Transcript rozmnozovanie zivocichov

ROZMNOŽOVANIE
ŽIVOČÍCHOV
V živočíšnej ríši rozdeľujeme 2 základné
spôsoby rozmnožovania:
- nepohlavné (vegetatívne, asexuálne)
- pohlavné (sexuálne)
Základom obidvoch je prenos dedičných
vlastností zapísaných v DNA z rodičov
na potomkov.
Nepohlavné rozmnožovanie
• netvoria sa pohlavné bunky
• základom nového jedinca sú telové bunky
rodičovského organizmu
• dcérske jedince vznikajú buď
rozdelením rodičovského organizmu
alebo zo skupiny jeho telových buniek
• potomstvo je vždy geneticky zhodné s
rodičovským organizmom
• typické pre jednobunkovce
Delenie
- spojené s mitotickým rozdelením jadra
a rozdelením cytoplazmy na dva rovnaké
dcérske jedince alebo viac jedincov
- môže byť:
 pozdĺžne – bičíkovce
 priečne - nálevníky
Mnohobunkové organizmy sa nepohlavne
rozmnožujú len zriedkavo, je rozšírené v
skupinách, ktoré majú vysokú schopnosť
regenerácie : hubky, pŕhlivce, obrúčkavce
Delenie
- rozpad rodičovského jedinca na niekoľko častí a z
každej vznikne nový jedinec
- napr. obrúčkavce
Pučanie
- hubky, pŕhlivce, mnohoštetinavce
- vznikajú púčiky
- dcérske jedince často zostávajú spojené s
materskými a vznikajú kolónie
Pohlavné rozmnožovanie
V pohlavných žľazách= gonádach sa tvoria
pohlavné bunky = gaméty, ktoré môžu
byť: nerozlíšené (izoaméty)
rozlíšené (anizogaméty)
samičie – vajíčka
samčie – spermie
- ich splynutím počas oplodnenia vzniká
diploidná zygota, v ktorej sa kombinujú
dedičné znaky obidvoch rodičov
rozdelenie živočíchov
GONOCHORIZMUS
- oddelené pohlavie
HERMAFRODITIZMUS
- obojpohlavnosť
GONOCHORIZMUS
• väčšina živočíchov je oddeleného
pohlavia
• majú buď len samčie alebo len samičie
pohlavné orgány, v ktorých sa vyvíjajú
pohlavné bunky – vajíčka v jednom
jedincovi a spermie v inom jedincovi
toho istého druhu
• hlavonožce, článkonožce, stavovce
- odlišnosť medzi pohlaviami je
podmienená geneticky, druhotnými
pohlavnými znakmi alebo fyziologickými
odlišnosťami samcov a samíc
- vzniká tak pohlavná dvojtvarosť =
sexuálny dimorfizmus, charakteristická
rozdielmi medzi samcom a samicou
(napr. kohút a sliepka, jeleň a laň, a pod.)
HERMAFRODITIZMUS
• jav keď sa samčie a samičie pohlavné
bunky vyvíjajú v organizme toho istého
jedinca
• samooplodnenie nastáva len vtedy, keď je
znížená pravdepodobnosť vzájomného
párenia zapríčinená napr. zníženou
pohyblivosťou alebo izolovaným spôsobom
života (parazitujúca pásomnica)
• slimáky, dážďovky
(ich pohlavné bunky nedozrievajú naraz)
Niektoré živočíchy sa rozmnožujú aj
osobitným spôsobom – bez oplodnenia, keď
sa vajíčko vyvíja bez účasti spermie =
PARTENOGENÉZA
- napr. kôrovce, hmyz, niektoré ryby
Vývin pohlavných buniek,
oplodnenie
• samčie pohlavné bunky –spermie sa
tvoria v samčích pohlavných žľazách –
semenníkoch
• väčšina živočíchov má bičíkaté spermie
• ich tvar, veľkosť a počet je druhovo
odlišný
• sú mikroskopické
• majú: hlavičku, krček a bičík
• hlavička je takmer celá
tvorená jadrom a nesie
genetickú informáciu
• pohlavné orgány
produkujú milióny
spermií, ktorých úloha
končí oplodnením
vajíčka
• jedno vajíčko môže
oplodniť len jedna
spermia
• Pohlavnú aktivitu samcov a vývin
druhotných pohlavných znakov
podmieňuje hormón testosterón, ktorý
sa tvorí v semenníkoch
• samičie pohlavné bunky- vajíčka sa
tvoria v samičích pohlavných žľazách –
vaječníkoch (sú to párové pohlavné
žľazy, rôznej veľkosti a tvaru)
• vajíčka majú pravidelný guľovitý tvar
• sú vždy nepohyblivé
• majú vždy jeden alebo viac obalov, ktoré
zabezpečujú ochranu zárodkov
• vo vajíčku je jadro a žĺtok, ktorý je
zásobárňou živín
• vajíčko cicavcov je malé, obsahuje málo
žĺtka
• vajíčko vtákov je väčšie, žĺtok je bohatý
na živiny, je obalené bielkom, papierovými
blanami a škrupinou
oplodnenie
• je zložitý fyziologický a biochemický
proces
• predchádza mu párenie (živočíchy sa
správajú špecificky – napr. neresenie rýb,
migrácie lososov, úhorov, tokanie vtákov,
ruja cicavcov)
- párenie prebieha len v presne vymedzenom
období roka (organizmus samíc nie je v inom
období roka pripravený na rozmnožovanie,
vývin mláďat prebieha v priaznivých podm.)
