Transcript Medzinárodné právo životného prostredia

Právo životného prostredia
6. prednáška
Medzinárodné PŽP
Predmet úpravy MPŽP
= systém pravidiel správanie sa štátov ako
subjektov medzinárodného práva pri ochrane
a tvorbe životného prostredia a racionálnom
využívaní prírodných zdrojov, tak by
nedochádzalo k ohrozovaniu a
poškodzovaniu ŽP v susediacich i
geograficky vzdialených štátoch a v
oblastiach vyňatých spod jurisdikcie štátov
(napr. šíre more)
Pramene MPŽP

MPŽP sa začalo systematicky rozvíjať po prijatí
tzv. montrealského programu pre rozvoj a
periodické revízie environmentálneho práva
Riadiacou radou UNEP

Medzinárodné zmluvy (dvojstranné, viacstranné ->
rezolúcia, deklarácia, charta,..)
(obsahom zmlúv sú záväzky, ktoré na seba štáty
dobrovoľne preberajú)

Medzinárodná obyčaj
(napr. zásada nespôsobenia škody druhému štátu
používaním vlastnej časti prírody)
Slovenské PŽP a MPŽP


SR uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodného práva, medz. zmluvy,
ktorými je viazaná a svoje ďalšie
medzinárodné záväzky
Medz. dohody o ĽP a ZS, medzinárodné
zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný
zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo
zakladajú práva a povinnosti FO alebo PO, a
ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom, majú prednosť pred
zákonmi
Zásady medzinárodnej
ochrany ŽP
1. Zásada ochrany ŽP
- medzinárodný záväzok na spoluprácu v otázkach
ochrany ŽP
2. Zásada úplnej zvrchovanosti štátu nad
svojimi prírodnými surovinami
- Sloboda nakladania so svojimi prírodnými zdrojmi v
súlade so svojou politikou a ostatné štáty musia
rešpektovať toto právo
3. Zásada nespôsobenia škody ŽP mimo
jurisdikciu štátu (Štokholmská deklarácia 1972)
Osobitné zásady

Zásada environmentálneho posúdenia
Zásada výmeny informácií
Zásada vzájomných konzultácií
...

Environmentálne právo sa



Subjekty MPŽP
1. Štáty
2. Medzinárodné organizácie
3. Integračné zoskupenia
4. Mimovládne záujmové organizácie na
ochranu životného prostredia
Medzinárodná organizáciaOSN
Na ochrane prírody a krajiny sa podieľajú
okrem OSN aj viaceré medzivládne organizácie
pridružené k OSN:
 Organizácia pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO)
 Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo
(FAO)
 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)
 Svetová meteorologická organizácia (WMO)
 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA)
 ...
UNEP – UN
Environmental Programme
UNEP = program OSN, ktorý adresuje
otázky ŽP na svetovej a regionálnej
úrovni.
-> Podporuje rozvoj medzinárodnej spolupráce
-> Sleduje vývoj situácie v ŽP s cieľom
zabezpečiť, aby vlády venovali pozornosť
problémom ŽP, ktoré majú medzinárodný
význam
-> Napomáha získavaniu informácií, štúdiu a
výmene poznatkov o ŽP
www.unep.org
Hlavné priority UNEP
Cieľ:
Zabezpečiť vedenie a partnerstvo v starostlivosti o
ŽP a to motivovaním, informovaním, umožnením,
aby národy a ľudia zlepšovali svoje životné
prostredie a svoju kvalitu života so zachovaním pre
ďalšie generácie







Klimatické zmeny
Katastrofy a konflikty
Manažment ecosystémov
Environmentálne riadenie
Škodlivé látky
Efektívnosť prírodných zdrojov
...
Charakteristika UNEP



Založené po Konferencií OSN o „Human
Environment“ v Štokholme v roku 1972
Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN
2997 z 15 Decembera 1972
Zloženie: 58 národov volené na 4 ročné
obdobia VZ OSN (starostlivosť vykonáva
UNEP Sekretariát so sídlom v Nairobi, Keňa)
Sekretár: Achim Steiner
Financovanie: rozpočet OSN,
dobrovoľné príspevky
UNPD- UN
Development Programme


