNA Nukleové kyseliny sú nositeľmi genetickej informácie, riadia biologické procesy. DNA- deoxyribonukleová kyselina RNA- ribonukleová kyselina Stavbu DNA a RNA objavili J. Watson a F. Crick v Anglicku r. 1953 ODPOVEDZ! 1.Čo je to dedičnosť? 2.Čo spôsobuje premenlivosť? 3.Ako sa nazýva veda skúmajúca dedičnosť? 4.Čo je to gén a kde je uložený? 5.Z čoho sú chromozómy a kde sa nachádzajú? 6.Kto objavil stavbu DNA? 7.Čo objavil J.G.Mendel? Vyučujúci: Ing. Adriana Dravecká Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 24: Ciele vyučovacej hodiny: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Dedičnosť a jej podstata Dedičnosť a jej podstata 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať rozdelenie a príklady prírodnín 3. Rozvíjať zručnosť pracovať s biologickým materiálom a IKT. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Chémia, Geografia, Informatika Modely DNA, obrazy, notebook, projektor Činnosť : Zápis do triednej knihy Kontrola prítomnosti Kontrola domácej úlohy - Zopakovanie učiva o bunke Skúšanie, ostatní s.49/Čo mám poznať písomne, + nákres s.49/o.141 Záznam: Dedičnosť a jej podstata Dedičnosť je biologický proces, pri ktorom organizmy zachovávajú informácie o svojich znakoch a vlastnostiach, pri rozmnožovaní sa prenášajú na potomkov. Premenlivosť spôsobuje, že každý jedinec je trochu odlišný. Dedičnosť a premenlivosť skúma genetika. Dedičnosťou sa zaoberal český prírodovedec Johan Gregor Mendel v 19. st. ( hrach, drozofila)- objavil zákonitosti prenosu dedičných vlastností. Genetické informácie sú uložené v jadre, prenášajú sa pohlavnými bunkami z rodičov na potomkov, pričom sa rôzne kombinujú Gén(vloha) je základná jednotka genetickej informácie. Je to úsek nukleovej kyseliny, ktorý nesie genetickú informáciu, je uložený v chromozómoch v jadre bunky. Chromozóm tvoria: - bielkoviny - nukleové kyseliny- DNA,RNA Nukleové kyseliny sú nositeľmi genetickej informácie, riadia biologické procesy. DNA- deoxyribonukleová kyselina RNA- ribonukleová kyselina Stavbu DNA a RNA objavili J. Watson a F. Crick v Anglicku r. 1953 Reťazec DNA tvoria dve vlákna špirálovito stočené ako dvojzávitnica, prepojené chemickými väzbami. 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čo je to dedičnosť? 2.Čo spôsobuje premenlivosť? 3.Ako sa nazýva veda skúmajúca dedičnosť? 4.Čo je to gén a kde je uložený? 5.Z čoho sú chromozómy a kde sa nachádzajú? 6.Kto objavil stavbu DNA? 7.Čo objavil J.G.Mendel? Zadanie domácej úlohy 25. PRENOS GENETICKÝCH INFORMÁCIÍ Prenos genetických informácií Pri raste organizmu vznikajú nové telové bunky. Pri ich vzniku sa delí jadro. Počas delenia bunkového jadra sa DNA v chromozómoch zdvojuje, vytvára dve rovnaké kópie pôvodnej dvojzávitnice – replikácia DNA. Prostredníctvom nových molekúl DNA sa prenášajú genetické informácie do nových buniek. Každý druh organizmu má v jadre všetkých telových buniek určitý typický počet chromozómov.( napr. človek 46, fazuľa 22, pes 78 ). Chromozómy sú v pároch, v každom páre je jeden chromozóm od otca, druhý od matky. U človeka 23.pár chromozómov XX určuje ženské pohlavie, XY mužské pohlavie. Genetické informácia je preto prítomná v jadrách buniek dva krát. Pohlavné bunky vznikajú zvláštnym delením. Počet chromozómov sa pri tom zmenšuje na polovicu, preto majú polovičný počet chromozómov. Nový jedinec, ktorý vzniká pri pohlavnom rozmnožovaní má rovnaký počet chromozómov ako mali jeho rodičia. Vonkajší vzhľad jedinca a jeho vlastností, závisia od génov. Konkrétne formy génov pre určitý znak sa nazývajú alely. Vzťah medzi alelami môže byť dominantný – prevládajúci alebo recesívny – ustupujúci. Úplná