Transcript Živočíšna bunka

Živočíšna bunka
• je základná funkčná a stavebná
jednotka všetkých živočíchov
• je najmenší živý útvar schopný
samostatnej existencie
• je eukaryotická
• veľkosť od niekoľkých mikrometrov až
po niekoľko centimetrov
Veľkosť živočíšnych buniek
• podobne ako rastlinné bunky, aj živočíšne majú
väčšinou mikroskopické rozmery
• na rozdiel od rastlinných buniek ich rozmery
kolíšu od 10 do 20 m,
• existujú aj výnimky – extrémne veľké vajcové
bunky vtákov, veľmi malé nervové bunky
niektorých cicavcov
Tvar živočíšnych buniek
• je rozmanitejší v porovnaní s rastlinnými
bunkami (lebo nemajú BS)
• závisí od funkcie
kostná bunka
svalová bunka
nervová bunka
spermia
červená krvinka
vajíčko
Porovnanie s rastlinnou bunkou
neobsahuje :
• vakuoly
• bunkovú stenu
• chloroplasty
obsahuje:
• lyzozómy
• fibrilárne štruktúry
Bunkové povrchy
• najvýznamnejší rozdiel
• povrch živočíšnej bunky oddeľuje len
cytoplazmatická membrána
(pri prvokoch tvorí pelikulu)
- je osmotickou bariérou bunky
- reguluje príjem a výdaj látok do/z bunky
1 – fosfolipidová dvojvrstva
2 – periférna bielkovina
3 – integrálna bielkovina
4 – glykoproteinové vlákna
4
1
2
3
Lyzozómy
• membránové organely, obalené sú len
jednoduchou membránou
• sú hlavnou zložkou intracelulárneho tráviaceho
systému – zúčastňujú sa na vnútrobunkovom
trávení a rozklade cudzorodých alebo
nepotrebných látok
• obsahujú tráviace enzýmy (hydrolázy)
• dochádza v nich k hydrolytickému štiepeniu
proteínov, peptidov, DNA, RNA, polysacharidov,
oligosacharidov, lipidov, fosfátov
stavba lyzozómu
Fibrilárne štruktúry
• vysokošpecializované bunkové štruktúry
• zabezpečujú funkcie: - pohybovú
- vodivú
- mechanickú
• patria k nim:
- neurofibrily - slúžia na vedenie nervového
podráždenia (vzruchov)
- tonofibrily - dodávajú tkanivám pevnosť
(súčasť spojivových tkanív)
- myofibrily - sú základom svalových buniek, ich hlavnou
zložkou sú bielkoviny: aktín, myozín
Pohybové organely
•
•
•
•
zabezpečujú pohybovú funkciu
patria k nim : brvy a bičíky
stavebným základom: zväzok mikrotubulov
usporiadané podľa schémy 9 + 2
( okolo 2 centrálnych mikrotubulov je rozostavených
9 dvojíc vonkajších mikrotubulov)
• zväzok mikrotubulov prechádza do cytoplazmy, kde
je zakotvený v bazálnom teliesku
• povrch bičíkov a bŕv pokrýva plazmatická
membrána
Pigmenty
• podobne ako rastlinné bunky, aj živočíšne
bunky obsahujú pigmenty, ale iného typu
• najvýznamnejší : melanín
- spôsobuje čierne, hnedé,
tmavožlté sfarbenie
- produkujú ho
melanocyty
- chráni pokožku
pred účinkami UV
slnečného žiarenia
Ostatné bunkové organely sú totožné
s rastlinnou bunkou
• Cytoplazmatická
membrána
• Jadro
• Mitochondrie
• Endoplazmatické
retikulum
• Golgiho aparát
• Ribozómy
• Cytoskelet
• Mitotický aparát
• Bunkové inklúzie
Cytoplazmatická membrána
• oddeľuje cytoplazmu živočíšnych buniek od
okolitého prostredia
• reguluje príjem a výdaj látok do/z bunky
• obsahuje receptory, ktoré zachytávajú
rozličné signály z vonkajšieho prostredia
• je zložená z dvojvrstvy
lipidov a molekúl bielkovín
•
•
•
•
•
Jadro
najväčšia a najnápadnejšia bunková organela bunky
riadiace centrum bunky
je ohraničené dvoma biomembránami = jadrový obal
v ňom sú jadrové otvory = PÓRY
základná hmota jadra = CHROMATÍN
( chromatín tvorí chromozómy)
• v jadre sa nachádza jadierko (tvar, počet a veľkosť
závisí od typu bunky)
- jeho hlavnou funkciou
je transkripcia rRNA
Mitochondrie
• sú energetické a respiračné (dýchacie)
a centrum bunky
Endoplazmatické retikulum
• tvorí ho sústava kanálikov, mechúrikov,
sploštených cisterien ohraničených jednou
membránou
• syntetické centrum bunky
• vyskytuje sa v dvoch formách:
- hladké (syntéza lipidov)
- drsné (syntéza bielkovín)
Golgiho aparát
• tvorí ho sústava sploštených mechúrikov
• syntetické centrum bunky
• prebieha tu úprava látok, ktoré sa vylučujú z
bunky
Ribozómy
•
•
•
•
•
tvoria ich dve subjednotky – malá a veľká
sú z rRNA a bielkovín
nie sú ohraničené biomembránou
podieľajú sa na syntéze bielkovín
vyskytujú sa voľne v cytoplazme alebo na
membránach
Cytoskeletová sústava
• vnútorná „kostra“ bunky
• udržiava tvar bunky a priestorové rozloženie
organel v bunke
• obsahuje bielkoviny
• tvoria ho tenké vlákna a rúrky:
- mikrotubuly
- mikrofilamenty
(majú schopnosť
skracovať a naťahovať sa)
Mitotický aparát
• tvorí ho: centriol (centriola)
deliace vretienko
• má význam pri delení bunky
Bunkové inklúzie
• nie sú metabolicky aktívne a považujú sa za
neživé súčasti bunky
• v bunke vznikajú alebo hromadia sa iba
dočasne
• majú charakter kryštálikov a kvapôčok