UNDP svetová rozvojová
sieť/organizácia, ktorá háji zmenu a
spájanie štátov v oblasti výmeny
informácií, skúseností s cieľom pomôcť
ľuďom budovať lepší život na základe ich
vlastných rozhodnutí
UNDP pracuje v 166 krajinách sveta
www.undp.org
Ciele UNDP




Eliminovanie chudoby
Kreatívnosť práce a trvalo udržateľné živobytie
Zrovnoprávnenie žien
Ochrana a regenerácia ŽP => orientuje sa na
TU poľnohospodárstvo a zabezpečenie
výživy obyvateľstva, starostlivosť o lesy,
vodné zdroje, vodné ŽP, TU energia
Rada Európy



Rada Európy vznikla v roku 1949
s cieľom rozvíjať spoločné
a demokratické princípy v celej Európe
na základe Európskeho dohovoru
o ľudských právach a ďalších
relevantných dokumentov o ochrane
jednotlivca
Výbor pre ŽP
Pracovná skupina Rady pre PŽP
www.coe.int
www.coe.int/t/sk/com/about_coe/
Medzinárodné mimovládne
organizácie

Greenpeace – odpor proti jadrovým skúškam
www.greenpeace.sk

Hnutie Medzinárodných priateľov Zeme –
ochrana ozónovej vrstvy
www.priateliazeme.sk

Medzinárodný zväz na ochranu prírody (IUCN)
www.seps.sk/zp/iucn/index.htm

GLOBE pre Európu- Globálna legislatívna
organizácia
www.globe.gov/r

Medzinárodný súd pre arbitráž a zmierovacie
konanie v ŽP- Mexiko
Európska únia
Integračné zoskupenie
Tri európske spoločenstvá
ES uhlia a ocele (Montánna únia)
2. Európske hospodárske spoločenstvo (EHS->ES)
3. ES atómovej energie (EURATOM)
1.
-
sú medzinárodné organizácie nadnárodného
charakteru založené medzinárodnými
zmluvami (zmluvami medzinárodného práva
verejného)
majú vlastnú právnu subjektivitu
-
všeobecný cieľ: integrácia
-
Reformy zakladajúcich zmlúv
 Jednotný
-
európsky akt
prijatý 28.2.1986 -> platný od 1.7.1987
 Maastrichtská
-
zmluva
prijatá 7.2.1992 -> platná od 1.11.1993
 Amsterdamská
zmluva
prijatá 2.10.1997 -> platná od mája
1999
 Nicejská
zmluva
prijatá 11.12.2000 -> platná od mája
2001
 Lisabon ( ? )
Ciele ESS/EÚ
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
Zaistenie mieru
Založenie medzinárodnej organizácie – Spoločenstva,
ktoré združujú členské štáty a majú nadštátnu povahu
Vyvážený a udržateľný ekonomický a sociálny pokrok
Vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc (spoločný
trh)
Zavedenie hospodárskej a menovej únie (vrátane €)
Presadzovanie medz. identity, najmä prostredníctvom
zahraničnej a bezpečnostnej politiky (dôraz na
obrannej politike)
Posilňovanie ochrany práv a záujmov štátnych občanov
zavedením občianstva EÚ
Zachovávať a rozvíjať právny poriadok ESS (acquis
communitaire)
Právna subjektivita EÚ
 podľa
v súčasnej dobe prevládajúceho názoru možno
vyvodiť, že EÚ zatiaľ nie je právny subjekt (nemá
pr.subjektivitu) a preto nie je ani medzinárodnou
organizáciou => EÚ nemá členské štáty; tie sú len
zmluvnými stranami Zmluvy o EÚ
 ESS
sú medzinárodné organizácie oprávnené konať
voči tretím štátom, rovnako aj voči členským štátom
- zmena je možná: Lisabonskou zmluvou
Systém Európskeho
práva
1.
komunitárne právo
2.
unijné právo
Primárne/Sekundárne právo
právo tvoria zakladajúce zmluvy – ich
zmeny a doplnky, ako aj všetky ich prílohy (protokoly,
prehlásenia, ktoré patria k základnému obsahu
práva), zmluvy o pristúpení
 Primárne
 Sekundárne
právo je odvodené od primárneho práva
(sekundárne právo musí byť vždy v súlade s
primárnym právom)
- základ platnosti primárneho a sekundárneho práva
spočíva v delegovaní výsostných práv členských
štátov
Sekundárne komunitárne právo
1.
Typické právne akty = nariadenia, smernice,
rozhodnutia, odporúčania, stanoviská
2.
Atypické právne akty = v Zmluve o ES sa vraví aj o
ostatných právnych aktoch ako napr. opatreniach,
hlavných smerovaniach a pod.
Nariadenie
 „európsky
zákon“
 súbor všeobecne záväzných právnych noriem, ktoré
sú záväzné vo všetkých častiach a platia okamihom
vstupu bezprostredne vo všetkých členských
štátoch
 všetky orgány sú povinné nariadenie aplikovať
(rovnaké právne následky vyvoláva tam, kde sú
rovnaké podmienky)
 nariadenie
vytláča všetko vnútroštátne právo, ktoré je
s ním v rozpore
Smernica
 ESS
vydávajú smernice s určitým obsahom úpravy,
ktorý je potom v lehote stanovenej v smernici
vykonávaný členskými štátmi, pre ktoré je záväzná, a
to prostriedkami a vo formách vnútroštátneho práva
 môže
zaväzovať všetky štáty, alebo len určité štáty
(rozdiel oproti nariadeniu)
 záväznosť smernice je len pokiaľ ide o cieľ, ktorý
sa má dosiahnuť (prostriedky sú ponechané na
vôľu každého členského štátu, avšak cieľ musí byť
dosiahnutý)
Rozhodnutie
 rozhodnutie
sa týka jednotlivého prípadu a je
záväzné pre toho, komu je určené, teda pre určitý
obmedzený počet adresátov (riešia konkrétne
prípady)
 adresáti:
FO, PO, skupiny, členské štáty
 má bezprostredný účinok na adresátov (môže však
vyvolať právne účinky u iných osôb ako adresátov ->
tieto osoby môžu podať žalobu na neplatnosť)
Odporúčania a stanoviská
 nezáväzné
právne akty (sú však predpokladom
určitého konania, resp. ďalšieho postupu)
 dotknutí adresáti ich nemusia rešpektovať
 nemôže z nich plynúť nevýhoda
 obsahujú
posúdenie právne relevantnej situácie
orgánom ESS (ide o druh návodu, rady)
 adresáti: členské štáty, príp. iné subjekty
- nevydanie odporúčania/stanoviska je dôvodom na
podanie žaloby na nečinnosť (nikdy nie žaloba na
neplatnosť, lebo nie sú záväzné)
Pramene unijného práva


