Spravodajské služby a medzinárodné vzťahy

Rozviedka a kontrarozviedka v medzinárodných vzťahoch

   Činnosť rozviedky je životne dôležitá pre medzinárodné vzťahy.

Na bruselskej konferencii štátov v roku 1874 bola špionáž medzinárodno právne uznaná ako povolený vojnový prostriedok.

Rozviedka nevykonáva iba špionáž a kontrašpionáž, ale tiež rozličné vplyvové opatrenia a niekedy plní aj úlohy diplomacie.

   Moderná kontrarozviedka tiež operuje mimo územia vlastného štátu a riadi aktivity spravodajského charakteru v cudzích krajinách.

Činnosť kontrarozviedky v zahraničí nevyužíva však niektoré také prostriedky, ako sú liaison-dôstojníci, attaché a jej príslušníci neplnia ani diplomatické úlohy.

Akcie kontrarozviedky v zahraničí sú obvykle koordinované s centrálou rozviedky, ale nie v každom jednotlivom prípade.

2

Kto je špión ?



Špión je osoba, ktorá „tajne či pod falošnou zámienkou zbiera alebo sa snaží zbierať informácie na miestach, ktoré sú pre verejnosť zakázané, s cieľom odovzdať ich druhej strane.“

3

Poslanie rozviedky v medzinárodných vzťahoch

    V debate o legitímnosti diplomatickej funkcie pri získavaní utajených informácií na zasadnutí Komisie medzinárodného práva v máji 1957 v Londýne odznel argument, že už „Montesquieu ako prvý sa usiloval o definovanie úlohy veľvyslanca, ktorého nazval hlasom, okom a uchom svojho panovníka, ku ktorého právomociam patrilo právo byť vypočutý a právo načúvať a mať spolupracovníkov, ktorí zhromažďovali informácie – a ktorí mohli prekročiť rámec svojich funkcií“.

Efektívne môže túto úlohu plniť spravodajský dôstojník, ktorý pôsobí pod diplomatickým krytím. Na rozdiel od diplomata dokáže získať informácie vtedy, keď klasická diplomacia nemá prostriedky, najmä technické na získavanie oficiálne neprístupných informácií a nesmie sa o to usilovať z právnych alebo politických dôvodov.

Diplomatická imunita chráni spravodajského dôstojníka pri plnení úloh, ktoré prekračujú rámec jeho oficiálnej funkcie.

4

Špecifiká diplomatického poslania rozviedky

   Rozviedka plní diplomatické úlohy v špecifických prípadoch, keď nástroje oficiálnej diplomacie nemôžu poskytnúť očakávaný efekt komunikácie s partnerom.

Vo vzťahoch medzi štátmi sa vyskytnú situácie alebo problémy, keď nie je vhodné oficiálnou diplomatickou cestou vyjadriť partnerovi nepríjemné stanoviská, ktoré by mohli komplikovať vzájomné vzťahy alebo inak poškodiť záujmy dotknutej vlády, prípadne nevhodne ovplyvniť vnútropolitickú situáciu v dotyčnej krajine.

Osobitne dôležitú úlohu plnia rozviedky v prípadoch, keď medzi dvoma vládami neexistujú diplomatické vzťahy a utajená komunikácia prostredníctvom spravodajských služieb pomáha riešiť závažné problémy.

5

Diplomatické vplyvové opatrenia rozviedky

    Pri riešení zložitých problémov môže spravodajská služba zainteresovanej krajiny prostredníctvom liaison-kontaktov poskytnúť partnerskej službe citlivé informácie, ktoré môžu motivovať jej vládu k postojom a konaniu v prospech zainteresovanej krajiny.

Riskantným nástrojom vplyvu je pôsobenie na pomery v inej krajine prostredníctvom spravodajských kontaktov s predstaviteľmi opozičných strán alebo protivládnych síl so zámerom zmeniť vládnuci režim.