dominancia – výrazný prejav znaku : Neúplná dominancia – nevýrazné pôsobenie dominantnej alely: Záznam: Prenos genetickych informácií Každý druh organizmu má v jadre všetkých telových buniek určitý typický počet chromozómov ( napr. človek 46, fazuľa 22, pes 78 ). Chromozómy sú v pároch, v každom páre je jeden chromozóm od otca, druhý od matky. U človeka 23.pár chromozómov XX určuje ženské pohlavie, XY mužské pohlavie. Genetické informácie sú preto prítomné v jadrách buniek dva krát. Pohlavné bunky vznikajú zvláštnym delením. Počet chromozómov sa pri tom zmenšuje na polovicu, preto majú polovičný počet chromozómov. Nový jedinec,ktorý vzniká pri pohlavnom rozmnožovaní splynutím pohlavných buniek má rovnaký počet chromozómov ako mali jeho rodičia. Vonkajší vzhľad jedinca a jeho vlastností, závisia od génov. Konkrétne formy génov pre určitý znak sa nazývajú alely. Vzťah medzi alelami môže byť dominantný –prevládajúci alebo recesívny – ustupujúci. Úplná dominancia – výrazný prejav znaku Neúplná dominancia – nevýrazné pôsobenie dominantnej alely. ODPOVEDZ! 1.Aký je rozdiel v počte chromozómov medzi telovými a pohlavnými bunkami? 2.Čo je to úplná dominancia? 3.Ako sa nazýva dominancia pri ktorej dochádza k nevýraznému pôsobeniu dominantnej alely? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 25: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Adriana Dravecká Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Dedičnosť a jej podstata Prenos genetických informácií 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať rozdelenie a príklady prírodnín 3. Vedieť spôsob prenosu genetických informácií na potomstvo Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Chémia, Geografia, Informatika Modely DNA, obrazy, notebook, projektor ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti - Kontrola domácej úlohy 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: PRENOS GENETICKYCH INFORMÁCIÍ Každý druh organizmu má v jadre všetkých telových buniek určitý typický počet chromozómov ( napr. človek 46, fazuľa 22, pes 78 ). Chromozómy sú v pároch, v každom páre je jeden chromozóm od otca, druhý od matky. U človeka 23.pár chromozómov XX určuje ženské pohlavie, XY mužské pohlavie. Genetické informácie sú preto prítomné v jadrách buniek dva krát. Pohlavné bunky vznikajú zvláštnym delením. Počet chromozómov sa pri tom zmenšuje na polovicu, preto majú polovičný počet chromozómov. Nový jedinec,ktorý vzniká pri pohlavnom rozmnožovaní splynutím pohlavných buniek má rovnaký počet chromozómov ako mali jeho rodičia. Vonkajší vzhľad jedinca a jeho vlastností, závisia od génov. Konkrétne formy génov pre určitý znak sa nazývajú alely. Vzťah medzi alelami môže byť dominantný –prevládajúci alebo recesívny – ustupujúci. Úplná dominancia – výrazný prejav znaku Neúplná dominancia – nevýrazné pôsobenie dominantnej alely. 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Aký je rozdiel v počte chromozómov medzi telovými a pohlavnými bunkami? 2.Čo je to úplná dominancia? 3.Ako sa nazýva dominancia pri ktorej dochádza k nevýraznému pôsobeniu dominantnej alely? 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy Poznámky: - Zopakovanie dedičnosti a jej podstaty Skúšanie, ostatní s.55/Čo mám poznať písomne + nákres s.55/o.151 26. DEDIČNOSŤ A PREMENLIVOSŤ Dedičnosť a premenlivosť Premenlivosť je schopnosť jedincov rovnakého druhu navzájom sa od seba odlišovať znakmi a vlastnosťami. Vznikla prispôsobovaním sa prostrediu, alebo zmenami v génoch. Nededičná premenlivosť (modifikácia) – dočasné zmeny, ktorými sa organizmy prispôsobujú vonkajšiemu prostrediu. Nenastávajú zmeny v génoch, preto sa tieto