predvídané Zmluvou o EÚ a rozvíjané nasledujúcimi
zmluvami
patria sem medzinárodné zmluvy, rozhodnutia ER,
spoločné postupy a spoločné postoje
Členenie:
a) pramene unijného primárneho práva -> Zmluva o EÚ
b) pramene unijného sekundárneho práva -> Zmluva o
EÚ, právne akty vydávané v rámci II. a III. piliera
Priamy účinok komunitárneho
práva
 priamy
účinok = schopnosť komunitárnej normy
ovplyvňovať právne postavenie subjektov práva
členských štátov priamo (bez recepcie do
vnútroštát.práva)
- dôvodom je dobrovoľné obmedzenie suverenity
členských štátov
-
komunitárne právo sa aplikuje na území členských
štátov tak, že pristupuje k národným právnym
poriadkom, ale nestráca svoju povahu
Dôsledky priameho účinku:
1. komunitárne právo pristupuje bez ďalšieho k
aplikovateľnému právu členských štátov bez recepcie
2. komunitárne právo sa pričleňuje k právu členských
štátov a priamo spôsobuje právne účinky bez zmeny
svojej komunitárnej povahy (je aplikované ako
komunitárne právo, nie ako vnútroštátne právo)
3. Norma je priamo aplikovaná ako na návrh dotknutých
subjektov práva členských štátov, tak aj ex offo orgánmi
členských štátov
-
priamy účinok primárneho práva = evidentný
priamy účinok sekundárneho práva = rozdielny
Ďakujem za pozornosť!!!