Užitočnú úlohu môže zohrať účinkovanie spravodajskej služby v konfliktných pomeroch, kde oficiálna diplomacia ako mediátor medzi znepriatelenými stranami neuspela.

Príkladom takéhoto pokusu sú aktivity CIA v tzv. mierovom procese na Blízkom východe. 6

Spravodajskí dôstojníci na zastupiteľskom úrade

Ministerstvo obrany Attaché Oficiálny štatút na zastupiteľskom úrade Deklarovaný liaison Ozbrojené sily Spravodajské služby Spravodajca pod diplomatickým krytím Agentúrna sieť + kontakty

7

Pozície spravodajcov v diplomatických službách

    Diplomatický attaché oficiálne monitorujú ozbrojené sily v krajine svojho pôsobenia, spravidla je to diplomatický status pre dôstojníkov vojenských spravodajských služieb.

Liaison-dôstojníci spravodajských služieb sú deklarovaní predstavitelia rozviedky, prípadne kontrarozviedky alebo polície, ktorí udržiavajú oficiálne styky so spravodajskými službami, resp. policajnými orgánmi v dotyčnej krajine.

Spravodajskí dôstojníci pod diplomatickým krytím sú zaradení na zastupiteľskom úrade v diplomatickej funkcii. Spravodajskú činnosť vykonávajú utajeným spôsobom a v prípade odhalenia takejto aktivity hostiteľská krajina ukončí ich diplomatickú činnosť a vyhostí ich. Niekedy po akte vyhostenia nasledujú recipročné opatrenia druhej strany. Nie vždy dôjde k ukončeniu takejto misie otvoreným spôsobom. 8

Kontrarozviedka verzus aktivity príslušníkov rozviedky pod diplomatickým krytím

    Liaison-dôstojníci spravodajských služieb sú pod kontrolou kontrarozviedky hostiteľskej krajiny, takže akékoľvek iné aktivity mimo rámca ich oficiálnych stykov ohrozuje riziko prezradenia osôb, ktoré komunikujú s liaison-dôstojníkmi.

Rovnako to platí aj pre attaché vojenských spravodajských služieb, ktorí sú vyhostení, ak porušia svoj status.

Spravodajskí dôstojníci oficiálne deklarovaní ako diplomati musia používať konšpiratívne spravodajské postupy a techniky, aby neohrozili svoje zdroje a kontakty.

Spravidla kontrarozviedka hostiteľskej krajiny na základe monitorovania diplomatov podľa ich spoločenských a pracovných zvyklostí zistí, ktorí z nich popri diplomatickej činnosti plnia aj špionážne úlohy.

9

Medzinárodné právo a špionáž

   Tradične medzinárodné právo popieralo špionáž ako legálny pojem. Oficiálna štátna politika sa snažila existenciu spravodajských služieb zatajiť.

Iba špionáž za vojny bola uznaná ako povolený prostriedok, podliehajúci režimu legálnych obmedzení.

Doteraz sa špionáž kvalifikuje ako nezákonná prax, ktorá sa v prípade vlastných štátnych príslušníkov posudzuje ako velezrada a v prípade cudzincov ako závažný kriminálny zločin.

10

Aktuálny štatút špionáže

     Spravodajská činnosť označovaná pojmom špionáž sa dnes považuje za stabilnú medzinárodnú funkciu štátu. Zaistenie národnej bezpečnosti štátu si síce vyžaduje uplatňovanie kriminálnej jurisdikcie voči odhaleným špiónom, ale štátny záujem o ochranu svojich agentov vyvolal prax bilaterálnych dohôd o výmene špiónov.

Medzinárodný úzus ešte z obdobia tzv. studenej vojny zaviedol určité, zatiaľ nekodifikované pravidlá akéhosi regulovaného systému špionáže.

Všeobecne bola akceptovaná prípustnosť špionáže, i keď sankcie za špionáž spravodajskú činnosť obmedzujú.