znaky nededia. Dedičná premenlivosť (mutácia) – dôsledok vplyvu vnútorných faktorov – trvalé zmeny v génoch pohlavných buniek (v chromozómoch a DNA) Tieto zmeny znakov sa dedia. Spôsobujú ich fyzikálne faktory (ultrafialové a rádioaktívne žiarenie),chemické faktory, ( chemické látky v potrave, vode a pôde, lieky,) biologické faktory (vírusy). Význam dedičnej premenlivosti: -pre väčšinu organizmov je škodlivá až smrteľná -bola základnou podmienkou vývoja organizmov počas evolúcie -využíva sa pri šľachtení a krížení – nové odrody rastlín a plemien zvierat -dedičné choroby (hluchonemosť, farbosleposť, cukrovka, hemofília , cystická fibróza, rázštep pery, alebo chrbtice, Downov syndróm atď. -genetické poradenstvo Záznam: Dedičnosť a premenlivosť. Premenlivosť je schopnosť jedincov rovnakého druhu navzájom sa od seba odlišovať znakmi a vlastnosťami.Vznikla prispôsobovaním sa prostrediu, alebo zmenami v génoch. Nededičná premenlivosť (modifikácia) – dočasné zmeny, ktorými sa organizmy prispôsobujú vonkajšiemu prostrediu. Nenastávajú zmeny v génoch, preto sa tieto znaky nededia. Dedičná premenlivosť (mutácia) – dôsledok vplyvu vnútorných faktorov – trvalé zmeny v génoch pohlavných buniek (v chromozómoch a DNA) Tieto zmeny znakov sa dedia. Spôsobujú ich fyzikálne faktory (ultrafialové a rádioaktívne žiarenie),chemické faktory, ( chemické látky v potrave, vode a pôde, lieky,) biologické faktory (vírusy). Význam dedičnej premenlivosti: - pre väčšinu organizmov je škodlivá až smrteľná - bola základnou podmienkou vývoja organizmov počas evolúcie - využíva sa pri šľachtení a krížení – nové odrody rastlín a plemien zvierat - dedičné choroby (hluchonemosť, farbosleposť, cukrovka, hemofília , cystická fibróza, rázštep pery, alebo chrbtice, Downov syndróm atď. -genetické poradenstvo ODPOVEDZ! 1.Čo je to premenlivosť? 2.Čo je to nededičná premenlivosť? 3.Čo je to dedičná premenlivosť? 4.Aký je význam dedičnej premenlivosti? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 26: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Adriana Dravecká Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Dedičnosť a jej podstata Dedičnosť a premenlivosť 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať rozdelenie a príklady prírodnín 3. Rozvíjať zručnosť pracovať s biologickým materiálom a IKT. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Chémia, Geografia, Informatika Modely DNA, obrazy, notebook, projektor ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ Kontrola prítomnosti Kontrola domácej úlohy 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: - Zopakovať prenos genetických informácií Skúšanie, ostatní s . 57 písomne Čo mám poznať + nákres s.56/o.156 Učebnica s.58-59 Záznam: Dedičnosť a premenlivosť. Premenlivosť je schopnosť jedincov rovnakého druhu navzájom sa od seba odlišovať znakmi a vlastnosťami. Vznikla prispôsobovaním sa prostrediu, alebo zmenami v génoch. Nededičná premenlivosť (modifikácia) – dočasné zmeny, ktorými sa organizmy prispôsobujú vonkajšiemu prostrediu. Nenastávajú zmeny v génoch, preto sa tieto znaky nededia. Dedičná premenlivosť (mutácia) – dôsledok vplyvu vnútorných faktorov – trvalé zmeny v génoch pohlavných buniek (v chromozómoch a DNA) Tieto zmeny znakov sa dedia. Spôsobujú ich fyzikálne faktory (ultrafialové a rádioaktívne žiarenie),chemické faktory, ( chemické látky v potrave, vode a pôde, lieky,) biologické faktory (vírusy). Význam dedičnej premenlivosti: - pre väčšinu organizmov je škodlivá až smrteľná - bola základnou podmienkou vývoja organizmov počas evolúcie - využíva sa pri šľachtení a krížení – nové odrody rastlín a plemien zvierat - dedičné choroby (hluchonemosť, farbosleposť, cukrovka, hemofília , cystická fibróza, rázštep pery, alebo chrbtice, Downov syndróm atď. -genetické poradenstvo Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čo je to premenlivosť? 