oplodnenie
Vnútorné
Vonkajšie
- samčie pohlavné
- splynutie gamét
bunky sú prenesené
nastáva mimo
do samičích
organizmu (vo
pohlavných orgánov
vonkajšom prostredí)
(do vnútorného
- typické pre vodné
prostredia)
živočíchy: bezstavovce,
- typické pre väčšinu
ryby, obojživelníky
suchozemských
živočíchov
- oplodneniu
predchádza kopulácia
Rozdelenie živočíchov
• podľa toho v akom štádiu sa dostáva
vajíčko/plod z organizmu do vonkajšieho
prostredia:
1.Vajcorodé – kladú oplodnené vajíčka a
celý embryonálny vývin prebieha mimo
tela samice (vtáky)
2. Vajcoživorodé- zárodky sa vyvíjajú vo
vajíčkach v tele samice a obaly
vajíčok pri kladení pukajú
(niekt. obojživelníky, plazy)
3. Živorodé – samice rodia mláďatá,
ktoré sú hneď schopné
samostatného života (väčšina
cicavcov, niektoré plazy a drsnokožce)
Zárodočný vývin živočíchov embryogenéza
• individuálny vývin – ontogenéza sa začína
oplodnením vajíčka a končí smrťou
živočíchov
• v rámci ontogenézy rozlišujeme 2 etapy
vývinu: embryonálnu ( zárodočný vývin)
postembryonálnu
Embryonálny vývin
• zahŕňa obdobie od splynutia pohlavných
buniek a vzniku zygoty po vyliahnutie
alebo narodenie nového živočícha
• embryo je nezávislé od vplyvov okolia,
chránia ho vajcové obaly alebo telo
materského organizmu, v ktorom sa
vyvíja
zahŕňa:
•
•
•
•
splynutie pohlavných buniek
vznik zygoty
brázdenie oplodneného vajíčka
vznik zárodočných vrstiev
(základ budúcich sústav orgánov)
• organogenézu – vývin orgánov
• diferenciáciu buniek a tkanív
• zväčšovanie veľkosti tela
• oplodnené vajíčko sa
mitotickým delením
postupne brázdi,
vznikne guľovitý útvar,
ktorý sa nazýva MORULA
• delením buniek dochádza
ku vzniku dutej gule:
BLASTULA, ktorej vnútro
vypĺňa prvotná telová
dutina blastocél
• z jednovrstvovej
blastuly vznikne
vakovitý, dvojvrstvový
útvar: GASTRULA
• gastruláciou vzniknú
dve zárodočné vrstvy:
- vonkajšia: ektoderm
- vnútorná: endoderm
• pri dvojstranne
súmerných
živočíchoch sa
medzi ektodermou
a endodermou tvorí
tretia zárodočná
vrstva: mezoderm
• vzniká tak druhotná
telová dutina célom
• zárodočné vrstvy sú základom, z
ktorých sa ďalším delením buniek a
diferenciáciou tvoria tkanivá, z nich
orgány a sústavy orgánov
 z ektodermu: pokožka, nervová
sústava, predná a zadná časť
tráviacej sústavy
z endodermu: stredná časť TS,
tráviace žľazy, pečeň
z mezodermu: svaly, kostra, pohlavné
žľazy, srdce, krv, cievna sústav
Zákonitosť, že zárodočný vývin
všetkých živočíchov skrátene opakuje
vývojové stupne, ktorými prešli ich
predchodcovia, sformuloval nemecký
zoológ Ernst Haeckel a nazval ho
biogenetický zákon.
Ontogenéza je skrátenou
formou fylogenézy.
Postembryonálny vývin
• začína okamihom vyliahnutia alebo
narodenia živočícha
• končí jeho smrťou
• živočích sa samostatne pohybuje, živí
• pokračuje rast jedinca (nerovnomerný)
• hlavným znakom dospelosti je schopnosť
pohlavného rozmnožovania