Nepoznáme zmluvy ani iné pramene medzinárodného práva, ktoré by výslovne zakazovali špionáž.

11

Argumenty za oficiálnu legalizáciu špionáže

    Špionáž môže odhaliť hrozbu agresie a znížiť tým riziko medzinárodného ozbrojeného konfliktu.

Uvedený potenciál špionáže potvrdil vývoj v čase tzv. studenej vojny, keď významným faktorom rovnováhy medzi dvoma mocenskými blokmi boli spravodajské informácie o vojenskej kapacite a úmysloch protivníka.

Napr. vďaka spravodajským prostriedkom i diplomatickej aktivite spravodajských služieb bol odvrátený katastrofický jadrový konflikt medzi Sovietskym zväzom a USA (1962).

Medzinárodno-právne vyvážený systém špionáže pomôže zaistiť národnú bezpečnosť a zároveň umožní vzájomné pozorovanie potenciálnych protivníkov.

12

Špionáž v medzinárodnom priestore a domácom teritóriu

    Medzinárodné právo zamedzuje pozorovanie na štátnom území, ale pripúšťa činnosť v medzinárodnom priestore.

Kódex pravidiel pre medziplanetárny priestor uznáva nielen legálnu prípustnosť, ale i strategickú nutnosť špionáže v kozmickom priestore.

Medzinárodné zmluvy o odzbrojení povoľujú použitie spravodajských prostriedkov na kontrolu ich dodržiavania, vrátane inšpekcií na území signatárskeho štátu.

Štatút MAAE dokonca umožňuje vyslať na územie prijímacieho štátu inšpektorov, ktorí majú po celú dobu prístup na akékoľvek miesto, aby zistili, či je všetko v súlade so záväzkom proti využitiu na podporu akéhokoľvek vojenského účelu.

13

Spravodajská činnosť a režim medzinárodnej kontroly odzbrojenia

  Zmluva o nešírení zbraní hromadného ničenia označila za prostriedok verifikácie dodržiavania zmluvných záväzkov tzv. národné technické prostriedky.

Podobne ďalšie medzinárodné konvencie limitujúce vojenský potenciál signatárskych štátov legalizovali používanie spravodajských prostriedkov na kontrolu dodržiavania zmluvných záväzkov.

14

Medzinárodné vojnové právo a špionáž

      Medzinárodné vojnové právo povoľuje špionáž, ale zároveň uznáva súdnu právomoc nad chytenými špiónmi.

Podľa pravidiel námornej vojny je legálne taktické pozorovanie vo výsostných vodách, ako aj na voľnom mori.

Znepriatelené štáty môžu vykonávať taktické monitorovanie v národnom i v medzinárodnom vzdušnom priestore.

Pravidlá pozemnej vojny umožňujú spravodajský prieskum na teritóriu nepriateľa.

Je zakázané vynucovanie informácií od vojnových zajatcov.

Na zadržaných vojnových špiónov sa nevzťahuje status vojnových zajatcov; obvykle podliehajú trestnej jurisdikcii nepriateľa. 15

    

Limity práva a špionáže

Významným prameňom k štúdiu fenoménu špionáže z hľadiska medzinárodného práva je práca Johna Kisha: International law and espionage.

Podľa autora je potrebné kodifikovať medzinárodne platné normy pre činnosť spravodajských služieb, ktorá hrá nezastupiteľnú úlohu pri odstrašovaní od konfliktov a pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Medzinárodné právo v zásade špionážne aktivity toleruje, i keď – s výnimkou obdobia vojny – nepovoľuje.

V období mieru je legálny štatút špionáže neurčitý; je najvyšší čas, aby špionážna činnosť bola regulovaná multilaterálnymi dohodami.

Prax výmeny špiónov povedie k vytvoreniu kodifikovaných pravidiel režimu legálnej ochrany špiónov, čím by mohli získať štatút chránených štátnych agentov.

Kish, J.: International law and espionage. The Hague 1995 16