2.Čo je to nededičná premenlivosť? 3.Čo je to dedičná premenlivosť? 4.Aký je význam dedičnej premenlivosti? Zadanie domácej úlohy Tematický celok: ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ORGANIZMOV A ČLOVEKA 27. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Životné prostredie Životné prostredie je súbor vonkajších podmienok a vplyvov, ktoré obklopujú všetky organizmy a človeka a poskytujú podmienky pre ich život. Zložky životného prostredia človeka: 1.prírodné zložky - prírodniny neživé aj živé 2.umelé zložky – ľudské výtvory, obydlia, stroje 3.sociálne zložky – ostatní ľudia, spolužiaci, členovia rodiny Základné typy životného prostredia človeka: a.)pracovné prostredie – jeho kvalita závisí najmä od vybavenosti ale aj od medziľudských vzťahov b.)obytné prostredie - človek najčastejšie mení tento typ prostredia tak aby vyhovovalo jeho potrebám c.)rekreačné prostredie – najčastejšie sa jedná o prírodné celky slúžiace na oddych ENVIROMENTALISTIKA – veda o životnom prostredí, najčastejšie navrhuje nápravy nežiadúcich vplyvov človeka na prostredie. Záznam: Životné prostredie Životné prostredie je súbor vonkajších podmienok a vplyvov, ktoré obklopujú všetky organizmy a človeka a poskytujú podmienky pre ich život. Zložky životného prostredia človeka: 1.prírodné zložky - prírodniny neživé aj živé 2.umelé zložky – ľudské výtvory, obydlia, stroje 3.sociálne zložky – ostatní ľudia, spolužiaci, členovia rodiny Základné typy životného prostredia človeka: a.)pracovné prostredie – jeho kvalita závisí najmä od vybavenosti ale aj od medziľudských vzťahov b.)obytné prostredie - človek najčastejšie mení tento typ prostredia tak aby vyhovovalo jeho potrebám c.)rekreačné prostredie – najčastejšie sa jedná o prírodné celky slúžiace na oddych ENVIROMENTALISTIKA – veda o životnom prostredí, najčastejšie navrhuje nápravy nežiadúcich vplyvov človeka na prostredie. ODPOVEDZ! 1.Čo je to životné prostredie? 2.Aké sú zložky životného prostredia? 3.Čo patrí medzi umelé zložky prostredia? 4.Ktoré základné typy životného prostredia rozlišujeme? 5.Ako sa nazýva veda o životnom prostredí? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 27: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek Hruška Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Životné prostredie organizmov a človeka Životné prostredie 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať rozdelenie a príklady prírodnín 3. Charakterizovať životné prostredie človeka. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Chémia, Geografia, Informatika obrazy, notebook, projektor ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ Kontrola prítomnosti Kontrola domácej úlohy 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Životné prostredie Životné prostredie je súbor vonkajších podmienok a vplyvov, ktoré obklopujú všetky organizmy a človeka a poskytujú podmienky pre ich život. Zložky životného prostredia človeka: 1.prírodné zložky, prírodniny neživé aj živé 2.umelé zložky – ľudské výtvory, obydlia, stroje 3.sociálne zložky – ostatní ľudia, spolužiaci, členovia rodiny Základné typy životného prostredia človeka: a.)pracovné prostredie – jeho kvalita závisí najmä od vybavenosti ale aj od medziľudských vzťahov b.)obytné prostredie - človek najčastejšie mení tento typ prostredia tak aby vyhovovalo jeho potrebám c.)rekreačné prostredie – najčastejšie sa jedná o prírodné celky slúžiace na oddych ENVIROMENTALISTIKA – veda o životnom prostredí, najčastejšie navrhuje nápravy nežiadúcich vplyvov človeka na prostredie. 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čo je to životné prostredie? 2.Aké sú zložky životného prostredia? 3.Čo patrí medzi umelé zložky prostredia? 4.Ktoré základné typy životného prostredia rozlišujeme? 5.Ako sa nazýva veda o životnom prostredí? Zadanie domácej úlohy Poznámky: - Zopakovať dedičnosť a premenlivosť Skúšanie, ostatní s. 59/ Čo mám poznať Učebnica s.62-63 prečítať, práca s textom, poznámky 28. FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Faktory ovplyvňujúce životné prostredie Zásahy človeka do životného prostredia boli v minulosti obmedzované iba na obrábanie pôdy, domestifikáciu a chov zvierat. V súčasnosti zasahuje do všetkých zložiek biosféry ako nepriaznivo tak priaznivo. Nepriaznivé faktory – negatívne vplyvy narúšajúce jednotlivé zložky životného prostredia. Sú spôsobené: 1.Priemyslom – znečisťuje ž.p. zlúčeninami ťažkých kovov, zlúčeninami chlóru, oxidmi dusíka a pod. 2.Energetikou – spaľovaním tuhého paliva sa uvoľňujú oxidy síry a CO2 ktoré spôsobujú skleníkový efekt a kyslé dažde 3.Ťažbou nerastných surovín – narúša ekosystémy, mení zloženie vody a pôdy 4.Dopravou – znečisťuje životné prostredie výfukovými plynmi a vytvára smog Priaznivé faktory – pozitívne vplyvy súvisiace s tvorbou kultúrnej krajiny a využívaním obnoviteľných a alternatívnych zdrojov energie Záznam: Faktory ovplyvňujúce životné prostredie Zásahy človeka do životného prostredia boli v minulosti obmedzované iba na obrábanie pôdy, domestifikáciu a chov zvierat.V súčasnosti zasahuje do všetkých zložiek biosféry ako nepriaznivo tak priaznivo. Nepriaznivé faktory – negatívne vplyvy narúšajúce jednotlivé zložky životného prostredia. Sú spôsobené: 1.Priemyslom – znečisťuje ž.p. zlúčeninami ťažkých kovov, zlúčeninami chlóru, oxidmi dusíka a pod. 2.Energetikou – spaľovaním tuhého paliva sa uvoľňujú oxidy síry a CO2 ktoré spôsobujú skleníkový efekt a kyslé dažde 3.Ťažbou nerastných surovín – narúša ekosystémy, mení zloženie vody a pôdy 4.Dopravou – znečisťuje ž.p. výfukovými plynmi a vytvára smog Priaznivé faktory – pozitívne vplyvy súvisiace s tvorbou kultúrnej krajiny a využívaním obnoviteľných a alternatívnych zdrojov energie Odpovedz! 1.Čo spôsobuje negatívne vplyvy na životné pr.? 2.Akým spôsobom ovplyvňuje priemysel a energetika naše životné prostredie? 3.Čo patrí medzi pozitívne faktory ovplyvňujúce životné prostredie? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 28: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek Hruška Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Životné prostredie organizmov a človeka Faktory ovplyvňujúce životné prostredie. 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať faktory ovplyvňujúce životné prostredie 3. Uviesť príklad vplyvu znečistenej vody, pôdy, ovzdušia na život organizmov a človeka. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Chémia, Geografia, Informatika obrazy, notebook, projektor ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ Kontrola prítomnosti Kontrola domácej úlohy 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Faktory ovplyvňujúce životné prostredie Zásahy človeka do životného prostredia boli v minulosti obmedzované iba na obrábanie pôdy, domestifikáciu a chov zvierat. V súčasnosti zasahuje do všetkých zložiek biosféry ako nepriaznivo tak priaznivo. Nepriaznivé faktory – negatívne vplyvy narúšajúce jednotlivé zložky životného prostredia. Sú spôsobené: 1.Priemyslom – znečisťuje ž.p. zlúčeninami ťažkých kovov, zlúčeninami chlóru, oxidmi dusíka a pod. 2.Energetikou – spaľovaním tuhého paliva sa uvoľňujú oxidy síry a CO2 ktoré spôsobujú skleníkový efekt a kyslé dažde 3.Ťažbou nerastných surovín – narúša ekosystémy, mení zloženie vody a pôdy 4.Dopravou – znečisťuje ž.p. výfukovými plynmi a vytvára smog Priaznivé faktory – pozitívne vplyvy súvisiace s tvorbou kultúrnej krajiny a využívaním obnoviteľných a alternatívnych zdrojov energie 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čo spôsobuje negatívne vplyvy na životné pr.? 2.Akým spôsobom ovplyvňuje priemysel a energetika naše životné prostredie? 3.Čo patrí medzi pozitívne faktory ovplyvňujúce životné prostredie? Zadanie domácej úlohy Poznámky: - Zopakovanie životného prostredia Skúšanie, ostatní s. 63/ Čo mám poznať písomne Učebnica s.64-65 prečítať, práca s textom, poznámky 29. Praktické cvičenie č.4 : ZLOŽKY Ž.P. V ŠKOLE A JEJ OKOLÍ Dátum: Téma: Úlohy: Vypracovanie: Záver: Praktické cvičenie č. Zložky životného prostredia v okolí školy Pozoruj počas vychádzky do okolia školy zložky životného prostredia Rozdelenie zložiek prostredia: PRÍRODNÉ UMELÉ SOCIÁLNE Životné prostredie je súbor vonkajších podmienok a vplyvov, ktoré obklopujú všetky organizmy a človeka a poskytujú podmienky pre ich život. Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 29: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Životné prostredie organizmov a človeka Praktické cvičenie č. 4 – Zložky ž.p. v škole a jej okolí 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu životných procesov živočíchov 3. Uviesť príklad prírodnej, umelej a sociálne zložky prostredia Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Obraz bunky, Prezentácia ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ 5 min. 25 min. Činnosť : Zápis do triednej knihy Kontrola prítomnosti Kontrola domácej úlohy MOTIVAČNÁ Praktické cvičenie EXPOZIČNÁ Dátum: Téma: Úlohy: ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy Praktické cvičenie č. 4 Zložky životného prostredia v okolí školy Pozoruj počas vychádzky do okolia školy zložky životného prostredia Vypracovanie: Rozdelenie zložiek prostredia: PRÍRODNÉ UMELÉ SOCIÁLNE Záver: Životné prostredie je súbor vonkajších podmienok a vplyvov, ktoré obklopujú všetky organizmy a človeka a poskytujú podmienky pre ich život. 5 min. 5 min. Poznámky: 30.STAROSTLIVOSŤ O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Starostlivosť o životné prostredie Ústava SR určuje právo na priaznivé životné prostredie pre každého občana našej republiky. Uvedené zabezpečuje Zákonom o ochrane prírody a krajiny. Nikto nesmie nad mieru povolenú týmto zákonom ohrozovať a poškodzovať životné prostredie. Ochrana prírody a krajiny sa delí na všeobecnú a osobitnú. Všeobecná sa týka celého územia a každého občana, ktorý je povinný chrániť krajinu pred poškodzovaním a ničením. Osobitná sa zaoberá územnou a druhovou ochranou. Chránené územia sa delia na kategórie: 1.Národný park – TANAP, NAPANT, PIENAP, NP Slovenský raj, NP Slovenský kras, NP Poloniny, NP Muránska planina, NP Malá Fatra, NP Veľká Fatra 2. CHKO – Strážovské vrchy, Ponitrie... 3.Chránený areál 4.Prírodná rezervácia 5.Prírodná pamiatka Druhová ochrana chráni vzácne a ohrozené živočíchy rastliny minerály. Záznam: Starostlivosť o životné prostredie Ústava SR určuje právo na priaznivé životné prostredie pre každého občana našej republiky. Uvedené zabezpečuje Zákonom o ochrane prírody a krajiny. Nikto nesmie nad mieru povolenú týmto zákonom ohrozovať a poškodzovať životné prostredie. Ochrana prírody a krajiny sa delí na všeobecnú a osobitnú. Všeobecná sa týka celého územia a každého občana, ktorý je povinný chrániť krajinu pred poškodzovaním a ničením. Osobitná sa zaoberá územnou a druhovou ochranou. Chránené územia sa delia na kategórie: 1.Národný park – TANAP, NAPANT, PIENAP, NP Slovenský raj, NP Slovenský kras, NP Poloniny, NP Muránska planina, NP Malá Fatra, NP Veľká Fatra 2. CHKO – Strážovské vrchy, Ponitrie... 3.Chránený areál 4.Prírodná rezervácia 5.Prírodná pamiatka Druhová ochrana chráni vzácne živočíchy, rastliny a minerály. ODPOVEDZ! 1.Čím je zaručené právo na priaznivé životné prostredie pre každého občana SR ? 2.Ako sa delí ochrana prírody a krajiny? 3.Ktoré kategórie chránených území rozlišujeme? 4.Čo rozumieš pod druhovou ochranou prírodnín? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 30: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek Hruška Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Životné prostredie organizmov a človeka Starostlivosť o životné prostredie 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Spoznať možnosti ochrany životného prostredia 3. Poznať a pomenovať na ukážke aspoň tri druhy chránených rastlín. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Chémia, Geografia, Informatika obrazy, notebook, projektor ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ Kontrola prítomnosti Kontrola domácej úlohy 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Starostlivosť o životné prostredie Ústava SR určuje právo na priaznivé životné prostredie pre každého občana našej republiky. Uvedené zabezpečuje Zákonom o ochrane prírody a krajiny. Nikto nesmie nad mieru povolenú týmto zákonom ohrozovať a poškodzovať životné prostredie. Ochrana prírody a krajiny sa delí na všeobecnú a osobitnú. Všeobecná sa týka celého územia a každého občana, ktorý je povinný chrániť krajinu pred poškodzovaním a ničením. Osobitná sa zaoberá územnou a druhovou ochranou. Chránené územia sa delia na kategórie: 1.Národný park – TANAP, NAPANT, PIENAP, NP Slovenský raj, NP Slovenský kras, NP Poloniny, NP Muránska planina, NP Malá Fatra, NP Veľká Fatra 2. CHKO – Strážovské vrchy, Ponitrie... 3.Chránený areál 4.Prírodná rezervácia 5.Prírodná pamiatka Druhová ochrana chráni vzácne živočíchy, rastliny a minerály. 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čím je zaručené právo na priaznivé životné prostredie pre každého občana SR ? 2.Ako sa delí ochrana prírody a krajiny? 3.Ktoré kategórie chránených území rozlišujeme? 4.Čo rozumieš pod druhovou ochranou prírodnín? Zadanie domácej úlohy Poznámky: - Zopakovanie faktorov vplývajúcich na ž.p. Skúšanie, ostatní s. 65/ čo mám poznať písomne Učebnica s.66-67 prečítať, práca s textom, poznámky 31. ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY Mapa národných parkov ODPOVEDZ! 1.Vymenuj národné parky v SR Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 31: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek Hruška Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Životné prostredie organizmov a človeka Štátna ochrana prírody 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Spoznať možnosti ochrany životného prostredia Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: 3. Uviesť príklad národného parku, chránenej krajinnej oblasti a prírodnej rezervácie. fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Chémia, Geografia, Informatika obrazy, notebook, projektor ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti - Kontrola domácej úlohy 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Vymenuj NP v SR Zadanie domácej úlohy Poznámky: - Zopakovanie starostlivosti o ž.p. Skúšanie, ostatní s. 67/ čo mám poznať písomne Mapa NP SR. 32. OPAKOVANIE A.skupina – 9.r. – bunka, dedičnosť, ž.p. 1.Čo je to bunka? 2.Vymenuj časti živočíšnej bunky! 3.Aká je funkcia mitochondrií v bunke? 4.Aké látky prijíma bunka? 5.Akým spôsobom sa pohybujú prvoky? 6.Čo je to dedičnosť? 7.Čo je to gén a kde je uložený? 8.Kto objavil stavbu DNA? 9.Aký je rozdiel v počte chromozómov medzi telovými a pohlavnými bunkami? 10.Čo je to úplná dominancia? 11.Čo je to premenlivosť? 12.Čo je to dedičná premenlivosť? 13.Čo je to životné prostredie? 14.Čo patrí medzi umelé zložky prostredia? 15.Ako sa nazýva veda o životnom prostredí? 16.Akým spôsobom ovplyvňuje priemysel a energetika naše životné prostredie? 17.Ako sa delí ochrana prírody a krajiny? 18.Čo rozumieš pod druhovou ochranou prírodnín? B.skupina – 9.r. – bunka, dedičnosť, ž.p. 1.Vymenuj časti rastlinnej bunky! 2.Aká je funkcia bunkového jadra? 3.Čím sa odlišuje rastlinná bunka od živočíšnej? 4.Čo získava bunka pri dýchaní? 5.Čo vieš o rozmnožovaní buniek? 6.Čo spôsobuje premenlivosť? 7.Ako sa nazýva veda skúmajúca dedičnosť? 8.Z čoho sú chromozómy a kde sa nachádzajú? 9.Čo objavil J.G.Mendel? 10.Ako sa nazýva dominancia pri ktorej dochádza k nevýraznému pôsobeniu dominantnej alely? 11.Čo je to nededičná premenlivosť? 12.Aký je význam dedičnej premenlivosti? 13.Aké sú zložky životného prostredia? 14.Ktoré základné typy životného prostredia rozlišujeme? 15.Čo spôsobuje negatívne vplyvy na životné pr.? 16.Čo patrí medzi pozitívne faktory ovplyvňujúce životné prostredie? 17.Ktoré kategórie chránených území rozlišujeme? 18.Vymenuj NP SR ! Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 32: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou IX Biológia Opakovanie 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať podstatu životných procesov rastlín, podmienky ich existencie. 3. Rozvíjať zručnosť pracovať s biologickým materiálom a IKT. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Prezentácia ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti - Kontrola domácej úlohy 25 min. EXPOZIČNÁ OPAKOVANIE podľa otázok A.skupina – 9.r. – bunka, dedičnosť, ž.p. 1.Čo je to bunka? 2.Vymenuj časti živočíšnej bunky! 3.Aká je funkcia mitochondrií v bunke? 4.Aké látky prijíma bunka? 5.Akým spôsobom sa pohybujú prvoky? 6.Čo je to dedičnosť? 7.Čo je to gén a kde je uložený? 8.Kto objavil stavbu DNA? 9.Aký je rozdiel v počte chromozómov medzi telovými a pohlavnými bunkami? 10.Čo je to úplná dominancia? 11.Čo je to premenlivosť? 12.Čo je to dedičná premenlivosť? 13.Čo je to životné prostredie? 14.Čo patrí medzi umelé zložky prostredia? 15.Ako sa nazýva veda o životnom prostredí? 16.Akým spôsobom ovplyvňuje priemysel a energetika naše životné prostredie? 17.Ako sa delí ochrana prírody a krajiny? 18.Čo rozumieš pod druhovou ochranou prírodnín? B.skupina – 9.r. – bunka, dedičnosť, ž.p. 1.Vymenuj časti rastlinnej bunky! 2.Aká je funkcia bunkového jadra? 3.Čím sa odlišuje rastlinná bunka od živočíšnej? 4.Čo získava bunka pri dýchaní? 5.Čo vieš o rozmnožovaní buniek? 6.Čo spôsobuje premenlivosť? 7.Ako sa nazýva veda skúmajúca dedičnosť? 8.Z čoho sú chromozómy a kde sa nachádzajú? 9.Čo objavil J.G.Mendel? 10.Ako sa nazýva dominancia pri ktorej dochádza k nevýraznému pôsobeniu dominantnej alely? 11.Čo je to nededičná premenlivosť? 12.Aký je význam dedičnej premenlivosti? 13.Aké sú zložky životného prostredia? 14.Ktoré základné typy životného prostredia rozlišujeme? 15.Čo spôsobuje negatívne vplyvy na životné pr.? 16.Čo patrí medzi pozitívne faktory ovplyvňujúce životné prostredie? 17.Ktoré kategórie chránených území rozlišujeme? 18.Vymenuj NP SR ! 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy Poznámky: 33.ZÁVEREĆNÉ OPAKOVANIE VEĽA ÚSPECHOV!!!